Psychomotorický vývin v prenatálnom období: Základy pre zdravý rast

Psychomotorický vývin je komplexný proces, ktorý zahŕňa vývin pohybových a psychických funkcií človeka. Tento proces obsahuje rozvoj hrubej a jemnej motoriky, zmyslov (hmat, čuch, chuť, sluch, zrak), reč, ako aj sociálny vývin a vývin mozgu. Vývin dieťaťa je geneticky zakódovaná informácia, ktorá reaguje v tele prostredníctvom rôznych súhier a pohybov už od narodenia a postupuje každým vývinovým krokom v živote človeka automaticky. Všetky vymenované funkcie fungujú v prepojení. Ak však nastanú v jednej oblasti komplikácie, vznikajú v nadväznosti takzvané odchýlky vo vývine, ako napríklad problémy s oneskoreným plazením, štvornožkovaním, chôdzou, alebo ťažkosti s manipuláciou malých predmetov, ktoré spôsobujú neskôr problémy s písaním alebo kreslením. Aj problémy so sluchom môžu ovplyvniť rovnováhu a následne aj chôdzu. Nervová sústava každého človeka reaguje na iné podnety, navyše deti sú vo vnímaní mnohonásobne viac citlivejšie ako my dospelí. Vysoká citlivosť zmyslov je najintenzívnejšia prvý rok života.

V nasledujúcich článkoch by som sa chcela venovať rôznym aspektom psychomotorického vývinu. Keďže niektorí ľudia si myslia, že psychomotorický vývin sa začína narodením bábätka, v tomto článku si povieme aj niečo o období ešte pred narodením. Je dôležité si uvedomiť, akými všetkými zmenami prechádza bábätko počas a po pôrode, s čím sa musí vyrovnať a ako mu pritom môžeme pomôcť, aby to bolo preň čo najmenej stresujúce.

Prenatálne prostredie a jeho vplyv

Dieťatko má počas prenatálneho obdobia v maternici určité podmienky, v ktorých funguje a je na ne zvyknuté, ale len čo sa narodí, tak sa tieto podmienky menia. Týmto zmenám sa musí bábätko čo najskôr prispôsobiť. Respiračný, kardiovaskulárny a termoregulačný systém podstupujú významné fyziologické zmeny a musia sa prispôsobiť počas prechodu z plodu na novorodenca. Úspešná premena vyžaduje komplexnú interakciu medzi týmito systémami. Toto prispôsobenie však nie je vôbec jednoduché a aj to, ako sa bábätko dokáže zmenám prispôsobiť, má vplyv na jeho psychomotorický vývin. Aby bola preň adaptácia čo najjednoduchšia, je potrebné, aby sme mu na to vytvorili čo najlepšie podmienky.

Bábätko má v brušku neustály kontakt s mamou. Keď sa však narodí, je už síce samostatná bytosť, ale mamu naďalej veľmi potrebuje. Preto je dôležité hneď po pôrode, aby mamička mohla byť s dieťatkom čo najviac. Dôležité je často si pokladať dieťatko na hrudník, aby svoju mamičku znova cítilo. Toto je podstatné hlavne v prvých dňoch/týždňoch po pôrode.

Okrem toho, že bábätko má v brušku neustály kontakt s mamou, má tiež obmedzený pohyb. Po narodení, má zrazu obrovský priestor okolo seba, a preto, ak sa necháva bábätko “len tak na voľno” je to preň niečo nové a môže to v ňom vyvolávať stres. Preto je vhodné prvé dni a týždne, kým sa na priestor aspoň trochu adaptuje, viazať dieťatko do periniek, prípadne zavinovačiek. Osobne neodporúčam dávať dieťa do obrovských postelí, ale skôr do menších kolísok, kočíkov, detských postieľok, v ktorých sa necíti tak “stratené v priestore”, ale má istým spôsobom ohraničený priestor.

Ďalšou zmenou, s ktorou sa bábätko po pôrode musí vyrovnať, je zmena teploty prostredia. V maternici má stálu teplotu prostredia. Telo novorodenca si tvorí teplo spaľovaním “hnedého tuku”, ktorý je prítomný iba u plodu ešte v prenatálnom období a u novorodenca. Len zriedkavo je vidieť novorodenca sa triasť (svalový tras je jedna z možností vytvárania si tepla u človeka). To, aby si novorodenec zachoval termoreguláciu po narodení, je podmienené vonkajšími vplyvmi prostredia a vnútornými fyziologickými procesmi. Pri tejto adaptácii vie tiež veľmi pomôcť perinka, pretože bábätku aspoň približne pripomína a zabezpečuje potrebu stáleho tepla. Po narodení si bábätko musí zvyknúť na veci, ktoré predtým nepoznalo, napr. pohyb vzduchu, vietor, chladnejšie prostredie a naučiť sa postupne riadiť si termoreguláciu. Preto je vhodné, aby pri prebaľovaní bábätka bolo v miestnosti teplejšie.

