Detí, ktorým sú diagnostikované tzv. vývinové poruchy učenia, neustále pribúda. Odborníci sa zhodujú v tom, že prvé signály o tom, že dieťa bude mať ťažkosti s písaním, čítaním či počítaním, sa môžu objaviť už v materskej škole. Vývinové poruchy učenia sú stále častejším problémom, ktorý sa nástupom do školy identifikuje u detí. Špecifické poruchy učenia (ŠPU), niektorými autormi nazývané aj vývinové poruchy učenia (VPU), sa vyskytujú asi u 16 000 slovenských detí (2 - 5% detskej populácie). V roku 2020 bol podľa údajov Ministerstva školstva počet žiakov s vývinovými poruchami učenia, ktorí sú vzdelávaní v slovenských základných školách formou individuálneho začlenenia (integrácie) takmer 22 350. Štatistiky naznačujú, že tento trend je stúpajúci.
Vývinové poruchy učenia sú poruchy, ktoré ovplyvňujú schopnosť človeka rozumieť alebo používať hovorený alebo písaný jazyk, robiť matematické výpočty, koordinovať pohyby alebo venovať niečomu pozornosť. Ovplyvňujú schopnosť dieťaťa interpretovať to, čo vidí a počuje, alebo schopnosť spájať informácie z rôznych častí mozgu. Keďže ide o poruchy učenia, ovplyvňujú vo veľmi veľkej miere hlavne školský výkon dieťaťa, ale o nič menej zasahujú aj do jeho každodenného života mimo školy. Môžu ovplyvniť každodenné situácie či rutinu, vzťahy s inými ľuďmi, priateľstvá a u detí napríklad aj hranie.
Vývinové poruchy učenia vznikajú na základe neurobiologických zmien v centrálnej nervovej sústave. Môžeme teda povedať, že mozog jednotlivca s vývinovými poruchami učenia pracuje inak, odlišne od bežnej populácie, ale neznamená to, že pracuje horšie. Súvisia s oslabeniami v percepčno-motorickej a kognitívno-jazykovej oblasti. Vývinové poruchy učenia vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nezrelosti kognitívnych centier, majú aj dedičný pôvod. Ich príčinou nie je nedostatok snahy, lenivosť, prípadne patológia rodinného prostredia alebo znížená inteligencia. Vplyv na to má dedičnosť, poruchy či ochorenia počas prenatálneho vývoja, nevhodná životospráva matky počas tehotenstva ap. Nakoľko vývinové poruchy učenia sú dedičné, vysoké riziko predstavujú rodiny, v ktorých sa problémy v učení prejavovali (príp. boli aj diagnostikované) aj u iných rodinných príslušníkov.
Je pravda, že deti/žiaci s vývinovými poruchami učenia sa často nedokážu naučiť v škole bežným postupom, neznamená to však, že sa nedokážu učiť vôbec. Deti/žiaci s vývinovými poruchami učenia sa učia ,,inak“. Deti/žiaci s vývinovými poruchami učenia musia na naučenie sa vynaložiť oveľa väčšie úsilie ako ich rovesníci bez vývinových porúch učenia, ich školské výsledky však toto úsilie veľakrát neodrážajú.
Čo sú to poruchy učenia?
Pre vývinové poruchy učenia je typická neschopnosť alebo znížená schopnosť správne sa naučiť čítať, písať, počítať, ovládať gramatiku ap. Deti, u ktorých sa zistia, pritom môžu byť nadpriemerne inteligentné, nemusia mať žiadne neurologické či logopedické problémy. Naopak, v iných oblastiach môžu mať nadpriemerné výsledky, napr. môžu mať výtvarný či hudobný talent ap. Špecifické vývinové poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom a matematikou. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane.
Aké poruchy učenia poznáme?
Špecifické poruchy učenia sú pomerne širokou skupinou porúch, ktoré ovplyvňujú nielen školský výkon dieťaťa, ale aj jeho každodenný život. Každá z porúch sa začína predponou dys. Predpona dys je gréckym označením toho, čo je narušené. Ide teda o nedostatočný či nesprávny vývoj určitej ľudskej schopnosti.
