Seriály nás neraz prenesú do fiktívnych svetov, ktoré si obľúbime. Niekedy nás zaujmú postavy, inokedy prostredie, v ktorom sa dej odohráva. A občas sa stane, že nás osloví oboje. Filmový a seriálový svet ponúka nespočetné množstvo príbehov a žánrov. Od komédií, cez drámy, kriminálky až po sci-fi. Každý si môže nájsť to svoje.
V tomto článku sa pozrieme na rôzne seriály a filmy, ktoré divákov zaujali svojou originalitou, príbehom alebo hereckým obsadením. Nezabudneme ani na významné osobnosti slovenskej histórie a kultúry, ktoré formovali našu identitu.
Od mafie po rodinné vzťahy: Žánrová pestrosť v seriáloch a filmoch
Filmový a seriálový svet ponúka nespočetné množstvo príbehov a žánrov. Od komédií, cez drámy, kriminálky až po sci-fi. Každý si môže nájsť to svoje. Pozrime sa na niektoré z nich bližšie.
Mafia Mamma: Keď sa z matky stane šéfka mafie
Obyčajná matka z amerického predmestia zrazu musí prijať rolu šéfky talianskej mafie. Ocenená komédia s prvkami akcie, v ktorej sa hlavná hrdinka ocitne uprostred vojny s konkurenciou.
Mafstory: Humor a paródia na slovenské pomery
Seriál Mafstory prináša humoristický pohľad na život slovenskej mafiánskej rodiny. Medzi hlavné postavy patria Banán - výkonná sila rodiny, Ali - hlava rodiny, Milanko - účtovník, Bela - rodinný lekár, Pipina, ktorá rieši dilemu medzi inteligenciou a peniazmi u partnera.
Tomáš a Diana: Realita partnerského života v krátkych klipoch
Seriál Tomáš a Diana zobrazuje úskalia a problémy, ktoré musia partneri či manželia prekonávať každý deň.
Detektívky a záhady: Keď sa odhaľujú zločiny
Detektívky a kriminálne seriály sú obľúbené pre svoju napínavú atmosféru a prekvapivé rozuzlenia. Diváci radi sledujú prácu detektívov a snažia sa odhaliť páchateľa skôr, ako to urobí hlavná postava.
Komisařka Marleau: Excentrická detektívka s prekvapivými metódami
Pod excentrickým vzhľadom sa kapitánka Marleau skrýva ako obdivuhodná detektívka. Jej metódy sú netradičné, ale vždy vedú k odhaleniu pravdy.
Agatha Christie: Slečna Marpleová: Klasika detektívneho žánru
Jane Marplová, známa ako slečna Marplová, je fiktívna postava z detektívnych románov Agathy Christie. Postaršia neprovdaná dáma žije vo vesnici St. Mary Mead a vďaka svojej bystrej mysli a pozorovateľskému talentu rieši zložité prípady vrážd.
Vraždy v Rocamadoure: Tajomstvo pútnického mesta
Na schodoch pútnického mesta Rocamadour nájdu mŕtve telo muža, ktorý sledoval trasu stredovekých pútnikov. Prípad plný záhad a historických odkazov.
Romantika a vzťahy: Keď hľadáme lásku a šťastie
Romantické filmy a seriály sú obľúbené pre svoju emocionálnu hĺbku a pozitívny pohľad na vzťahy.
Ako som spoznal vašu matku: Netradičný sitcom o hľadaní lásky
How I Met Your Mother (Ako som spoznal vašu matku) je netradičný sitcom o piatich kamarátoch z New Yorku a ich dobrodružstvách. Hlavnou postavou je Ted Mosby, ktorý svojim deťom rozpráva o udalostiach vedúcich k stretnutiu ich rodičov.
Krásná pokojská: Príbeh o láske naprieč spoločenskými vrstvami
Marisa Venturová je slobodná matka a pracuje ako upratovačka v luxusnom hoteli na Manhattane. Jej život sa zmení, keď stretne bohatého a úspešného muža.
Román pre mužov: Súrodenecká láska a blížiaca sa smrť
Súrodenci odchádzajú na tradičný výlet do hôr, kde si uvedomujú blížiacu sa Brunovu smrť. Príbeh o láske, rodine a vyrovnávaní sa so stratou.
Akcia a dobrodružstvo: Keď sa dejú nebezpečné veci
Akčné filmy a seriály sú obľúbené pre svoju dynamickú atmosféru a napínavé scény. Diváci radi sledujú príbehy o hrdinoch, ktorí bojujú proti zlu a prekonávajú prekážky.
