Návšteva zubára je pre mnohé deti sprevádzaná obavami, strachom, až úzkosťou, a to platí ešte viac pre tých, ktorí majú nejaké predošlé negatívne skúsenosti, zdravotné problémy alebo zvláštne potreby.
Starostlivosť o zuby od útleho veku je veľmi dôležitá. Ako však presvedčiť dieťa, najmä také, ktoré má takmer panický strach zo zubnej ordinácie? Častejšie sa však objavuje tvrdohlavosť, plač a niekedy aj scény ako z najhoršej nočnej mory rodiča. Čo potom robiť? Preto vezmite svoje dieťa k zubárovi skôr, ako sa objavia prvé problémy so zubami. Získate tým dvojnásobne.
Ďalšou dôležitou otázkou je starostlivosť o zuby vášho dieťaťa od útleho veku. Je mýtus, že mliečnym zubom netreba venovať veľkú pozornosť, pretože "aj tak vypadnú". Ide o chybné myslenie, ktoré môže mať vážne následky, keď je dieťa staršie.
Príprava na návštevu zubára
Komunikácia je základom každej úspešnej návštevy zubára. Pre veľmi malé alebo nespolupracujúce deti a tiež deti so zvláštnymi potrebami je dôležité, aby si vytvorili s lekárom a jeho personálom dobrý vzťah a cítili sa v ambulancii bezpečne.
Pri návšteve ambulancie u detského pacienta je dôležité, aby lekár a jeho personál boli pripravení na konkrétne potreby tohto pacienta.
Dôležitú úlohu zohráva vek dieťaťa, rozdielne spolupracuje dvojročné dieťa ako päťročné dieťa. Podstatná je aj predchádzajúca skúsenosť dieťaťa so stomatológom alebo iným lekárom. Či spolupracovalo alebo ako sa správalo. V neposlednom rade je veľmi dôležitý až rozhodujúci počet zubných kazov u detí.
Rodič by mal dieťaťu aspoň 1 - 2 dni vopred povedať, že pôjdu k zubárovi a vysvetliť, ako to bude prebiehať. Ak ide o prvú návštevu, tak aj technické detaily. Teta alebo ujo bude mať plášť, prípadne bude oblečený v bielom/zelenom, bude mať rúšku na ústach... Budeš sedieť vo veľkom kresle, ktoré sa hýbe hore-dolu, budú tam svietiť silné svetlá... Je dôležité, aby dieťa vedelo, čo ho čaká a nebolo potom zaskočené.
Výskum tiež ukazuje, že čím je dieťa mladšie pri prvej návšteve zubára, tým menšia šanca je, že sa neskôr bude báť. Preto by malo teda začať chodiť k zubárovi čím skôr, možno ešte aj vo veku, keď by to úplne nepotrebovalo, ale ide s rodičom alebo starším súrodencom napríklad na jeho preventívnu prehliadku a vidí ako rodič so zubárom spolupracuje a ako to dobre zvládne.
Príprava sa však začína ešte oveľa skôr ako pár dní pred návštevou zubára. Veľmi dôležité je to, ako o zubárovi rodičia rozprávajú - či napríklad pred dieťaťom niekomu opisujú svoj vlastný nepríjemný až hororový zážitok od zubára, alebo či dieťa zubárom strašia, keď si nechce umývať zuby.
Ak rodič vie, že sa dieťa nevyhne nepríjemnému zákroku, mal by mu to tiež vopred povedať a môžu spolu vymyslieť, čo si zoberie dieťa so sebou k zubnému lekárovi, čo by ho tam mohlo zabaviť, alebo čo by mu mohlo pomôcť.
Rodič by určite ani v dobrej viere nemal dieťaťu klamať. Nebude to vôbec bolieť.
Keď dieťa bude mať pocit, že nevie zniesť bolesť, alebo potrebuje pauzu, dohodnite si spolu s ním a zubným lekárom jasný signál. Napríklad vztýčený palec.