- Dyslexia je poruchou osvojovania si schopnosti čítať. Úroveň čítania je u dyslektika výrazne nižšia, ako sa očakáva, vzhľadom k ostatným schopnostiam a školským výkonom dieťaťa. Táto porucha je neurologicky, často konštitučne podmienená. Vzniká na základe poruchy zrakového vnímania. Dyslexia ovplyvňuje schopnosť čítať a spracúvať písané alebo hovorené slovo. Môže sa prejaviť problémami s hláskovaním, učením sa písmen, rýmovaním, čítaním nahlas alebo formulovaním odpovedí.
- Dysgrafia je poruchou osvojovania si písania. Postihuje grafickú stránku písaného prejavu dieťaťa, čitateľnosť písmen, ich úpravu či osvojovanie si tvarov písmen. Za touto poruchou býva často porucha motoriky. Hlavne jemnej motoriky, no niekedy i kombinácie s hrubou motorikou. Tieto deti majú napätú celú ruku, predlaktie i zápästie a prsty. Dysgrafia zasahuje schopnosť previesť myšlienky do písanej podoby. Deti s touto poruchou často píšu nečitateľne, pomaly alebo s veľkým úsilím. Ich písomný prejav môže byť nesúvislý, dezorganizovaný alebo gramaticky nesprávny.
- Dysortografia je poruchou osvojovania si pravopisu. Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov. Dysortografia spôsobuje špecifické chyby pri písaní, ktoré nesúvisia so všeobecnou gramatikou. Dieťa môže vynechávať hlásky alebo slabiky, zamieňať podobné písmená a robiť chyby aj v známych slovách.
- Dyskalkúlia je porucha, ktorá ovplyvňuje u dieťaťa osvojovanie si matematických schopností. Prejavuje sa problémami už pri chápaní toho, čo je číslo. Dieťa s touto poruchou má taktiež problém s predstavami číselných radov, rôznych číselných operácií či problém s predstavou priestoru a priestorovou orientáciou. Neschopnosť dieťaťa zvládať tieto aspekty vedie následne k tomu, že dieťa nezvláda základné matematické operácie (sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie). Dyskalkúlia ovplyvňuje porozumenie číslam a matematike.
- Dyspraxia je poslednou rozšírenou poruchou z kategórie špecifických porúch učenia. Ide o poruchu osvojovania si, plánovania a vykonávania vôľových pohybov. Dieťa a jeho výkony sú výrazne nižšie, pokiaľ vyžadujú pohybovú koordináciu. Keďže koordinácia pohybov je počas celého života veľmi dôležitá, život dieťaťa a jeho fungovanie v ňom je výrazne ovplyvnené. Charakteristickou je celková motorická neobratnosť, poruchy artikulácie, pridružiť sa môžu aj poruchy písania a čítania, dokonca emocionality či poruchy správania. Niektorí odborníci a psychológovia zvyknú dyspraxiu deliť aj na dve samostatné kategórie (motorickú dyspraxiu a verbálnu dyspraxiu). Dyspraxiu však nie je možné vysvetliť retardáciou intelektu. Dokonca ju nie je možné vysvetliť ani inou špecifickou vrodenou alebo získanou poruchou. V princípe ide o oneskorenie vo vývine motorických (pohybových) schopností, v oblasti hrubej a jemnej motoriky.
- Dyspinxia je porucha výtvarných schopností. Je charakteristická nízkou úrovňou kresby. Dieťa pracuje s ceruzkou nešikovne, tvrdo, nedokáže previesť svoje predstavy z trojrozmerného priestoru na dvojrozmerný papier.
- Dysmúzia je porucha hudobných schopností.
S poruchami učenia sa často spája aj ADHD, teda poruchu pozornosti s hyperaktivitou. Ide o vývinovú poruchu s evidentnými príznakmi už od raného detstva. Základnými a charakteristickými symptómami tejto poruchy sú hyperaktivita, impulzivita a porucha koncentrácie pozornosti. Najčastejšie sa vyskytuje práve s dyslexiou (20 - 40 %).
Ako postupovať pri podozrení na poruchu učenia?
Problémy s učením sa najčastejšie prejavia až v školskom veku, keď sa dieťa začne stretávať s nárokmi na čítanie, písanie či počítanie. Mnoho detí má ťažkosti s jemnou motorikou, čítaním, porozumením čítaného textu. Vedcov pri vzniku týchto porúch zaujíma aj vplyv málo podnetného či stresujúceho prostredia na dieťa, no žiadna relevantná štúdia to zatiaľ jednoznačne nepotvrdila.