Jumanji: Vítejte v džungli!: Keď sa hra stane realitou
Štvorica študentov objaví starú hraciu konzolu a sú vtiahnutí do fantastického sveta Jumanji.
Spider-Man: Bez domova: Superhrdina v problémoch
Peter Parker požiada Doctora Strangea, aby mu pomohol obnoviť jeho tajomstvo. Jeho čin však otvorí brány do multivesmíru a Peter musí čeliť novým hrozbám.
Kingsman: Tajná služba: Špionáž s eleganciou
Kingsman je nadnárodná špionážna organizácia pracujúca v prísnom utajení. Jej agenti sú skutočnými gentlemanmi a novodobými rytiermi.
Drámy a sociálne témy: Keď sa dotýkame skutočných problémov
Drámy a filmy so sociálnou tematikou sa zaoberajú vážnymi problémami, ktorým čelia jednotlivci a spoločnosť ako celok. Tieto filmy nás nútia zamyslieť sa nad svetom okolo nás a nad našimi vlastnými hodnotami.
Neříkej mi mami: Riskantný vzťah učiteľky a žiadateľa o azyl
Eva, učiteľka a manželka starostu, sa zapletá do riskantného vzťahu s mladým žadatelem o azyl. Príbeh o predsudkoch, láske a hľadaní identity.
Už tě nemám rád: Problémy dospievania a sociálna izolácia
Třináctiletý Marek natáčí videa se sociálnou problematikou, čo ho v očiach spolužiakov degraduje do pozície outsidera. Ich život sa zmení, keď sa stanú matkami.
Animované filmy: Keď fantázia ožíva
Animované filmy sú obľúbené u detí aj dospelých. Ponúkajú nekonečné možnosti fantázie a prinášajú príbehy plné humoru, dobrodružstva a poučenia.
Spider-Man: Paralelné svety: Inovatívny pohľad na superhrdinu
Kreatívne duo Phil Lord a Chris Miller ukáže Spider-Mana v novom svetle, s použitím jedinečnej technológie animácie.
Janko Jesenský: Zeman, bojovník a literát
„V každom štáte sporiadanom, s pravým alebo ľavým sklonom, musí vždy byť niekto pánom, kto kočišom a kto koňom“. (J. Jesenský)
Záver roka 2020 by sme mohli - odhliadnuc od aktuálnych konotácií - označiť aj za čas Janka Jesenského. Jeho nadhľad, britký komentátorský jazyk a schopnosť vniesť humor aj do ťažkých spoločenských tém môžeme dnes len privítať. Pripomíname si totiž 146 rokov od narodenia a 75 rokov od smrti Janka Jesenského.
Hlboké, poučné korene
JANKO JESENSKÝ sa narodil 30. decembra 1874 v Turčianskom Svätom Martine. Bol potomkom šľachtického rodu Jesenský s prídomkom z Horného Jasena (ako Ján Jessenius), advokát, spisovateľ, básnik, významný činiteľ slovenského národného hnutia, legionár, činný aj v Matici slovenskej. Zomrel 2. 12. 1945 v Bratislave.
Jeho otcom bol Ján Baltazár Jesenský-Gašparé (28. 12. 1825 - 23. 5. 1889) - jeden v tom čase z mála národne uvedomelých turčianskych zemanov, podporovateľ štúrovcov. Bol kapitánom národnej gardy v H. Jasene, v októbri 1848 uväznený, po oslobodení veliteľ dobrovoľníkov. (Kapitánsku šabľu so zlatým strapcom mal celý život na stene pri knižnici.) Po revolúcii prijal sudcovský úrad, neskôr sa stal hlavným turčianskym slúžnym a vedúcou osobnosťou v Martine. Bol duchovným otcom zvolania Memorandového zhromaždenia v r. 1861.
