Každá matka je už v prenatálnom veku dieťaťa zvedavá, ako bude jej potomok vyzerať. Aké zdedí oči, aké vlásky bude mať. Či bude mať olivovú pleť, alebo ružovkastú. Vlásky novorodeniatka nevypovedajú nič o tom, či raz bude z neho drobca kučeravý vlasáč alebo ryšavý exot. Tmavým rodičom sa pokojne môže narodiť žltovlasý kučeravý anjelik, rovnako ako dvom blondiakom čiernovlasý čertík. O pár týždňov už môže byť všetko inak. Z kučier anjelika môžu byť hnedé rovné vlásky a tmavý čertík bude mať holú hlávku.
Farba vlasov je náš základný poznávací znak. Náš genetický kód je tvorený tisíckami génov, ktoré určujú našu jedinečnú osobnosť. A to nielen po vzhľadovej stránke, ale aj po stránke nášho správania. Genetický koktejl, ktorý formuje osobnosť človeka, je namiešaný už v momente, keď sa spermia stretne s vajíčkom. Už v túto chvíľu je utvorený štádium plodu nazvané zygota, ktoré má 46 chromozómov, práve 23 od každého z rodičov.
Genetika farby vlasov
Základom farby vlasov, ako aj pokožky, je pigment nazývaný melanín. Existujú dva hlavné typy melanínu: eumelanín, ktorý produkuje hnedé a čierne pigmenty, a feomelanín, ktorý produkuje červené a žlté pigmenty. Množstvo a pomer týchto dvoch typov melanínu určuje výslednú farbu vlasov. Eumelanín svetlo pohlcuje, preto vytvára tmavšie odtiene vlasov. Feomelanín ho zase odráža. Eumelanín je zodpovedný za to, aké tmavé sú vaše vlasy. Vďaka vysokej koncentrácii hnedého eumelanínu vzniká hnedá farba vlasov, ak je ho však málo, vaše vlasy sú blond farby. Feomelanín ovplyvňuje teplotu odtieňa vašich vlasov, ktoré sfarbuje dočervena. Podľa množstva eumelanínu potom červená vynikne viac alebo menej, takže sú vlasy ryšavé alebo gaštanové, prezradili odborníci vo svojej štúdii.
Farba vlasov je polygenetický znak, čo znamená, že je ovplyvnená viacerými génmi, nielen jedným. Najdôležitejší gén, ktorý ovplyvňuje farbu vlasov, je MC1R (melanocortin 1 receptor). Tento gén riadi, či bunky produkujú eumelanín alebo feomelanín. Rôzne varianty (alely) génu MC1R vedú k rôznym farbám vlasov. Napríklad, niektoré alely MC1R spôsobujú, že bunky produkujú viac eumelanínu, čo vedie k tmavším vlasom, zatiaľ čo iné alely spôsobujú, že bunky produkujú viac feomelanínu, čo vedie k ryšavým vlasom.
Genetika je fascinujúca veda, ktorá nám pomáha pochopiť, prečo sme takí, akí sme. Určuje nielen našu výšku, farbu očí a vlasov, ale aj predispozície k rôznym chorobám a dokonca aj niektoré aspekty našej povahy. Jednou z najzaujímavejších oblastí genetiky je dedičnosť farby vlasov, ktorá môže byť prekvapivo komplexná a viesť k neočakávaným výsledkom.
Ako je to s tmavými a svetlými génmi?
Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a úplne nečakane.
Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť.
Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu. Je to pochopiteľné, pretože napríklad v severnej Afrike sa nevyskytujú v populácii ani svetlé vlasy, ani modré, či zelené oči bežne a už vôbec nie svetlá pleť.
Prečo sa svetlé vlasy stávajú tmavšími?
Niektorí ľudia majú v detstve celkom inú farbu vlasov ako v dospelosti. Všetko to súvisí s melanínom. Keď starneme, produkcia eumelanínu sa zvyšuje, preto väčšinou vlasy stmavnú.
