Právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú základným pilierom spoločnosti. V prípade, keď rodičia maloletého dieťaťa nie sú zosobášení alebo spolu nežijú, môže nastať situácia, kedy je potrebné súdne upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Tento článok sa zameriava na právne aspekty zverenia dieťaťa do starostlivosti maloletého rodiča pri konaní o určení otcovstva, a to najmä v kontexte slovenskej legislatívy.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia dieťaťa. Základným východiskom je, že rodičovské práva a povinnosti, teda aj právo a povinnosť starať sa o dieťa, vychovávať ho, zastupovať ho a spravovať jeho majetok, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Existujú však situácie, kedy rodičovské práva a povinnosti vykonáva len jeden z rodičov. Ide o prípady predpokladané § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Okrem toho, súd môže zasiahnuť do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, a to ich pozastavením, obmedzením alebo pozbavením.
Dôležité je odlišovať zásahy do rodičovských práv a povinností podľa § 38 Zákona o rodine od úpravy rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá spočíva najmä vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
Určenie otcovstva
Otcovstvo sa určuje na základe zákonných domnienok otcovstva, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Toto upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. V prípade, ak otcovstvo nie je určené domnienkou manžela matky dieťaťa alebo súhlasným vyhlásením rodičov, možno ho určiť rozhodnutím súdu. Návrh na určenie otcovstva môže podať dieťa, matka a muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa. Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
V konaní o určení otcovstva súd zisťuje všetky relevantné skutočnosti, najmä či bol muž, ktorý tvrdí, že je otcom, jediným mužom, s ktorým matka dieťaťa súložila v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. V prípade pochybností môže súd nariadiť znalecké dokazovanie - analýzu DNA. K naplneniu tretej domnienky nedôjde bez aktivity zo strany dotknutých subjektov, čiže dieťaťa, matky alebo otca. K dokonaniu je potrebné rozhodnutie súdu.
Ak domnelý otec nie je nažive, žaloba o určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd (§ 55 ZR; teraz § 95 ods. 2 zákona o rodine). Ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu. Potomkovia môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem (§ 95 ods. 1 a 2 zákona o rodine).
Zverenie dieťaťa do starostlivosti maloletého rodiča
V prípade, ak je matka dieťaťa maloletá, je potrebné zohľadniť túto skutočnosť pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Súd musí v takomto prípade dôkladne zvážiť, či je maloletá matka schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa, a to s ohľadom na jej vek, zrelosť, osobné pomery a schopnosť zabezpečiť potreby dieťaťa.
Aj maloletá matka má rodičovské práva a povinnosti, avšak v rozsahu, v akom ich nemôže vykonávať sama, vykonáva ich jej zákonný zástupca (napr. rodič). Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov je vždy prvoradý záujem dieťaťa. Súd prihliada na citové väzby dieťaťa k rodičom, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
V prípade, ak ani jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa, môže ho súd zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej môže súd zveriť dieťa, môže byť aj starý rodič, ak spĺňa stanovené podmienky.
Právne konanie a súvisiace otázky
S konaním o určení otcovstva je obligatórne spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého (§ 110 Civilného mimosporového poriadku). V súvislosti s určením otcovstva sa často objavujú otázky týkajúce sa súhlasného vyhlásenia rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov sa môže vykonať pred matričným úradom alebo pred súdom. Maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie iba pred súdom (§ 91 ods. 3 zákona o rodine). Súhlasné vyhlásenie rodičov je možné uskutočniť aj pred narodením dieťaťa, ak je už počaté.
V konaní o určenie otcovstva súd posudzuje aj okolnosti týkajúce sa tzv. domnienok otcovstva. V Slovenskej republike existuje nepriekročiteľné poradie domnienok otcovstva. Podľa § 85 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, za otca sa považuje manžel matky, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia tristo dní po zániku manželstva. Táto domnienka je vyvrátiteľná.
V prípade, ak súd rozhodne o zastavení konania, musí zvážiť, či toto rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní berie ohľad len na to, či takýto postup je v záujme dieťaťa, nie rodičov.
What Does The Court Consider When Determining Child Custody?
V konaniach o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je dôležité, aby rodičia mali právne zastúpenie, ktoré im pomôže chrániť ich práva a záujmy. Advokát im môže poskytnúť odbornú pomoc pri príprave návrhov a podaní na súd, ako aj pri zastupovaní na súdnych pojednávaniach.
Právna úprava v oblasti určovania otcovstva a zverenia detí do starostlivosti sa neustále vyvíja, pričom primárnym cieľom je vždy najlepší záujem dieťaťa. V praxi sa vyskytujú prípady, kedy je potrebné riešiť komplikované situácie, ako napríklad určenie otcovstva pri maloletej matke, kde je nevyhnutné zohľadniť špecifické okolnosti a predovšetkým práva a potreby maloletého dieťaťa.
Rozhodnutie súdu Nitra v právnej veci navrhovateľa Y. H. proti matke X. Q. a maloletej Q. Q. I. Konanie sa zastavuje. II. Nepriznal nárok na náhradu trov konania. III. Súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Navrhovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu. Odvolací súd sa zaoberal otázkou, či konanie má byť zastavené alebo nie. V zmysle § 109 CMP, ak je dieťa zverené do starostlivosti iného muža, než navrhovateľa - domnelého otca, alebo ak ide o súhlasné vyhlásenie rodičov ex offo, súd zvážil, či konanie zastaví alebo nie. Objektívna prekážka (súhlasné vyhlásenie rodičov) spôsobila stratu spôsobilého predmetu konania.
Súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.6.2016 sp. zn. 5Cdo 492/2015, ktorý sa zaoberal podobnou problematikou. Zastavenie konania je v záujme maloletého dieťaťa podľa čl. 3 odsek 1 a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Súd ďalej uviedol, že právne názory odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie sa v danej veci líšili.
V zmysle § 84 zákona o rodine, otcovstvo sa určuje súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. V prípade, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Toto vyhlásenie sa robí pred matričným úradom alebo pred súdom.
V danom prípade, matka a jej partner S. Q. uzavreli manželstvo, čím preukázali svoju vôľu vytvoriť rodinu. S. Q. bol zapísaný ako otec maloletej. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd rozhodol o zastavení konania o určení otcovstva, keďže otcovstvo už bolo určené.