Vplyv rozvodu rodičov na dieťa: Dlhodobé následky a spôsoby zvládania

Rozvod rodičov je pre dieťa zvyčajne traumatizujúcou udalosťou, ktorá môže mať hlboký a dlhodobý vplyv na jeho psychiku a budúci život. Aj keď sa spoločnosť voči rozvodom stáva tolerantnejšou, pre deti zostáva táto životná zmena mimoriadne náročnou. Dôležité je pochopiť, ako rozvod ovplyvňuje deti v rôznych vekových obdobiach a ako im môžeme pomôcť tieto následky zmierniť.

Psychologické dopady rozvodu na dieťa

Rozvod rodičov je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnému pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické. V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, ba práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni.

Vplyvom rodičovského konfliktu sa, bohužiaľ, veľká miera pozornosti orientuje práve naň a na jeho riešenie. Niektoré páry zvládajú, aj napriek svojim nezhodám, vidieť to, ako sa situácia odráža v živote dieťaťa. V prípade Barbory to tak ale nebolo: v dôležitých vývojových obdobiach jej života zatienil rozbúrený rodičovský vzťah jej detské a vývojové potreby. V dôsledku toho si Baša do dospelosti odniesla skúsenosť, že je v živote nechcená, menej dôležitá ako ostatní a že nie je obvyklé, aby dostávala potrebnú pozornosť a starostlivosť. Barbore sa vďaka jej názoru a tiež vďaka manželovi a jeho rodičom darí postupne túto skúsenosť tzv. spracovať.

Rozvod vyvoláva emočné napätie v celej rodine, ale pre deti môže byť táto situácia mimoriadne frustrujúca. Malé deti často nerozumejú tomu, prečo musia žiť v dvoch domovoch. Najčastejšie sa boja, že ich rodičia môžu prestať milovať. Staršie deti sa môžu obávať, že kvôli nim došlo k rozvodu. Myslia si, že sa správali zle alebo urobili niečo zlé, a preto sa rodičia rozviedli. Aj tínedžerov môže poriadne nahnevať rozvod a zmeny, ktoré z neho vyplývajú. Môžu viniť jedného z rodičov za rozbitie manželstva alebo sa môžu hnevať na jedného alebo oboch rodičov v súvislosti s rozpadom rodiny.

Rozvod zvyčajne znamená, že deti strácajú každodenný kontakt s jedným rodičom, najčastejšie s otcom. Znížený kontakt ovplyvňuje väzby medzi rodičmi a deťmi a vedci zistili, že veľa detí po rozvode cíti slabšie puto k svojmu otcovi. Rozvod ovplyvňuje aj vzťah dieťaťa s rodičom, s ktorým žije v jednej domácnosti a s ktorým má teda silnejšiu väzbu. Najčastejšie je to matka. Primárni opatrovatelia často hlásia vyššiu hladinu stresu spojenú s tým, že sa sami vo zvýšenej miere musia starať o deti. Štúdia zverejnená v roku 2013 naznačila, že matky sú po rozvode často menej podporujúce a menej láskavé.

Rozvod môže zvýšiť riziko psychických problémov u detí a dospievajúcich. Bez ohľadu na vek, pohlavie a kultúru majú deti rozvedených rodičov zvýšené psychické problémy. Rozvod môže u detí vyvolať poruchu prispôsobenia sa novej realite, ktorá sa často upraví až v priebehu niekoľkých mesiacov. Deti z rozvedených rodín môžu mať viac problémov aj v oblasti správania. Môžu to byť jednak bežné poruchy správania, ale môže sa u nich prejaviť aj kriminalita. Môžu mať tiež viac konfliktov so svojimi rovesníkmi.

V priebehu rozvodu a často aj po ňom prechádzajú deti komplikovaným obdobím. Reakciou na túto záťaž môžu byť okrem rôznych výchovných problémov aj zhoršené známky.

Ako rozvod ovplyvňuje deti v rôznych vekových skupinách

To, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom ktorom vývinovom období nedokáže predvídať ani rodič, ani detský psychológ. Dospelí by si však mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela.