Po upevnení dualizmu ho postupne odsunuli z verejných funkcií a vrátil sa k advokácii, ktorej sa venoval až do smrti. Štyrikrát neúspešne kandidoval do uhorského snemu, pričom kampaň si vždy financoval sám, zadĺžil sa a martinskí národovci nesplnili svoje sľuby, že mu náklady vrátia… Hoci bol spoluzakladateľom Tatrabanky a jej prvým predsedom dozornej rady, aj z tejto funkcie ho odvolali práve v období, keď bol i Janko Jesenský už na školách a rodina bola (a J. B. Jesenský-Gašparé aj zdravotne) na tom najhoršie. Zomrel v biede a jeho majetok skončil v dražbe. Rodine ostal len majetok matky - rodičovský dom v Martine, pozemok, pár šperkov, malá hotovosť a koč bez koní. Všetko okrem domu postupne predali, aby bolo z čoho financovať štúdiá troch synov, matka Adela rod. Ballová (druhá manželka; prvá zomrela mladučká, 24-ročná pri pôrode a bola to dcéra štúrovského národovca, ev. superintendenta a básnika K. Kuzmányho Ľudmila) dom prenajala a bývala so synmi v jednej izbe, kde sa spalo i varilo i pralo. To všetko prehĺbilo spoločenskú izoláciu rodiny, ale aj formovalo Janka Jesenského. Osobné skúsenosti a ťažké sociálne pomery sa nemohli neprejaviť aj v jeho osobnostnom založení aj v literárnej tvorbe. Nikdy počas štúdií nepožiadal o štipendium z národných fondov. Určite aj kvôli týmto životným sklamaniam sa stal ostrým kritikom meštiackej spoločnosti, jej pokrytectva, malosti a prízemnosti.
Vzdelanie získaval Janko Jesenský vo svojom rodisku, neskôr na gymnáziu v Banskej Bystrici, odkiaľ prestúpili dvaja bratia Jesenskí do Rimavskej Soboty (neďaleko, v Tisovci, žila ich sestra z prvého manželstva otca Ľudmila, vydatá za Ivana Daxnera - syna Štefana Marka Daxnera) a v roku 1893 zmaturoval v Kežmarku. Dvojročnú právnickú akadémiu absolvoval v Prešove (1893 - 1896), doktorát práv získal v Kluži (Rumunsko, 1896 -1900). S advokátskou praxou začal v roku 1905 v Bánovciach nad Bebravou, neskôr pracoval ako advokátsky koncipient v Lučenci, Bytči, Lipt. Mikuláši, Martine a v Novom Meste nad Váhom.
Na ceste k slobode
Krátko pred 1. svetovou vojnou sa oženil s Annou, dcérou významného štúrovského historika Júliusa Bottu. V roku 1914 narukoval k trenčianskemu pluku. Tam ho obvinili z vlastizrady a v roku 1915 odvelili na ruský front. Keď zistil, že za Rakúsko-Uhorsko vlastne nemá prečo bojovať, dobrovoľne prešiel do ruského zajatia a po čase sa zapojil do čs. odboja v Rusku. Vtedy sa stretol so spisovateľskými kolegami Jozefom Gregorom-Tajovským a Jaroslavom Haškom. Počas odboja ho zvolili za podpredsedu ruskej odbočky Československej národnej rady a vydával Slovenské hlasy, ktoré vďaka nemu prestali byť len „chvostíkom“ Čechoslovana a stali sa samostatným týždenníkom. Po zložitých politických kolíziách s boľševikmi sa dostal domov. Po návrate na Slovensko sa pustil do budovania viacerých úradov republiky.
V roku 1922 bol županom v Rimavskej Sobote, potom županom v Nitre, v roku 1929 prešiel do Bratislavy, kde sa stal vládnym radcom, neskôr viceprezidentom Krajinského úradu - prezidentom bol iný Turčan - Jozef Országh. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. V rokoch 1930 - 1939 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. V roku 1933 sa stal šéfredaktorom v časopise Slovenské smery umelecké a kritické.
V roku 1939 sa Janko Jesenský, znechutený novým politickým režimom a usporiadaním, utiahol do súkromia, no i napriek tomu podporoval protifašistické hnutie. Ako prvý Slovák bol 27. novembra 1945 menovaný za národného umelca, o mesiac neskôr 27. decembra 1945 v Bratislave zomrel. V roku 1950 jeho telesné pozostatky uložili do rodinnej hrobky Jesenských na Národnom cintoríne v Martine.
Tvorba - od intímnej lyriky po občiansku
Ako reprezentant prvej vlny modernej slovenskej literatúry svoj talent zúročil predovšetkým v poézii. Písal aj ľúbostné básne a neskôr prešiel od intímnej lyriky k občianskej, vo vojnových časoch protifašistickej. V roku 1905 mu vyšla prvá zbierka nazvaná Verše J. Jesenského, neskôr zbierka Z veršov Janka Jesenského, ktorá vyšla v roku 1919 pod názvom Zo zajatia v Amerike ai., zobrané spisy Proti noci (1945). Jeho angažovaná občianska poézia, vznikajúca od začiatku až do polovice 40. rokov minulého storočia je nadčasová a neraz až prekvapujúco aktuálna aj v našej súčasnosti.