Najrýchlejším a najdostupnejším riešením pre rodičov pri podozrení na možnú poruchu učenia u ich dieťaťa je porozprávať sa s triednou učiteľkou. Školský podporný tím môže (so súhlasom rodiča/zákonného zástupcu) navrhnúť podporné opatrenia na 1. a 2. úrovni, ktoré by zohľadňovali zistené individuálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka (napr. zmenu cieľov, metód, foriem a prístupov vo výchovno-vzdelávacom procese). V prípade, že by uvedené podporné opatrenia neboli postačujúce, môže rodič s dieťaťom navštíviť ktorékoľvek Centrum poradenstva a prevencie, v rámci ktorého dieťa absolvuje odborné psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenie. Na základe výsledkov z odborných vyšetrení bude dieťaťu stanovená diagnóza, odporučené podporné opatrenia na 3. a 4. V niektorých prípadoch môže byť rodičovi odporučené absolvovať s dieťaťom aj ďalšie doplňujúce odborné vyšetrenia - napr. Odborné štúdie poukazujú na lepšie výkony dnešných detí v inteligenčných testoch, než tomu bolo povedzme o 40 rokov skôr, preto sa inteligenčné a iné testy neustále vyvíjajú a prispôsobujú sa požiadavkám modernej doby.
Ak máte podozrenie, že za problémom vášho dieťaťa v škole môže stáť aj niektorá z porúch učenia, neváhajte navštíviť aj Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Toto centrum nájdete vo viacerých mestách na Slovensku, v Bratislave má každá mestská časť svoje pracovisko. Špecializuje sa na širokú oblasť problémov a medzi nich patrí taktiež špeciálnopedagogická diagnostika a poradenstvo (pre deti aj rodičov) v oblasti ŠPU. Sú k dispozícií nielen po telefonickej dohode na osobnom stretnutí, avšak poskytujú aj tzv. online poradenstvo.
O špecifických poruchách učenia sa hovorí, že pretrvávajú až do dospelosti a viaceré výskumy to aj potvrdzujú. Preto je dôležité, aby sa rodičia pri ich spozorovaní obrátili na odborníkov, ktorí vedia, ako na to. Netreba zabúdať, že nie je hanba prísť a poprosiť o radu. Veľa psychológov totiž potvrdzuje, že práve s týmto majú rodičia problém, že ich dieťa má nejakú poruchu a oni sa za to hanbia alebo si to kladú za vinu. Určite netreba k veci zastávať daný postoj ale skôr to aktívne riešiť, aby ste pomohli vášmu dieťaťu najviac, ako sa dá. Ale zároveň netreba zabúdať, že nie každá odchýlka je problémom a nestavať sa tak ku každému výkonu svojho dieťaťa, ak sa čo i len trošku odlišuje. Každé dieťa je predsa iné a vyvíja sa iným tempom.
Podpora a vzdelávanie detí s poruchami učenia
Oproti minulosti pribúda rodičov, ktorí u svojho dieťaťa žiadajú integráciu a pomoc asistentov. Predtým než sa tak stane, ak majú u svojho dieťaťa podozrenie na poruchu učenia, môžu sa obrátiť na centrum včasnej intervencie v blízkosti svojho bydliska. Dieťa bude odborníkmi zdiagnostikované a v rámci testov sa zistí, či a akou poruchou učenia (alebo ich kombináciou) trpí. Ak áno, rodičia sú oboznámení s tým, ako ďalej postupovať v rámci vyučovacieho procesu, na aké úľavy má dieťa nárok, ako s ním pracovať doma, ako by k nemu mali pristupovať učitelia ap.
