Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Túto povinnosť upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Zákon explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať svoje životné potreby. Pre naplnenie tejto podmienky nestačí jednorazový alebo nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády.
Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti
V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na vysokej škole, no kvôli neprijatiu je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Ak sa však dieťa neskôr dostane na vysokú školu a pokračuje v štúdiu, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu sa opäť obnovuje, za predpokladu, že dieťa nie je v manželskom zväzku.
Ukončenie prípravy na budúce povolanie
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa nemohlo brať ďalšie štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium, pokiaľ toto štúdium nenadväzuje na predchádzajúce a nezvyšuje šance na uplatnenie na trhu práce.
Je dôležité rozlišovať prípady rozhodovania o výživnom pre maloleté dieťa a pre plnoleté dieťa. U plnoletých detí je potrebné na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu.
Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať tým, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či škola má zodpovedajúcu kvalitu, či zvyšuje šance na uplatnenie na trhu práce a či sa dieťa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.
Štúdium a nárok na výživné
Vyživovacia povinnosť trvá aj počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky.
Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa nemusí obnoviť.
Príjem študenta a výživné
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa a bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných, ako sú vek dieťaťa, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, majetkové pomery a pod.
Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Náhradné výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok. Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi určenou výškou výživného a výškou zaplateného výživného.
Platenie výživného
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, pokiaľ ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Týmto spôsobom vie povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti.
Dôležité aspekty pri určovaní výživného
- Vek dieťaťa: Vyživovacia povinnosť nezaniká dovŕšením plnoletosti, ale trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
- Schopnosť samostatne sa živiť: Posudzuje sa komplexne, vrátane zdravotného stavu, vzdelania a možností uplatnenia na trhu práce.
- Forma štúdia: Denné štúdium na vysokej škole spravidla znamená, že dieťa nie je schopné sa samo živiť, aj keď popri štúdiu brigáduje. Pri externom štúdiu je objektívna schopnosť samostatne sa živiť vyššia.
- Príjem dieťaťa: Sociálne štipendium sa zohľadňuje pri určovaní výšky výživného, prospechové štipendium nie.
- Prerušenie štúdia: Automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti, ak dieťa nie je schopné sa samo živiť.
- Zmena študijného odboru: Pokračovanie v štúdiu na inej vysokej škole toho istého stupňa, ktorá nenadväzuje na predchádzajúcu, môže viesť k zrušeniu vyživovacej povinnosti, ak nie je preukázaná racionálna príprava na budúce povolanie.
- Zdravotne postihnuté deti: Rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj po dosiahnutí plnoletosti, ak dieťa nie je schopné samostatne sa živiť z dôvodu zdravotného postihnutia.
Navrhujeme zvýšenie hranice pre minimálne výživné dieťaťa
Postup pri zrušení vyživovacej povinnosti
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. Ak návrh podá rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, môže vyživovaciu povinnosť zrušiť.