Rodina je prirodzená sociálna skupina, ktorá pozostáva z jednotlivcov rôzneho pohlavia a veku, ktorí sú na sebe závislí a vzájomne prepojení. Spolužitie v rodine zahŕňa všetky aspekty života, od hospodárenia a spoločnej práce až po výchovu detí. Rodina uspokojuje základné biologické, psychologické a sociálne potreby svojich členov. Rodina má formatívne pôsobenie na dieťa od počiatku začlenenia do rodiny. Vplyv rodiny je veľmi dôležitý pri vývine osobnosti a jeho následovnom začleňovaní do spoločnosti. Rodina je prvým sociálnym prostredím, do ktorého sa dieťa narodí. Je východiskovým terénom socializačného procesu a "spojovacím mostíkom" medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Hlavný zmysel rodiny je reprodukčný. Ako aj v oblasti výchovy a vzdelávania sa zdôrazňuje špecificky významné poslanie rodiny. Život v rodine je dôležitým činiteľom utvárajúcim kladné, ale aj záporné prostredie a klímu ovplyvnenú správaním rodičov. Táto klíma má životne dôležitú úlohu pri príprave detí a mládeže na ďalší samostatný život.
Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Na výkon povolania a pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého. Každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia.
Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho dňom, keď rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho nadobudne právoplatnosť. Manželstvo môže byť v odôvodnených prípadoch zrušené rozvodom. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Narodenie dieťaťa: Radosť aj zodpovednosť
Oznámenie o narodení dieťaťa by malo obsahovať meno dieťaťa, adresu, dátum a miesto narodenia, prípadne aj hodinu. Môže byť doplnené fotografiou a veršíkom. V tradičnej kysuckej rodine je narodenie dieťaťa počiatkom kolobehu ľudského života a patrí k najradostnejším udalostiam životného cyklu. Čas do narodenia sprevádzali ochranné prostriedky. Preferovalo sa narodenie prvého mužského potomka ako podmienka zachovania rodu a majetku. Žene sa venovala primeraná pozornosť. Používala sa červená výzdoba ochrannej symboliky na zabezpečenie zdravia plodu. Tehotná sa mala vyhýbať kontaktu i uhrančivému pohľadu mačky, úľaku zo psa. K pozitívnym znameniam plodnosti na Kysuciach patrili bociany, lastovičky i vodenie jahňaťa do domu počas vianočného obdobia.
Určovanie mena a priezviska podľa zákona č. 300/1993 Z. z. Meno dieťaťa, ktoré sa narodilo na území SR sa určuje dohodou rodičov, ak k takej dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu. Ak druhý rodič nie je známy, meno dieťaťa sa určuje vyhlásením jedného z rodičov. Ak nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd na podnet obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, v ktorého matrike sa vykonáva zápis o narodení dieťaťa. Určiť sa môže aj viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená.
Príhovor k uvítaniu novonarodených detí vyjadruje radosť nad príchodom nových občanov do obce a nádej, že obec bude pre deti dobrým a bezpečným miestom pre rast. Zákaznícka cesta zachytáva sled aktivít a udalostí životnej situácie Narodenie dieťaťa, týkajúcich sa plnoletej ženy, ktorá na základe doma realizovaného testu zistí, že je tehotná.
Výzvy spojené s narodením dieťaťa s postihnutím
Narodenie dieťaťa je vždy významnou udalosťou v živote rodiny. Avšak, ak sa narodí dieťa s postihnutím, situácia sa stáva oveľa zložitejšou a vyžaduje si od rodičov mimoriadne úsilie a prispôsobenie sa novej realite. Tento článok sa zameriava na špecifiká rodín s postihnutými deťmi, ich výzvy, ale aj na pozitívne aspekty, ktoré táto skúsenosť môže priniesť.
