S príchodom siedmeho mesiaca života vášho bábätka sa otvára nová kapitola plná objavov a pokrokov. Toto obdobie je charakteristické rastúcou mobilitou, zmyslovým vnímaním a prvými skúsenosťami so samostatným jedením. Je prirodzené, že rodičia sa v tomto čase zaujímajú o to, čo ich dieťatko dokáže, ako ho správne podporovať v jeho vývoji a akú stravu mu v tomto štádiu ponúknuť.
Motorický vývoj a zmyslové vnímanie
Dieťa v 7. mesiaci života je plné energie a túžby po objavovaní sveta. Jeho motorické schopnosti sa zdokonaľujú, čo mu umožňuje aktívnejšie skúmať okolie. Môže sa začať pokúšať o prvé pokusy o lozenie, pričom sa najprv rozhojdá na štyroch a neskôr sa pokúsi pohnúť vpred. Niektoré deti sa v tomto čase prvýkrát neisto posadia, pričom sa opierajú o ruky.
Dôležitú úlohu pri tom zohráva mobilita, teda zdokonaľovanie pohybových zručností. Poteší ho, keď na podlahu rozložíte zaujímavé hračky. Musí vynaložiť úsilie, aby sa k nim mohlo otočiť, kotúľať či plaziť a napokon sa aj zdvihnúť na všetky štyri. Dieťa svojimi zmyslami bystro zachytáva rôzne vnemy z prostredia a prijíma rozličné podnety.
Ako zaujať dieťa v 7. mesiaci:
- Dieťa v 7. mesiaci rado sleduje starších súrodencov, domáce zvieratá aj samo seba v zrkadle.
- Poteší ho, keď na podlahu rozložíte zaujímavé hračky.
- Vyberajte hračky, ktoré vaša ratolesť môže hádzať na zem, prípadne ich nechať spadnúť.
- Umiestnite dieťa s hračkou pred zrkadlo.
- Nezabúdajte na spievanky, riekanky, rôzne pohybové a úchopové hry.
- Ponúkajte malému výskumníkovi hračky v rôznych veľkostiach, tvaroch, z rôznych materiálov a textúr, napríklad z dreva, lepenky, papiera, tkaniny či zo šuštiaceho materiálu.
Dieťatko v 7. mesiaci reaguje na svoje meno a chce byť v centre pozornosti. Očami sleduje mamu a otca v miestnosti, zvyčajne už sedí vzpriamene s podporou, niekedy aj bez nej, bezpečne sa otáča z bruška na chrbátik a späť. Čoraz častejšie skúma predmety rukami a očami, nie ústami, prekladá si hračku z jednej ruky do druhej.
V siedmich mesiacoch už deti často vedia sedieť a zvyčajne sú veľmi aktívne. Môžu sa pokúšať dostať zo sedu do stoja. Vývoj sedemmesačného dieťaťa môžete podporiť aktívnymi hrami, napríklad schovávaním sa za rôzne predmety alebo hrou "paci, paci, paci". Odporúčajú sa aj rôzne básničky, ktoré stimulujú myslenie a rozširujú slovnú zásobu. Deti v tomto veku zvyčajne ocenia aj rôzne hudobné hry.
Čo dokáže dieťa v 7. mesiaci:
- Reagovať na svoje meno.
- Sledovať rodičov očami.
- Sedieť vzpriamene (s podporou alebo bez nej).
- Otočiť sa z bruška na chrbátik a späť.
- Skúmať predmety rukami a očami.
- Prekladať si hračku z jednej ruky do druhej.
- Začínať liezť alebo používať iný spôsob premiestňovania z miesta na miesto.
- Ochutnávať prvé príkrmy vo forme pyré či kúskov nakrájaných potravín.
Prepojenie mozgu s pohybovými stereotypmi si vyžaduje čas a veľa opakovaní. Každé dieťa zvláda jednotlivé etapy vo vlastných časových oknách, samozrejme, musí mať dostatočnú príležitosť na precvičovanie otáčania, kotúľania, plazenia či lozenia po podlahe alebo inom rovnom a bezpečnom povrchu.
Vývojové míľniky a individuálne tempo
V 7. mesiaci deti zvyčajne dosahujú veľkosť 74, to znamená, že merajú 69 až 74 centimetrov. Rast sa v porovnaní s predošlými obdobiami mierne spomaľuje, takže oblečenie vydrží človiečikovi dlhšie ako predtým, niekedy dokonca až dve sezóny. Obvod hlavy je 43 až 45 centimetrov.