Predtým, ako pôjdete so svojím dieťatkom na prvú návštevu, je dobré ho oboznámiť s tým, ako to bude vyzerať. Malé deti to nemusia pochopiť, preto je najlepšie zorganizovať hru na zubára. Nechajte missku, nech ju bolí zub a nech ide s mamou k lekárovi.
Povedzte mu, že je odvážny a že ste na neho hrdí. Ak bolo vaše dieťa dobré, ponúknite mu darček.
Možnosti liečby a zvládanie strachu
Premedikácia je aplikovanie liečiva (sirupu), ktorý dočasne ovplyvní pozornosť dieťaťa. Účinná látka pomáha deti uvoľniť, zmierniť ich úzkosť pred zubným ošetrením a utlmiť ich, čím im robí celý proces menej stresujúcim a lekárovi umožňuje vykonať ošetrenie dôkladne a spraviť viac kazov naraz. Dieťa si ošetrenie nepamätá.
V niektorých prípadoch, najmä pri komplikovanejších zubných zákrokoch, časovo náročnejších ošetreniach alebo u veľmi bojazlivých a nespolupracujúcich detí, zvažujeme ošetrenie v celkovej anestézii. Pri tejto forme anestézie je dieťa v hlbokom spánku a necíti žiadnu bolesť počas zákroku. Celý zákrok prebieha u nás na klinike a pod dohľadom skúseného anesteziológa, ktorý kontroluje všetky vitálne funkcie dieťaťa. Pred ošetrením v celkovej anestézii sa zubár dôkladne poradí s rodičmi dieťaťa, aby sa uistili, že je to správna voľba a musí absolvovať predoperačné vyšetrenia u svojho pediatra.
Hysterické záchvaty u detí
Hysterické záchvaty u detí nepatria práve medzi najkrajšie momenty rodičovstva, najmä ak sa stanú na verejnosti. Ako sa záchvat hnevu u malých detí prejavuje a prečo k nim dochádza? Čo robiť, keď má dieťa hysterický záchvat?
Záchvaty hnevu u detí sú frustrujúce pre každého rodiča. Keď jeden taký záchvat dostane dieťa počas nákupov, okamžite ste v očiach okolostojacich tí najhorší rodičia na svete, hoci to vôbec nie je pravda. Hysterické záchvaty u detí sú však nepríjemné aj v pohodlí domova. Niektoré deti majú záchvaty hnevu často, iné zriedka a niektoré vôbec. Hoci sú nepríjemné, sú normálnou súčasťou detského vývoja a objavujú sa rovnako u chlapcov aj dievčat, pričom najčastejšie sa vyskytujú u detí od 1 do 3 rokov.
Hysterické záchvaty sú typické pre obdobie rečového vývinu, kedy sa zdokonaľujú jazykové zručnosti detí. Batoľatá ešte nevedia slovami vyjadriť svoje pocity, nedokážu povedať, čo chcú a čo potrebujú. Záchvaty hnevu u jeden a pol ročného dieťaťa sú rovnaké ako záchvaty hnevu u trojročného dieťaťa a musia sa ich naučiť zvládať nielen rodičia, ale aj deti.
Záchvatom hnevu sa dá predchádzať alebo sa o to môžete aspoň pokúsiť. Doprajte dieťaťu dostatok pozitívnej pozornosti. Všímajte si dieťa, aj keď sa správa dobre, chváľte ho aj za pozitívne správanie a neignorujte ho. Buďte konkrétni a pochváľte ho, keď sa pekne pozdraví, poďakuje alebo poprosí.
Dajte batoľaťu kontrolu nad maličkosťami. Nerozhodujte za neho, ale dajte mu na výber, napríklad pokiaľ ide o džús (pomarančový alebo jahodový?), výber oblečenia (zelené alebo biele tričko?) alebo rozhodnutie o rozprávke na dobrú noc. Umožnite deťom kontrolovať to, čo je v očiach rodiča nepodstatné.
Hľadajte rozptýlenie, keď cítite, že sa schyľuje k hysterickému záchvatu. Skáče dieťa po gauči a viete, že keď mu to jasne zakážete, začne vrieskať? Požiadajte ho namiesto toho, aby vám pomohlo v kuchyni.
