Cicavce (Mammalia) predstavujú vývojovo pokročilú triedu stavovcov, ktorá sa vyznačuje neobyčajne vyvinutou nervovou sústavou a zložitou stavbou mozgu. Ich hlavným spájajúcim znakom je výživa mláďat produktom modifikovaných kožných žliaz - dojčenie mláďat. Okrem prítomnosti mliečnych žliaz, možno nájsť len málo jasných spájajúcich znakov, ktoré by boli jasným znakom na zaradenie všetkých príslušníkov tejto triedy do jedného spolku. K cicavcom patria suchozemské aj vodné, drobné aj obrovské živočíchy. Cicavce sú potomkami synapsidných plazov.
Srstnatá zver a celkovo cicavce sa rozmnožujú spôsobom, aký nemá u ostatných stavovcov obdobu. Umožňuje ho špecifický urogenitálny systém. Vývin jedinca po oplodnení je rozdelený na prenatálne (pred narodením v maternici matky) a postnatálne (po narodení) obdobie. Spojenie medzi vyvíjajúcim sa embryom a maternicou matky zabezpečuje placenta.
Rozmnožovacie stratégie a vývoj
Obdobie párenia sa nazýva ruja (oestrus). U srstnatých druhov prebieha zväčša raz ročne (monoestrické druhy), u niektorých však aj dva- či viackrát ročne (polyestrické druhy). Väčšina srstnatej zveri v strednej Európe patrí k monoestrickým druhom, k polyestrickým patrí napríklad ondatra, zajac a králik. Termín ruje súvisí s ovuláciou u samíc a je synchronizovaná tak, aby sa mláďatá rodili v potravne priaznivom období.
V niektorých prípadoch dochádza k páreniu v takom ročnom období, že po uplynutí normálnej gravidity by sa mláďatá rodili v nepriaznivom období. Aby sa to nestávalo, u daktorých druhov sa vyvinul zvláštny mechanizmus (predĺžená alebo latentná gravidita), ktorý predlžuje obdobie gravidity zastavením embryonálneho vývinu v štádiu blastocysty. Takto rozryhované vajíčko zostáva aj niekoľko mesiacov v maternici v pokoji a až s nástupom priaznivejšieho obdobia dôjde k implantácii a následnému vnútromaternicovému vývinu. Pri našej zveri sa tento spôsob embryonálneho vývinu jedinca vyskytuje u niektorých lasicovitých šeliem, medveďa a srnca. Ojedinelý spôsob rozmnožovania je známy u zajaca, kde existuje možnosť opätovného oplodnenia gravidnej zajačice (superfetácia).
U živorodcov (Theria) sa nový jedinec vyvíja v tele matky, čím je chránený pred predátormi a vonkajšími teplotnými výkyvmi. Je to dané schopnosťou vyvíjajúceho sa zárodku potlačiť imunitnú odpoveď matky. Zároveň dochádza k vzniku vyživovacieho orgánu - placenty. Gén pre syncytín, proteín umožňujúci fúziu buniek pri tvorbe placenty, je pravdepodobne odvodený od endogénneho retrovírusu.
Z ďalších anatomických znakov živorodcov sú to absencia kloaky a krkavčej kosti, prítomnosť vonkajšieho ucha s ušnicou a flexibilný nos.
Natalita a mortalita mláďat
Narodené mláďatá cicavcov sa rozdeľujú na nidikolné a nidifúgne. Mláďatá z prvej skupiny sa rodia slepé, hluché, bez srsti a s veľmi obmedzenou schopnosťou pohybu (napr. mäsožravce, králik). Nidifúgne mláďatá, naopak, vidia a počujú hneď od narodenia, sú osrstené a pohybujú sa samostatne. Medzi typických zástupcov tejto skupiny patrí zajac a raticová zver.
Postnatálny rast môže byť ukončený s nástupom pohlavnej dospelosti, ale často začiatok pohlavnej dospelosti predbehne ukončenie telesného rastu (napr. u raticovej zveri).
Rozmnožovaciu schopnosť populácie (natalita) neustále reguluje úmrtnosť (mortalita). Najvyššia býva úmrtnosť mláďat v období začiatku ich samostatnosti. Po prekonaní tohto kritického obdobia sa zvyšuje pravdepodobnosť prežitia, čo má za následok vytváranie optimálnej vekovej štruktúry populácie.
Maximálny dosiahnutý vek je u jednotlivých druhov srstnatej zveri veľmi rozdielny (až do niekoľko desiatok rokov). Priemerne sa však zvykne zver dožívať menej rokov, a to aj pre poľovnícke obhospodarovanie. Výrazne nižšieho veku sa dožívajú jedince s netypickým sfarbením (napr. albíny) alebo s netypickým správaním.
Populačná dynamika
Početnosť populácie (abundancia) jednotlivých druhov srstnatej zveri v danom priestore nie je stála, ale kolíše ako v priebehu sezóny, tak vo viacročných cykloch. Takéto zmeny v početnosti populácie sa nazývajú populačná dynamika. Všeobecne sa dá konštatovať, že čím väčšia je rozmnožovacia kapacita určitého druhu (podmienená vysokou natalitou, rýchlym rastom mláďat a krátkovekosťou), tým vyššia je populačná dynamika.
