Vyrastať v rodine, kde rodičia prejavujú emocionálnu nezrelosť, môže mať pre ich deti v dospelosti dlhodobé následky. Nedostatok podpory, porušovanie hraníc alebo neschopnosť zvládať vlastné emócie sú problémy, ktorým čelia deti vychovávané v takýchto podmienkach. Odborníci vysvetľujú, ako rozpoznať príznaky emocionálnej nezrelosti u rodičov a aké kroky podniknúť na ozdravenie vzťahov a vybudovanie zdravších väzieb v rodine.
Mnoho dospelých rozmýšľa, či ich rodičia prejavovali emocionálnu nezrelosť, ale nevedia, ako to rozpoznať. Často to sprevádza pocit zmätku a pochybností. Ako teda rozpoznať takéto správanie?
Čo presne je emocionálna nezrelosť?
Emócie sú prirodzenou súčasťou ľudskej existencie a v ideálnom prípade by sme ich mali vedieť ovládať, aby neovládali náš život. Nie každý však má nástroje na efektívne zaobchádzanie so svojimi pocitmi; niektorí ľudia reagujú bez zábran a kontroly.
Príznaky emocionálnej nezrelosti rodičov
Brooke Keels, doktor psychológie a riaditeľ Lighthouse Recovery, poukazuje na niekoľko charakteristických znakov emocionálne nezrelých rodičov. Zvyčajne majú problémy s ovládaním vlastných pocitov a správania, na rôzne situácie reagujú prehnane alebo iracionálne, namiesto toho, aby zostali pokojní. Často sa sústreďujú na svoje vlastné emócie, pričom prehliadajú pocity dieťaťa, a sú ovládaní vlastnými emóciami. Môžu mať často záchvaty hnevu a očakávať emocionálnu podporu od svojich detí, namiesto toho, aby ju sami poskytovali.
Doktor Keels opisuje situáciu, keď sa dieťa vráti zo školy po náročnom dni. Namiesto útechy sa stretne s reakciou rodiča, ktorý sa sústredí na svoje vlastné problémy. Rodič môže povedať, že jeho deň bol ešte horší, čím sa dieťa cíti nevypočuté a bez podpory. Takéto správanie môže viesť k ťažkostiam pri vyjadrovaní emócií a hľadaní pomoci v budúcnosti.
Keď má emocionálne nezrelý rodič napríklad ťažký deň v práci, spôsobí to problém každému v domácnosti, aj keď to nemá nič spoločné s deťmi alebo partnerom. „Vedie to k emocionálnym výbuchom v rodine. Myslí si, že emocionálne nezrelí rodičia môžu mať nekonzistentné správanie.“
Keď ako rodič rešpektujete jedinečnosť svojho dieťaťa, vidíte ho ako niekoho, kto má svoje vlastné hodnoty, presvedčenia a hranice. „Ale emocionálne nezrelý rodič to nedokáže,“ uviedla Sagaramová. Zrelí rodičia podľa nej povzbudzujú v ich záľubách a vyjadrujú rešpekt aj malým deťom, ktoré sú od nich závislé.
Nedostatok hraníc je ďalším znakom emocionálnej nezrelosti. Rodičia môžu narúšať súkromie dieťaťa, napríklad čítaním jeho denníka bez súhlasu, alebo manipulovať situáciami vo svoj prospech. Domnievajú sa, že majú právo kontrolovať život dieťaťa, čo často vedie k napätiu a nevôli vo vzťahu.
Príčiny emocionálnej nezrelosti rodičov
Možno sa čudujete, odkiaľ sa berie nezrelosť rodičov. Často je to dôsledok ich vlastného detstva. Doktor Heather Stevenson zasa upozorňuje, že nezdravé mechanizmy zvládania emócií sa môžu prenášať z generácie na generáciu.
Rodičia, ktorí sú emocionálne nezrelí, často vyrastali aj s emocionálne nezrelými rodičmi. Generácie si to odovzdávajú,“ uviedla terapeutka. Z bludného kruhu sa však dá odísť.
Ak rodičia sami zažili emocionálne zanedbávanie alebo traumu, nemusia mať vyvinutú primeranú emocionálnu zrelosť.
Doktor Keels dodáva, že ak sa v detstve nenaučíme zdravo zaobchádzať s pocitmi, môže to viesť k tomu, že sa tieto nezdravé vzorce prenesú do dospelosti. V dôsledku toho rodičia ťažko zvládajú stres a výzvy, čo ovplyvňuje ich vzťahy s deťmi.
