Konflikty sú bežnou súčasťou nášho osobného, partnerského, rodinného či pracovného života. Konflikt sám o sebe nemusí v sebe vždy niesť výsledok s negatívnym nábojom, naopak, môže prispieť k vyriešeniu dlhotrvajúcej negatívnej situácie, ktoré napr. v rodinnom prostredí vytvárala mrazivé dusno.
Akým spôsobom bude rodičovský konflikt prebiehať, do akej miery bude eskalovať, kto bude do neho zapojený, to všetko záleží predovšetkým od prístupu rodičov, od toho, aké prostriedky si zvolia na dosiahnutie svojich cieľov. Často býva prehliadaná skutočnosť, že aj keď ide primárne o konflikt medzi rodičmi, je jeho neodlúčiteľnou súčasťou i samotné dieťa, ktoré navyše nemá možnosti túto situáciu riešiť.
Cieľom rodičovského konfliktu je predovšetkým dosiahnuť to, čo rodič považuje za najlepšie riešenie pre dieťa, hoci v skutočnosti ide zvyčajne o najlepšie riešenie pre neho samotného alebo o také riešenie, ktorým ublíži druhému rodičovi. Jedným z najpoužívanejších prostriedkov rodičov v ich vzájomnom boji je nútenie dieťaťa k neprirodzenej voľbe medzi matkou a otcom. Dochádza k tzv. konfliktu lojality.
Zneužívanie rodičovskej moci a vťahovanie dieťaťa do lojality s jedným alebo druhým rodičom pre získanie určitého cieľa spôsobuje u dieťaťa vnútorný konflikt vyvolávajúci v dieťati pocity viny a zrady voči rodičom, ktorých má prirodzene rado oboch. Do akej miery bude dieťa týmto správaním rodičov traumatizované, závisí od intenzity rodičovského sporu a od dĺžky trvania tlaku rodičov na dieťa.
Dostupným a bežným riešením dlhodobého rodičovského konfliktu je rozchod/rozvod rodičov. Rozvod manželstva sa považuje za jednu z najstresujúcejších udalostí v živote človeka. Z psychologického hľadiska ho môžeme prirovnať k smrti blízkeho príbuzného.
Je prirodzené, že si partneri pri rozchode nerozumejú, inak by sa predsa nerozchádzali. Za vznik hádok a napätia medzi rodičmi však majú deti častokrát tendenciu obviňovať seba, prípadne sa vnímajú ako príčina rozvratu rodičovského vzťahu.
Vplyv rodičovských hádok na deti
Vedci na základe dlhodobých a rozsiahlych kvalitatívnych výskumov tvrdia, že vplyv rodičovských hádok na deti je obrovský. Ak sú vystavené domácim konfliktom, už vo veku od šiestich mesiacov trpia na zvýšenú srdcovú činnosť a vylučovanie stresových hormónov.
Jeden z najhorších je prípad, keď sa hádka detí priamo dotýka. Môžu sa za jej vznik obviňovať alebo sa cítia ako príčina rozvratu rodičovského vzťahu. Vtedy sa u detí nezriedka prejavia problémy so spánkom, s vývojom mozgu, úzkosť a poruchy správania u malých školákov, u starších ide najmä o depresie, zhoršenie známok, seba poškodzovanie.
Na to, aby rodičia ublížili deťom, nie je potrebné ísť až do veľmi agresívnych konfliktov. Negatívne pôsobí aj tzv. tichá domácnosť, kedy sa rodičia nerozprávajú, navzájom sa vyhýbajú a ignorujú sa. Aj vtedy ohrozujú emocionálny a sociálny vývin detí.
Horúce hádky alebo mrazivé ticho, ak situácia pretrváva dlhšie a vyúsťuje k rozvodu, devastačný dopad na vývin dieťaťa stále pretrváva. Problém je, že tu sa negatívne pôsobenie nekončí, ale posúva sa z generácie na generáciu.
Chlapci a dievčatá reagujú na problémy rodičov rozdielne. Tiež je zaujímavé zistenie, že rodičovský konflikt má väčší vplyv na vzťah otec - dieťa, než na vzťah matka - dieťa. Ak má otec problémy s matkou, viac sa to prejaví v jeho prístupe k potomkom a spôsobe ich výchovy.
Deti si všímajú správanie rodičov, aj keď si dospelí myslia, že ich nevidia a nepočujú. Už od dvoch rokov a dokonca niekedy aj skôr, sú natoľko zaujatí interakciou rodičov, že im neujde ani ten najmenší detail. Na základe vlastných skúseností sú deti schopné vyhodnotiť príčiny a potenciálny dopad hádok. Vedia odhadnúť, či konflikt bude narastať, či ich rodičia do neho zahrnú a či dokáže ohroziť stabilitu rodiny. Obávajú sa, ako ovplyvní ich postavenie v rodinnej štruktúre a že ich vzťahy s dospelými sa tiež zhoršia.