Prvé, fetálne vlásky, nech už sú akejkoľvek farby, bábätkám vypadajú a postupne, asi do troch mesiacov ich nahradia pevnejšie vlasy. Môže sa tak stať aj bez toho, aby ste si niečo všimli alebo fetálne vlásky vypadnú akoby naraz. Zmeny hormonálnych hladín u dieťaťa sú príčinou tiež toho, že niektoré novorodeniatka sú holohlavé a normálne vlasy im začnú rásť až okolo šiestich mesiacov.
Čo všetko ovplyvňuje farbu vlasov dieťaťa a prečo sa niekedy stane, že dieťa má ryšavé vlasy, hoci ani jeden z rodičov ich nemá? Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene.
Ak má vaše dieťa spočiatku svetlé vlasy, ešte počas prvého roka sa môžu aj niekoľkokrát zmeniť a väčšinou nakoniec stmavnú. Svetlovlasých ľudí je čoraz menej, lebo, laicky povedané, gény na tmavé vlasy sa ľahšie dedia.
Dedičnosť ryšavých a blond vlasov
Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. U niektorých európskych národov vidíme blond ľudí naozaj často, pričom táto farba vlasov im zostáva aj v dospelosti. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta. Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande. V tomto smere je to najhomogénnejšia blond populácia.
Ryšavé vlasy sú výsledkom recesívnej alely génu MC1R. To znamená, že dieťa musí zdediť dve kópie tejto alely (jednu od každého rodiča), aby sa u neho prejavili ryšavé vlasy. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny.
National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1).
Dnes je možné si obarviť vlasy na zeleno, fialovo alebo na ružovo, ale od toho odhliadneme. Pre pochopenie, ako je utvorená naša farba vlasov, sú nutné základy genetiky. Gen je zodpovedný za znak (napríklad farbu očí) a alela potom za prejav znaku (modré, zelené alebo hnedé oči). Každý gén sa skladá z dvoch alel - jedna je od matky, druhá od otca. Ak sú obe alely totožné, je prejav znaku jasne daný. Ak je každá iná, prejaví sa len jedna z nich. Z hľadiska genetiky všeobecne platí, že tmavé farby sú dominantnejšie proti svetlejším. Platí to pre oči aj vlasy.
Vysvetlenie dedičnosti || Ako dedíme vlastnosti po našich rodičoch?
Prekvapenia genetiky
Hnedovlasí a hnedookí rodičia môžu mať blond a modrooké dieťa vďaka recesívnym génom, ktoré nesú. Obaja rodičia môžu mať v sebe skryté gény pre blond vlasy a modré oči, ktoré sa prejavia u ich dieťaťa, ak zdedí od oboch rodičov tieto recesívne gény. Napríklad, dvaja hnedovlasí rodičia môžu mať dieťa s blond vlasmi, alebo že dvaja modrookí rodičia majú dieťa s hnedými očami. Tieto prekvapenia sú spôsobené recesívnymi génmi, ktoré sa môžu prenášať z generácie na generáciu bez toho, aby sa prejavili, až kým sa nestretnú dve kópie toho istého génu v jednom dieťati.
Gény sa dedia nielen po rodičoch, ale aj po starých rodičoch, prarodičoch a ďalších predkoch. Je preto možné, že dieťa zdedí gény, ktoré sa v predchádzajúcich generáciách neprejavili.
Príklad: Jeden z prarodičov dieťaťa mal blond vlasy a modré oči. Dieťa zdedí gény pre blond vlasy a modré oči po tomto prarodičovi, aj keď rodičia majú tmavé vlasy a hnedé oči.
Genetika je plná prekvapení a nie vždy sa dá s istotou predpovedať, aké vlastnosti bude mať dieťa. Existuje mnoho rôznych kombinácií génov, ktoré ovplyvňujú farbu vlasov, a niekedy sa stane, že sa prejavia vlastnosti, ktoré sa v rodine dlho neobjavili.
Čo všetko ovplyvňuje farbu vlasov dieťaťa a prečo sa niekedy stane, že dieťa má ryšavé vlasy, hoci ani jeden z rodičov ich nemá? Farba vlasov je výsledkom komplexnej interakcie viacerých génov a dedičnosť môže byť prekvapivo nepredvídateľná.