Zakázané predmety držte mimo dohľadu a dosahu dieťaťa, čím sa výrazne zníži pravdepodobnosť záchvatu. Samozrejme, nie vždy je to možné, a to hlavne mimo domova.
Učte sa s deťmi nové zručnosti a chváľte ich pri každom malom úspechu. Zvážte požiadavky detí a vysvetlite im, prečo niečo nemôžu dostať. Túži dieťa po hračke, ktorú si momentálne nemôžete dovoliť? Vysvetlite mu, prečo je to tak a ponúknite mu alternatívu.
Spoznajte limity svojho dieťaťa a prispôsobte im harmonogram dňa. Ak viete, že vaše batoľa je unavené alebo hladné, neťahajte ho na nákupy, nechcite od neho, aby si upratalo izbu alebo sa išlo hrať s kamarátom.
Neexistuje jeden univerzálny a stopercentne efektívny spôsob zvládnutia hysterického záchvatu. Každé dieťa je jedinečné a na každé platí niečo iné. Snažte sa zachovať pokoj a nerozčuľovať sa, hoci by ste na záchvat hnevu vášho dieťaťa najradšej reagovali rovnako.
Ignorujte hysterický záchvat. Ak viete, že dieťa využíva krik na dosiahnutie svojho cieľa, pokúste sa tváriť, že sa nič nedeje a nereagujte na jeho požiadavky. Ignoráciu však využívajte iba vtedy, keď sa hysterický záchvat neprejavuje kopaním, udieraním a sebapoškodzovaním.
Vezmite frustráciu dieťaťa na vedomie a dajte mu najavo, že chápete, prečo sa tak cíti. Vyskúšajte urobiť nejakú hlúpu a vtipnú vec. Má vaše dieťa hysterický záchvat? Začnite napríklad nahlas a falošne spievať.
Riešenie výbušného správania u detí | Inštitút detskej mysle
Rozdiel medzi hysterickým záchvatom a záchvatom plaču
Hysterický záchvat sa niekedy prejavuje plačom, no to automaticky neznamená, že každý záchvat plaču je aj záchvatom hnevu. Niekedy majú deti záchvat plaču po zobudení a časté sú aj záchvaty plaču u detí v noci. Príčinou je najčastejšie zlý sen či dokonca nočný des, teda skutočná diagnóza, počas ktorej môže záchvat plaču trvať aj hodinu.
Dieťa, ktoré má záchvat plaču, sa niekedy nedokáže ani nadýchnuť, čo môže byť v prípade dlhotrvajúceho záchvatu život ohrozujúce. Mnohí rodičia skončia s plačúcimi deťmi na detskej pohotovosti, a to hlavne vtedy, keď deti sčervenejú alebo sú až fialové a lapajú po dychu.
Ešte predtým, ako sadnete do auta a vyberiete sa hľadať lekársku pomoc, sa pokúste identifikovať, prečo vlastne vaše dieťatko plače. Sníval sa mu zlý sen? Zľaklo sa niečoho? Je hladné? Bolí ho niečo? Chce niečo? Je unavené? Zažilo príliš veľa podnetov a je prestimulované?
Ak záchvat plaču spustilo niečo, čo dokážete vyriešiť aj bez lekárskej pomoci, pokúste sa nájsť riešenie. Niekedy pomôže dlhé, pevné objatie, počas ktorého zhlboka dýchate. Sú však deti, ktoré počas záchvatu plaču dotyk neznesú.
Uistite dieťa, že je v bezpečí, že ste pri ňom a nikam neodchádzate. Môžete sa ho opýtať, prečo plače, ale drobec vo veku batoľaťa vám zrejme nebude pomedzi vzlyky vedieť odpovedať. Namiesto toho sa pýtajte otázky, na ktoré dokáže dieťa prikývnuť. Napríklad: “Si hladný? Si smädný? Chceš si sadnúť? Bolí ťa niečo? Bojíš sa?
Najdôležitejšie zo všetkého je však to, aby ste nepanikárili a nestresovali, pretože dieťa vás môže začať napodobňovať.
tags: #zubar #a #hystericke #dieta