Rodina je na Slovensku dlhodobo považovaná za jednu z najvyšších hodnôt. Avšak, pri pohľade na štatistiky týkajúce sa manželstva, rozvodovosti a pôrodnosti mimo manželstva, sa obraz stáva zložitejším. V tomto článku sa zameriame na práva a povinnosti spojené s dieťaťom narodeným mimo manželstva na Slovensku, s prihliadnutím na platnú legislatívu a spoločenské trendy.
Rodina ako hodnota na Slovensku
Rodinu považuje za dôležitú 92 % Slovákov, čo ju stavia na prvé miesto v rebríčku životných hodnôt. Manželstvo však považuje za dôležité len 54 % Slovákov a vernosť iba 48 %. Napriek tomu je rodina stále základnou a nevyhnutnou zložkou spoločnosti.
Trendy v rodinnom živote
Za posledných dvadsať rokov nastali výrazné zmeny v rodinnom živote na Slovensku. Sobášnosť klesá, rozvodovosť stúpa a narastá počet detí narodených mimo manželstva. Celkový počet detí narodených mimo manželstva rýchlo stúpa - v roku 1996 to bolo približne 14 % detí, dnes je to už viac ako 30 % všetkých detí.
Právne aspekty určenia otcovstva
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine upravuje tri spôsoby určenia otcovstva - určenie otcovstva na základe v zákone zakotvených domnienok otcovstva, určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov a na základe rozhodnutia súdu. U dieťaťa nevydatej matky prichádza do úvahy určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov a rozhodnutím súdu.
Súhlasné vyhlásenie rodičov
Podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine, otcovstvo je možné určiť súhlasným vyhlásením matky a muža, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa. Toto vyhlásenie sa robí pred matrikárom alebo súdom. Pri uskutočnení súhlasného vyhlásenia rodičov je potrebné predložiť občianske preukazy rodičov.
Súhlasné vyhlásenie rodičov je možné uskutočniť aj pred narodením dieťaťa, ak je dieťa už počaté. Toto umožní, aby boli v rodnom liste dieťaťa uvedené aj údaje otca.
Určenie otcovstva súdom
Pokiaľ nebolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov, prichádza do úvahy návrh na určenie otcovstva súdom. Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
V zmysle § 104 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z. z., súd môže nariadiť vykonanie znaleckého dokazovania, najmä antropologickú, genetickú alebo inú expertízu, ak je to potrebné na zistenie otcovstva.
Rodný list dieťaťa
Rodný list je vystavený automaticky za predpokladu, že bola podpísaná „Dohoda rodičov o mene a priezvisku dieťaťa“ (osobne počas tehotenstva alebo priamo v pôrodnici alebo elektronicky). lekár, ktorý pôsobil pri pôrode alebo ktorý po pôrode poskytol liečebný úkon, najneskôr do 3 pracovných dní od narodenia dieťaťa.
Rodič (v prípade narodenia doma), na ktorého sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, najneskôr do 3 pracovných dní od narodenia dieťaťa.
Aké dokumenty treba pri vydávaní rodného listu?
Pri vydávaní rodného listu je potrebné mať k dispozícii:
- Hlásenie o narodení dieťaťa (ktoré zasiela zdravotnícke zariadenie matrike).
- Vyhlásenie o mene dieťaťa, ktoré musí byť podpísané obomi rodičmi (matka podpisuje v pôrodnici, otec na matrike pri preberaní rodného listu).
V prípade ak sa otec nemôže osobne dostaviť po rodný list, potom ten, kto rodný list preberie (matka, splnomocnená osoba), musí predložiť vyhlásenie otca, že s menom súhlasí, pričom podpis otca na vyhlásení musí byť overený.
Ako sa určí priezvisko dieťaťa?
* Dieťa narodené do platného manželstva rodičov s rovnakými priezviskami - po narodení nadobúda dieťa spoločné priezvisko zosobášených rodičov.* Dieťa narodené do platného manželstva rodičov s rozdielnymi priezviskami - po narodení nadobúda dieťa priezvisko jedného z rodičov určené dohodou pri uzavretí manželstva.* Dieťa narodené rodičom s rozdielnymi priezviskami, ktorí nie sú zosobášení - po narodení nadobúda dieťa priezvisko podľa dohody rodičov.* Dieťa narodené do 300 dní od rozvodu - po narodení nadobúda dieťa priezvisko podľa dohody bývalých manželov pri uzavretí manželstva, ak nebolo právoplatne zapreté otcovstvo bývalým manželom matky dieťaťa.* Dieťa, ktorého otec nie je známy - po narodení nadobúda dieťa priezvisko matky, ktoré má v čase narodenia dieťaťa.* Ani jeden z rodičov nie je známy - po narodení nadobúda dieťa priezvisko podľa určenia súdu.Prvý výpis rodného listu dieťaťa je bez správneho poplatku.