Keď lekári oznámia rodičom, že ich dieťa má postihnutie, alebo keď rodičia sami zistia postihnutie dieťaťa po niekoľkých mesiacoch, je to pre nich obrovský šok. Tento moment je sprevádzaný silným stresom, strachom, hlbokou depresiou a žiaľom. Rodičia často neveria lekárom a hľadajú vinníka. Až po potvrdení diagnózy viacerými odborníkmi začnú akceptovať realitu.
Rodina s postihnutým dieťaťom prechádza niekoľkými fázami adaptácie, ktoré ovplyvňujú postoj a vzťah k dieťaťu, ako aj spôsob výchovy. Tieto fázy nemusia nasledovať chronologicky a ich trvanie je individuálne. Závisia od podmienok v rodine a osobnosti rodičov.
- Neakceptovanie postihnutia: Rodičia neveria, že ich dieťa je postihnuté, a vyhýbajú sa situáciám, v ktorých by ho museli porovnávať s rovesníkmi.
- Pocit viny: Rodičia sa cítia vinní za postihnutie dieťaťa.
- Ľútosť a smútok: Rodičia prežívajú smútok, cítia sa podvedení a majú strach z budúcnosti. Môžu sa uzavrieť do seba a pociťovať nenávisť voči dieťaťu.
Narodenie postihnutého dieťaťa je pre rodinu ťažkou životnou situáciou. Informovanosť o postihnutiach a existencia podporných organizácií však uľahčujú rodine príchod dieťaťa na svet. Správa o poškodení dieťaťa zasiahne oboch rodičov a pôsobí výrazne na ich psychiku. Stresy a obavy do budúcnosti môžu viesť ku kríze v rodine. Dôležitá je aj sociálno-ekonomická situácia rodiny. Čím skôr sa postihnutie diagnostikuje, tým je lepšia adaptabilita.
Štádiá adaptácie matky na postihnutie dieťaťa:
- Šok: Spojený s iracionálnym myslením a cítením.
- Popretie: Útek zo situácie.
- Fáza sebaľútosti a depresie: Spojená so sebaobviňovaním.
- Fáza obviňovania iných: Obviňovanie lekárov, zdravotníckeho personálu alebo partnera.
- Hľadanie pomoci: Matka sa snaží nájsť všestrannú a najlepšiu pomoc pre dieťa.
- Fáza zmierenia sa s postihom: Spojená s reorganizáciou života.
Odchýlky od adaptácie:
- Hyperprotektivita: Prílišné sústredenie na choré dieťa, narušenie manželstva.
- Odmietnutie dieťaťa: Zaradenie do ústavnej starostlivosti, týranie a zanedbávanie.
- Pretrvávajúca zlosť: Na druhého rodiča, môže viesť k rozpadu manželstva.
Rodinné prostredie a jeho vplyv na dieťa
Výchova dieťaťa s mentálnym postihnutím je najvhodnejšia v rodinnom prostredí. Vzájomnou spoluprácou s odborníkmi možno docieliť optimálny vývin dieťaťa. Rodina potrebuje odborné poradenstvo hneď po narodení dieťaťa, ale aj v procese získavania samostatnosti svojho mentálne postihnutého člena rodiny až do jeho dospelosti.
Žijeme v období, kedy úplná a bezproblémová rodina pomaly mizne. Existuje mnoho druhov rodín, ktoré ovplyvňujú vývin osobnosti dieťaťa.
- Neúplná rodina: Vzniká napríklad smrťou jedného z partnerov, odlúčením alebo rozvodom.
- Nedospelí rodičia: Mladí ľudia, ktorí nie sú na manželstvo dostatočne pripravení. Potrebná je pomoc rodičov alebo podporných spolkov.
- Komunálna rodina: Spolunažívanie nepríbuzných jedincov v spoločnej domácnosti.
- Homosexuálna rodina: Lesbické spolunažívanie žien alebo homosexuálnych mužov.
- Zmiešaná rodina: Partner si prinesie dieťa z predchádzajúceho manželstva do nového.
V neúplných rodinách nachádzame chýbajúce rodičovské vzory a to sa odráža na správaní dieťaťa a na jeho psychike. Dieťa by malo mať súrodenca pretože sa má s kým súperiť, hrať sa, riešiť každodenné spory. Láska, pochopenie a ohľaduplnosť sú neoddeliteľnou súčasťou rodinnej výchovy.
