Raz prišlo dieťa na ten svet a bol to Boží syn. A veľké vojská anjelov sem na Zem zlietli s ním a takto ľuďom spievali chorálom nádherným: Ó, nádej a lásku všetkým vám, posiela Pán. Ó, k vám prišiel sám, pokoj vám.
Keď počuli to pastieri, hneď klesli do kolien. Veď každý túžil nad hlavou mať nebo pokojné. A od vtedy ten pozdrav zo všetkých strán sveta znie: Ó, nádej a lásku všetkým vám, posiela Pán. Ó, k vám prišiel sám, pokoj vám.
Nech pokoj je tu stále s vami, aj v čas vianočný. Nech máte v roku veľa krásnych a pokojných dní. Ten pokoj prinieslo vám dieťa, čo v jasličkách sní. Ó, nádej a lásku všetkým vám, posiela Pán. Ó, k vám prišiel sám, pokoj vám.
Príbeh prvého dieťaťa zo skúmavky
Podľa štatistík má problémy s počatím dieťaťa každý piaty partnerský pár. Na svete trpí neplodnosťou celkovo päťdesiat miliónov párov a ďalších sto deväťdesiat miliónov jednotlivcov. Počet ľudí, ktorí nemôžu mať deti, neustále rastie.
Pri zrode tejto techniky stáli gynekológ Patrick Steptoe a fyziológ Robert Edwards, ktorí v roku 1978 dopomohli manželom Lesley a Johnovi Brownovcom z anglického Bristolu k narodeniu dcérky Louise. Pokus o operatívne spriechodnenie vajíčkovodov zlyhal, a tak sa Lesley Brownová začala v roku 1976 liečiť v Manchestri u Patricka Steptoea. Steptoe s Edwardsom mali za sebou rad márnych pokusov.
„V Československu vtedy nebol žiadny materiál. U Brownovcov všetko vyšlo na jednotku. Steptoe odobral Lesley Brownovej z vaječníka práve dozreté vajíčko a Robert Edwards ho v laboratóriu vystavil spermiám Johna Browna. Dcérka Louise sa Brownovcom narodila cisárskym rezom necelú štvrťhodinu pred polnocou 25. júla 1978. Vážila dve kilá sedemdesiat a bola úplne zdravá.
V roku 2010 dostal Robert Edwards za prínosy v liečbe neplodnosti Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Patrick Steptoe sa tohto vrcholného vedeckého ocenenia nedožil. Narodenie prvého dieťaťa z umelého oplodnenia sa stalo celosvetovou senzáciou.
Ako vysvetliť deťom, ako prichádzajú na svet
Aby túto otázku rodičia dokázali bez obáv zodpovedať aj najmenším zvedavcom, prichádza im na pomoc útla knižka skúsenej anglickej autorky Sally Ann Wrightovej, ktorá má na svojom konte desiatky publikácií pre najmenších, s názvom Ako prichádzajú deti na svet. Určená je prioritne pre deti vo veku od štyroch do ôsmich rokov.
Tajomstvo zrodenia ľudského života vysvetľuje autorka prostredníctvom príbehu o Hanke, ktorej mama čaká bábätko. Malé dievčatko príchod nového súrodenca veľmi zaujíma, a preto jej mama musí odpovedať na zložité otázky s citom a primerane jej veku. Na jednoduchých príkladoch Hanke približuje, ako bábätko v mamkinom brušku vzniká a čo sa s ním počas deviatich mesiacov deje.
Vianočné piesne a ich príbehy
S koledami obchádzajú vinšovníci domácnosti už od stredoveku a prajú požehnané sviatky. Tento zvyk odštartovali deti a chudobní ľudia prosiaci o výslužku. Neskôr si ho osvojili kresťania a keďže vianočné piesne oslavovali Ježiša, anjelov či iné výjavy z kresťanského života, socialistickí mocipáni neboli tejto produkcii veľmi naklonení. Skladby s vianočnou tematikou mohli preto nahrávať len vyvolení umelci. Aj to nie príliš často.
Hlad po nich možno zapríčinil, že zo všetkých albumov Karla Gotta bol najpredávanejší Vánoce ve zlaté Praze z roku 1969 - po celom svete si ho kúpilo viac ako dva milióny ľudí. Gottova najslávnejšia vianočná skladba však vznikla až oveľa neskôr. Ktorá to je, sa dozviete z nášho rebríčka, ktorý sme zostavili z najväčších československých vianočných hitov všetkých čias.
10 najlepších vianočných hitov:
- Tichá Noc - Darinka Laščiaková: Najslávnejšia koleda, preložená do viac ako tristo jazykov. Skomponovaná učiteľom Franzom Xavierom Gruberom v roku 1818.
- Svet lásku má - Pavol Habera, Karel Gott, Peter Dvorský: Hymnus skomponovaný Pavolom Haberom v roku 1996. Jediná pieseň z vianočného albumu, ktorá nemá vianočný text.
- Tři oříšky - Iveta Bartošová: Hit skomponovaný Karlom Svobodom v roku 1998, ktorý vystrelil stagnujúcu speváčku do výšin.