Nie každý si tiež uvedomuje, že bábätko v brušku nemá ticho, ale vníma množstvo zvukov napr. hlas matky, tlkot jej srdca, pohyby čriev a trávenie, pohyb krvi, dýchanie a tiež k nemu doliehajú, aj keď tlmenejšie, zvuky z vonkajšieho sveta. Preto je vhodné čerstvo narodené dieťatko nevystavovať ostrým zvukom, ale rovnako nie je vhodné ho od zvuku úplne izolovať a vystavovať ho úplnému tichu. Je dobré sa s ním rozprávať pomaly, pokojne, dať mu čas, aby si vedelo zvyknúť na nové zvuky a aby ich vedelo spracovať bez zbytočného stresu. Vhodné je dieťatku spievať, keďže je zvyknuté na hlas maminky a jemné rytmické pesničky ho upokojujú.

Ďalším podstatným rozdielom po narodení je to, že bábätko malo v brušku prevažne stálu polohu (hlavne v posledných mesiacoch). S dieťatkom je preto dobré manipulovať pomaly, jemne a s pokojom a vyvarovať sa prudkých pohybov, ktoré môžu dieťatko zbytočne stresovať. Tiež je ideálne manipulovať s bábätkom zo začiatku v perinke. Musí si zvyknúť na iné pôsobenie gravitácie (keďže v brušku bolo vo vodnom prostredí). Veľmi dôležitá je správna manipulácia už od prvých minút, pretože tým vytvárame dieťatku pohybové návyky na celý život.

Bábätko sa po pôrode musí vyrovnať aj so svetlom, pretože v brušku malo tlmené prostredie. Nemalo úplnú tmu, pretože trochu svetla do maternice preniklo (hlavne červená, hnedá farba). Aj tak však nie je dobré vystavovať dieťa ostrému svetlu, či už na pôrodnej sále alebo neskôr v iných priestoroch, kde sa nachádza.

Adaptácia na postnatálny svet

Pravdepodobne najväčšou zmenou pre dieťatko po pôrode je to, že v brušku bábätko nemuselo samostatne prijímať potravu ani samostatne tráviť. Všetko malo zabezpečené vďaka pupočnej šnúre. Našťastie je to zariadené tak, že dieťa má vrodené reflexy, ktoré mu umožňujú sať mliečko od mamičky hneď po narodení. Aj tak však na to, aby dieťatko vedelo dobre prijímať potravu, tiež vplýva množstvo faktorov, napr. poloha pri kojení, pokojné prostredie a množstvo iných faktorov.

Aj okysličovanie organizmu bolo pred pôrodom zabezpečované pupočnou šnúrou, a teda dieťatko nemuselo samostatne dýchať. Začatie samostatného dýchania je komplexný proces, ktorý zahŕňa spoluprácu biochemických, nervových a mechanických faktorov. Počas pôrodu je dieťa vystavené množstvu taktilných stimulov, najprv, keď cíti sťahy maternice a neskôr, ako prechádza pôrodnými cestami. Stimulácia, aby dieťa začalo samostatne dýchať, pokračuje po narodení, keď je novorodenec vystavený stimulom, ako je svetlo, zvuk, vôňa a bolesť. Ak má novorodenec zrelé pľúcka, tak by dýchanie malo ísť v podstate ľahko. Aj tak je však potrebné vetrať, zvlhčovať vzduch, a na spánok nechať chladnejší vzduch (samozrejme nie príliš studený).

Ako som už spomínala vyššie, v maternici sa dieťatko nachádza vo vodnom prostredí. Bolo by preto vhodné, ak by bolo možné hneď po narodení dieťatko vložiť do vaničky s príjemne teplou vodou, aby prechod z bruška na náš svet bol pre neho jednoduchší. Veľmi dobré je aj pravidelné kúpanie. Väčšina detí vodu zbožňuje.

Význam včasnej adaptácie pre ďalší vývin

Ako sami vidíte, tých zmien, s ktorými sa musí dieťatko vyrovnať, je veľmi veľa. To, ako kvalitne sa adaptuje na náš svet, má dosah na jeho ďalšie prospievanie, napredovanie a vývin. Taktiež to má veľký vplyv na jeho pohodu, pokoj, spánok, papanie, náladu a aj nasledujúci psychomotorický vývin. To, či je dieťa v kľude, dobre spinká a papá má vplyv aj na ďalšie veci.