Z prozaických diel Janka Jesenského možno okrem Malomestských rozprávok a Demokratov spomenúť dokumentárnu prózu Cestou k slobode (1933), zbierku noveletiek Zo starých časov (1935), či krátke prozaické diela Dva medvede (1940) ai. Nielen čitateľskej, ale i diváckej verejnosti sú veľmi dobre známe i Jesenského sfilmované diela Štvorylka (1955, réžia Karol Krška, Jozef Medveď), Nie je Adam ako Adam (1956, réžia Paľo Bielik), Slnečný kúpeľ z roku 1964 pod režijným vedením Vladimíra Bahnu, či Pomsta starej dámy, alebo Na každého raz dôjde (1968, Karol Spišák). Vari najobľúbenejší Demokrati prišli na filmové plátno i televízne obrazovky v roku 1980. Režíroval ich Karol. L. Zachar. Okrem pôvodných diel sa Janko Jesenský venoval aj prekladateľskej činnosti z ruštiny (S. Jesenin, A. S. Puškin).
Historik Ivan Kamenec označil J. Jesenského za jedného zo skutočne prvých tvorcov modernej slovenskej literatúry a reprezentanta jej prvej vlny predovšetkým v poézii. Jeden z jeho súčasníkov, český novinár, diplomat a politik Bohdan Pavlů zas nazval J. Jesenského slovenským Maupassantom.
1967 Zensky zakon - Jozef Gregor Tajovský
Obraz vo všetkých farbách
Ako spomínali generačné súpútničky, J. Jesenský bol elegán, gavalier, švihák, ktorý na svoje galantnosti míňal neraz viac, než mal. Dcéra vydavateľa a kníhkupca Ľ. Gašparíka-Lešťinského, historička a správkyňa osobného archívu T. G. Masaryka Anna Horáková-Gašparíková spomínala, že do Janka Jesenského sa dievčatá zaľubovali aj bez toho, aby im dvoril, no skôr tajne, lebo sa báli jeho vtipu a výsmechu. Podmaňoval si ich pohľadom a úsmevom, či už pri prechádzke, v tanci, pri zábave, divadle a pod. No medzi mládežou sa vedelo aj to, že dr. J. Jesenský „dueluje“. Neraz ho videli, ako na záhrade pri Jesenských dome trénuje - s kordom či šabľou. Bol vraj skvelý šermiar. V tom čase ešte advokáti, tobôž zo šľachtického rodu, riešili urážky výzvou na súboj. Aj J. Jesenský mal viacero súbojov v Martine a jeden vyvolal r. 1904, keď ho v N. Meste n. V., keď do neho niekto náročky sotil a šprihol mu do tváre nadávku: „Pansláv“. J. Jesenský mu dal zaucho a oznámil. že mu pošle sekundantov. O tri dni bol súboj, ktorý obaja duelanti prežili, no obaja so zraneniami - J. Jesenský aj na hlave, sok na ruke, ktorú musel nosiť v závese. No vďaka zauchám a duelom si vedel aj v Martine vydobyť rešpekt.
V Martine dnes nesie meno J,. Jesenského ulica vedúca popri niekdajšom dome a dvore so záhradou. Dom padol za obeť výstavbe novej štvorprúdovej ulice koncom 70. rokov 20. stor. a nepomohli ani snahy architektov a pamiatkarov o záchranu. Dnes je na jeho mieste malý pamätník vo forme domu s odkazom na dom, kde J. Jesenský býval.
Poznanie býva niekedy trpké a také bolo aj životné poznanie Janka Jesenského. No vďaka jeho hlbokému vhľadu a britkému jazyku je jeho tvorba dodnes aktuálna.
Osobnosti z Klenovca - kolíska talentov
V Klenovci sa narodili alebo pôsobili mnohé významné osobnosti, ktoré mali v našich dejinách a literatúre dôležité postavenie a svojím dielom, spisovateľskou a výchovnou činnosťou ovplyvnili ďalší historický a umelecký rozvoj.