Odborníci vidia riešenie, ako zlepšiť mentálne zdravie detí najmä v zameraní sa na podporu detí i rodičov. Dnešný systém má ďaleko od dokonalosti a úrady oddeľujú podporu detí od pomoci dospelým, čo sťažuje situáciu, pretože sa na ňu nedokážeme pozrieť a riešiť ju komplexne. Tým, že psychológovia a ďalší odborníci riešia v kontexte rodičovského konfliktu len vzťah rodič - dieťa, nedokážu zabezpečiť želaný efekt a pozitívny výsledok pre dieťa.
U mladších detí pretrvávajúce napätie medzi rodičmi negatívne ovplyvňuje vývin mozgu, spánkový režim, objavujú sa regresné prejavy (strata už naučených zručností), plačlivosť, strach z opustenia, záchvaty zlosti či dochádza ku psychosomatizácii u dieťaťa (bolesti hlavy, brucha, pocity na zvracanie a pod.).
Emocionálny a sociálny vývin detí ohrozuje nielen konfliktná atmosféra v rodine, ale aj tzv. Mgr.
Už len pri začiatku fungovania rodín je množstvo poradenstva o tom, ako sa pripraviť na pôrod, ale málo sa hovorí o tom, ako bábätko ovplyvní vzťah budúcich rodičov. Naopak, služby poradne pre dospelých sa tradične venujú dospelým, no hoci sa snažia svoju činnosť rozširovať, dieťa nie je ich prvoradým klientom. Podobne školy môžu vnímať problémy v rodine dieťaťa, ale nezasahujú, pokiaľ skutočne nejde o nevyhnutnú ochranu dieťaťa.
Hoci sa vedci zhodnú na tom, že ideálna situácia je taká, kedy sa rodičia nehádajú, zdá sa, že ak sa tomu nedokážete vyhnúť, existuje spôsob, ako situáciu následne urovnať. Výskum potvrdil, že deti chcú vidieť bozk a objatie pri ukončení rodičovského konfliktu. Navyše, čím viac bozkov a objatí, tým lepšie. Až do veku 11 rokov totiž deti nechápu verbálnu dohodu, preto tam musí byť aj spomínaný bozk a objatie. Deti musia vidieť fyzické ukončenie hádky.
Právny rámec rodičovských práv a povinností
Práva a povinnosti rodičov a detí a alternatívne možnosti ich úpravy formou dohody, resp. súdneho rozhodnutia upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).
Rodičovské práva a povinnosti sú v Zákone o rodine špecifikované demonštratívne. Zákon neobsahuje celkový výpočet práv a povinností rodičov. Tieto rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, bez ohľadu na rodinný stav. Je podstatné, aby rodičia pri výkone týchto práv a povinností chránili záujmy maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti vykonávajú obaja rodičia, kým nebol výkon rodičovských práv a povinností modifikovaný právoplatným súdnym rozhodnutím. A to bez ohľadu na to, či ide o konečné súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v rámci rozvodového konania alebo mimo takéhoto konania pri pároch, ktoré nie sú zosobášené. Nevynímajúc situácie, ktoré nevyplývajú z rodičovského konfliktu, ale príčiny sú na strane jedného z rodičov, napr. situácie odôvodňujúce obmedzenie alebo pozastavenie výkonu rodičovských práv alebo keď bol rodič rodičovských práv a povinností pozbavený.
Súd má právo vydať aj dočasné rozhodnutie vo forme neodkladného opatrenia v prípadoch, ak treba dočasne upraviť výkon rodičovských práv a povinností.
Zákon nevylučuje, aby sa o úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodli aj samotní rodičia. Z dôvodu, že ide o dohodu rodičov o tretej osobe - o ich spoločnom maloletom dieťati, aby takáto dohoda bola vykonateľná, podlieha schváleniu súdom.
Častým omylom škôl a školských zariadení, ale aj rodičov je domnienka, že rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov automaticky znamená, že tento rodič má neobmedzené rodičovské práva a povinnosti. Samotné zverenie do osobnej starostlivosti znamená určenie, s ktorým rodičom bude dieťa žiť a kto bude vykonávať základnú starostlivosť o dieťa. Zverením sa druhý rodič nezbavuje vo zvyšku rodičovských práv a povinností.
Spravidla súdy výslovne určujú, že správu majetku dieťaťa a jeho zastupovanie budú vykonávať obaja rodičia. Dôvody na úpravu alebo obmedzenie rodičovských práv a povinností aj v týchto bodoch nie sú vylúčené.