Trápi vás, že kamarátkina dcérka už krásne lozí a ten váš „valibuk“ sa horko-ťažko pregúľa zo strany na stranu? Vývinové kroky si nevynútite. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a je dôležité rešpektovať jeho individuálne tempo. Nemajte obavy, ak všetky uvedené schopnosti Vaše bábätko nerobí, skôr či neskôr k tomu určite dôjde. Ak máte o zdravotnom stave a vývoji dieťaťa akékoľvek pochybnosti, poraďte sa so svojím lekárom.
Fáza odmietania cudzích sa zvyčajne začína v 6. až 8. mesiaci a prejavuje sa tým, že dieťa odmieta kontakt s menej známymi alebo s neznámymi ľuďmi. Drobček v tomto období opäť viac vyhľadáva podporu rodičov, starých rodičov či iných blízkych ľudí. Pred cudzími sa skrýva alebo sa od nich odvracia.
Výživa v 7. mesiaci: Prvé príkrmy a dôležitosť mlieka
Materské mlieko alebo dojčenská mliečna výživa sú naďalej najdôležitejšou potravinou pre bábätko do jedného roka. Príkrmy sú dôležité, ale nemali by nahrádzať mlieko ako hlavný zdroj výživy. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča pokračovať v dojčení až do veku 2 rokov. Ak dojčenie nie je možné, materské mlieko môžete nahradiť vhodným dojčenským mliekom.
U nedojčených detí môžete začať s príkrmami po ukončenom 4. mesiaci veku, u dojčených po ukončenom 6. mesiaci. Signálom, že je vaše dieťatko pripravené na zavedenie prvých nemliečnych príkrmov, je moment, kedy mu už bežná dávka mliečnej stravy nestačí a pýta si viac ako 900 až 1000 ml mlieka denne.
V 7. mesiaci môžete dieťatku ponúknuť širokú škálu potravín. Je ten správny čas na predstavenie ďalších potravín, chuťou a konzistenciou. Od 7. mesiaca je materské alebo umelé mlieko stále neoddeliteľnou súčasťou stravy dieťaťa. Strava 7 až 8-mesačného dieťaťa by mala obsahovať desiatu, obed, olovrant a večeru. Príkrmy sú doplnkom.
Potraviny, ktoré môžete zaradiť do jedálnička:
- Zelenina: mrkva, zemiak, tekvica, brokolica, karfiol, špenát, cuketa, petržlen
- Ovocie: jablko, hruška, banán, broskyňa, marhuľa, čerešne (bez kôstky)
- Mäso: kuracie, morčacie, králičie, teľacie
- Ryby: treska, pstruh, losos (bez kostí)
- Obilniny: ryža, ovos, pšeno, pohánka
- Strukoviny: šošovica, hrach, cícer
- Mliečne výrobky: biely jogurt (plnotučný, nesladený)
Potraviny, ktorým sa treba vyhnúť:
- Soľ (do 1 roka)
- Cukor (do 1 roka)
- Med (do 1 roka)
- Kravské mlieko (do 1 roka)
- Sójové výrobky (pre možné alergie)
- Lepok (zavádzať opatrne a sledovať reakcie)
- Arašidy (pre možné alergie)
- Vajcia (najskôr žĺtok, bielku sa vyhnúť)
- Nepasterizované výrobky
- Údeniny
- Ryby s vysokým obsahom ťažkých kovov
- Džúsy (pre vysoký obsah cukrov)
- Sladené a sýtené nápoje
- Kakao (pre kofeín a možné alergie)
- Potraviny, ktoré bábätko nevie poriadne prehltnúť
Príprava príkrmov by mala byť šetrná. Prvé príkrmy sú vždy vo forme jemného pyré z jedného druhu zeleniny. Zeleninu najprv poriadne umyte a zbavte šupiek. Dôležité je ju tepelne upraviť, pričom voľte čo najšetrnejší a ľahko stráviteľný spôsob úpravy. Vhodné je varenie, príprava v pare alebo dusenie v malom množstve vody. Keďže viaceré potrebné vitamíny sa dokážu vstrebať až po rozpustení v tukoch, do hotového príkrmu pridajte vždy pár kvapiek kvalitného oleja.
