Príhovor rodiča na stužkovej slávnosti

Keď sa človek stane rodičom, v jeho živote sa vyskytnú chvíle, ktoré nás mocne chytia za srdce: prvé krôčky, prvé oslovenie „mama“, prvá cesta do školy a mnohé iné úžasné momenty. A dnešný deň je práve jednou z tých chvíľ: stužková slávnosť vlastného dieťaťa. Z našich dievčatiek sú mladé dámy vo večerných šatách a naši chlapčekovia sa premenili na mladých pánov v oblekoch. Hrdo nosia zelenú stužku pripnutú na hrudi. A nám, aj keď je smutno, že už nie sú naše deti deťmi, tak zároveň cítime hrdosť a radosť nad ich úspechmi. Však vidíte, že ich oči sú plné očakávania od budúcnosti a ich stužky majú farbu zelenú, čo symbolizuje mladosť a nádej.

Keď ma mamičky zo stužkového výboru oslovili, aby som sa Vám dnes v mene rodičov prihovorila, spomenula som si na prvú schôdzku rodičovského združenia v septembri 2016. Naša nová triedna, pani profesorka XXXXX, nám okrem všelijakých iných potrebných informácií povedala, že by bolo dobré myslieť na stužkovú slávnosť a začať zbierať peniaze na ňu. Vtedy sme si my, rodičia vymenili medzi sebou neveriacke úsmevy, ktoré neunikli jej pohľadu. „Uvidíte, ako rýchlo ten čas prejde a ani sa nenazdáme a bude tu stužková“. Mala pravdu.

Nestihli sme si to ani poriadne uvedomiť a z našich nesmelých prvákov vyrástli mladí, takmer dospelí ľudia. Počas štyroch rokov, ktoré strávili v budove tejto školy ako jej žiaci, zažili určite veľa nového, spoznali mnoho nepoznaného, nadobudli množstvo nových skúseností. Aj my rodičia sme počas ich štúdia prežívali mnoho radosti z ich úspechov, smiali sa na zážitkoch, ktoré zažili v laviciach školy, smútili sme a niekedy veru aj hromžili, keď sa im niečo nepodarilo.

Však ste to práve vy, kto v tieto roky sprevádza životom naše deti. Vzdelávate ich, usmerňujete ich a pomáhate im. Vaša práca je poslaním, niekedy je určite dosť náročná a vyžaduje si veľkú trpezlivosť a otvorené srdce. Vážený pedagogický zbor, aj Vašou zásluhou tu dnes spoločne všetci stojíme. Vďaka Vám sa naše deti dostali až sem - pred bránu dospelosti. Boli ste a stále pre ne ste studnicou plných nových vedomostí, ktoré s radosťou a pokorou odovzdávate na svojich hodinách. Ďakujeme Vám, že k našim deťom cítite dôveru a že im pomáhate nielen pri rozvoji ich vedomostí, ale aj citlivo formujete ich osobnosti a pripravujete ich pre ďalší život.

A vám milí učitelia patrí veľká vďačnosť nás rodičov. Predovšetkým chcem v mene rodičov poďakovať triednej pani profesorke za jej starostlivosť, taktiež bývalému pánovi riaditeľovi a terajšej pani riaditeľke ako aj celému učiteľskému zboru za ich prácu.

V tejto chvíli mi nedá nespomenúť osobitne Vás, milá pani triedna profesorka. Chcem sa Vám v mene všetkých rodičov poďakovať, že ste našim deťom venovali celé štyri roky svojho života. Nie ste učiteľka, pre ktorú odučením povinnosti končia a naše deti to veľmi rýchlo vycítili. Myslím, že aj vďaka tomu Vás už od prvých chvíľ brali ako svoju druhú mamu, dovolili Vám nahliadnuť do ich duší a vo všetkom sa na Vás mohli obrátiť s dôverou, ktorá z Vašej strany nikdy nebola zneužitá.