Zákon o rodine upravuje situácie, kedy rodičovské práva a povinnosti vykonáva iba jeden z rodičov. Je to v prípadoch, keď súd upraví výkon rodičovských práv a povinností, napr. v rozsudku o rozvode alebo v samostatnom rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Nie je vylúčené, že súd toto dočasne upraví neodkladným opatrením, pričom toto opatrenie má platnosť do rozhodnutia vo veci samej, resp. ak bude neodkladné opatrenie zrušené iným spôsobom. Rovnako je to v prípade, ak druhý z rodičov nežije, nie je známy, resp.
Súd môže rodičovské práva a povinnosti niektorému z rodičov pozastaviť, ak mu vo výkone týchto práv a povinností bráni závažná prekážka a zároveň to je v záujme maloletého dieťaťa. Súd môže v záujme maloletého dieťaťa výkon rodičovských práv obmedziť, ak rodič žije trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonáva vôbec, alebo nezabezpečuje výchovu maloletého dieťaťa. V situáciách, kedy rodič svoje rodičovské práva a povinnosti zneužíva najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, môže rodičia dokonca úplne pozbaviť výkonu jeho rodičovských práv.
Rodič dieťaťa ako jeho zákonný zástupca má podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) určité práva a povinnosti. Škola nesmie tieto práva rodičovi upierať, pokiaľ mu neboli rodičovské práva právoplatným súdnym rozhodnutím upravené, obmedzené, pozastavené, resp.
Všetky rozhodnutia rodičov, ktoré sa týkajú spoločného dieťaťa, musia nevyhnutne rešpektovať záujmy maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, môžu sa obrátiť na súd, ktorý vec posúdi a rozhodne. Takéto súdne konanie treba odlíšiť od súdneho konania, v ktorom dochádza k všeobecnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Tieto situácie treba odlišovať najmä z dôvodov účinkov prípadnej dohody rodičov. Dohoda rodičov o podstatných veciach sa vzťahuje ku konkrétnej situácii a nevyžaduje sa schválenie dohody súdom, napr. rodičia dospeli k dohode, že dieťa bude generálne zastupovať iba jeden z rodičov, dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti iba jednému z rodičov. Takáto dohoda by bola vykonateľná až po schválení súdom.
Nezriedka sa stáva, že jeden z rodičov preukáže škole právoplatné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým mu bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zároveň upozorňuje školu, že nesmie s druhým rodičom konať vo veci maloletého dieťaťa, informovať ho o výsledkoch dieťaťa a podobne. Škola sa dostáva do konfliktu so vzájomnými požiadavkami a očakávaniami rodičov.
Rodičovský spor a jeho vplyv na školské prostredie
V praxi škôl a školských zariadení sa čoraz viac vyskytujú situácie, ktoré priamo alebo nepriamo vplývajú na ich vlastnú činnosť a sú dôsledkom rodičovského sporu. Príklad: Žiak nie je pripravený, sústredený, deprimovaný, nemá pripravené školské pomôcky. Rodičia sa úmyselne sabotujú, napr. pri preberaní odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi úmyselne neodovzdajú školskú tašku s príslušnými učebnými pomôckami.
Dieťa si kupujú liberálnejším režimom výchovy, napr.
Škola je do sporu rodičov zapojená napríklad vtedy, keď rodič, ktorý nemá dieťa zverené do starostlivosti, sa pokúša s dieťaťom nadviazať kontakt priamo v škole na „neutrálnej” pôde mimo súdom stanovený čas. Tieto situácie nezriedka môžu vyžadovať prítomnosť polície.
Zároveň sa stávajú aj situácie, kedy sa rodičia nedohodnú na podstatných veciach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, napr. zápis na konkrétnu školu, voľba medzi etickou a náboženskou výchovou, zápis na mimoškolské aktivity.
Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine môže každý, kto sa dozvie o nevhodnom správaní detí, ako že rodičia porušujú svoje rodičovské povinnosti, resp. že rodičovské práva zneužívajú, oznámiť tieto skutočnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu.
Rodičovský spor nevzniká iba v prípade rozvodov a rozchodov, ale rodičovský spor môže vzniknúť aj pri manželoch, ktorí sú zosobášení. V praxi sa vyskytujú aj situácie, na ktoré reflektuje známy vtip „súdim sa s manželkou o deti, ani ona ich nechce”.
Z týchto dôvodov má súd právo upraviť výkon rodičovských práv a povinností aj bez návrhu rodičov, napr. z podnetu starých rodičov, školy, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí”) je každý povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „UPSVaR“) na porušovanie práv dieťaťa.