Nemanželské spolužitie a jeho právne aspekty
Nemanželské spolužitie na Slovensku nie je komplexne upravené zákonom. Avšak, v modernej spoločnosti zaznamenávame premeny postoja k manželstvu a premeny rodinného správania. Rozširujú sa alternatívne formy spolužitia, v ktorých prevláda individualizmus. S uvedením si tohoto trendu divergencie (odklonu) od tradičných hodnôt stáva sa veľmi aktuálnou otázka, či nie je nemanželské spolužitie vážnou konkurenciou manželstva.
Z inštitútu nemanželského spolužitia sa stáva významný fenomén. Preto je potrebné opätovne zdôrazniť, že už v príprave rekodifikačného procesu Občianskeho zákonníka by mali byť reflektované európske štandardy spojené s týmto inštitútom, najmä ak si rekodifikačná odborná komisia dala za cieľ vytvoriť taký integrovaný súkromnoprávny kódex, ktorý nadviaže na historické tradície rímskeho súkromného práva a ním inšpirované veľké európske kodifikácie, a súčasne bude moderným zákonníkom s európskymi dimenziami vychádzajúcimi z aktuálnych potrieb integrácie vyjadrených a regulovaných európskym súkromným právom.
Európske štandardy a judikatúra ESĽP
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) svojim postavením nadradenej súdnej moci okrem zabezpečenia rovnakého výkladu a uplatňovania právnych predpisov EÚ v každej krajine EÚ zabezpečuje aj dodržiavanie právnych predpisov EÚ. Judikatúra rozhodovacej praxe Európskeho súdneho dvora sa stáva významným prameňom najmä pre vnútroštátnu právnu úpravu, pretože hoci mnoho členských štátov nemá kohabitáciu priamo zakotvenú v zákone a subjekty takýchto partnerstiev v rámci štátov EÚ nepožívajú žiadnu ochranu, ESĽP im primeranú ochranu poskytuje.
Už v mnohých prípadoch sa ESĽP zaoberal napr. konkrétnou otázkou, či je možné nemanželské spolužitie dvoch osôb považovať za „rodinný život“, respektíve „rodinu“ v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Prípad Marckxová proti Belgicku (1979)
Sťažovateľke pani Paule Marckxovej sa z nemanželského spolužitia narodila dcéra Alexandra. Podľa vtedajšej belgickej právnej úpravy musela slobodná matka svoje materstvo uznať v samostatnom konaní alebo ho adoptovať, na rozdiel od matiek v manželstve, u ktorých statusový pomer k dieťaťu vznikal už samotným pôrodom. Súd vo veci konštatoval, že v zmysle čl. 8 Dohovoru nie je možné robiť rozdiely medzi rodinou založenou na manželstve a rodinou vychádzajúcou z nemanželského spolužitia.
Prípad Keegan proti Írsku (1994)
V tomto prípade sa Súd zaoberal momentom vzniku rodinného života v rámci nemanželského spolužitia. Súd pripomenul, že pojem „rodiny“ v tomto ustanovení sa neobmedzuje výhradne na vzťah založený manželstvom, a môže zahŕňať ostatné de facto „rodinné“ putá, kde strany spolu žijú mimo manželstva. Dieťa narodené v takomto vzťahu je ipso iure súčasťou tejto „rodinnej“ jednotky, od momentu svojho narodenia, už samotnou touto skutočnosťou. Preto existuje medzi dieťaťom a jeho rodičmi puto predstavujúce rodinný život aj napriek tomu, že v čase jeho alebo jej narodenia už rodičia nežijú spolu, alebo že sa ich vzťah skončil.
Dedenie a majetkové práva
Podľa Občianskeho zákonníka sa dedí zo zákona, zo závetu, možná je aj ich kombinácia. Ak neexistuje testament, nastupujú dedičia zo zákona. Pri dedení zo zákona sa dedičia delia do štyroch dedičských skupín. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.
V druhej dedičskej skupine dedí manžel poručiteľa, poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa. Ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. Ak žena nemala manžela, druha, deti ani rodičov, len dve sestry, tie dedia v tretej dedičskej skupine. Ak by už niektorý zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na jeho deti (netere, synovcov), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom.
PRÁVNY ŠTÁT: Dedičské právo detí „narodených mimo manželstva“