Vzdelávanie žiakov s poruchami učenia je podrobne rozpracované aj legislatívne. Prihliada na na ich špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby nielen v priebehu vzdelávania na základnej škole, ale aj na strednej škole. Preto by sa rodičia nemali obávať včas nadviazať spoluprácu s pedagogickými alebo odbornými zamestnancami škôl a poradenských zariadení, či vyhľadať pomoc odborníkov aj mimo rezortu školstva (napr. V rámci čítania je vhodné uplatňovať spoločné čítanie (dospelý číta súbežne s dieťaťom) a striedavé čítanie (dospelý sa môže v čítaní s dieťaťom striedať po slovách či celých vetách). Ak je textu na čítanie veľmi veľa, je vhodné predčítanie textu dospelým (dieťa text počúva a súčasne sleduje očami) a ponechanie dlhšieho času na prácu s textom. Pri problémoch s čitateľnosťou písma je vhodné zaraďovať rôzne uvoľňovacie a grafomotorické cvičenia, používať špeciálne upravené písacie potreby (násadky, trojhranné písacie potreby), písanky s pomocnými linajkami (príp. podložky s linajkami). Pri problémoch s aplikovaním gramatických pravidiel pri písaní je vhodné zaraďovať zrakové diktáty a doplňovačky a pracovať s kompenzačnými pomôckami (prehľady gramatiky, slovníky). Pri problémoch v matematike je vhodné vo zvýšenej miere pracovať s názorom, predstavivosťou, zamerať sa na porozumenie matematickým pojmom (napr. Existujú rôzne vydavateľstvá, občianske združenia, súkromné poradenské zariadenia či odborníci ako jednotlivci, ktorým je problematika detí s poruchami učenia blízka, a vďaka ktorým je v súčasnosti na trhu niekoľko edukačných pomôcok a materiálov vhodných pre prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Mnoho zaujímavých aktivít môžete nájsť na instagrame, kde p. Hra a zábava sú najvhodnejšími formami vzdelávania sa pre deti s problémami v učení. Z dôvodu objektívnych príčin, ktoré ich brzdia v procese vzdelávania sa, práve tieto deti nemajú pozitívny vzťah k učeniu a intelektuálnym činnostiam ako takým.
Isté je, že správnym prístupom a aktívnou spoluprácou rodiny a odborníkov sa mnohé prejavy týchto porúch dajú mierniť a v budúcnosti nemusia výrazne ovplyvniť život detí. Život dieťaťa so ŠVPU je o čosi náročnejší, pretože sa počas celej doby svojho štúdia učí viac ako ostatní. Úlohou dospelých je vysvetliť mu, že nie je hlúpe, len sa učí inak a potrebuje iný spôsob výučby, iný prístup pri sprostredkovaní informácií. Dôležité je dieťa povzbudiť a prejaviť dôveru v jeho schopnosti. Viesť ho k vytrvalosti, systematickosti a rozvíjať u neho schopnosti a činnosti, ktoré mu idú, bavia ho a je v nich úspešné.
Pozor na šikanovanie a emocionálne dopady
Pocity stresu, menejcennosti, poníženia - tým všetkým môžu deti s označením „dys“ trpieť. Ak si rodičia všimnú, že sa dieťa začína uzatvárať do seba, jeho prospech i správanie sa zhoršuje, je dôležité nečakať a konať. V takýchto prípadoch sú čas a vhodná reakcia rodičov i učiteľov kľúčové. Tiež sa môže stať, že budú kvôli tomu šikanované zo strany spolužiakov. Vtedy je vhodné okamžite zakročiť a nenechať dieťa v tomto probléme samo. Deťom s poruchami učenia je dôležité vštepovať, že za svoju poruchu nenesú zodpovednosť. Potrebujú sa s ňou naučiť žiť a vo väčšine prípadov platí, že pri správnom výbere povolania, ich vôbec nemusia obmedzovať ani v ich živote neskôr.
Vývinové poruchy učenia neovplyvňujú len samotnú oblasť vzdelávania, ako by sa mohlo zdať, ale majú zásadný vplyv aj na ostatné oblasti životného fungovania dieťaťa/žiaka, ktorému boli diagnostikované. Mnohí odborníci upozorňujú na to, že u detí/žiakov s vývinovými poruchami učenia sa vo zvýšenej miere môžu vyskytovať aj sociálne a emocionálne problémy, ktoré vznikajú ako dôsledok ich školského neúspechu. Často sa v psychologických ambulanciách stretávame s tým, že tieto deti pociťujú hodnotenia okolia ako nespravodlivé, neadekvátne vynaloženej námahe, citlivo vnímajú prípadné prejavy sklamania rodičov, porovnávajú sa alebo bývajú porovnávané s úspešnejšími súrodencami, spolužiakmi alebo kamarátmi a často nevidia východisko z tejto pre nich ťaživej situácie. To má za následok, že škola sa pre nich stáva utrpením a oni nezriedka začínajú hľadať možnosti úniku - zvyšuje sa u nich počet zameškaných hodín pre záškoláctvo a tiež chorobnosť. Pri deťoch, u ktorých neboli poruchy rozpoznané včas, alebo im nebola poskytnutá adekvátna starostlivosť sa často stretávame so školskou fóbiou, neurotickými alebo psychosomatickými poruchami. Preto je veľmi dôležité problém v učení včas rozpoznať a diagnostikovať.