- Každý deň budú vraj Vianoce - Lojzo a Miro Žbirka: Pieseň z roku 1991, ktorá vznikla ako metafora na lepšiu budúcnosť po páde socializmu.
- Poďme bratia do Betléma - Tublatanka: Ľudová pieseň v rockovom šate, vydaná na albume s rovnakým názvom v roku 1993.
- Zima na saniach - Michal Dočolomanský a detský súbor Slniečko: Skladba skomponovaná Pavolom Zelenayom v roku 1979.
- Jsou svátky - Karel Gott: Cover verzia piesne, ktorá sa prvýkrát stala hitom v roku 1972 pod názvom Brandy.
- Nech už nasneží - Miro Jaroš a Nela Pocisková: Duet, ktorého motív skomponoval Peter Hapka pre rozprávku Perinbaba.
- Šťastné a veselé - Dominika Mirgová: Pôvodne krátky hudobný pozdrav fanúšikom, ktorý sa stal megahitom.
- Zima, zima, zima - Hana Zagorová: Pieseň z roku 1975, ktorá sa stala raritou a bola znovu vydaná až v roku 2005.
Ako vidia deti svet
Je úplne logické, že malé bábätká nemajú rovnaký zrak, ako dospelí a svet vnímajú inak. Pritom zrakové podnety patria medzi ich najintenzívnejšie vnemy. Prvoradé je však ochutnávanie a nemenej dôležitý je aj hmat a sluch, vďaka ktorému vedia rozoznať, či sa nachádzajú v bezpečnom prostredí.
Viete, čo je to farebný sluch? Toto však nie je jediný spôsob, akým deti vidia od dospelých rozdielne. Ďalšie výskumy ukázali, že deti vidia aj farby odlišným spôsobom a zdá sa, že majú istú formu synestézie. Štúdia, ktorá bola zverejnená v roku 2011 v odbornom magazíne Psychological Science ukázala, že deti majú tendenciu spájať určité tvary a farby spôsobom, ktorý je typický práve pre synestéziu - neobvyklé zmyslové prepojenia.
Niektorí ľudia, ktorí trpia týmto stavom dokážu aj jednofarebné čísla vnímať farebne - každé v inej farbe alebo dokonca pri počutí istého zvuku majú aj pocit istej farby. Vraví sa tomu farebný sluch a boli ním známi aj niektorí slávni skladatelia, napríklad N. A. Rimskij-Korsakov, A. N. Skriabin alebo Olivier Messiaen.
Medzi dospelými sa pritom nachádza len 4 až 5 percent ľudí, ktorí majú synestéziu. Pre objasnenie - definícia tohto málo známeho výrazu hovorí: „Synestézia (z starogr.
Mohli by sme predpokladať, že malé bábätko vidí horšie ako dospelý človek. Spočiatku vidí ostro len na vzdialenosť niekoľkých desiatok centimetrov a akoby v nízkom rozlíšení. Neskôr sa všetko postupne zlepšuje, vyvíja. Nie je to však len o ostrosti a výraznosti. Nový výskum ukázal veľmi zaujímavý fakt: troj- až štvormesačné deti vidia na obrázkoch i to, čo my dospelí nevidíme.
Napriek tomu, že mozog trojmesačného stvorenia ešte nie je plne vyvinutý, predsa len má niektoré percepčné schopnosti, ktoré nemajú ani dospelí! Vidia viac kvôli nezrelosti mozgu. Deti v spomínanom veku majú nezvyčajné vizuálne zručnosti, ktoré im umožnili vidieť a nájsť také rozdiely v obrázkoch, ktoré dospelí nevidia. Túto schopnosť však strácame už ako päťmesační.
Ako je možné, že vidia i to, čo my už nevieme vnímať? Odborníci tvrdia, že je to paradoxne nezrelosťou niektorých systémov. Troj- či štvormesačné deti totiž ešte nemajú vyvinutú takzvanú percepčnú stálosť, zručnosť, ktorá nám umožňuje rozoznať rovnaký predmet v rôznych prostrediach, pri rôznom osvetlení a podobne. Kým my automaticky vnímame, že podobný slimák na tráve je rovnaký ako druhý slimák na betónovom podklade, bábätko vidí medzi týmito dvoma slimákmi rozdiely.
Neurologička zo Štátnej univerzity v New Yorku Susana Martinez-Conde sa podľa Huffington Post k výskumu vyjadrila: „Znamená to, že po narodení sme vysoko citliví na všetky druhy zmien v celom svete. Ako deti máme všetky schopnosti vykonávať rozlišovanie na vysokej úrovni. Keď vyrastieme, tieto zručnosti sa zúžia a zostáva nám iba obmedzený rozsah rozdielov, ktoré sme schopní zachytiť.“ Táto ilúzia stálosti vznikla podľa odborníčky evolučnou adaptáciou a jej cieľom bolo pomôcť ľuďom prežiť - umožňuje nám totiž identifikovať dôležité objekty aj v prípade zmien v našom prostredí. „Spočiatku vidíme všetky rozdiely, ale neskôr sa určité typy rozdielov naučíme ignorovať, takže rovnaký predmet v rozličných situáciách vnímame ako nemenný,“ dopĺňa odborníčka.