• Predškolský vek (do 6 rokov): Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi.
• Mladší školský vek (6-8 rokov): Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Môže sa začať pýtať, kto je zodpovedný za rozvod.
• Starší školský vek (8-12 rokov): Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale neakceptujú ho. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí).
• Predpuberta a adolescencia (od 12 rokov): V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým. V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.

Vo viacerých výskumných zisteniach sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné výskumy tieto zistenia nepotvrdzujú a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto prípade nie je možné. Niektorí chlapci sú veľmi citliví, problémy iných chlapcov nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou.

Reakcie detí na rozvod: Fázy smútku a adaptácie

Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.

1. Fáza popretia a obranných mechanizmov: V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu, nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty. V tejto fáze môže dôjsť k nesprávnemu pochopeniu rodičmi alebo príbuznými, poprípade každým, kto je v rozvodovej situácii zaangažovaný, že dieťa nemá problém alebo, že druhého rodiča vôbec nepotrebuje, keď o ňom ani nerozpráva.
2. Fáza hnevu: V druhej fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
3. Fáza vyrovnávania sa a prijatia: V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.

Medzi ľuďmi koluje názor, že rodičia majú dôležitejšiu úlohu v detstve, ako v adolescencii, ale pravdou je, že adolescenti potrebujú rodičov rovnako, ako malé deti. Najdôležitejším faktorom je však charakter predrozvodového spolužitia rodičov. Všetky z vyššie popísaných problémov dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu. Tieto problémy často bývajú jedným z rodičov nesprávne pripisované negatívnemu vplyvu výchovy alebo správania druhého rodiča a bývajú nesprávne interpretované ako dôkaz nevhodnosti týchto návštev. Patrí k nim pomočovanie, nočné mory alebo sťažená koncentrácia, zmeny v chovaní dieťaťa po návrate z víkendovej návštevy.

Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti.

Ako pomôcť deťom zvládnuť rozvod

Existujú spôsoby, ako zmierniť dopad rozvodu na deti a pomôcť im prekonať toto náročné obdobie.

• Minimalizujte napätie v rodine: Intenzívny konflikt medzi rodičmi zvyšuje utrpenie detí. Zjavné nepriateľstvo rodičov, ako je napríklad krik, hádky, bitky a vzájomné vyhrážanie, sa spájalo s problémami správania u detí. Niekedy však už aj mierne napätie môže zvýšiť utrpenie dieťaťa.
• Nenúťte deti, aby si vyberali: Požiadať deti, aby si vybrali, ktorého rodiča majú radšej alebo s ktorým rodičom by chceli bývať, nie je vhodné.
• Udržiavajte prijateľné vzťahy: Pozitívna komunikácia, láskavosť rodičov a nízka úroveň konfliktov môžu deťom pomôcť lepšie zvládnuť rozvodové konanie svojich rodičov.
• Používajte dôslednú disciplínu: Ešte pred rozvodom si stanovte jednotné pravidlá, ktoré budete dodržiavať.
• Venujte zvýšenú pozornosť dospievajúcim deťom: Po rozvode by to nemalo platiť. Vaše dieťa v puberte bude potrebovať oveľa vyššiu pozornosť ako za normálnych okolností.
• Naučte dieťa pracovať s negatívnymi emóciami: Je dôležité vedieť rozpoznávať druhy emócií a postupne sa ich učiť ovládať a primeraným spôsobom vyjadrovať. Výskumy tiež ukazujú, že mladí ľudia s vysokým EQ dosahujú lepšie známky, viac študujú a rozhodujú sa pozitívnejším spôsobom.
• Posilnite pocit bezpečia: Strach z opustenia a obavy z budúcnosti môžu spôsobiť veľa úzkosti. Uistite dieťa, že všetko sa po čase dostane do lepších koľají.
• Spolupracujte s odborníkmi: Ak dieťa zvláda rozvod mimoriadne ťažko, vyhľadajte odbornú pomoc. Môžete navštevovať terapie, ktoré vám pomôžu prispôsobiť sa zmenám vo vašej rodine.

