Prvý rok života dieťaťa je plný prekvapení a míľnikov. Medzi najvýznamnejšie patrí osamostatňovanie sa, ktoré sa prejavuje pokusmi o chôdzu, jedenie a hru. Rodičia s potešením sledujú ako sa chôdza stáva čoraz istejšou a tešia sa z každého samostatného krôčika.
Čas prvých krôčikov a samostatnej chôdze je veľmi individuálny. Pre rodičov je to signál zdravého vývoja dieťaťa po pohybovej stránke a zároveň znak osamostatňovania sa. Najprv sa dieťa obracalo, potom sedelo, naučilo sa postaviť a stáť. Približne vo veku 9 - 10 mesiacov sa objavuje prvý krok. Neskôr sa chôdza rozvíja ďalej, niektoré deti začnú chodiť v 11. či 12. mesiaci. Niektoré sú opatrnejšie a dlhšie chodia s pridržaním sa rúk rodiča. Širšia norma udáva, že zdravé dieťa sa naučí samostatne chodiť najneskôr do 17. - 18. mesiaca.
Vývoj chôdze v jednotlivých fázach
Chôdza sa u každého dieťaťa vyvíja veľmi individuálne. Vývoj chôdze súvisí s celkovým dozrievaním centrálnej nervovej sústavy, so vzpriamovaním a vývojom koordinácie pohybov a rovnováhy. Pre dieťa je zvládnutie chôdze dôležitým medzníkom.
Vývin chôdze v približne 8. - 12. mesiacoch
- Približne v 8. mesiaci: Dieťa sa začína vyťahovať do stoja popri nábytku alebo popri nohách dospelého. Je potrebné naučiť dieťa, ako sa dostať späť dolu.
- Približne v 9. mesiaci: Postupne dieťa začne používať nábytok, či steny a začne chodiť popri nich. Chodiť začína najprv do boku a až neskôr smerom dopredu.
- 10. - 12. mesiac: Dieťa začína stáť bez opory a začína trénovať svoju rovnováhu. Je to kľúčová súčasť chôdze.
Prvé kroky a samostatná chôdza
Prvé kroky sú nezabudnuteľným okamihom v živote malého dieťatka. Určite bude nasledovať zopár zakopnutí, kým sa dieťa naučí chodiť samé. Pokračujte v podporovaní dieťatka, keď objavuje schopnosť chôdze. Samostatná chôdza prichádza približne v 12. - 15. mesiaci.
Keď však dieťa necháte oddychovať, namiesto sedenia začne šantiť, hrať sa, vyliezať na preliezky, alebo vykonávať pre neho zábavnejšie pohybové aktivity. Začne namáhať iné svalové skupiny a svaly podieľajúce sa na chôdzi môžu oddychovať.
Charakter detskej chôdze sa postupne mení v súlade s vyzrievaním nervosvalového ústrojenstva. U ročného dieťaťa je chôdza skackavá s vyšším počtom kratších krokov za minútu. Detská chôdza sa chôdzi dospelého začína podobať približne po treťom roku života. Koordinácii napomáha pohyb ramien, chôdza má užšiu bázu a stáva sa pomalšou. Zrelý, pre človeka typický spôsob chôdze sa vyvinie približne v šiestom roku života.
Ako podporiť správny vývoj chôdze
Pre zdravý vývin dieťaťa nie je vhodné podporovať jeho chôdzu v chodúľkach. Ich používanie nie je bezpečné a vedie k zlozvykom - chôdza na špičkách, krivenie chrbtice ap. Platí, že dieťa začne samo chodiť vtedy, keď je na to (fyzicky i psychicky) pripravené. Je dôležité, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe.
Čo nerobiť?
- Nepredbiehajte: Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie.
- Nesnažte sa mu pomáhať: Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal.
- Na chodítka zabudnite: Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme. To môže viesť k tomu, že sa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe. Ak chcete používať chodítko, tak vyberte iba také, ktoré dieťa tlačí pred sebou.
Čo robiť?
- Dajte deťom čas a priestor: Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy.
- Prvé kroky musí urobiť samé: Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny.
Starostlivosť o detské nohy a vhodná obuv
Noha dieťatka sa od prvých krokov formuje a nemalo by ju nič obmedzovať. Ideálne preto je, aby ich zapájalo naboso či cupačkách. Topánky by mali prísť na rad až oveľa neskôr. Veľmi zdravý pohyb je chodenie po štyroch. Už vtedy bábätko nohu namáha, rotuje s ňou a pekne si ju tvaruje.