U druhov s vysokou populačnou dynamikou môže dôjsť k premnoženiu populácie (gradácia). Tento jav sa môže vyskytovať viac-menej pravidelne v niekoľkoročných cykloch. Najtypickejšími predstaviteľmi „gradačných“ druhov sú drobné hlodavce, ktoré nepatria medzi zver (napr. hraboš poľný). Pri premnožení dochádza k takému nahusteniu jedincov jedného druhu na určitom území, že ich počet prevyšuje kapacitu prostredia (potravné, úkrytové a iné zdroje potrebné na dlhodobé udržanie populácie) a nadmerné kontakty medzi zvieratami vedú k stresu celej populácie a k prepuknutiu infekčných chorôb. Tento stav má za následok vymretie prevažnej časti populácie (populačná depresia). U poľovnej zveri sa tieto syndrómy dajú zaznamenať hlavne v niektorých oblastiach s vysokou populačnou hustotou diviačej zveri alebo v minulosti u králika divého.
U väčšiny druhov srstnatej zveri sa dajú výkyvy v populačnej hustote zaznamenať v dlhších časových intervaloch (napr. u zajaca to bolo po 10 rokoch, už sa to však neopakuje). Tieto zmeny však nikdy nemajú charakter klasického premnoženia. Výkyvy v populačnej dynamike šeliem sú vždy v priamej závislosti od dostatku koristi, pričom vrchol početnosti predátora sa môže oneskoriť za gradáciou koristi aj o niekoľko rokov.
Systém cicavcov a ich rozmanitosť
Systém cicavcov má dve podtriedy s dvomi nadradmi: Vajcorodce (Prototheria) a Živorodce (Theria). Vajcorodce sú malou skupinou cicavcov s unikátnymi vlastnosťami, ktoré sa vyskytujú len v Austrálii a Tasmánii. Patrí sem rad Kloakovce (Monotremata), napr. vtákopysk podivný a ježura austrálska.
Živorodce (Theria) zahŕňajú dve hlavné skupiny: Vačkovce (Metatheria, Marsupialia) a Placentovce (Eutheria).
Vačkovce (Metatheria, Marsupialia)
Samice vačkovcov majú dve maternice a ich zárodky sa vyvíjajú väčšinou bez plnohodnotnej placenty. U vačkovcov sa placenta vytvára v jednoduchej a menej efektívnej forme. Po narodení sa nedokonalo vyvinuté mláďatá dostávajú do matkinho vaku, kde pokračujú vo svojom vývine prisaté k mliečnym bradavkám. Príklady zahŕňajú kengury, vačice, diabla tasmánskeho a vakovlka tasmánskeho.
Placentovce (Eutheria)
Zárodok placentovcov sa vyvíja pomocou dokonale utvorenej placenty. Mláďa môže samostatne cicať mlieko. Najprv sa vyvíja mliečny chrup, neskôr ho nahradí chrup trvalý. Medzi placentovce patria napríklad opice, mačky, psy, ľudia a mnohé ďalšie druhy.
Zaujímavosti o cicavcoch
Najväčším cicavcom na svete je vráskavec obrovský, ktorý je taký dlhý ako 6 slonov. Jedným z najmenších cicavcov je druh netopiera, ktorý je malý ako čmeliak. Drobný piskor európsky neváži viac ako kocka cukru. Vtákopysk divný je zvláštny cicavec, lebo kladie vajcia.
Niektoré jedince sa snažia nepriaznivé životné podmienky (extrémne nízke alebo vysoké teploty, málo potravy, sucho) prekonať spánkom - hibernáciou (zimný spánok) (napr. sysle, netopiere, jazvece) alebo estiváciou (letný spánok) (niektoré druhy slimákov, rýb, plazov a žiab). V takomto stave sa ich metabolizmus znižuje na minimum, pričom pri hibernácii môže telesná teplota klesnúť až na teplotu okolo 4-6 °C.
Niektoré cicavce, podobne ako vtáky, sa za potravou sťahujú (migrujú). Platí to hlavne pre stepné a monzúnové oblasti v období sucha.
Cicavce sa vyvinuli koncom druhohôr z plazov. Ich spoločným znakom je stála telesná teplota, pokryv kože tvorený srsťou, dokonalejšia nervová sústava, tri sluchové kostičky v strednom uchu, vývoj prebiehajúci v maternici (živorodosť) a starostlivosť o potomstvo.
Po oplodnení nastáva gravidita. V maternici vznikne zárodok, ktorý sa vyvinie na plod a je vyživovaný pupočnou šnúrou cez placentu. Po určitom čase sa rodia mláďatá, ktoré sa živia materským mliekom. Menšie cicavce rodia viac mláďat ako väčšie.
tags: #prirodoveda #4 #mladata #zivocichov #ktore #sa