Obdobie osvietenstva (1780 - 1820)
V období osvietenstva (1780 - 1820) to bol predovšetkým evanjelický kňaz a učiteľ Ladislav Bartholomeides (1754 - 1825), vlastivedný bádateľ, osvietenec a buditeľ. Zhromaždil a vydal množstvo etnografického materiálu o Gemerskej stolici. Pavol Šramko (1743 - 1831) okrem toho, že písal verše, vydal Česko-slovenskú gramatiku (1805). Zomrel v Klenovci. Jeho syn Peter Pavol Šramko (1775 - 1839) bol členom Učenej spoločnosti malohontskej; napísal životopisy významných malohontských osobností a vydal duchovné piesne. V kruhu malohontských vzdelancov vynikli učiteľ Ján Krman (1768 - 1834), ktorý pôsobil v Klenovci od roku 1789, a Gregor Pauliny (1768 - 1840), ktorý tu učil v rokoch 1792 - 1794 a prispieval do časopisu Solennie. V Klenovci sa 25. januára 1771 narodil Ján Ignaty, učiteľ a cestovateľ. Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, na lýceu v Kežmarku a Bratislave. Pôsobil ako dôstojník v rakúskej armáde a v rokoch 1809 - 1814 v Napoleonovom vojsku. Ako vojak prešiel mnohé krajiny, z ktorých priniesol mnoho poznatkov. Zomrel 13. júna 1842 v Rovnom. Cestovateľom bol aj František Samuel Figuli, ktorý sa narodil 31. decembra 1825 v Klenovci. Študoval medicínu v Pešti, zúčastnil sa na revolúcii v rokoch 1848 - 1849. Po vydaní zatykača sa ukrýval v Klenovci. Po prezradení utiekol do Turecka, Talianska a USA, kde farmárčil a podnikal cesty do polárnych krajín. Na Slovensko sa vrátil roku 1876. Publikoval viacero cestopisov.
Obdobie boja za národné oslobodenie
Po nástupe novej generácie do literatúry v 30. rokoch 19. storočia vedenej Ľudovítom Štúrom dochádza ku kultúrnemu rozvoju na Slovensku. V nej majú významné postavenie aj klenovskí rodáci. Ján Pravoslav Moravčík (1815 - 1878), župný úradník a národnokultúrny dejateľ. Bol slúžny a notár Gemersko - malohontskej župy, neskôr župný sudca v Rimavskej Sobote. V revolučných rokoch 1848 - 1849 spolupracovník Janka Francisciho, účastník memorandového zhromaždenia (1863), zakladajúci člen a jednateľ Matice slovenskej. Zomrel 16. mája 1878 v Klenovci. Zuzana Moravčíková (1817 - 1861) sa narodila v Klenovci, kde chodila aj do školy. Po roku 1848 žila v Rimavskej Sobote. S manželom organizovala podporu slovenskému povstaniu v rokoch 1848 - 1849 v Gemeri. Zúčastnila sa na prípravách Slovenského národného zhromaždenia a stáleho národného výboru roku 1861 v Martine. Písala vlasteneckú poéziu piesňového typu, ktorá bola v roku 1862 uverejnená v almanachu Nitra. Karol Salva (1849 - 1913) - učiteľ, vydavateľ a publicista. V Klenovci učil od roku 1885. Pre článok Čo Slovák to človek ho prepustili zo školských služieb. Klenovčania ho hájili, za čo si tí najhorlivejší vyslúžili prenasledovanie a väzenie. Po odsťahovaní z Klenovca sa Karol Salva stal významným slovenským vydavateľom a kníhtlačiarom. Po zhoršení pomerov na Slovensku odišiel do USA. Zomrel ako farár v Clevelande. Zo slovenských učiteľov, ktorí v období útlaku slovenského ľudu a maďarizácie udržiavali medzi ľudom národné povedomie a rozvíjali ľudovýchovnú činnosť, vynikol klenovský rodák Ján Brádňan (1853 - 1906), ktorý učil v neďalekom Tisovci. V tlači uverejňoval hospodárske a ľudovýchovné príspevky a menšie beletristické a cestopisné črty. Pre ochotníkov napísal spevohru Zlatovláska. Zomrel v Tisovci. Ľudovít Ondrej Engler (1874 - 1927) - evanjelický kňaz, spisovateľ a kultúrny pracovník. Narodil sa v Klenovci, vyštudoval teológiu v Bratislave a Prešove. Roku 1902 sa vysťahoval do USA. Bol literárne činný. Písal krátku prózu v realistickom štýle a články do periodík. Známa je jeho cestopisná črta Od Klenovca po New York, ktorú publikoval hneď po príchode do USA.