Novorodenec trávi najväčšiu časť dňa so svojou mamičkou. Z tohto dôvodu je práve mamička prvou osobou, ktorá môže včas spozorovať začínajúce problémy svojho bábätka. V nasledujúcom seriáli o psychomotorickom vývoji vám prinášame jednoduchý kľúč, podľa ktorého môžete sledovať správnosť vývoja svojho bábätka.

Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza.

Vývoj dieťaťa podľa mesiacov:

• 1. mesiac: Motorika: Silný sací reflex, zdvíhanie hlavy pri položení na bruchu, zameriavanie pohľadu na blízke objekty. Sociálne a emocionálne správanie: Rozpoznanie hlasu matky, upokojenie pri dotyku alebo zvuku matky, plač ako hlavný komunikačný nástroj.
• 2. - 3. mesiac: Motorika: Stabilizácia polohy hlavy, otáčanie hlavy smerom k zvukom, pokusy o uchopenie predmetov. Sociálne a emocionálne správanie: Reakcia úsmevom na rodičov, napodobňovanie mimiky, vydávanie zvukov (hrkútanie).
• 4. mesiac: Motorika: Otáčanie z bruška na chrbát, skúmanie objektov uchopovaním, sledovanie tvaru a textúry predmetov. Sociálne a emocionálne správanie: Napodobňovanie výrazov tváre dospelých, vydávanie zvukov na získanie pozornosti.
• 5. mesiac: Motorika: Učenie sa sedieť s oporou, začiatok plazenia, zlepšenie schopnosti uchopovať predmety oboma rukami. Sociálne a emocionálne správanie: Smiech, reakcia na svoje meno, používanie jednoduchých gest (mávanie).
• 6. mesiac: Motorika: Samostatné sedenie, pokusy o lozenie, zlepšenie jemnej motoriky. Sociálne a emocionálne správanie: Chápanie významu niektorých slov, reakcia na jednoduché pokyny.
• 7. mesiac: Dieťa v 7. mesiaci rado sleduje starších súrodencov, domáce zvieratá aj samo seba v zrkadle. Dôležitú úlohu pri tom zohráva mobilita, teda zdokonaľovanie pohybových zručností. Poteší ho, keď na podlahu rozložíte zaujímavé hračky. Musí vynaložiť úsilie, aby sa k nim mohlo otočiť, kotúľať či plaziť a napokon sa aj zdvihnúť na všetky štyri. Čo dokáže dieťa v 7. mesiaci? Reaguje na svoje meno a chce byť v centre pozornosti. Očami sleduje mamu a otca v miestnosti. Zvyčajne už sedí vzpriamene s podporou, niekedy aj bez nej. Bezpečne sa otáča z bruška na chrbátik a späť. Čoraz častejšie skúma predmety rukami a očami, nie ústami. Prekladá si hračku z jednej ruky do druhej. Ochutnáva prvé príkrmy vo forme pyré či kúskov nakrájaných potravín.
• 8. mesiac: Motorika: Skúšanie prvých krokov s oporou o nábytok. Sociálne a emocionálne správanie: Používanie jednoduchých slov ako „mama“ alebo „tata“, chápanie základných pokynov.
• 9. - 12. mesiac: Motorika: Chôdza s malou oporou alebo samostatne, chôdza po schodoch s oporou, stavanie veží z kociek. Sociálne a emocionálne správanie: Sebavedomie, vyjadrovanie potrieb slovami, aktívna interakcia s blízkymi, rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít.
• 1 - 3 roky: Motorika: Chôdza po schodoch bez pomoci, používanie nožníc na strihanie papiera, kreslenie zložitejších tvarov, behanie, skákanie na jednej nohe, chytanie a hádzanie lopty. Sociálne a emocionálne správanie: Komunikácia v zložitejších vetách, lepšie vyjadrovanie potrieb a zážitkov, dodržiavanie jednoduchých pravidiel, chápanie dôležitosti spolupráce pri hrách, vyjadrovanie pocitov, rozvíjanie schopnosti kooperácie, prejavovanie empatie voči iným ľuďom.

Kedy hodnotiť a čo sledovať?

Vhodné je mať bábätko vyzlečené (napr. keď sa ich chystáte kúpať a máte ich nahé na prebaľovacej podložke). Čo hodnotiť? Hodnotí sa napr. v akých častiach tela sa opiera o podložku, ako otáča či dvíha hlavičku a trup, v akej polohe má nožičky pod. Ako často sledovať? Môžete sledovať, ako často sa otáča na jednu alebo druhú stranu. Či uprednostňuje jednu zo strán a teda je napr. častejšie otočené tvárou na preferovanú stranu. Hodnotenie sa líši podľa toho, o ako staré bábätko staráte.