Prvý styk novorodeniatka s matkou, dotyky, úsmevy, slová a následné zoznamovanie sa s okolím, sa všeobecne pokladá za výchovu. Dôležitosťou by mala byť aj účasť oboch rodičov na výchove.
Dôležitosť rodiny | 💖 Podcast o uzdravovaní | Pre mierne pokročilých
Poradie narodenia a jeho vplyv na osobnosť
Poradie narodenia každého človeka má celoživotný vplyv na to, kto a čo z neho bude. Prvorodení, druhorodení, prostrední a jedináčikovia majú rôzne charakteristiky.
- Jedináčikovia: Majú tendenciu byť kritickí a osamelí. Vychádzajú lepšie s ľuďmi, ktorí sú oveľa starší alebo oveľa mladší.
- Prvorodení: Dominantní, ambiciózni, zodpovední perfekcionisti a rodení vodcovia. Rodičia sa na nich učia rodičovskej úlohe.
- Druhorodení a prostrední: Prispôsobiví, ale zároveň sa cítia odstrčení. Viac sa upínajú k partii svojich rovesníkov.
- Najmladší (Benjamínkovia): Miláčikovia rodiny, rodičia ich zvyčajne rozmaznávajú. Ľahko nadväzujú nové kontakty a vzťahy, sú bezstarostní a spoločenskí rebeli.
Podmienky pre fungovanie rodiny a jej funkcie
Rodina musí mať základné materiálne vybavenie, ktoré umožňuje uspokojovať biologické, vývinové a výchovné potreby dieťaťa. Vlastná posteľ, miesto na učenie, miesto kde si dieťa môže ukladať svoje veci - hračky, knihy a pod. sú základné normy. Problém zamestnania a voľného času rodičov je dôležitý, pričom zamestnanie rodičov by malo byť prameňom vývinových podnetov a nie dôvodom nedostatočného dozoru nad deťmi.
Spolužitie rodičov kladne ovplyvňuje výchovnú činnosť rodiny. Treba rozlišovať dve situácie, ktoré vedú k poruchám v činnosti rodiny: rozklad rodiny a rozbitá rodina. Rozklad rodiny znamená, že manželia žijú spolu, ale svária sa. Rozbitá rodina je stav, v ktorom sú manželia oddelení a dieťa je vystavené protichodnému pôsobeniu oboch rodičov. Obe tieto situácie spôsobujú v živote dieťaťa zásadné poruchy.
Rodina plní viacero funkcií:
- Reprodukčná funkcia: Zabezpečenie biologického trvania spoločnosti a odovzdávanie biologických vlastností, ako aj erotické vzťahy medzi manželmi.
- Ekonomická funkcia: Zabezpečovanie základných životných potrieb rodiny.
- Výchovná funkcia: Rodičia sú pre deti prvé výchovné vzory, čo umožňuje efektívnosť rodinnej výchovy.
- Emocionálna funkcia: Kladné citové vzťahy v rodine sú dôležitým predpokladom rozvoja vlastnej emocionality dieťaťa. Rodina zabezpečuje dieťaťu lásku, bezpečnosť, pochopenie a uznanie.
Rodina zabezpečuje dieťaťu existenčnú dôveru a bezpečnosť. V rodine je človek doma, má zabezpečené bývanie, rodina dáva domov. Spoločný stôl a spoločný domov sú podmienkou spoločného vedenia domácnosti. V modernej rodine sa funkcie rodiny prejavujú v nových súvislostiach pri využívaní voľného času, ktoré je vyjadrením rodinnej kultúry.
Pretože rodičia sú povinní starať sa o svoje deti ako aj deti sú povinné počúvať svojich rodičov a prispôsobovať svoj život ich zvykom. Každý člen rodiny teda dbá o to aby sa všetci v rodine mali dobre a aby spolu dobre nažívali a nerobili si napriek.