Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. U detí je identifikácia týchto problémov ešte ťažšia, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach.
Faktory ovplyvňujúce duševné zdravie detí
Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu ovplyvniť duševné zdravie detí. Ak sa v rodine vyskytnú psychické ochorenia, je väčšia pravdepodobnosť, že bude duševné zdravie trápiť aj deti, ktoré v tejto rodine vyrastajú. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Deti s dobrým duševným zdravím majú lepšiu schopnosť zvládať stres, prekonávať prekážky a rozvíjať pozitívny obraz o sebe.
- Stabilné a podporné rodinné prostredie je kľúčom k zdravému duševnému vývoju detí.
- Kvalita vzťahov s rovesníkmi a učiteľmi má veľký vplyv na sebavedomie a sociálne zručnosti detí.
- U detí, ktoré zažili traumatické udalosti, je väčšia pravdepodobnosť vzniku problémov duševného zdravia.
- Vzdelávacie prostredie hrá významnú úlohu v živote dieťaťa.
Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.
Prejavy poruchy duševného zdravia u detí
Poruchy duševného zdravia u detí sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi, ktoré môžu byť fyzické, emocionálne alebo behaviorálne. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich.
Emocionálne a behaviorálne prejavy
- Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
- Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo?
- Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu.
- Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť.
- Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
- Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť.
- Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.
Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
Fyzické prejavy
Výrazné zmeny v spánkových vzoroch (napr. nespavosť alebo nadmerná spavosť) môžu byť tiež jedným z prejavov.
Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty.
Sociálne prejavy
Dieťa sa môže začať izolovať od kamarátov a rodiny, strácať záujem o aktivity, ktoré predtým milovalo.
Kedy vyhľadať pomoc
Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Ak si všimnete, že zmenené emócie a správanie vášho dieťa trvajú týždne alebo dlšie a narúšajú jeho bežný život v škole a doma, mali by ste zvážiť konzultáciu s odborníkom na duševné zdravie.
Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku.
Prečo je dôležité dbať o svoje duševné zdravie?
Spôsoby podpory duševného zdravia detí
Podpora duševného zdravia detí vyžaduje úsilie od rodičov aj učiteľov. Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.
Ako podporiť duševné zdravie detí:
- Uistite sa, že deti vedia, že sú milované a podporované. Vytvárajte otvorenú a dôvernú komunikáciu. Neskrývajte pred nimi svoje zlyhania.
- Nezabudnite svoje deti chváliť. Ak zlyhajú v hre alebo pri teste v škole namiesto ironických poznámok, zistite, ako sa cítia.
- Povzbudzujte deti k fyzickej aktivite, zdravej výžive a dostatočnému spánku.
- Pomáhajte deťom budovať silné a pozitívne vzťahy s rovesníkmi. Zabezpečte, aby mali dostatok príležitostí na sociálnu interakciu a zábavu.
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka, viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS, krajská odborníčka MZ SR pre psychiatriu, členka CPT Rady Európy za SR, členka Rady vlády SR pre duševné zdravie, výkonná riaditeľka ODOS, o.z.