Vplyv rodičovstva na dospelé deti
Výchova emocionálne nezrelými rodičmi môže mať hlboký vplyv na život ich detí v dospelosti. Takíto jedinci často ťažko vyjadrujú svoje vlastné emócie, hľadajú podporu alebo budujú nezdravé vzťahy. Môžu mať nízke sebavedomie, rozvíjať spoluzávislosť, snažiť sa vyhovieť všetkým okolo seba a vyhýbať sa vyhľadaniu emocionálnej pomoci.
Doktor Stevenson poznamenáva, že deti takýchto rodičov môžu byť veľmi citlivé na emócie iných a na svoje vlastné neuspokojené potreby. U svojich pacientov často pozoruje dve typické reakcie: internalizáciu emocionálnych problémov, t. j. presvedčenie, že s nimi nie je niečo v poriadku a že sa musia "napraviť", aby si zaslúžili lásku, a externalizáciu emócií, ktorá zahŕňa vyjadrovanie hnevu alebo konfliktov vo vzťahoch, keď sa im nedarí.
Vyrastanie v rodine, kde rodičia prejavujú emocionálnu nezrelosť, môže mať pre ich deti v dospelosti dlhodobé následky.
Stratégie zvládania a liečby
Hoci dôsledky výchovy citovo nezrelých rodičov môžu byť ťažké, existujú spôsoby, ako sa uzdraviť a rásť. Jedným z nich je terapia, ktorá môže pomôcť prekonať bolesť a zmätok vyplývajúce z takéhoto detstva. Doktor Stevenson zdôrazňuje, že je dôležité uvedomiť si, že nie sme vinní za správanie svojich rodičov ani zodpovední za ich emócie. Terapia môže pomôcť obnoviť sebaúctu a naučiť sa vytvárať zdravšie vzťahy s ostatnými.
Najdôležitejšie je uvedomiť si veci, ktoré ste potrebovali vo svojom detstve a nedostali ste ich. Zároveň radia, aby sme si v dospelosti vo svojom živote našli ľudí, pri ktorých by sme si doplnili všetky potreby. Rovnako odporúčajú vyhľadať odbornú pomoc.
Vyrastanie v nezdravom rodinnom prostredí môže sťažiť vytváranie vzťahov s inými ľuďmi, pretože chýbajú vzory zdravej vzťahovej dynamiky. So správnou podporou a prácou na sebe je však možné vybudovať si uspokojujúce a plnohodnotné vzťahy.
Dr. Keels navrhuje, že je veľmi dôležité rozpoznať nezdravé vzory prevzaté od rodičov a pracovať na stanovení a udržiavaní zdravých hraníc vo vzťahoch. Dôležité je tiež hovoriť o vlastných potrebách hraniciach a zároveň rešpektovať potreby druhých.
Pre proces uzdravovania je tiež veľmi dôležité obklopiť sa milujúcimi a chápavými ľuďmi.
Školská zrelosť a emocionálna nezrelosť
Emočná nezrelosť môže naznačovať, že dieťa ešte nie je školsky zrelé. Ide o neschopnosť dieťaťa spracovávať vnemysplne v rozsahu či ovládať svoje emócie. To však neznamená, že dieťa nie je schopné sa to naučiť. Uviedla to špeciálna pedagogička Jana Kružliaková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
„Školskú zrelosť môžeme vnímať ako zrelosť centrálneho nervového systému, teda či dieťa dostatočne dlho dokáže byť v pozornosti, či dobre fungujú všetky jeho zmysly a či dokáže mozog tie vnemy spracovávať. Veľmi s tým súvisí aj to, či je fyzická postava toho dieťaťa dostatočne silná, vyvinutá a zároveň či je schopné emočne, stabilne pracovať a vnímať skutočnosti,“ priblížila odborníčka.
Prvé znaky nezrelosti si podľa nej najčastejšie možno všimnúť v škôlke. „To, že by sme mohli hodnotiť niektoré dieťa ako nezrelé, najčastejšie vidíme v škôlke ako dieťa, ktoré nevydrží dlho pri činnostiach, ktoré nechce alebo nie je schopné upriamiť pozornosť niektorým smerom na dlhší čas, nie je schopné pracovať v rušnejšom prostredí, nie je schopné byť dlhšie oddelené od mamy bez väčšej emotívnej reakcie,“ vysvetlila.
Rodič podľa Kružliakovej môže podporiť rozvoj školskej zrelosti u dieťaťa tým, že mu dá pokoj. Ak sa u dieťaťa prejavujú výraznejšie problémy, odporučila poradiť sa s odborníkom. Možno tak podľa nej predísť budúcim špecifickým poruchám učenia dieťaťa.
tags: #psychologicka #nezrelost #na #rodicovstvo