V ľahu na chrbte môžete pozorovať, ako dieťa zaberá tzv. ak je jeho hlavička otočená napr. tvárou doprava, bude aj jeho bruško natočené na túto stranu. Hlavička je mierne v záklone a úklone a rovnako tak aj panva je akoby vystrčená zadočkom dozadu a naklonená na jednu stranu. Toto asymetrické držanie je typické pre deti do 3. mesiaca. V ľahu na brušku nalieha bábätko na hrudník a zadoček má vystrčený dohora. Ručičky a nožičky má skrčené akoby pod telíčkom. Bábätko si stále drží skrčenú polohu, akú malo v brušku u mamičky. Malo by byť schopné otočiť hlavičku z jednej tváričky a položiť ju na druhú. Nemusí ale nijako vysoko zdvíhať hlavičku. Ručičky sú po väčšinu času zaťaté v päsť s palčekom schovaným vnútri prstíkov. Pästičky by ale nemala byť držaná kŕčovito a rozhodne by sa malo bábätko schopné pästičku krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť.

Novorodenec (4. - 8. V týchto týždňoch môžete u svojho bábätka pozorovať, že vás dokáže sledovať, respektíve zaostrí pohľad na vás. Jeho pohľad, len pre vás, je ale zatiaľ iba krátkodobý. Zrakový kontakt znamená, že je vaše dieťa mentálne zdravé. Psychicky zdravé bábätko má potrebu niekoho či niečo sledovať, pozorovať a táto túžba ďalej prerastie v neskoršom veku v potrebu dosiahnuť na hračku, na ktorú vidí a pohrať sa s ňou. Čo by malo zvládnuť? Bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku nad podložku tak, že krčok akoby pretiahne šikmo nahor. Ako pracuje ručička? Ručička a jej prstíky sa začínajú uvoľňovať.

Reflexy novorodenca

Novorodenec je po väčšinu času pod vplyvom reflexov. Reflexy mu umožňujú prežitie (dýchanie, srdcovú činnosť, ale aj vyhľadať potravu a najesť sa). Reflexy novorodenca by mal pri pravidelných prehliadkach hodnotiť pediater, prípadne neurológ. Niektoré z reflexov si môžete otestovať sami, bez pomoci svojho pediatra či neurológa. Môžete tak odhaliť prípadné nezrovnalosti vo vývoji pravej či ľavej polovice tela, popr. končatín. Ak na jednej strane reflex je prehnanými a na druhej nie, popr.

Skúmanie reflexov

• Reflex chôdze: Prevedenie: Uchopte pevne bábätko za telíčko a akoby ho postavte na podložku. Pri kontakte jeho ľavej nôžky o stôl sa nožička vzoprie a pravá urobí nákrok. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Tento reflex je prehnanými do 4. - 6. mesiaca.
• Reflex hľadania potravy (rooting reflex): Prevedenie: Jemne prejdite prstom po líci dieťaťa v smere od kútika úst nahor. Dieťa otočí hlavičku za podnetom a otvorí ústa. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnaným by mal byť do 3. mesiaca.
• Reflex sací: Prevedenie: Vložte prst do úst dieťaťa. Dieťa začne aktívne sať. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnanými je do 3. mesiaca.
• Reflex uchopový (grasp reflex): Prevedenie: Vložte svoj prst do otvorenej ručičky dieťaťa tak, aby ste sa dotkli dlane bábätka. Dieťa reflexívne zovrie prst v pästičke. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnanými je do 5. mesiaca veku.
• Reflex stupajúcí (stepping reflex): Prevedenie: Položte svoj prst na roztvorenú nožičku dieťaťa tak, aby ste sa dotkli hornej časti nožičky bábätka. Dieťa reflexívne pokrčí a vystrie nožičku. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Jeho výbavnosť pretrváva až do 9. mesiaca.
• Reflex Morov (Moro reflex): Objavuje sa pri náhlom pohybe, strate opory alebo hlasnom zvuku. Dieťa prudko rozpaží ruky a nohy, potom ich pritiahne k telu. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Objavuje sa až po 3. mesiaci.

POZOR! Nenechajte sa odradiť myšlienkou, že pediater v odbore pohybovej sústavy človeka určite všetko pozná. Nie vždy je to tak.

Autor: Mgr.

tags: #psychomotoricky #vyvin #v #prenatalnom #obdobi