Rodičovské práva a povinnosti majú zabezpečiť vyvážený vývoj a pohodu dieťaťa v súlade s jeho individuálnymi potrebami a želaniami. Deťom sa musí zaistiť náležitá starostlivosť a výchova, ako aj dozor a ochrana, ktoré zodpovedajú ich veku a štádiu vývoja. Deti musia byť vychovávané s porozumením, istotou a citom. Nesmú byť vystavované telesným trestom ani iným spôsobom zneužívané. Deti by mali byť podporované a povzbudzované, aby dosiahli nezávislosť, zodpovednosť a dospelosť.
Nositeľ rodičovských práv a povinností musí zabezpečiť pohodu a rozvoj dieťaťa. Na tento účel má právo rozhodovať o starostlivosti o dieťa, výchove, mieste pobytu a iných osobných záležitostiach.
Ak sú rodičia dieťaťa v čase narodenia dieťaťa manželmi, majú rodičovské práva a povinnosti obaja. Ak rodičia v čase narodenia dieťaťa nie sú manželmi, rodičovské práva a povinnosti má matka. Rodičia sa na základe potvrdenia otcovstva môžu dohodnúť na tom, kto má rodičovské práva a povinnosti. Súd môže okrem rodičov alebo namiesto nich prideliť rodičovské práva a povinnosti jednej alebo viacerým osobám so súhlasom týchto osôb. Rozhodnutie sa musí zakladať na najlepších záujmoch dieťaťa a prijíma sa, iba ak z pohľadu dieťaťa existuje presvedčivý dôvod na priznanie práva starostlivosti inej osobe ako rodičom.
Rodičovské práva a povinnosti a právo styku musia byť vždy usporiadané s ohľadom na najlepšie záujmy dieťaťa tak, aby sa tieto práva a povinnosti mohli v budúcnosti využívať čo najlepšie.
Rodičia môžu uzavrieť dohodu o rodičovských právach a povinnostiach. Dohoda o rodičovských právach a povinnostiach a práve styku musí byť vypracovaná písomne a predložená na overenie miestnemu orgánu sociálnych služieb. Orgán sociálnych služieb musí zabezpečiť, aby dohoda bola v najlepšom záujme dieťaťa. Ak manželia nedosiahnu dohodu, môžu požiadať o pomoc obecného úradníka pre starostlivosť o deti alebo rodinného mediátora.
Úradníci pre starostlivosť o deti poskytujú rodičom poradenstvo a majú právomoc overovať dohody medzi nimi. Dohoda potvrdená úradníkom pre starostlivosť o deti sa považuje za rovnocennú s konečným rozhodnutím súdu. Rodinní mediátori pomáhajú rodičom pri riešení sporov prostredníctvom zmierovacieho postupu a môžu poskytnúť aj pomoc pri vypracúvaní dohôd.
Právny rámec a postupy
Rozhodovacia právomoc súdu sa vzťahuje na starostlivosť o deti, miesto pobytu, právo styku a výživné. Súdna mediácia je postup, ktorý je odlišný od súdneho konania. Môže sa začať, ak je vec riešená na súde posunutá na súdnu mediáciu, alebo na priamu žiadosť strán sporu. Mediátor je sudca, ktorému pomáha odborník, spravidla psychológ alebo sociálny pracovník. Potvrdená dohoda sa považuje za rovnocennú s rozhodnutím súdu.
Rozhodovacia právomoc súdu sa vzťahuje na rodičovské práva a povinnosti, miesto pobytu a právo styku. V prípade potreby môže súd rozhodnúť aj o úlohách, právach a povinnostiach nositeľa rodičovských práv a povinností, ako aj o rozdelení úloh medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o práve styku musí súd poskytnúť podrobné ustanovenia o podmienkach návštev a o tom, s kým bude dieťa žiť. V prípade výlučnej starostlivosti prijíma všetky rozhodnutia týkajúce sa rodičovských práv a povinností len daný opatrovník/daná opatrovníčka. Spoloční opatrovníci majú spoločnú zodpovednosť za všetky otázky týkajúce sa rodičovských práv a povinností. Ak sú nositelia rodičovských práv a povinností odlúčení, robia každodenné rozhodnutia týkajúce sa dieťaťa v závislosti od toho, s ktorým rodičom dieťa žije. Pri dôležitých rozhodnutiach je však potrebný súhlas obidvoch nositeľov rodičovských práv a povinností.