Medzi dvoma svetovými vojnami
Po vzniku Česko - slovenskej republiky roku 1918 sa začala rozvíjať slovenská kultúra a literatúra. Na tomto rozvoji sa zúčastňovala tak staršia predvojnová generácia, odchovaná slovenským realizmom (Pavlom Orsághom Hviezdoslavom a Martinom Kukučínom), ako aj slovenská literárna mlaď, ovplyvnená modernizmom (napr. dielami gemerského rodáka Ivana Kraska a iných). K staršej generácii patril Fedor Albini (1880 - 1926), stavebný inžinier a publicista, klenovský rodák, ktorý po štúdiách na technike v Prahe, pôsobil v Brne a po roku 1918 v Prešove. Bol publikačne činný. Prispieval do novín a časopisov. Napísal populárno - náučnú prácu o Panamskom prieplave. Valér Kubány (1883 - 1936) - spisovateľ, humorista, redaktor a ekonóm. Narodil sa v Klenovci. Študoval na obchodnej akadémii v Brne. Od roku 1904 pôsobil v Ružomberku, kde redigoval Veselé noviny (1912 - 1914). Písal humoresky, satiry, zbieral ľudový humor a prekladal z ruštiny. Publikoval v Hospodárskych novinách. Zomrel v Bratislave. Ján Výrostek (1887 - 1965) - učiteľ a kultúrno - osvetový pracovník, klenovský rodák, pôsobil v Kokave nad Rimavicou, kde bol aj kronikárom. Bol spoluzakladateľom folklórneho súboru. Blízky priateľ Ivana Kraska. Napísal rozsiahle pamäti na pôsobenie v Kokave nad Rimavicou, ktoré vyšli knižne. Ján Ľaudár (1899 - 1978) - učiteľ, verejný činiteľ. Narodil sa v Klenovci. Študoval na učiteľskom ústave v Lučenci. Organizátor družstevníctva v období ČSR, za fašizmu väznený, účastník Slovenského národného povstania. Po vojne roku 1945 sa angažoval v politickom živote ako člen demokratickej strany. Písal články do rôznych periodík. Ján Moncoľ (1897 - 1953) - významný kultúrno - osvetový pracovník v Klenovci, funkcionár Matice slovenskej a ďalších spolkov. Študoval na učiteľskom ústave v Prešove. Po maturite narukoval na srbský front (1918). Bol riaditeľom štátnej ľudovej školy. Od roku 1945 učil v Pači v Rožňavskom okrese. Venoval sa ochotníckemu divadlu a výskumu klenovského nárečia. Získaný materiál posielal do matice slovenskej. Pavol Moncoľ (1900 - 1947) - učiteľ a osvetový pracovník. Študoval na učiteľskom ústave v Prešove. Pôsobil v Rimavských Zalužanoch a Klenovci. Vynikol ako herec ochotníckeho divadla. Publikoval náučné články v Učiteľských novinách. Autor divadelných hier - Mendík (1926), Bez domova (1929) a Pamiatke Štefánikovej (1937). Kronikár obce (Vpád maďarských boľševikov - 1919 a Slovenská republika v rokoch 1939 - 1945).
Po 2. svetovej vojne
Po 2. svetovej vojne viacerí klenovskí rodáci zasiahli svojou činnosťou do literatúry, divadla, filmu a výtvarného umenia, ako aj do oblasti vedy, školstva, kultúry a osvety, kde dosiahli pekné výsledky. Ich práca a dielo malo často význam aj v celoslovenskom rozsahu.
Literatúra a divadlo
Vladimír Mináč (1922-1996) - spisovateľ, politik a redaktor. Po skončení štúdia na Filozofickej fakulte v Bratislave zúčastnil sa Slovenského národného povstania (1944). Väznili ho v koncentračných táboroch v Mauthausene a Dachau. Po vojne pôsobil ako redaktor v periodikách. Bol šéfredaktorom Kultúrneho života a Slovenských pohľadov. V rokoch 1974-1990 vykonával funkciu predsedu Matice slovenskej. Po celý čas svojej tvorivej činnosti zastával významné spisovateľské a politické funkcie. Patril medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej literatúry v 20. storočí. Od roku 1948 až do prevratu roku 1989 bol nepretržite v centre slovenského literárneho života. Prvý jeho román Smrť chodí po horách (1948) ovplyvnilo Povstanie. Na toto dielo nadviazal román Včera a zajtra (1949) o zmenách na dedine po vojne a novela Modré vlny (1951) zo života mládeže. Potom nasledovali poviedky Na rozhraní (1954) a novely Tmavý kút (1960). Z cesty po Číne napísal cestopis V krajine, kde vychodí slnko (1955). Jeho najvýznamnejším dielom je trilógia Generácia, ktorá obsahuje romány Dlhý čas čakania (1958), Živí a mŕtvi (1959) a Zvony zvonia na deň (1961). V týchto dielach podal obraz dozrievania mladej generácie, ktorá prešla Slovenským národným povstaním a obdobím po vojne. Rozsiahla je aj jeho esejistická a publicistická činnosť. Zomrel v Bratislave, kde je aj pochovaný.