Moja porucha učenia: Príbeh lásky | Chandni Kazi | TEDxBerkeley
Čo môžete urobiť Vy ako rodičia, aby ste čo najefektívnejšie pomohli svojmu dieťaťu? Prvým krokom by malo byť aktívne iniciovať dialóg rodič-učiteľ. V ňom by ste mali pravidelne komunikovať o cieľoch a formách pomoci, dôverovať si navzájom a informovať sa o pokrokoch aj prípadných problémoch, ktoré môžu nastať. Pre obe strany to bude znamenať dôležitý zdroj informácii, ktoré výrazne napomôžu v procese korekcií a reedukácie. Zároveň sa dozviete veľa aj o tom, ako dieťa v škole osobnostne prežíva to, že bojuje napr. s dyslexiou, pretože pre konečný úspech je dôležitý postoj dieťaťa k jeho poruche, ktorý sa často odvíja od toho, aký je Váš postoj k dieťaťu.
Nie je dobré, ak rodič berie školský úspech, prípadne neúspech svojho dieťaťa ako otázku svojho spoločenského statusu, pretože to prináša problém s vyrovnaním sa s diagnózou dieťaťa. Rovnako kontraproduktívne je hľadať chyby v sebe, prípadne partnerovi. Úzkostnejšie ladení rodičia môžu zápasiť s pocitmi vlastnej viny, iní môžu celý problém zľahčovať. Často sa stretávame s bezradnosťou aj obavami rodičov o budúcnosť dieťaťa a jeho uplatnenie v živote. Aj tu platí overené pravidlo zlatej strednej cesty. Príliš úzkostná podpora, prehnaná starostlivosť a ochranársky až hyperprotektívny prístup vedie dieťa k nesamostatnosti a je rovnako škodlivý ako keď je dieťa odkázané len samo na seba. Situáciu v rodine s dieťaťom so špecifickými poruchami v učení komplikuje aj náročnosť prípravy na vyučovanie. To so sebou prináša aj to, že deti majú obmedzený čas na svoje záujmy a oddych, čo je často dôvodom ich frustrácie a niekedy aj revolty. Základom udržania si dobrého vzťahu s dieťaťom v týchto náročných podmienkach je vytvorenie nestresujúceho prostredia. Preto je dôležité, aby dieťa vnímalo Vašu pomoc ako spoluúčasť a aby sa nediala formou autoritatívneho zadávania a kontroly úloh. To v praxi znamená, že v čase určenom na prípravu do školy je potrebné venovať sa len dieťaťu, sedieť pri ňom, udržiavať s ním očný kontakt, verbálne aj neverbálne mu dávať najavo, že práve robíme niečo dôležité, pretože Váš postoj sa prenesie aj na dieťa. Musíme pri tom nestrácať zo zreteľa, že pre dieťa má rovnako veľký význam tak vzdelávanie ako aj budovanie sebaúcty a zdravého sebavedomia. To predovšetkým znamená prijatie dieťaťa takého ako je, uvedomovať si jeho prednosti, stanovovať dosiahnuteľné ciele, hodnotiť výsledky realisticky a s primeraným pedagogickým optimizmom, naučiť dieťa vidieť a oceňovať hoci aj malé pokroky a dať mu pocit, že je milované! Chváliť a oceňovať dieťa oveľa viac za jeho snahu než za úspech je tá najlepšia cesta ako mu pomôcť stať sa vyrovnanou a harmonickou osobnosťou. Väčšiu pravdepodobnosť zažiť úspech bude dieťa mať, ak budete postupovať metódou pomalých krokov, to znamená, že nebudete zvyšovať náročnosť, kým dieťa nezvládne istú úroveň. Ďalšou dôležitou zásadou je pravidelnosť , systematickosť a práca s porozumením, pretože ak dieťa pracuje rutinne a bez záujmu, tak sa očakávané výsledky nedostavia a dieťa bude demotivované.