V prípadoch týkajúcich sa rodičovských práv a povinností sa uplatňuje zákon o rodičovských právach a povinnostiach a práve styku. Podľa tohto zákona musí súd poskytnúť rodičom a nositeľom rodičovských práv a povinností príležitosť vyjadriť sa v rámci pojednávania o veci týkajúcej sa rodičovských práv a povinností alebo práva styku. Dieťa môže byť vypočuté na súde, ak existujú presvedčivé dôvody, že je to potrebné na vyriešenie veci. Ak je prípad otvorený, súd môže vydať predbežné rozhodnutie o tom, s kým by dieťa malo žiť, a o práve styku a súvisiacich podmienkach. Za osobitných okolností môže súd určiť osobu, ktorej sa dočasne pridelia rodičovské práva a povinnosti, kým sa nedosiahne konečné rozhodnutie. Proti predbežnému súdnemu rozhodnutiu sa nemožno odvolať. V prípadoch týkajúcich sa rodičovských práv a povinností je dostupná právna pomoc. Prístup k právnej pomoci závisí od výšky osobného príjmu.
Niekedy môže byť nevyhnutné obrátiť sa kvôli výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súd alebo iný orgán. Rozhodnutia týkajúce sa rodičovských práv a povinností sa vykonávajú v súlade s ustanoveniami zákona o výkone rozhodnutí týkajúcich sa rodičovských práv a povinností a práva styku. O výkon sa musí požiadať písomne na okresnom súde v mieste pobytu dieťaťa alebo protistrany. Výkon rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach sa však môže vyžadovať od súdneho úradníka, ak bolo rozhodnutie vydané pred menej ako tromi mesiacmi. Po prijatí žiadosti a vyhlásenia druhej strany súd spravidla na riešenie prípadu pridelí mediátora rady pre sociálne záležitosti. Mediátor kontaktuje rodičov a diskutuje s nimi a, pokiaľ možno, aj s dieťaťom. Mediátor sa takisto pokúša zorganizovať spoločné stretnutie s obidvomi rodičmi. Mediátor potom podáva správu súdu, na základe ktorej súd rozhodne vo veci. Ak súd rozhodne, že rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach musí byť vykonané, druhá strana je povinná odovzdať dieťa. Rozhodnutie možno posilniť podmienenou pokutou.
Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 sa uplatňuje pri uznávaní rozhodnutí vo veciach rodičovských práv a povinností vydaných v inom členskom štáte, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia. Podľa nariadenia musí byť rozsudok o rozvode vydaný v jednom z členských štátov uznaný ostatnými členskými štátmi bez akýchkoľvek osobitných postupov. Každá zainteresovaná strana však môže požiadať o rozhodnutie o uznaní alebo neuznaní rozsudku. Rozhodnutia vo veciach rodičovských práv a povinností vydané v Dánsku a vo Švédsku, ktoré sa nezakladajú na uvedenom nariadení, sa vykonávajú podľa zákona z roku 1977 o rozsudkoch severských krajín. Neposkytuje sa žiadne osobitné potvrdenie o uznaní rozhodnutí. Žiadosti o výkon sa podávajú na okresnom súde. Všetky ostatné zahraničné rozhodnutia vo veciach rodičovských práv a povinností sa vo Fínsku uznávajú bez akéhokoľvek konkrétneho potvrdenia. Žiadosť o výkon vykonateľného rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach sa podáva na okresnom súde v mieste pobytu alebo mieste prechodného pobytu dieťaťa alebo protistrany.
Akákoľvek žiadosť týkajúca sa rodičovských práv a povinností a práva styku sa podáva písomne okresnému súdu v mieste pobytu dieťaťa. Žiadosť môžu podať obaja rodičia alebo jeden z rodičov, osoba s rodičovskými právami a povinnosťami alebo rada pre sociálne záležitosti. Nárok a dôvody nároku by mali byť uvedené v žiadosti. Priložiť treba všetky dokumenty, ktoré sa majú použiť ako dôkaz. Žiadosť musí byť podpísaná a predložená okresnému súdu buď osobne, alebo splnomocneným zástupcom. Žiadosť sa môže zaslať aj poštou alebo faxom.
Príčiny odobratia dieťaťa
V niektorých krajinách, ako napríklad vo Veľkej Británii, môže dôjsť k odobratiu dieťaťa rodičom aj z dôvodov, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať menej závažné. Príklady zahŕňajú situácie, kedy sa dieťa sťažuje na bolesť, pričom učitelia alebo iní zamestnanci škôlky môžu na základe vágneho podozrenia iniciovať konanie sociálnych služieb. Dokonca aj neobvyklé správanie dieťaťa pri hre, ako napríklad bozkávanie bábik, môže byť interpretované ako podozrivé a viesť k zásahu sociálnych pracovníkov.