Milé naše deti, dnešný deň je pre Vás výnimočný. Zelená stužka, stužka dospelosti je nielen symbolom nádeja, ale uzatvára krásnu etapu vo Vašom živote - etapu detstva. Možno si ešte v týchto okamihoch celkom neuvedomujete, že máte pred sebou prvé naozaj „dospelácke“ rozhodnutia, ktoré ovplyvnia Váš ďalší život.

V najbližších mesiacoch a aj potom neskôr vás čaká veľa povinností a životných zmien. No nebojte sa, isto to zvládnete. My rodičia aj učitelia vás budeme sprevádzať, pretože aj keď už končí vaše detstvo a vy stojíte na prahu dospelosti, stále potrebujete pomoc nás starších. Nasledujúce mesiace budú pre nás všetkých, no najmä pre Vás náročné. Čaká Vás rozhodnutie o Vašom ďalšom smerovaní, čakajú Vás prípravy na maturitné skúšky, i maturita samotná. Čakajú Vás prijímacie pohovory na vysoké školy. O rok už bude väčšina z Vás mimo domu, mimo rodičov. Za ten čas sa budete musieť naučiť spoliehať sa hlavne sami na seba. Stanú sa z Vás dospelí ľudia plne zodpovední za svoje konanie.

Chcem Vám v mene rodičov sľúbiť, že budeme chápať, čo je pre Vás dôležité. Dôverovať Vám pri rozhodnutiach, ktoré urobíte. Nespochybňovať Vašu vieru v lásku a budúcnosť. A budeme Vás milovať - stále a bez podmienok. Milí naši maturanti, na ceste, ktorá je pred Vami, buďte verní sami sebe, svojim snom a ideálom.

Stužková slávnosť je významným míľnikom v živote študenta, ktorý symbolizuje prechod z detstva do dospelosti. Táto udalosť sa dlho zachováva v pamäti nielen študentov, ale aj ich rodičov a profesorov. Príhovor rodiča na stužkovej slávnosti je preto dôležitou súčasťou programu, ktorá môže dojať, pobaviť a predovšetkým vyjadriť hrdosť a podporu mladým maturantom.

Vážený pán riaditeľ, milá pani triedna učiteľka, ctení zástupcovia pedagogického zboru, vážení rodičia, milí partneri a naše „už poriadne vyrastené deti“, dovoľte aj mne prispieť k tejto slávnostnej chvíli.

Vážení pedagógovia, využívam túto príležitosť a ďakujem vám v mene nás rodičov za to, že svoje sily, vedomosti aj schopnosti dávate každý deň k dispozícii našim deťom. Prajeme vám, nech sa vám mnohonásobne a mnohorako vráti späť každá vynaložená námaha, trpezlivosť, pochopenie, zhovievavosť aj porozumenie prejavené našim ratolestiam pri zvládaní učiva, zručností aj ich nezbedách. Ešte raz, ďakujeme.

Milé slečny a hrdí mládenci, priznávam, že táto chvíľa nás rodičov zvádza nostalgicky zaspomínať si na časy, keď sme vás, naše milované deti, viedli za ruku, strážili vás, dohliadali na to, čo robíte… Dnes tu ale stojíte pred nami odhodlaní vyskúšať si svoje sily v príležitostiach, ktoré sú pred vami. Možno na vás doliehajú obavy, ako budete zvládať prechádzať tie kľukaté a tajomné cestičky vášho života. Mnohokrát ste boli svedkami, že ani nám to nejde dokonale. Stále vám chceme stáť nablízku, podeliť sa s tým, aké riešenia sme objavili my a pomáhať vám nájsť tie vaše východiská.

Mohli ste si vybrať, akým spôsobom chcete svojmu okoliu prezentovať, že ste pripravení prevziať zodpovednosť za svoju budúcnosť, čoho symbolom sú v tejto chvíli zelené stužky, a ďakujeme vám, že ste nás všetkých prizvali prežiť ho spoločne s vami. Možno dnes neprebehne všetko dokonale, no nedajte si ukradnúť radosť, ale hlavne - bavte sa!

A na záver vám, všetci milí prítomní, chcem pripomenúť, že v takomto jedinečnom zložení sme sa zišli jedine v tento slávnostný večer.

Vážená pani riaditeľka, milý profesorský zbor, Vážení rodičia a milí spolužiaci. Jeden by povedal, že stredná škola je ako veľká križovatka. Často svieti zelená, ktorá nám voľný smer značí, inokedy skočí červená a potom zostaneme zaskočení. Ktorý smer je ten správny, a ktorý nie, to nám žiaľ nikto nepovie. Celé štyri roky sa snažíme úspešne prejsť touto križovatkou, no občas musíme rátať aj s tým, že nie každý voľný smer nás musí zaviesť na správnu cestu. Dnešný svet je plný nástrah, temných uličiek, a preto sme sa tu dnes stretli na našej Stužkovej, aby sme si aspoň symbolicky pripomenuli, kam sme to za tie necelé 4 roky spoločnými silami dotiahli, a že naše cesty ešte nekončia, nasleduje najťažšia, ale úpenlivo očakávaná skúška dospelosti, Maturita.

Vážené dámy, vážení páni, dúfam, že sa Vám aspoň prostredníctvom nášho nasledujúceho programu podarí spolu s nami nahliadnuť za opony 4.D, a že tu spolu strávime príjemný večer.

Vážená pani riaditeľka, milý pedagogický zbor. Vy ste tí, čo s nami blúdili tou obrovskou križovatkou a následne pomáhali nájsť správne východisko. Denno-denne sme sa stretávali na vyučovaní, a vy ste nás mali šancu pozorovať ako sa meníme. Veľakrát ste museli znížiť rýchlosť, ale vyplatilo sa to. Dnes nás tu máte nastúpených pred Vašimi zrakmi, sme plný nových skúsenosti, a očakávaní. Zaiste to pre Vás nebola ľahká úloha, ale verím, že si po dnešnom večeri, a hlavne po úspešnom zmaturovaní každého z nás môžete povedať, že sa ta námaha vyplatila.

My, Vaši študenti, sa budeme snažiť z plných síl, aby sme prekonali nielen samých seba, ale aj vaše predpoklady. Rovnako mi dovoľte poďakovať našim milým rodičom. Títo najcennejší ľudia v našich životoch nás viedli celú tú dobu, vychovávali nás, vštepovali do nás zárodky našich osobností. Práve títo dvaja ľudia, mama a otec, nás držali za ruky, keď sme sa pokúšali o svoje prvé kroky. Videli nás rásť z tých maličkých človiečikov na slobodne mysliace, meniace sa osobnosti. Vychodili sme Základnú školu, a prišli sme až sem, na prah dospelosti, Strednú školu. Už tri a pol roka preletelo od vtedy, čo sme znovu zasadli do lavíc, a zo školáčikov sa stali študenti. Verím, že vy, milí rodičia si tiež môžete povedať, „Áno, som na svoje dieťa hrdý“.

Už sme síce vyrástli z vláčikov a Barbie bábik, ale vždy tu budete pre nás vy, naši ochrancovia, u ktorých vieme, že vždy nájdeme otvorenú náruč, útechu i radu v ťažkej situácii, za čo sme Vám veľmi vďační. Ste pre nás všetkým a my navždy ostaneme Vašimi deťmi, neodhliadnuc od toho, ako ďaleko sa momentálne od Vás nachádzame. Vy ste si s nami toho museli zažiť azda najviac, a nie vždy išlo o prechádzku ružovou záhradou.

A teraz, milí hostia, dovoľujem si Vás tu všetkých znovu privítať na Stužkovej slávnosti 4.D a popriať Vám veľa zábavy.

tags: #rodicovsky #prejav #na #stuzkovu