Plače, nenadýchne sa, zmodrie, odpadne… a nadýchne sa. Poznáte to? Ak vám niekedy dieťatko predviedlo tento súbor prejavov, pravdepodobne ste sa na pokraji infarktu ocitli vy. Dieťatko však nie, lebo vo väčšine prípadov ide síce o hrôzostrašne vyzerajúci, no nie nebezpečný prejav - tzv. respiračný afekt.
Hoci to môže niekedy tak vyzerať, že dieťa chce svojich rodičov riadne vystrašiť za to, že mu niečo zakazujú, v prípade respiračného afektu nejde o vedomé a účelové konanie dieťaťa. Ide o silnú reflexnú reakciu na nejaký podnet. Niektoré zdroje uvádzajú, že príčinou môže byť aj oneskorené dozrievanie nervovej sústavy.
Respiračný afekt je vlastne neúmyselný kŕč v hrdle, pri ktorom dieťa nemôže dýchať, potom omdlie, kŕč povolí a dieťa zase dýcha. Mdloby sú teda vlastne záchranca, i keď vyzerajú desivo.
Je dôležité vedieť, že tieto afekty nespúšťajú epileptický záchvat. Sú neškodné, ale je potrebné potvrdiť, že ide o respiračný afekt - lekár vylúči iné možné príčiny týchto stavov. K normálnemu návratu dýchania dôjde vždy spontánne - teda dych sa objaví sám od seba.
Najčastejšie sa respiračný afekt objavuje u detí vo veku 1-2 rokov, ale vek výskytu sa udáva od 6 mesiacov a môže pretrvávať až do 6 rokov. Bežne sa udáva výskyt u 5% zdravých detí, niekedy sa tento jav objavuje častejšie v rámci rodiny. Častejšie sa tiež objavuje u detí s anémiou (u zdravých detí je anémia najčastejšie spôsobená nedostatočným prísunom železa).
Ako sa prejavuje respiračný afekt?
Tejto príhode predchádza udalosť, ktorá dieťa naštve, frustruje, vyľaká alebo bolí, napríklad ide o rodičovský zákaz, ktorý sa dieťatku nepáči alebo sa malý výmyselník potkne a spadne na zem. Následne zo seba vylúdi 1 až 2 dlhé plačlivé výkriky a potom akoby nedokáže chytiť dych. Preto zmodrie (niekedy zbledne) a často odpadne (nie vždy). K obnove dýchania dochádza v časovom úseku kratšom ako 1 minúta, k úplnemu prebratiu musí dôjsť do 2 minút. Niekedy sa objavia svalové zášklby či odchod moču a stolice.
Dĺžka trvania záchvatu sa pohybuje od 2 sekúnd do 2 minút. Niektoré deti to majú raz v živote, iné i niekoľkokrát za deň. V ľahších formách sa dieťa jednoducho pri plači nemôže nadýchnuť a na chvíľu odpadne. V ťažších prípadoch dieťa zmodrá v tvári, vyvráti oči dohora, zároveň sa môžu na tvári na končatinách objaviť svalové zášklby a potom na krátko prichádza strata vedomia, niektorým deťom môže i zapadnúť jazyk, na to si rodičia musia dávať pozor. Výnimočne sa dieťa i pociká alebo pokaká.
Vždy k tejto príhode dôjde len ak je dieťa bdelé, nikdy k nej nedochádza v spánku!
Typy respiračných afektov
Typy záchvatov delíme podľa zmeny farby tváre dieťaťa v priebehu príhody. Existujú 3 varianty:
- MODRÉ (cyanotické): dieťa pri záchvate zmodrá v tvári, najčastejšie sa záchvaty vyskytujú medzi 6.-18. mesiacom. „Modrý“ záchvat je častejší, tvorí cca 85% respiračných afektov a obyčajne sa spája s hnevom či frustráciou dieťaťa.
- BLEDÉ: sú vzácnejšie, objavujú sa medzi 12.-24. mesiacom života, záchvat vyvolá náhly strach, nepríjemný podnet, zľaknutie alebo nečakaná bolesť a sú bez úvodného intenzívneho plaču. „Biely“ záchvat, kedy dieťa zbledne a nezmodrie, je menej častý a spája sa skôr s nejakým zranením či úľakom. Pri bledých variantoch sa dieťa v priebehu epizódy stíši, zbledne a v tichosti stratí vedomie. Dieťa do jednej minúty príde k vedomiu, je zarazené a spavé.
- ZMIEŠANÉ: u tých sa kombinuje modrá a biela farba.
Čo robiť pri respiračnom afekte?
Pri objavení sa respiračného afektu zachovajte chladnú hlavu. To sa ľahko povie, ťažko urobí, avšak pri troche tréningu sa to môže začať dariť. Ak má dieťa lekárom vylúčené iné príčiny a potvrdený respiračný afekt, treba si uvedomiť, že ide o neškodnú epizódu a k obnoveniu dýchania dôjde.
Čo teda robiť?
- Pri hroziacom afekte je vhodné odviesť pozornosť dieťaťa od podnetu, ktorý vyvoláva plač.