Ďalším dôvodom môže byť aj samotný počet detí v rodine. V jednom prípade bola rodine so štyrmi deťmi odobratá aj ďalšia, ešte nenarodená, s odôvodnením, že matka pila kávu počas tehotenstva a nemala pripravenú postieľku. Vysvetlenie, že na Slovensku je bežné nekupovať postieľku či kočík pred narodením dieťaťa z poverčivosti, úradníkom nestačilo.
Choroba dieťaťa môže byť tiež dôvodom na zásah. Ak rodič nechá choré dieťa doma namiesto toho, aby ho poslal do školy, sociálni pracovníci môžu začať preverovať podmienky v rodine, aj keď dieťa má lekárom nariadený pokojový režim.
Vágne podozrenie, neopodstatnené obvinenia a nedostatok dôkazov často stačia na to, aby sa sociálka začala zaujímať o rodinu a súd vydal nariadenie na dočasné umiestnenie dieťaťa do štátneho zariadenia. V takýchto prípadoch často neplatí prezumpcia neviny a rodičia majú problém obhájiť sa.
V niektorých prípadoch sa môže stať, že aj lekárska diagnóza sa ukáže ako chybná, no napriek tomu dieťa ostane v nemocnici, kým sa situácia nevyjasní. Príkladom je podozrenie na zlomené rebro u trojtýždňového dieťaťa, ktoré sa neskôr ukázalo ako falošný poplach, no dieťa muselo zostať v nemocnici.
Je dôležité si uvedomiť, že v niektorých krajinách je systém nastavený tak, že odobratie dieťaťa, aj keď dočasné, môže viesť k jeho trvalému umiestneniu do pestúnskej alebo adoptívnej starostlivosti. Tento proces môže byť rýchly a čas hrá proti rodičom.
Rizikové správanie rodičov
Existuje viacero rodičovských správaní, ktoré môžu viesť k narušeniu vzťahu s dieťaťom a v extrémnych prípadoch až k jeho odobratiu. Medzi takéto správania patria:
- Posmech a kritika vlastných detí: Urážanie detí a poukazovanie na ich neúspechy negatívne ovplyvňuje ich sebadôveru a sebaúctu.
- Prílišná kritickosť: Netrpezliví rodičia, ktorí sa snažia dieťa posunúť dopredu, môžu byť nadmerne kritickí, prehliadajúc snahu dieťaťa. Zvýšená negativita znižuje motiváciu a sebadôveru.
- Obviňovanie: Rodičia, ktorí obviňujú deti z nevhodného správania, často sami nevedeli, ako sa správať k deťom. Deti kopírujú správanie rodičov a výčitky môžu viesť k pocitu bezcennosti.
- Nedovolenie vyjadriť pocity a názory: Potláčanie emócií a myšlienok poškodzuje duševné zdravie detí, ich rovnováhu a sebadôveru. Otvorená komunikácia je kľúčová pre zdravý vývoj.
- Nerešpektovanie hraníc: Nedostatok rešpektu k hraniciam a súkromiu dieťaťa môže viesť k pocitu, že dieťa nie je autonómna bytosť.
- Požiadavka na neustálu vďačnosť: Rodič, ktorý očakáva, že mu dieťa všetko vráti a považuje ho za svojho dlžníka, zabudne, že dieťa má vlastný život.
Okrem týchto správaní existuje aj tzv. zavrhovanie rodiča (parental alienation). Ide o situáciu, kedy dieťa odmieta jedného z rodičov bez rozumného dôvodu, často pod vplyvom druhého rodiča. Toto správanie môže mať rôzne formy, od mierneho odcudzenia až po úplné odmietnutie kontaktu. Ak sa toto odcudzenie nelieči, môže pretrvávať až do dospelosti a negatívne ovplyvniť rodinné vzťahy.
Je dôležité rozlišovať medzi oprávneným odmietnutím dieťaťa na základe skutočného zneužívania alebo zanedbávania a neodôvodneným odmietnutím. V prípadoch, kde ide o zavrhovanie rodiča, často chýbajú dôkazy o zneužívaní a dieťa nedokáže racionálne vysvetliť svoje pocity voči odmietanému rodičovi.
Cudzí štátny príslušník, ktorý si zakladá rodinu v inom členskom štáte Európskej únie, musí byť pripravený na fungovanie jeho právneho a sociálneho systému, ako aj na odlišné právne povedomie a mentalitu. V krajinách ako Veľká Británia alebo Švédsko dochádza k značnému počtu zásahov štátu do rodiny, vrátane odoberania detí biologickým rodičom.
V takýchto situáciách je nevyhnutné rýchlo sa zorientovať, vyhľadať právnu pomoc a pochopiť špecifické postupy a legislatívu danej krajiny.