Po týždni až dvoch pridajte k zeleninovému príkrmu varené mäso. Ideálne je kuracie, morčacie, králičie, či chudé teľacie mäso v čo najvyššej kvalite. Porcia mäsa by mala byť asi 20 g, čo je asi jedna polievková lyžica. Ovocie zaraďte dieťatku neskôr ako zeleninu, pretože je sladšej chuti. Zo začiatku vyberte prirodzené druhy ovocia pre naše zemepisné šírky a banán. S ostatným exotickým ovocím počkajte až po dosiahnutí jedného roka. Začnite opäť jemným pyré bez pridaného cukru, pričom olúpané ovocie najprv uvarte, alebo uduste.
Ak vám pediater neodporučí inak, zaraďte aj príkrmy obsahujúce lepok. Ideálny čas je po ukončení šiesteho mesiaca veku, najneskôr však na konci 7. mesiaca. Na konci 7. mesiaca by dieťa už malo mať pravidelný režim stravovania rozdelených do šiestich denných porcií jedla. V tomto veku už pridajte cez deň ďalší ovocný príkrm, tentoraz ako desiatu namiesto dopoludňajšej dávky mlieka. Tepelne sa zelenina a ovocie upravuje stále rovnako, pretože ide o najvhodnejší spôsob spracovania potravín pre deti.
Nápady na 7-mesačnú detskú výživu – 5 zdravých domácich receptov na detskú výživu
Zvládanie vzdoru a hnevu u detí
Každé dieťa sa ocitne v situácii, keď sa hnevá, niečo sa mu nepáči, s niečím nie je spokojné. Je to bežná emócia, s ktorou sa stretávame všetci, deti, ale aj my, dospelí. Je súčasťou bežného života a každý má na hnev právo. Otázkou je, ako dokáže dieťa túto emóciu spracovať, ako dokáže v takejto situácii reagovať. S touto schopnosťou sa dieťa nerodí, túto schopnosť sa musí naučiť.
„Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať. Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. Dieťa tak učíme hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť. V prvom rade by som rodičovi odporučila zamyslieť sa nad tým, ako on sám reaguje na hnev svojho dieťaťa. Ak rodič udrie svoje dieťa, nerobí to preto, že mu chce skutočne ublížiť. Urobí to preto, že neovládne svoje emócie. Bitka je jeden z príkladov správania, ktoré niektorí rodičia robia a zároveň si želajú, aby to ich deti nerobili.
Ako reagovať na vzdor a hnev dieťaťa:
- Neustúpiť, ale zároveň empaticky počúvať a prijať pocity dieťaťa. Vety ako „ si zlý“... „ reveš ako malé decko“...nie sú najšťastnejšie, miesto toho skôr použite slová ako „ chápem, že ťa to nahnevalo“...“ viem, že si z toho smutný“...“vidím, že sa ti to nepáči“.
- Nie je dobré, riešiť konflikt s dieťaťom v návale hnevu. Dajte mu priestor, nech sa ukľudní. Odíďte z miestnosti a skúste ho nechať chvíľu samé, prípadne ho niekde postavte alebo posaďte.
- Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a skúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo. Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania.
- Vy určujete hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní.
Odborníci rodičom odporúčajú povzbudzovať deti v tom, aby sa samy naučili regulovať svoje emócie. Samozrejme, keď dieťa vidí, že ani rodič nedokáže svoje emócie zvládať a začne ho mlátiť alebo po ňom kričať, dieťa preberie tieto nesprávne vzory od neho a je len otázkou času, kedy a na inom ich začne používať.
Vzdor - riešenia:
- Najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie.
- Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť.
- Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať.
- Pomáha aj odvedenie pozornosti.
- Nechajte dieťaťu možnosť rozhodnúť o veciach, ktoré sú pre vás nepodstatné.
- Nenechajte si ublížiť. Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“.
- Dajte presne opačný príkaz.
- Naučte ich povedať, čo chcú.
- Vysvetľujte, vysvetľujte, vysvetľujte.
Deti, ktoré boli vo veku 2 až 4 roky často trestané, či dokonca bité, majú veľký predpoklad, že už ako 10 alebo 11-ročné budú agresívne. U týchto detí je podľa nového výskumu tiež menej pravdepodobné pozitívne správanie, ako je napríklad pomoc druhým.
Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme.