Britský Úrad pre ľudské oplodnenie a embryológiu (HFEA) zohráva kľúčovú úlohu pri regulácii a dohľade nad oblasťou asistovanej reprodukcie a výskumu embryí. Jeho rozhodnutia majú ďalekosiahle etické, právne a spoločenské dôsledky. Tento článok sa zaoberá niektorými z najvýznamnejších rozhodnutí a diskusií, ktoré HFEA vyvolal, vrátane schválenia metód "troch rodičov", genetickej modifikácie embryí a meniaceho sa pohľadu na rodičovstvo v kontexte asistovanej reprodukcie.
Metóda "troch rodičov": Prelomová technológia pre prevenciu dedičných ochorení
Britský Úrad pre ľudské oplodnenie a embryológiu (HFEA) schválil kontroverznú vedeckú metódu, ktorá umožňuje počatie dieťaťa s použitím genetického materiálu troch rôznych ľudí. Táto metóda, označovaná ako prelomová, má poskytnúť ochranu malému počtu detí, ktorým hrozí zdedenie smrteľnej choroby od matky. V máji 2023 sa so súhlasom Úradu pre oplodnenie a embryológiu ľudí v Spojenom kráľovstve narodilo prvé dieťa v Spojenom kráľovstve pomocou techniky „embryí troch rodičov“, známejšie ako mitochondriálna substitučná terapia (MRT).
Prvý pokus o modifikáciu génov v ľudských embryách uskutočnili vlani čínski vedci. Vedci tvrdia, že takýto postup by mohol viesť k liečeniu chorôb ako svalová dystrofia či HIV. Výskum sa uskutoční na Inštitúte Francisa Cricka (FCI) v Londýne. Pokusy budú realizované v prvých siedmich dňoch od oplodnenia a mali by osvetliť príčiny prirodzeného potratu. „Dôvodom, prečo je tento výskum taký dôležitý, je skutočnosť, že potraty a neplodnosť sú veľmi bežnými javmi, ale nerozumieme im dostatočne,“ uviedla Niakanová.
Skutočne prvé dieťa s tromi rodičmi sa narodilo ešte v roku 2016 v Mexiku. V tom čase to však nevzbudilo veľkú pozornosť, zrejme aj preto, že to nebolo úplne legálne. O čo vlastne ide? Má to viac príčin, ale každý rok sa na svete narodia tisíce detí s vrodenými chorobami a defektmi. Niektoré manželské páry odmietajú splodiť potomka alebo idú hneď na potrat, ak sa dozvedia o genetických problémoch.
Problém je podľa Guardianu opísaný ako pomerne úzky: „Väčšina z 20 000 ľudských génov sa nachádza v jadre takmer každej bunky v tele. Okolo každého jadra sú však rozmiestnené tisíce mitochondrií s vlastnými génmi. Keď mitochondrie fungujú správne, poskytujú životne dôležitú energiu pre bunky, ktoré tvoria naše orgány. Mutácie, ktoré poškodzujú mitochondrie, majú tendenciu najviac postihovať tkanivá náročné na energiu: mozog, srdce, svaly a pečeň. Tie sa môžu počas rastu postihnutého dieťaťa neúprosne zhoršovať." A práve to treba vyriešiť.
Darkyňa génov je z biologického hľadiska tretím rodičom. Daruje pritom iba minimálne množstvo genetického materiálu, iba 37 génov. Až 99,8 percenta génov detí pochádza naďalej z dvoch biologických rodičov. Vývoj sa do značnej miery odohráva v Newcastle Fertility Centre. Zákon bol zmenený v roku 2015, prvé prípady boli schválené v roku 2018, britský Úrad pre ľudské oplodnenie a embryológiu schvaľuje každý prípad jednotlivo, doteraz malo byť vydaných 30 schválení. Klinika žiadne presné údaje neposkytuje, na žiadosť Guardianu však odpovedali, že „nízky počet detí" sa už takto narodil.
Na rozdiel od náhradnej matky, ktorá vynosí cudzie dieťa, no nezdieľa s ním dedičnosť (surrogátne materstvo), je táto darkyňa spojená s budúcim potomkom aj geneticky. Tretí rodič - alebo druhá matka - má určitý podiel na formovaní budúcej osobnosti dieťaťa. Treba povedať, že je to ona, kto po zákroku poskytuje dieťaťu „normálnu“ existenciu a zdravie, bez jej účasti by nežilo dieťa dlho ani zdravo.
