Príchod jari signalizuje obdobie rozmnožovania pre mnohé zvieratá. Slnečné lúče prebúdzajú z hibernácie živočíchy, ktoré sa začínajú aktívne zaujímať o svojich partnerov. Toto obdobie je kľúčové pre pokračovanie ich druhu a zabezpečenie ďalšej generácie.
Zvieratá a ich rozmnožovacie cykly
Po skončení zimy cíti zver potrebu rozmnožovať sa. Prilietajú vtáky, ktoré u nás nezimovali, začínajú kvitnúť stromy a kvety, čo signalizuje zvieratám, že nadišiel čas na založenie rodiny. Jazvec, veverica, medveď, jež či netopier, ktorí zimné obdobie strávili zimným spánkom, si musia najprv doplniť energiu a naštartovať metabolizmus hľadaním potravy. Následne sa intenzívne začínajú zaujímať o svojich partnerov s cieľom splodiť potomstvo.
Láska vo veľkom však rozkvitla aj u iných zvierat, ktoré aj počas zimy žili aktívnym životom. Začiatkom jari sa rozmnožuje aj rys, vlk, líška či viaceré iné zvieratá. Každý druh má svoje špecifické prejavy a rituály pri párení.
Salamandra škvrnitá trávi zimu v úkrytoch. Pári sa aj na jar, aj na jeseň. Párenie prebieha na suchej zemi a samec je často na chrbte samice. Samica kladie larvy v počte 2 - 70 do potôčkov a studničiek.
Jež bledý prespí v diere vystlanej listami 4 až 6 mesiacov. Párenie u starších samčekov prebieha v marci a apríli, u mladších niekedy až v júni. Súčasťou párenia sú svadobné hry, počas ktorých ježko najprv naháňa samicu, potom spolu mrnčia a odfukujú. Po vyše mesiaci samička porodí 4 až 6 mláďat.
Veverica stromová celú zimu neprespáva. Pári sa od jari do jesene a mláďatá vrhá dvakrát do roka. Veveričí párik si to vyložene užíva, pária sa niekoľko dní až trikrát do roka. Po 35 - 40 dňoch rodí samička 3 - 5 mláďat.
Králik divý sa rozmnožuje od skorej jari do septembra až októbra. Samica po 30-dňovej gravidite kotí asi v meter hlbokom a dosť plytkom materskom brlohu 4 - 5 ráz do roka a má po 4 - 8 holých, slepých mláďat.
Rys ostrovid žije samotársky, len začiatkom jari v dobe párenia sa zdržuje so samicou. V tomto období sprevádza samicu niekedy aj viac samcov, ktorí spolu bojujú o jej priazeň. Gravidita trvá 10 týždňov a samica rodí 2 - 4 mláďatá.
Medveď hnedý strávil v brlohu počas zimy približne 5 mesiacov. Šelma sa pári v apríli, máji či v júni. Samec začína párenie tým, že šťuchá medvedicu do boku, odzadu ju objíma a vešia sa na ňu. Medvedica privádza na svet mláďatá počas zimy, väčšinou je to 1 až 2 mláďatá.
Vačica krátkochvostá ako domáci miláčik
Vačica krátkochvostá (Monodelphis domestica), známa aj ako vačica krysia či laboratórna, je malý všežravý vačkovec z Južnej Ameriky. Vďaka svojej nenáročnosti v chove sa stali vynikajúcim laboratórnym zvieraťom a v poslednej dobe aj populárnymi domácimi miláčikmi. Do zajatia sa tieto cicavce dostali v USA v roku 1978 a do chovateľskej kultúry okolo roku 1994. Obľúbené sú pre svoju schopnosť dobre si zvyknúť na chovateľa pri manipulácii od mladého veku a pre svoju čistotnosť.
Rozdiely v názvosloví: Termín "opossum" pochádza z jazyka indiánskeho kmeňa Powhatan a znamená "biely pes/zver", používa sa pre Vačicu viržínska. Termín "possum" používajú Austrálčania pre svoje domáce stromové vačice.
Areál rozšírenia: Monodelphis sú rozšírené v Južnej Amerike, kde okrem druhu M. domestica žije približne 20 ďalších zástupcov tohto rodu. Ich areál sa nachádza na veľkej ploche kontinentu, južne od rieky Amazon, pretína severnú Paraguaj, strednú, južnú až západnú Brazíliu, zasahuje do východnej Bolívie a na malý úsek Argentíny. Preferujú otvorené stanovištia, krovinaté porasty až pampy, no vyskytujú sa aj v dažďových pralesoch. Miestni ich nazývajú "cachita" a ich prítomnosť v dome je symbolom šťastia.
