Rastislav Strnisko, významná osobnosť slovenských dejín, sa narodil 9. augusta 1867 v obci Lisková. Bol tretím z dvanástich detí richtára Štefana Šrobára a jeho manželky Márie Šeferovej-Dvorskej. Jeho výchova bola silne ovplyvnená zbožnosťou, ktorú mu vštepovala matka, a tiež rodinným sluhom Matejom Tupčekom, ktorý ho učil tradičným sedliackym prácam.
Po absolvovaní základného vzdelania nastúpil v roku 1878 na piaristické gymnázium v Ružomberku. Vzhľadom na jeho otvorenú slovenskú identitu a slabšiu znalosť maďarčiny čelil v škole mnohým prekážkam. Napriek tomu, že bol nadaným študentom, ministerstvo školstva mu dokonca zakázalo maturovať a prijať ho na ďalšie štúdium.
Napriek týmto prekážkam sa mu podarilo začať študovať na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde po viac ako desiatich rokoch získal lekársky titul. Počas svojho štúdia bol aktívnym propagátorom myšlienok Tomáša Garrigua Masaryka a založil mesačník Hlas, ktorý kritizoval pasivitu Slovenskej národnej strany a obhajoval spoločný česko-slovenský osud.
Po návrate na Slovensko si v Ružomberku otvoril lekársku prax a oženil sa s Bertou Kučkovou, s ktorou mal tri deti. Neskôr sa však rozviedli.
Strnisko úzko spolupracoval s Andrejom Hlinkom a v roku 1906 s jeho podporou kandidoval do uhorského snemu, no neúspešne. Maďarské úrady ich dokonca krátko väznili. Paradoxne, spoločné väzenie ich vzťahy neposilnilo, ale naopak, po prepustení sa Hlinka so Strniskom lúčil chladne.
V roku 1907 sa Strnisko zapojil do pomoci obetiam tragických udalostí v Černovej. Počas prvej svetovej vojny spolupracoval s Maffiou, hlavným orgánom českého domáceho odboja. V roku 1918 sa zúčastnil manifestácie v Liptovskom Mikuláši, kde predniesol požiadavku česko-slovenského sebaurčenia, za čo bol opäť perzekvovaný.
Významná osobnosť vzniku Československa
Hviezdne chvíle Rastislava Strniska prišli na konci vojny. Dňa 28. októbra 1918 bol jediným Slovákom, ktorý podpísal vyhlásenie nezávislého Československa. Následne sa stal ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska.
Jeho politická kariéra pokračovala až do roku 1937, kedy odišiel do dôchodku. Avšak, počas druhej svetovej vojny sa opäť vrátil do vysokej politiky a v povojnovom období zastával post ministra financií, dokonca aj v komunistickej vláde po roku 1948.
Rastislav Strnisko zomrel 6. decembra 1950. Bol priamočiarym človekom, ktorý šiel vždy za svojím cieľom, čo mu prinieslo vysoké štátne funkcie, ale zároveň ho to stálo aj mnohé ľudské vzťahy. Napriek tomu patrí k najvýznamnejším osobnostiam dolného Liptova.
Zaujímavosťou je, že pamätná tabuľa bola odhalená ešte počas jeho života v roku 1937 pri príležitosti jeho 70. narodenín. V súčasnosti sa plánuje zriadenie pamätnej izby v zrekonštruovanom kultúrnom dome.
Skutočný Príbeh Biblie Aký Ešte Nikdy Nebol Odhalený | Celý Dokumentárny Film