Niektorí ľudia sa v spomienkach často vracajú do detstva, aby si pripomenuli krásne chvíle. To ale určite nie je prípad Martiny. „Otec mamu zmlátil do krvi, keď som mala dva roky. Obaja s bráškom sme to videli, vidím to ako dnes. Okamžite sa s ním rozviedla. Mamina si vzápätí našla nového partnera, ale ten si bohužiaľ s Martinou vôbec nesadol. „Až do jeho smrti (v mojich šestnástich) sme boli na nože. Od mojich desiatich rokov, kedy sa mi narodila sestra, nás vnímal skôr ako sokov a otravný hmyz. Kvôli svojim skúsenostiam je vo vzťahoch veľmi opatrná." Martina sa, bohužiaľ, stretla s niečím, čo sa ťažko prekonáva, a síce s násilím a stratou bezpečného domova. Mamička Martiny síce dokázala po traumatizujúcej situácii od manžela odísť, ale bohužiaľ ani ďalší partnerský vzťah nebol pre dieťa - Martinu - bezpečný a zdravý. Tu sa núka otázka, aké skúsenosti z detstva mala v rodine mama Martiny, a ako sa tieto jej skúsenosti podpísali na jej výbere partnerov. Pre každého, kto by bol v podobnej situácii, je vhodnou pomocou psychoterapia. V tej je možné svoju minulosť a traumy z nej spracovať.

Denisini rodičia sa rozviedli, keď mala tri roky. Rovnako ako v predchádzajúcom príbehu bol otec agresívny, matku fyzicky týral a na dennom poriadku boli aj škaredé hádky. „Oco s nami potom býval ešte do mojich desiatich rokov. Už boli s mamou rozvedení, takže to bolo bez veľkých nezhôd. Potom sa odsťahoval a ja som sa s ním stretávala, kedy som chcela,“ hovorí Denisa. Rodičia si k sebe napriek predchádzajúcim konfliktom nakoniec našli cestu. „Prvýkrát po tom období spolu prehovorili až na mojej svadbe, to som mala 21. Sama si myslí, že rozvod bol na mieste. „Rozvod bolo to najlepšie, čo pre seba aj pre mňa v danej situácii mohli rodičia urobiť."

Alena zažila rozvod rodičov na základnej škole. Podľa jej slov ju táto udalosť naučila samostatnosti. Napriek neprajným učiteľkám Alena nakoniec úspešne vyštudovala vysokú školu, vydala sa a vzťah s mužom má podľa svojich slov krásny. „Rozvod ma určite pri výbere partnera pre život ovplyvnil." Alenu našťastie „nálepkovanie“ v škole naopak posilnilo a životné skúsenosti z rodiny ju viedli k uchopeniu života do svojich rúk a k starostlivej voľbe a obozretnosti.

„Aj po rokoch som rada, že sa naši rozviedli. Doma začal byť ako-tak pokoj a ustúpili hádky. Spätne sa len divím, že sa tato nechal terorizovať tak strašne dlho,“ priznala Klára, ktorej otec si po rokoch od rozvodu našiel novú partnerku. Vedľa nej sa v očiach Kláry zmenil v oveľa lepšieho človeka. „Asi aj preto, že videl, ako sa ona chová k svojim deťom a svojej rodine. Bola to ona, kto ma napríklad pravidelne pozýval na obed, pretože sa jej asi nepáčilo, že sa stretávame raz ročne,“ spomína Klára a dodáva: „Myslím, že rozvod ma vlastne neovplyvnil ani trochu. To skôr správanie rodičov a ich životy. Klára presne vystihla, že rozvod ako taký neznamená takmer nič, ale že správanie rozvádzajúcich sa je to, čo rozvod pre dieťa znamená. Materskú rolu u Kláry čiastočne napĺňala nová partnerka otca, ktorý sa vo svojej otcovskej roli pozitívne zmenil. Z neznámych dôvodov s ním ale Klára nemohla byť častejšie. Bohužiaľ, Klárin príbeh vyvracia starý mýtus, že starostlivosť matky je vždy bez výnimky lepšia. Pokiaľ dieťa nemá možnosť tráviť s oboma rodičmi toľko času, koľko potrebuje a koľko si praje, má to negatívny dopad. V prípade Kláry sa to podpísalo na jej vzťahu k matke. Možno to Kláru privedie k tomu, aby sa sama vyvarovala jej chýb.