Pri správnej rezkej chôdzi v prírode sa harmonicky zapájajú do pohybu všetky svalové skupiny. Posilňuje sa srdcovocievny systém a pľúca, zlepšuje sa nálada. Dieťatko, ktoré sa učí vzpriamovať, začína chodiť samostatne približne po dosiahnutí jedného roka. Spočiatku si pomáha tým, že sa uchopuje okolitých predmetov. V tomto veku je vhodné ponechať detskej nôžke voľnosť. Mäkká podrážka, resp. chôdza v ponožkách má veľký význam pre zachytávanie dotykových podnetov ploskou nohy z podložky. Ich spracovanie v centrálnej nervovej sústave (mozgu) napomáha správnej koordinácii a činnosti drobných svalov nohy.
Pre udržanie lepšej rovnováhy dieťa stojí a chodí na širokej báze, niekedy prechodne špičkami od seba alebo špičkami dovnútra. V prípade, že chodidlá sú správne tvarované, je to len prechodné štádium. Udržaniu rovnováhy napomáha malá postava dieťatka s nízko uloženým ťažiskom a rozpaženie horných končatín zohnutých v lakťoch.
Ako inak pomôcť dieťaťu v správnom vývoji chodidla?
- Neurýchľujte psychomotorický vývoj dieťatka: Základ klenby sa tvorí už dávno predtým, ako dieťa začína chodiť, platí však, že by sme nemali nič urýchľovať, ale podporovať a motivovať, a to napríklad v štvornožkovaní či obchádzaní nábytku.
- Neponáhľajte sa s prvými topánkami a dajte pozor pri ich výbere: Tvar, veľkosť a ohybnosť. To je najdôležitejšie pri výbere obuvi pre dieťa!
- Myslite na dostatok primeranej pohybovej aktivity: Jednoducho meňte terén, po ktorom dieťatko chodí, aby mohlo pri chôdzi zapojiť drobné svaly a receptory tlaku, teploty, bolesti i chladu.
Vhodná obuv pre dieťa
Pri výbere obuvi pre dieťa je dôležitý tvar špičky (nesmie sa zužovať), dostatočná šírka v oblasti prstov, primeraná dĺžka (minimálne 1,2 cm nadmerok), hrúbka podrážky nepresahujúca pol cm, ohybnosť podrážky do všetkých smerov, nulový rozdiel medzi špičkou a pätou, hladká vnútorná stielka bez predpísanej klenby a žiadne pevné zovretie členka.
Všetky tieto atribúty spĺňa tzv. barefoot obuv.
Motorický vývin a jeho fázy
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene.
Pasenie koníkov
Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne.
Prvé vzpriamenie
Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieťa sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia.
Druhé vzpriamenie
Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien.
Otáčanie z chrbta na bruško
Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne. Častou chybou je pretáčanie švihom a so šijou smerujúcou do záklonu.
Pivotácia
Dieťa na brušku trávi stále viac času. Správnymi podnetmi sa u neho vyvíja snaha o pohyb. Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu. Je to pohyb, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny.
Štvornožkovanie
Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité. Predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované. To znamená, že sa má striedať pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha.
Sed
Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyri posadiť samé, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu. Neposadzujeme ho ani v kočíku, jedálenskej stoličke alebo na kolenách. Bábätko by malo ležať na chrbte či brušku alebo byť na v náručí v polohe klbka, klokanka alebo tigríka.
Mýty o chôdzi
Hoci sa stretávame so zaužívanými stereotypmi, že dieťa by malo sedieť v pol roku a chodiť, keď sfúkne prvú sviečku na torte, ide skôr o mýty, ktoré môžu zbytočne zneisťovať rodičov.
Neriaďte sa susedovým dieťaťom, ale sústreďte sa na pokroky a schopnosti vášho vlastného dieťaťa. Jedine tak budete mať radosť z toho, ako rastie a čo všetko sa postupne naučí.
Vývojové míľniky pre chôdzu u detí
Z toho dôvodu nie je vhodné nútiť škôlkárov na dlhé vychádzky či túry, pretože stereotypnou chôdzou sa unavujú stále rovnaké, ešte nie plne vyzreté svalové skupiny. To vedie k únave a oprávneným sťažnostiam dieťaťa.
Akékoľvek chyby detských nôh je vhodné riešiť až po 3. roku života dieťaťa a neskôr, pretože dovtedy sa nohy i chôdza ešte vyvíjajú. Vhodné je dieťatko sledovať dlhší čas počas dňa, no uvedomte si, že postavenie päty či členka sa zhoršuje napríklad, ak je dieťa unavené alebo po prekonaní choroby, kedy je telo vyčerpané.