Genetika je stále plná nových objavov, ale vieme, že dieťa po rodičovi získava aj niektoré osobitosti, ktoré by inak nemalo. Dieťa s tromi biologickými rodičmi je nová otázka, ktorá zaručuje viacero morálnych a právnych konfliktov. Tak ako pri surrogátnych matkách či pri nebiologických matkách v homosexuálnych zväzkoch, ani tu nevieme vylúčiť, že darkyňa DNA sa bude považovať za rovnocennú matku a rodiča, ktorý sa bude chcieť podieľať na výchove dieťaťa, prípadne si naň inak nárokovať.
Preto sú aj napriek pripisovanému humanistickému potenciálu (ide predsa o záchranu životov detí a šťastia rodičov) takéto procedúry vo väčšine krajín zakázané. Zákonodarcovia v USA a EÚ chcú tiež pomôcť nešťastným deťom a ich rodičom, no obávajú sa aj dôsledkov použitia tejto technológie. Nie je totiž vhodná iba na liečenie dedičných chorôb, ale otvára možnosť reálne naprogramovať určité osobné vlastnosti človeka ešte pred jeho narodením. Vzniká tak veľké pokušenie „upraviť“ základy budúcej osobnosti. Niektorí experti už špekulujú o vopred naprogramovaných športovcoch, nových rekordoch, prekonaní doterajších hraníc dlhovekosti či zdravia. Celé sa to však v tom istom momente stane kolosálnou etickou výzvou pre celé ľudstvo. Otázkou, ktorá nezaostáva za nekontrolovaným vývojom umelej inteligencie. Ak by sa takáto prax rozšírila, môže to viesť k vzniku doslova novej rasy nadľudí. Takýto jedinci budú mať zaistené vynikajúce zdravie a všetky tie črty, ktoré sú v súčasnej fáze rozvoja civilizácie považované za najlepšie.
Z vyššie povedaného je jasné, že prístup k najnovším technológiám získajú predovšetkým tí najbohatší, momentálne sú náklady na „úpravu“ genómu asi dva milióny amerických dolárov. Nie je to žiadne sci-fi, už sa to deje. Napriek zákazom už údajne na svete žije minimálne 20 detí s „upraveným“ genómom.
Keď už je reč o humanizme, je tu aj obrovská výzva pre kresťanskú morálku. Vedci týmito technológiami spracúvajú hlbokú podstatu človeka s cieľom, aby sa už nenarodil taký človek, akého ho Boh chcel mať. V porovnaní s tým vyzerá operácia na zmenu pohlavia ako detská hra. Mimochodom, kde je potom miesto pre druhú matku v rodine s dvomi rodičmi?
V Spojenom kráľovstve a Austrálii pred niekoľkými rokmi úrady povolili výskum na úprave ľudského genómu. Prvé „oficiálne“ narodenie geneticky korigovaného dieťaťa je prelomovou udalosťou. Nová metóda je označovaná za prelomovú. Určitému počtu detí môže poskytnúť ochranu pred dedičnými chorobami.
Britský Úrad pre ľudské oplodnenie a embryológiu (HFEA) schválil dnes kontroverznú vedeckú metódu, na základe ktorej je možné počať dieťa s použitím genetického materiálu troch rôznych ľudí. Metóda, ktorá je označovaná za prelomovú, by mala poskytnúť ochranu istému malému počtu detí, ktorým hrozí, že by po svojej matke zdedili smrteľnú chorobu. Predsedníčka HFEA Sally Chesireová rozhodnutie úradu označila za okamih, ktorý zmení životy mnohých rodín. Dodala, že používanie metódy bude obmedzené len na veľmi špecifické okolnosti, ako to už odporučil tím expertov. Postupy sú určené na odstránenie problémov, ktoré embryám spôsobujú poškodené mitochondrie matky. Tie totiž môžu zapríčiniť svalovú dystrofiu, zlyhanie orgánov či ťažké ochabnutie svalstva.
Zistenia sú prelomové a vzbudzujú nádej, že deti sa narodia bez dedičných chorôb prenosných z matky. Zistenia sú prelomové a vzbudzujú nádej, že ženy s mutáciami v mitochondriálnej DNA by jedného dňa mohli mať deti bez toho, aby na ne preniesli znevýhodňujúce alebo smrteľné choroby. Niektorí výsledok tohto procesu nazvali „trojrodičovské deti“, hoci výskumníci tento termín odmietli, pretože len približne 0,1 percenta DNA novorodenca pochádza od darkyne.
Liečbu v Centre pre plodnosť v Newcastli v severovýchodnom Anglicku podstúpilo 22 žien. Štyria chlapci a štyri dievčatá z narodených detí majú teraz od šiestich mesiacov do viac ako dvoch rokov. U ďalších dvoch novorodencov sa množstvo znížilo o 77 - 88 percent, čo je pod hranicou, ktorá spôsobuje ochorenie. Osem detí je v súčasnosti zdravých, hoci jedno malo poruchu srdcového rytmu, ktorá sa úspešne liečila, uviedli vedci.
Etické preskúmanie darovania mitochondrií zostáva kontroverzné a nebolo schválené v mnohých krajinách vrátane Spojených štátov a Francúzska. Náboženskí vodcovia sa proti tomuto postupu postavili, pretože zahŕňa ničenie ľudských embryí. Riaditeľka rady Danielle Hammová v stredu uviedla, že etické preskúmanie, ktoré vykonala nezávislá britská rada Nuffield pre bioetiku, bolo „kľúčové“ pre vykonanie nového výskumu. Etické obavy sa objavili aj v súvislosti s používaním mitochondriálneho darcovstva na neplodnosť v Grécku a na Ukrajine.
Expert na reprodukčnú genetiku z Oxfordskej univerzity Dagan Wells poznamenal, že „niektorí vedci budú trochu sklamaní, že toľko času a úsilia doteraz viedlo k narodeniu len ôsmich detí“. Medzi deťmi, ktoré dôkladne sledujú, sú tri, ktoré vykazovali určité známky toho, čo je známe ako „zvrat“, a vedci si to len ťažko vysvetľujú. Odporcovia varujú, že manipulácia s genetickým kódom by mohla eventuálne viesť ku geneticky upraveným deťom.
Genetická modifikácia embryí a etické hranice
Britský Úrad pre ľudské oplodnenie a embryológiu (HFEA) schválil žiadosť vedcov o úpravu genetického kódu človeka za použitia novej techniky, ktorá však podľa kritikov prekračuje priveľa etických hraníc. Prvý pokus o modifikáciu génov v ľudských embryách uskutočnili vlani čínski vedci. Vedci tvrdia, že takýto postup by mohol viesť k liečeniu chorôb ako svalová dystrofia či HIV. Výskum sa uskutoční na Inštitúte Francisa Cricka (FCI) v Londýne. Pokusy budú realizované v prvých siedmich dňoch od oplodnenia a mali by osvetliť príčiny prirodzeného potratu.
Britský zákon zakazuje genetickú modifikáciu embryí pre klinické použitie. Je však povolená vo výskumných laboratóriách s licenciou od HFEA, ak sú embryá do 14 dní zničené. Výskumné organizácie ako Wellcome Trust a britský Lekársky výskumný inštitút vyzývajú na diskusiu o editovaní genómov. Zmena DNA ľudských spermií a vajíčok, známych ako zárodočné bunky, aj ľudských embryí, sa môže stať terčom kontroverzií pre potenciálny škodlivý vplyv na ďalšie generácie.
V laboratórnych štúdiách vedci využívajú úpravu genómov, známu ako CRISPR-Cas9, na odstránenie mutácií, ktoré spôsobujú metabolické poruchy. Vytvárajú tak bunky, ktoré napadnú nádory a sú odolné voči HIV infekcii.
Skupina amerických vedcov vyzvala na moratórium na úpravu ľudských reprodukčných buniek a embryí, a to aj pre základný výskum. Na rozdiel od Veľkej Británie, v USA neexistuje zákon, ktorý by zakazoval vytváranie geneticky modifikovaných embryí pre klinické použitie.