Ľubomír Moncoľ (1927) - spisovateľ, publicista, redaktor a diplomat. Po štúdiách na Právnickej fakulte v Bratislave (JUDr.) sa stal redaktorom Československého rozhlasu. Bol jeden z tvorcov populárnej relácie pre mládež Na modrej vlne. Ďalšou jeho významnou reláciou boli rozhlasové kurzy francúzštiny, ktoré vyšli tlačou v troch zväzkoch (S rozhlasom po francúzsky, Obzor, Bratislava 1963-1965). Z cesty po Vietname, kde bol vojnovým korešpondentom, napísal cestopis Ľudia proti skaze (1973). Od roku 1968 pracoval v diplomatických službách. V Paríži vykonával funkciu kultúrneho a tlačového atašé. Nadviazal styk s francúzskymi partizánmi, ktorí bojovali v Slovenskom národnom povstaní. Napísal a zostavil o nich knihu Francúzi v SNP, ktorú vydalo Múzeum SNP v Banskej Bystrici roku 2003. „Objavil“ Karola Pajera, klenovského rodáka, ktorý padol roku 1944 v boji s nacistami. Publikoval o ňom niekoľko článkov a pripravil výstavu. Ľ. Moncoľ bol pri zrode partnerstva Klenovca s mestom Villeneuve-sur-Yonne vo Francúzsku. Žije a pracuje striedavo v Bratislave, Prahe a Klenovci.
Mária Bancíková (1913-1962) - herečka, prekladateľka a pedagogička. Dcéra vedúceho notára. Hrávala v ochotníckom divadle v Klenovci. Študovala na Gymnáziu v Martine a na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Patrila k zakladateľskej generácii Slovenského národného divadla. V jeho činohre rozvíjala tradíciu psychologicko-realistického divadla (1936-1946). Po vojne bola členkou Novej scény, kde v krátkom čase (1946-1951) vytvorila galériu portrétov veľkých dramatických hrdiniek svetovej dramatiky. S veľkým úspechom dala umeleckú podobu postavám v pôvodných hrách a v súčasných dramatických dielach. Hrala vo viacerých slovenských filmoch. Pôsobila na konzervatóriu ako pedagogička (1941-1951). Venovala sa prekladaniu divadelných hier z ruštiny, maďarčiny a češtiny. Do klenovského nárečia preložila hru Vojnarka (1951). Bola verejne činná. Zomrela 49-ročná. Je pochovaná v Bratislave.
Elena Rampáková, rodená Piaterová (1920) - herečka. Záujem o divadlo u nej vzbudili jej staršie sestry a učitelia Eduard Helvigh a Ján Moncoľ. Už ako 14-ročná hrávala divadlo v ochotníckom súbore. Na divadelných pretekoch v Rimavskej Sobote (1936) ju pre divadlo objavil E. Rusko. Angažovali ju do Východoslovenského divadla v Košiciach. Po štúdiu herectva na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (1938-1943) pôsobila v Slovenskom národnom divadle. Svoj talent uplatnila najmä v hrách svetového repertoáru. Od šesťdesiatych rokov 20. storočia stvárňovala írečité postavy ľudového typu. Hrala vo filmoch a televíznych inscenáciách. Žije v Bratislave.
Film, televízia a výtvarné umenie
Ján Mináč (1926-1965) - filmový dramaturg a scenárista. Študoval na Gymnáziu v Rimavskej Sobote a Tisovci. Právnické štúdium absolvoval na Univerzite J. A. Komenského v Bratislave (JUDr.). Roku 1944 sa zúčastnil Slovenského národného povstania ako partizán. Počas štúdia pracoval v Československom rozhlase ako literárny redaktor, písal fejtóny a rozhlasové poviedky. Od roku 1951 bol pracovníkom Československého filmu v Bratislave ako lektor, od roku 1958 ako vedúci dramaturg 1. tvorivej skupiny Štúdia hraného filmu. Scenáristicky debutoval roku 1955 úpravou románu Drevená dedina pre film. Brat Vladimíra Mináča. Mal predpoklady pre úspešnú umeleckú kariéru, ktorú prerušila neočakávaná smrť. Zomrel 39-ročný. Pochovaný je v Bratislave.