Vzhľad a správanie: Na prvý pohľad sú to aktívne nočné lovce. S podlhovastým valcovitým a obratným telom, trojuholníkovitou hlavou a dlhým ňufákom pripomínajú niektoré hmyzožravce. Telo dospelého samca meria približne 10-18 cm s 5-7,5 cm chvostom a váži 60-150 g. Samce sú ťažšie a robustnejšie ako samice. Srsť je jemná, skôr krátka. Majú dobre vyvinuté ušnice svedčiace o citlivom sluchu a vypuklé oči poukazujúce na nočný spôsob života. Zuby sú špicaté a ostré. Končatiny sú pomerne krátke, s 5 prstami na každej. Chvost má tmavo pigmentovanú kožu a riedke osrstenie.
Reprodukčný systém: Samce majú rozdvojený penis. Všeobecne sú to veľmi aktívne a zvedavé zvieratá so slabším zrakom, korisť vyhľadávajú hlavne čuchom. M. domestica je aktívna v noci, od večera do rána. V chove chodia mimo hniezda aj počas dňa, najmä pri vyrušení alebo keď si vyjdú na defekáciu či prehliadku klietky. Väčšinu času bdenia trávia hľadaním potravy, pričom vedia zdolať potravu o veľkosti ich vlastného tela a požierajú aj škorpióny či malé druhy hadov.
Sociálne správanie: Vačice krátkochvosté sú silno solitérne zvieratá. Dva jedince si navzájom bránia teritórium zastrašovaním - prskaním, syčaním a štekavými hlasovými prejavmi. Navzájom sa toleruje iba párik, a to počas krátkeho obdobia párenia. Mláďatá sa v prírode od matky postupne roztratia, v chove by mali byť oddelené od veku 9 týždňov. Teritórium si značkujú fekáliami, močom a samce výlučkami hrudnej žľazy.
Stavba hniezda: Vačica zbiera hniezdny materiál, zhŕňa ho prednými nohami, podsúva pod brucho a obtáča chvostom. Podľa zdrojov si samice stavajú upravenejšie hniezda než samce.
Pohlavná dospelosť a chov: Pohlavnú dospelosť dosahujú v približne 5. mesiaci veku. Každý vrh samicu vyčerpá, a preto je potrebný dostatočný prísun potravy. V chove sa dosahujú najlepšie výsledky s pripúšťaním na jar a v lete. Pár sa spolu umiestni na dobu 10-12 dní, kedy estrus u samice zabezpečí prítomnosť a pach samca (indukovaná ruja). Počas tohto obdobia musia byť zvieratá pod kontrolou, pretože samica aj v ruji môže na samca útočiť. Zvieratá sa pri párení občas zmrzačia a niekedy jedinec, častejšie samec, aj zahynie na následky zranení.
Moje pozorovania pri párení: Samec chodí za samicou, vydáva pri tom cvrlikavé zvuky, celý večer značkuje konkrétne miesta a predmety. Samica ho výrazne odháňa, syčí po ňom, otvára papuľu a vydáva štekavé zvuky. Párenie trvá zopár minút, zvieratá ležia na boku, samec si samicu dohoní a drží zubami za kožu na zátylku a krku.
Vývoj mláďat
Vývoj mláďat vačíc je skutočne pozoruhodný. Vačkovce, na rozdiel od placentovcov, majú vyvinutý kožný záhyb - vak (marsupium) na výchovu mladých. Obdobie vlastnej gravidity je veľmi krátke, trvá 14 dní. Mláďatá sú altriciálne - úplne odkázané na starostlivosť matky. Narodia sa ako embriá (dlhé 1 cm, váha 0,1 g) s relatívne dobre vyvinutými ramenami a vyšplhajú matke na spodnú stranu brucha. Táto oblasť v tom čase vypĺzne, chlpy opadnú aj v okolí chvosta. Na spodnej strane brucha sa nachádza väčšinou 13 bradaviek, na každú z ktorých sa prisaje jedno mláďa. Bradavka mláďaťu v papuli napuchne. Matka ich počas prvých dní môže zožrať pri zanedbaní kŕmenia alebo inom nevyhovujúcom vonkajšom faktore. Preto počas prvých dvoch týždňov treba dbať na dostatok kvalitnej proteínovej potravy a vody. Prvých 14 dní pripomínajú ružové fazule, postupne sa osrsťujú a okolo 33. dňa otvárajú oči. Mláďatá sa prvé 2-3 týždne vývinu držia zospodu na matke, neskôr ich odkladá do hniezda. Vo veku 45 dní už lozia, aj potom ich ešte samica nosieva. Osamostatnia sa vo veku približne 2 mesiacov.
Od koho si zaobstarať vačicu?