Meniace sa rodičovstvo a asistovaná reprodukcia
Výskum využívajúci kožné bunky na vytváranie spermií a vajíčok pre páry rovnakého pohlavia a používanie mitochondrií tretích strán v procese IVF na prevenciu mitochondriálnych chorôb nie je bohužiaľ nič nové.
Vedci nevylučujú, že za jediných reprezentantov ľudstva sa v priebehu storočí vyvinú ženy. Mužský chromozóm Y sa scvrkáva a má hlavný podiel na neplodnosti. Austrálska genetička Gravesová vyvodila, že pomaly stráca na význame a je len otázkou času, kedy z ľudskej genetickej informácie zmizne celkom. Oxfordský genetik Sykes tvrdí, že v dôsledku zmien na samčom chromozóme Y vyhynulo v priebehu dejín zeme veľa živočíšnych druhov a pri súčasnej rýchlosti jeho úpadku vymrú dnešní muži za 125 000 rokov.
Veľa zvierat sa môže rozmnožovať bez účasti samčeka, ak to nejde inakšie. Produkcia potomstva dvoch samičiek v laboratóriu sa už stala reálnou možnosťou u viacerých druhov cicavcov.
U ľudí je k dispozícii metóda získania veľkého množstva spermií zo skorých kmeňových embryonálnych buniek. Dá sa to však urobiť aj z buniek kostnej drene, bežne používaných aj na transfúzie pre pacientov s rakovinou. Ak sa berú dreňové bunky od mužov, rodia sa chlapci aj dievčatá; z dreňových buniek od žien by sa rodili len dievčatá.
V Anglicku je neočakávaným centrom nových lesbických rodín mestečko Hebden Bridge neďaleko Manchestru. Štátny Úrad pre ľudské oplodňovanie a embryológiu upozorňuje, že hlavným spotrebiteľom darcovského semena sa stávajú lesbické páry. Nové zákony umožňujú deťom z darcovského semena dovolávať sa svojich genetických otcov.
Po uznaní ich vzťahu za civilné partnerstvo žiadajú mnohé lesbičky rovnaké rodičovské práva ako majú heterosexuálne zväzky; žiadajú, aby druhá, nebiologická matka dostala legálnu rolu otca. Pribúda matiek, ktoré si neprajú kontakt svojho syna s jeho biologickým otcom.
Na každej úrovni výchovného systému dievčatá triumfujú nad chlapcami; na najvyššie štúdium je v Anglicku zapísaných viac dievčat ako chlapcov; preto už v najbližšom desaťročí budú ženy zarábať viac ako muži a za dvadsať rokov budú ženy v jednej zo štyroch rodín hlavným živiteľom.
Prvotriedne americké Centrum pre kontrolu chorôb a prevenciu v Atlante zistilo, že v poslednom desaťročí sa v USA počet lesbických žien takmer strojnásobil (zo 4 % na 11,5 %); rovnaký trend pozorovať v Spojenom kráľovstve a Austrálii.
Brenda Almondová, profesorka morálnej a sociálnej filozofie v Hulle, neodporúča legalizáciu lesbických rodín, ktoré by nepoznali vo vlastnom strede starostlivosť a prítomnosť druhého pohlavia, čo predstavovalo v ľudskej spoločnosti vždy významnú hodnotu.
Etika v asistovanej reprodukčnej technológii
GMO a kmeňové bunky
Španielska vláda plánuje povoliť výskumnú prácu s ľudskými environmentálnymi kmeňovými bunkami. Ako prvé začnú pracovať Stredisko regeneratívnej medicíny v Katalánsku a banka kmeňových buniek v Granade.
Vo Veľkej Británii podobne ako v celej EÚ je zakázané reprodukčné klonovanie ľudí. Terapeutické klonovanie je možné, ale podmienené individuálnym povolením. V auguste udelil Úrad pre ľudské oplodnenie a embryológiu prvé povolenie pre Univerzitu v Newcastle. Univerzita môže klonovať ľudské embryá pre výskum liečby cukrovky a degeneratívnych ochorení nervového systému, ako Parkinsonova alebo Alzheimerova choroba.
Európska komisia rozhodla o zaradení 17 odrôd geneticky modifikovanej kukurice firmy Monsanto do Všeobecného európskeho katalógu semien.
tags: #urad #pre #ludske #oplodnenie #a #embryologiu