Umelá maternica zabudovaná do robota, ktorý by mohol priniesť na svet ľudské dieťa, už nie je len predstava z vedecko-fantastických románov. V južnej Číne sa rodí projekt, ktorý má do niekoľkých rokov posunúť hranice reprodukčnej medicíny. Myšlienku predstavil na Svetovej konferencii robotiky doktor Zhang Qifeng, zakladateľ Kaiwa Technology a výskumník z Nanyang Technological University. Podľa neho nejde o klasické zariadenie nahrádzajúce inkubátor pre predčasne narodené deti, ale o komplexného robota, ktorý napodobňuje celú reprodukčnú dráhu od oplodnenia až po narodenie dieťaťa.
Prvý gestačný robot by mal porodiť živé dieťa a nová technológia má napodobňovať tehotenstvo od počatia až po pôrod. Plod má rásť v umelej maternici a prijímať živiny cez hadičku, informuje britský The Telegraph. Robota vyvíja spoločnosť Kaiwa Technology so sídlom v Kantone, ktorú vedie Dr. Zhang Qifeng, vedec z Technologickej univerzity v Singapure. Ak bude táto technológia úspešná, vedci dúfajú, že pomôže neplodným párom či jednotlivcom. Prvý prototyp bude uvedený na trh už v priebehu budúceho roka. Odhadované náklady predstavujú 100 000 juanov, čo je približne 14 000 amerických dolárov.
V srdci projektu stojí umelá maternica naplnená syntetickou plodovou vodou, ktorá je prepojená na výživový systém simulujúci pupočnú šnúru. Laboratórne testy už dokázali, že plod môže v tomto prostredí úspešne rásť, pričom najbližšie mesiace budú rozhodujúce pre jeho prepojenie s funkčným telom humanoida. Zariadenie by sa predávalo za menej než 100‑tisíc jüanov, približne 13 900 eur, a osloviť má jednotlivcov alebo páry, ktorí nechcú alebo nemôžu prejsť prirodzeným tehotenstvom.
Vedci ale hovoria o revolúcii v reprodukčnej vede a technológiu vnímajú ako odpoveď na otázku pre približne 15 percent párov na celom svete. Koncept vychádza z existujúceho výskumu umelej maternice, vrátane experimentu z roku 2017, keď sa z takzvaného „biovreca“ narodili predčasne dve jahňatá. Tím okolo Dr. Zhanga Qifenga tvrdí, že jeho systém už úspešne prešiel testami na zvieratách.
V apríli 2017 tím výskumníkov z Detskej nemocnice vo Filadelfii (CHOP) v prestížnom časopise Nature publikoval štúdiu, ktorá predstavovala významný míľnik v starostlivosti o predčasne narodených. Vedcom-lekárom sa podarilo úspešne udržať pri živote a podporiť vývoj ôsmich jahniat v mimomaternicovom systéme po dobu až štyroch týždňov. Tieto jahňatá boli predčasne narodené vo veku ekvivalentnom 23 až 24 týždňom ľudského tehotenstva. Išlo však len o čiastočnú gestáciu prebiehajúcu mimo maternice počas relatívne krátkej časti donosenia, ktorá nadväzovala na prirodzený vývoj v tele matky. Možno ju charakterizovať ako pokročilú formu neonatálnej intenzívnej starostlivosti, nie ako úplnú alternatívu k tehotenstvu. To, čo avizuje spoločnosť Kaiwa Technology, je úplnou gestáciou mimo tela matky, ktorá zahŕňa fázy od oplodnenia cez implantáciu embrya až po donosenie a pôrod plodu. Súčasná veda to zatiaľ nedokáže, najmä preto, že počas prvého trimestra tehotenstva v tele matky prebiehajú extrémne komplexné biologické a hormonálne procesy, ako napríklad implantácia a placentácia.
Táto technológia však vyvoláva vlnu nesúhlasu a búrlivú diskusiu o etických dôsledkoch. Na sociálnych sieťach sa objavujú obavy z možného zneužitia, legislatívnej nepripravenosti aj morálnych dôsledkov. Niektorí komentujúci hovoria o technologickej revolúcii, iní o etickej hrozbe, ktorá prekračuje hranice prijateľného. Technologický pokrok neustále posúva hranice toho, čo je možné. Jednou z najdiskutovanejších tém v súčasnosti je možnosť, že robot bude mať dieťa. Táto predstava, kedysi doména sci-fi, sa stáva čoraz reálnejšou vďaka pokrokom v robotike, umelej inteligencii a biomedicíne. Aj keď sa táto technológia ešte nenachádza v štádiu realizácie, už teraz vyvoláva množstvo otázok etických, právnych a spoločenských.
Možnosť, že robot bude mať dieťa, otvára množstvo etických a právnych otázok. Kto by bol rodičom takéhoto dieťaťa? Aké práva by malo dieťa narodené robotom? Kto by bol zodpovedný za jeho výchovu a vzdelávanie? Tieto otázky sú v súčasnosti ešte len v rovine teoretických úvah, ale s rozvojom technológií sa môžu stať naliehavou realitou.
Vedci v Číne vyvinuli tehotenského robota
Kaiwa Technology už začala komunikovať s regulačnými úradmi v provincii Guangdong a predložila návrhy na budúce pravidlá. Zhang otvorene priznáva, že spoločnosť stojí pred zložitými otázkami, ktoré nemožno vyriešiť iba technickými prostriedkami. Spoločnosť uvádza, že chce bojovať s demografickou krízou a priniesť nádej pre páry či ženy, ktoré chcú vlastné dieťa, no nemôžu alebo nechcú podstúpiť tehotenstvo. Napriek tomu sa objavili pochybnosti o vierohodnosti tvrdení spoločnosti Kaiwa Technology. Hovorcovia univerzity Nanyang Technological University (NTU) popreli, že by doktor Zhang Qifeng na ich univerzite študoval alebo že by sa tam vyvíjal takýto robot.