Ak UPSVaR zistí, že dieťa alebo rodičia potrebujú pomoc, pretože nie sú schopní riešiť problémy, konflikty v rodine, resp. sa prispôsobiť novej situácii v rodine, môže navrhnúť napr. mediáciu ako odbornú metódu na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine, resp. Tieto opatrenia má UPSVaR ako prostriedky na zmiernenie situácie a pomoc rodičom a dieťaťu. Nie je vylúčené, že rodičia spolupracovať nebudú, resp. pomoc odmietnu.
Okrem možností školy prijať opatrenia podľa školského zákona, resp. oznámiť situáciu dieťaťa orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdu, má škola ako určitá autorita a nezávislá osoba možnosť rodičom odporučiť mediáciu na rýchle a efektívne vyriešenie či už jednorazovej nezhody alebo komplexného rodičovského sporu. Tento postup nie je zákonnou povinnosťou školy, napriek tomu môže byť efektívny.
Najväčším problémom mediácie je, že je dobrovoľná a pre možnosť využitia mediačných služieb sa musia zhodnúť obaja rodičia. V Českej republike bol prijatý zákon, ktorý umožňuje súdu nariadiť rodičom prvé informatívne stretnutie u mediátora.
V prípade podozrenia školy alebo školského zariadenia na negatívny vplyv rodičovského sporu na dieťa nemusí byť účelné robiť okamžite oznámenia na súd, resp. orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Riaditeľ školy má možnosť pozvať si oboch rodičov na pohovor a v rámci svojich kompetencií vysvetliť rodičom situáciu ohľadom výchovy a vzdelávania dotknutého dieťaťa a upozorniť ich na oznamovacie povinnosti školy.
Rodičia môžu osloviť ktoréhokoľvek mediátora, ktorý vykonáva mediáciu podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediácii”), prípadne im mediáciu môže sprostredkovať UPSVaR. Škola v danom prípade nevystupuje v pozícii mediátora. Je zapojená do štádia dosiahnutia dohody o riešení sporu mediáciou, teda do doby, keď sa rodičia reálne zhodnú na potrebe riešenia problému a na mediácii samotnej.
Ideálnou alternatívou pre školy, školské zariadenia je nadviazať spoluprácu s komerčným mediátorom, ktorý bude ochotný poskytnúť rodičom úvodnú konzultáciu v priestoroch školy alebo priamo v priestoroch mediačnej kancelárie.
Z praxe je zrejmé, že rodičia mediáciu nevyužívajú z dôvodu nízkej informovanosti o tejto možnosti, resp. dôvodu nevedomosti o negatívnom vplyve sporu rodičov na ich dieťa. Informatívne sedenie s rodičmi a apelácia na mimosúdne riešenie sporu nie je vhodné pri všetkých situáciách. V prípade, ak má škola alebo školské zariadenie podozrenie, že dieťa alebo jeden z rodičov je obeťou trestného činu (napr.
Riešenie rodičovského sporu nie je priamou zodpovednosťou školy a školského zariadenia. Pretrvávajúci spor však negatívne vplýva na žiaka a môže priamo alebo nepriamo vplývať na chod školy a výchovno-vzdelávací proces. Škola má možnosť poskytnúť rodičom informácie o zhodnotení situácie zo strany školy, o právach školy, o možnostiach rodičov vyhľadať odbornú pomoc.
RIEŠENIE KONFLIKTOV pre deti 🤝 Asertívne 😡 Agresívne 😞 Pasívne 😒 Pasívne-agresívne
Tipy na riešenie rodičovských konfliktov
- Nezabudnite na empatiu. Začnite dialóg tým, že dáte partnerovi najavo, že ho počúvate, chápete a viete, ako sa cíti. Napríklad: „Viem, že musí byť pre teba ťažké …“
- Snažte sa vychádzať z toho, že partner mal pozitívny zámer a pripomeňte si, že ste sa kedysi na začiatku skutočne ľúbili. Napríklad: „Viem, že si sa nechcel spojiť s deťmi proti mne. Láska, …“
- Pamätajte na to, že ste jeden tím, na jednej lodi. Vyložte na stôl karty a dívajte sa na ne spoločne. Snažte sa problém vyriešiť, nie zhodiť toho druhého. Dôjdite k riešeniu spoločne, bude pre vás hodnotnejšie a záväznejšie.
- Konštruktívna kritika má význam len vtedy, ak váš partner môže niečo spraviť s tým, čo sa stalo. Ak ste nestihli termín prihlášky dieťaťa do tábora, zistite, čo sa ešte dá spraviť a najmä, dohodnite sa na tom, ako zariadiť, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Obviňovanie jedného alebo druhého už na situácii nič nezmení.
- Hovorte láskavým tónom.
tags: #rodicovsky #konflikt #vzdelavania