Pavel Vančík (1934) - televízny a filmový dramaturg a scenárista. Už v mladosti prejavil záujem o divadlo. Roku 1956 napísal divadelnú hru pre deti Vykúpené šťastie, ktorú hrali v Klenovci. Študoval na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení. Po jej absolvovaní (1962) pracoval v Československej televízii v Bratislave. Je autorom televíznych dramatizácií: Sám vojak v poli (1964) a Otcova slnečnica (1973) a viac ako desiatich filmov: Dana (1961), Stratený list (1962), Priehrštie vzdychov (1973), Posledná šanca (1971, Deň sa začína pred svitom (1972), Počujem slnko (1975), Regulačný stupeň č. 6 (1977), Deň z Tehlovej ulice (1978), Karate (1979) a iné.
Michal Jakabčic (1930-2001) - akademický maliar, grafik a výtvarník. Po absolvovaní Gymnázia v Tisovci a Rimavskej Sobote študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v triede profesora Jána Mudrocha, ktorý ovplyvnil jeho tvorbu. M. Jakabčic sa zaradil medzi ojedinelé zjavy slovenského výtvarného umenia 20. storočia, a preto po celý čas svojej tvorivej činnosti ostal sám sebou. Medzi jeho kľúčové diela patria obrazy: Poludnie (1967), Obraz (1973), Hospodine, oteľ sa (1970), Čierne kura kráča (1975), Sen Kataríny Láskovej (1983), Dnešné dámy z Fontainebleau (1985) a iné. Aj obrazy z posledného obdobia vytvoril s vysokou maliarskou kultúrou. Posunul vývoj výtvarného umenia dopredu a sebavedome vstúpil do celoeurópskeho kontextu. Zomrel náhle vo veku 71 rokov v Bratislave, kde je aj pochovaný.
Veda a školstvo
Pavel Kelco (1915-2000) - pedagóg a redaktor. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberal sa teóriou slovenskej literatúry, obdobím Slovenskej moderny. Napísal prácu O verši básnika Vladimíra Roya. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Trenčíne, Trnave a Bratislave. Od roku 1951 pracoval na Povereníctve, dnes Ministerstve školstva. Bol redaktorom Učiteľských novín (1951-1953), pracovníkom Výskumného ústavu pedagogického a riaditeľom odboru stredných škôl na Ministerstve školstva Slovenskej republiky. Účastník SNP.
Pavel Koniar (1920-1957) - zoológ a vysokoškolský pedagóg, docent. V rokoch 1923-1938 študoval na Gymnáziu v Rimavskej Sobote. Štúdium dokončil v Tisovci. Potom študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Účastník SNP. Po prechode frontu roku 1945 učil na Gymnáziu v Tisovci. Na prírodovedeckej fakulte v Bratislave prednášal všeobecnú zoológiu. Venoval sa vedeckému výskumu na rôznych miestach Slovenska, okrem iného aj v Klenovci - Skorušine. Pracoval v Komisii pre slovenské zoologické názvoslovie. Zostavil vysokoškolské učebné texty a vydal učebnicu Všeobecná zoológia. V rokoch 1952-1953 a 1956-1957 bol dekanom fakulty, v rokoch 1951- 1954 tajomníkom Slovenskej prírodovedeckej spoločnosti. Bol obľúbený prednášateľ a vedel pekne kresliť. Mal pred sebou vedeckú kariéru. Zomrel 37-ročný. Pochovaný je v Bratislave.
Miloslav Koniar (1925-1997) - brat Pavla K., vysokoškolský pedagóg, insitný maliar a hudobník. Študoval na Gymnáziu v Tisovci, kde roku 1947 maturoval. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Filozofickej fakulte v Bratislave v odbore anglický jazyk - literatúra a telesná výchova. Účastník SNP. Pôsobil na gymnáziách v Bratislave (1951-1961) a na Fakulte telesnej výchovy a športu (1962-1985), kde získal doktorát (PhDr.), titul kandidáta vied a hodnosť docenta. Zaoberal sa metodikou telesnej výchovy. Skúmal, publikoval a prednášal na tému Vplyv vied na pohyb človeka. Vydal vysokoškolskú učebnicu Biomechanika (1990). Vo voľnom čase maľoval a venoval sa hudbe - hre na husle.
tags: #rodicovsky #dom #majora #zemana