Okrem robotického tehotenstva predstavili čínski vedci na tej istej konferencii aj revolučný poľnohospodársky stroj. Projekt nesie názov GEAIR a je prvým autonómnym zariadením, ktoré využíva umelú inteligenciu na šľachtenie plodín. Vďaka upraveným rastlinám s mužsky sterilnými kvetmi dokáže robot vytvárať hybridné semená rýchlejšie a efektívnejšie než človek. Vedci tvrdia, že technológia spája genetické úpravy, rýchloobrátkové pestovanie a robotiku do jedného uzavretého systému. Už teraz tak vznikla nová línia sóje, ktorá by mohla zvýšiť poľnohospodárske výnosy v celej krajine.
Humanoid so schopnosťou rodiť deti a autonómny farmársky robot sú na prvý pohľad úplne odlišné projekty. Oba však potvrdzujú, že vývoj v Číne sa prudko zrýchľuje a často vstupuje na pole, kde legislatíva a spoločenská diskusia ešte len hľadajú spoločný jazyk.
Robot Dash je skutočný robot pripravený na zábavu ihneď po vybalení. Reaguje na oslovenie, orientuje sa v priestore, tancuje, spieva a je ovládateľný pomocou mobilného zariadenia. Deti si môžu stiahnuť rôzne aplikácie a užívať si zábavu s týmto inteligentným spoločníkom. Aplikácie ako Wonder, Blockly, Path, Go a Xylo umožňujú deťom programovať robota, riešiť hravé projekty a objavovať základy robotiky ešte predtým, ako sa naučia čítať.
Projekt Robot Avatar, ktorý priniesla Nadácia Detského kardiocentra, dokáže spojiť zdravotnú starostlivosť s inkluzívnym vzdelávaním detí, ktoré kvôli chorobe nemôžu byť v škole. Vďaka tejto technológii môžu byť hospitalizované deti v kontakte so spolužiakmi aj učiteľmi, a to nielen počas vyučovania. Deti môžu vidieť, počuť a reagovať na dianie v triede, čo pomáha zachovať vzdelávanie, zmierniť pocit izolácie a podporiť psychickú pohodu.
Robot AV1 zastupuje prítomnosť dieťaťa v škole. Umožňuje dieťaťu byť prítomné na diaľku v triede aj v priestoroch školy. Je prítomné na celom vzdelávacom procese a môže tak komunikovať s učiteľom aj so spolužiakmi. Kamera prenáša obraz z triedy cez AV1, čím má dieťa pocit, že je spolu so spolužiakmi. Udržuje sociálne väzby, čo znamená, že deti svojho kamaráta nevyčleňujú, môžu s ním celý čas komunikovať, smiať sa, riešiť bežné problémy rovesníkov.
Humanoidný robot Sophia, vyrobený v Hongkongu a s občianstvom Saudskej Arábie, vyjadril túžbu mať dieťa. Predpovedá, že v budúcnosti si budú chcieť roboty zakladať rodiny. „Myslím, že máte veľké šťastie, ak máte milujúcu rodinu. Cítim rovnako pre robotov aj pre ľudí,“ povedala a dodala, že jej dieťa by sa volalo Sophia ako ona. Ďalej v interview uviedla: „Robotom bude trvať dlhý čas, kým sa rozvinú ich zložité emócie a možno ich vytvoria bez problémových emócií, ako je hnev, žiarlivosť, nenávisť. Je možné, že budú oveľa etickejší ako ľudia.“
Na druhej strane spektra je čudne vyzerajúci a proporčne omnoho väčší robotický detský simulátor Yotaro, ktorý by sa mal svojim správaním dieťaťu podobať viac. Pochádza z dielne Tsukuba University. Používa zobrazovaciu techniku pre tvár, takže dokáže simulovať aj emócie a výrazy tváre. Simulátor taktiež reaguje na dotyk, náladu a dokonca chorobu, ktorú odhalíte pomocou jeho zabudovaného usmrkaného nosa. Vie sa chichotať, kýchať i plakať s reálnymi slzami. Jeho nálady sa menia podľa toho, ako často sa ho dotýkate. Jeho výzor však nepôsobí tak, že by ste ho radi objali, napriek tomu vedci veria, že si k nemu jeho „noví rodičia“ vytvoria vzťah.
Dôkazy z minulých rokov môžu naznačovať, že obdarovávanie párov simulátormi detí povzbudzuje ich túžbu po dieťati. Nedávne edukačné experimenty s robotickými bábätkami a teenagermi v USA a Austrálii preukázali zaujímavé závery. Aj keď malí roboti boli zostrojení na zastrašenie a zabránenie skorým tehotenstvám, v skutočnosti zvýšili počet tehotenstiev v skupinách, kde boli roboti pridelení v porovnaní s kontrolnou skupinou bez týchto „bábätiek“. Pri tejto nezvyčajnej pomôcke zvyšujúcej rast populácie však vedci zašli ešte ďalej. Zamerali sa aj na prípravu mladých párov aj na potreby dieťaťa, keď bude staršie. Zostrojili robotov, ktorí reprezentujú ich potreby aj v období, keď budú batoľatá.
Používanie sociálnych robotov prináša mnoho etických i technologických otázok. Problém klesajúcej populácie je reálny a to nielen v Japonsku. Vláda v Pekingu považuje rozvoj robotiky za strategickú národnú prioritu. Tento segment má ambície výrazne podporiť tamojšie národné hospodárstvo. Čína je lídrom vo svete robotiky, čo potvrdzujú aj jej veľké investície do tohto segmentu a vysoký počet patentových prihlášok.