Zviera by malo pochádzať od chovateľa s dobrými referenciami. V chovateľskej kultúre sú tieto vačice, podobne ako ježkovia alebo potkany, často medzipríbuzensky šľachtené, čo môže viesť k zdravotným problémom v starobe, ako sú nádory či respiračné problémy. Tomu sa dá do istej miery eliminovať párením s kvalitnými a nepríbuznými rodičmi.
Ako si zaobstarať vačicu: U nás ide o vzácnejšie chované zvieratá, no na západe sú bežnejšie, aj keď stále nie tak rozšírené ako vakoveverice alebo tenreky. Mláďatá chovatelia ponúkajú najčastejšie v inzercií, prípadne na európskych burzách. Najlepšou cestou je dohoda s chovateľom.
Kedy si zaobstarať: Až keď máme všetko pripravené: vhodné miesto s už zariadenou ubikáciou (podstielka, koliesko, napájačka), kvalitné granule, živý hmyz a dostatok vedomostí. Dobré je vedieť aj o dostupnom veterinárovi, ktorý ovláda starostlivosť o malé cicavce.
Ideálny vek: Okolo 3-4 mesiaca veku, kedy sú už samostatné.
Ako spoznám zdravé zviera? Zdravá vačica má čisté oči, nos, papuľku, okolie konečníka a chvosta. Osrstenie je rovnomerné a pravidelne dlhé. Koža na chvoste a ušniciach je bez škrabancov. Na predných aj zadných končatinách má 5 prstov.
Mačka domáca a jej reprodukcia
Mačka domáca (Felis silvestris catus) je domestikovaný poddruh mačky divej. Divá mačka žije na viacerých kontinentoch, vrátane Slovenska, kde žije mačka divá európska. Domestikácia mačiek nastala približne pred 9 000 rokmi na Blízkom východe. Vďaka svojej nenáročnosti pri chove zažívajú v mnohých kútoch sveta renesanciu ako spoločníci.
Reprodukčný cyklus: Mačka domáca je sezónne polyestrický druh v oblastiach so zreteľnými klimatickými obdobiami. Estrálna aktivita je podmienená pomerom svetla a tmy. Na severnej pologuli sa prvá ruja a opakovanie cyklu začína koncom zimy a začiatkom jari a končí v jeseni. Najvýraznejšia je sezónnosť v teplom bioklimatickom pásme, pričom estrálna aktivita začína skoršie v južnejších a neskôr v severnejších oblastiach. V tropickom pásme sa efekt seasonality vytráca.
Puberta a gravidita: Začiatok puberty mačiek je regulovaný plemennou príslušnosťou, hmotnosťou a svetelným režimom, nastáva vo veku 4 - 21 mesiacov. Prvé párenie a gravidita sa neodporúča skôr ako od 18 mesiacov veku.
Ovulácia a interestrus: Ovulácia mačiek nastane kopuláciou v čase ruje, ale aj nekopulačnou stimuláciou. Ak nenastane ovulácia, mačkám sa v krátkom čase obnoví rast veľkých folikulov s následnou rujou. Túto fázu cyklu označujeme ako interestrus, čo je u domácich zvierat jedinečný fenomén.
Plodnosť a životnosť: Mačka je veľmi plodné zviera s optimálnym časom reprodukcie vo veku 1,5 až 6 rokov. Za optimálnych podmienok môžu mať dva pôrody ročne alebo tri počas 2 rokov. Chovné mačky nesmú mať viac ako 3 vrhy za 24 mesiacov. Priemerná dĺžka života mačiek žijúcich v spoločenstve s človekom sa vďaka veterinárnej starostlivosti a výžive zvyšuje a v súčasnosti je to 15 až 20 rokov.
Špecializovaná starostlivosť: Reprodukcia mačiek je v mnohých ohľadoch jedinečná a iba ich poznanie umožní veterinárnemu lekárovi správne diagnostikovať prípadné problémy a ich riešenie. Problematika reprodukcie zahŕňa pôrod, mieru prežitia mačiatok, ovuláciu bez kopulácie, pseudograviditu a hyperpláziu mliečnej žľazy.
Ako sme (NE)SKROTILI MAČKY
Veterinárna klinika Fazivet
Veterinárna klinika Fazivet v Nitre poskytuje komplexnú veterinárnu starostlivosť pre domáce, exotické aj voľne žijúce zvieratá od roku 2012. Ponúka diagnostiku, liečbu a chirurgické zákroky na špičkovej úrovni. Tím kliniky tvorí odborníci s rozsiahlymi vedomosťami a ľudským prístupom, ktorí sa špecializujú na rôzne oblasti, od internej medicíny a chirurgie až po starostlivosť o exotické a zoo zvieratá.
tags: #reprodukcia #malych #zvierat #hajurka