- Pri stupňovaní plaču, prípadne už vo fáze, kedy sa dieťa nevie nadýchnuť, mu skúste jemne fúknuť do tváre, často pomôže už len tento jednoduchý manéver.
- Je možné skúsiť aj pofŕkanie dieťaťa studenou vodou.
- Ak sa záchvat rozvinie, dieťa uložte do stabilizovanej polohy, avšak predtým sa uistite, že nemá v ústach žiadne jedlo ani predmety. Táto poloha podporuje prekrvenie mozgu, aby nedošlo k svalovým zášklbom.
- Dieťatkom netraste.
- Určite dieťaťu nepodávajte lieky na upokojenie.
- Pri zisťovaní času, koľko záchvat trvá, používajte hodinky či mobil. Nespoliehajte sa na vlastný odhad času, lebo sa môže zdať, že to trvá večnosť.
- Po odoznení záchvatu dieťa objímte a pokračujte v bežnom dennom režime.
Veľa záchvatov vzniká preto, lebo rodič odmietol dieťaťu v niečom vyhovieť. V žiadnom prípade kvôli záchvatu dieťaťu neustupujte, a to ani v snahe sa mu vyhnúť, ako ani po záchvate v snahe dieťa upokojiť. Práve naopak, je vhodné pevne, no láskavo vymedziť hranice tak, aby sa dieťa vedelo v nich orientovať.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Volajte záchranku, ak:
- zástava dychu trvá viac ako 1 minútu
- ak si myslíte, že dieťa je ohrozené na živote
Navštívte pohotovosť, ak:
- dieťatko vyzerá alebo sa správa ako veľmi choré
- máte pocit, že dieťatko by mal vidieť lekár, lebo sa vám niečo na ňom nezdá a je to akútne
Navštívte svojho lekára, ak:
- sa záchvat objavil bez vyvolávajúcej príčiny
Rozpoznanie respiračnej tiesne od M. Kleinmana | OPENPediatrics
Dôležité je, že respiračné afekty nie sú spánková apnoe. Syndróm spánkovej apnoe je niečo iné. Hoci sa obidve ťažkosti spôsobené nedostatkom kyslíka prejavujú podobne, pri spánkovej apnoe deti upadajú do bezvedomia výhradne v noci počas spánku.
Príklady z praxe:
„Keď sa to synovi stalo prvýkrát, vydesilo ma to,“ spomína na prvý afektívny záchvat ročného chlapčeka Alena z Prahy. „Prebaľovala som ho v kočiariku, bol veľmi unavený, preťažený, chcel sa rozplakať, ale nešlo mu to, odrazu zmodral, prestal dýchať a omdlel. Vybrala som ho z kočiarika a visel mi na rukách ako handrová bábika asi 10 sekúnd. V tej chvíli by ste sa vo mne krvi nedorezali.“ Jej syn trpel afektívnymi záchvatmi od roka do roka a pol. Niekedy na ne mal nábehy i niekoľkokrát denne. To však už Alena vedela, ako na to, a dokázala im väčšinou predísť. „Začala som syna viac šetriť, dodržiavala som denný program a jeho rituály, sledovala som ho, hneď ako mal ľahučký nábeh, odvádzala som pozornosť, vzala som ho do náručia a upokojovala som ho. Potom už omdlel len raz, keď spadol na schodoch a udrel sa do hlavy, vtedy som nič nestačila urobiť.“
Brnianska matka Lucie bola prvý raz tiež vydesená a ani ona o tom predtým nepočula: „Našej dcére sa to stalo už dva razy a vždy to bolo od bolesti. Keď sa to stalo prvý raz, bola som v úplnom šoku, pretože som o tom nikdy ani len slovko nepočula.“
Podľa niektorých odborníkov respiračným afektom trpia predovšetkým malé dievčatká so sklonmi k hystérii. Môže to byť i zlou výchovou, keď si rozmaznané dieťa podobným spôsobom chce vydobyť niečo, čo mu rodič nechce dať.
Všetky typy respiračného afektu určite rodičov budú desiť, ale podľa neurológov sú to bežné detské ťažkosti a s pribúdajúcim vekom vymiznú. Keď sa rodič naučí pár trikov, môže im predchádzať.
Ako predchádzať respiračným afektom?
- Nepreťažujte deti, keď viete, že to u nich niekedy vedie k záchvatu.
- Odporúča sa pravidelný režim, obmedziť zmeny prostredia, dodržiavať zavedené rituály, zabezpečiť dieťaťu dostatok spánku, jedla, pokoja.
- Buďte ostražití, a keď vidíte, že to na ne ide, odveďte pozornosť, ukážte na niečo zaujímavé, vezmite ho do náručia a upokojte ho svojím hlasom.
- Hysterickejšie deti učte, že plačom si nič nevydupú. Predchádzať efektívnym záchvatom tak, že dieťaťu všetko dovolíte, je cesta do pekiel, naopak dieťa, ktoré vie, že ani plačom si nič nevynúti, potom nemá prečo tak kričať.