Monika podľa svojich slov patrí k tým, ktorí rozvod vnímajú ako to najlepšie, čo sa v rodine mohlo stať. „Mama je rozvedená dvakrát - môj biologický otec mal psychózu, ktorú si neliečil a druhý partner bol vyložene psychopat a ožran. Priznávam, že u svojho biologického otca som to zo začiatku vnímala ako matkinu veľkú zradu, až s odstupom rokov mi došlo, že sme s maminou žili s „tikajúcou bombou“, takže jej rozhodnutie už teraz chápem,“ spomína Monika. „Vplyv to na mňa malo veľký, predovšetkým v oblasti vzťahov,“ priznáva Monika. „Som až abnormálne opatrná a bojazlivá, čo mi potvrdili aj kolegovia z práce. Na druhej strane som sa vďaka tomu rozhodla pre pomáhajúcu profesiu, za čo som zase veľmi vďačná.

Napriek zažitým predstavám môže byť pre dieťa rozvod tiež vyslobodením. To napríklad potvrdzuje príbeh Jany. „Ja jednoducho našim neodpustím, že sa nerozviedli. Bolo by to určite lepšie,“ zdôveruje sa v diskusii. „Neviem, čo je pre dieťa zaujímavé na vyrastaní v hádkach. Otec to jeden čas riešil alkoholom, a piť nevedel, takže potom bolo doma veselo. Vianoce si pamätám tradične ako tichú domácnosť. Nespomínam si na detstvo ktovieako rada. „Udržali to medzi sebou za tú cenu, že vo mne vypestovali nenávisť k manželstvu,“ pokračuje Jana. Vďaka svojim skúsenostiam totiž manželský zväzok neuznáva, nijako ju podľa jej slov neláka. „Takže som sama s dcérou. Je to moja slobodná voľba, je nám dobre.

Paľo má dnes 29 a je šťastne ženatý. Jeho rodičia sa rozviedli, keď nemal ešte ani rok a s otcom sa od štrnástich zhruba desať rokov vôbec nevídal. „Vyrastal som u mamy a tato pre mňa prestal chodiť, pretože mu poradili, že to tak bude lepšie,“ hovorí. Napriek tomu, že otcovi odpustil, ale Pavol ešte občas následky rozvodu cíti a popisuje, ako sem tam pociťuje hnev. „Nie na rodičov konkrétne, ale na takto komplikovaný model života v momentoch, ako je napríklad svadba alebo oslava narodenín,“ prezrádza. Vplyv rozvodu vo vlastných vzťahoch Pavol tiež pociťuje. „Občas sa objavil strach z rozpadu, alebo že urobím chybu a jednoducho nebude odpustené. Rovnako ako otcovi. Ale už je to tiež lepšie ako pred pár rokmi,“ rozpráva Paľo a dodáva: „Je dôležité na sebe pracovať, s niekým sa o tom občas porozprávať. A mať na pamäti, že všetci sme ľudia chybujúci a nedokonalí.

Uvoľnenie odolnosti: Ako pomôcť deťom prosperovať po rozvode


Rozvod, ktorý ju zastihol v trinástich rokoch, vnímala Baška veľmi bolestne. Naraz akoby ani nebol čas na pubertu: „Riešiš problémy rodičov, bývanie, je to šok. Na malichernosti nie je čas,“ zveruje sa pisateľka v internetovej diskusii. Rodičia mali starosti sami so sebou, nebol preto nikto, kto by Baške pomohol napríklad so školou. Ako sa to na Baške podpísalo? „Som extrémne žiarlivá a bez sebavedomia,“ zveruje sa. „Taký ten pocit nechcenosti pretrváva.“ A tiež je presvedčená, že podobný zážitok svojim vlastným deťom nepripraví. „V živote to deťom neurobím. Tiež ich mám až po tridsiatke, a je to nová etapa.

Rozvodové mýty a realita: Často sa zdôrazňujú ničivé a nezmazateľné účinky rozvodu na deti. Rodina po rozvode sa už nepovažuje za rodinu, ale skôr za torzo rodiny, ktorá nemôže deťom poskytnúť plnohodnotné rodinné zázemie. Takéto hodnotenia vyjadrujú postoj zhovievavej nedôvery, ktorý môže u účastníkov rozvodu vzbudzovať pocit, že sú nerovnocenní alebo nejako poznačení. Môže u nich posilňovať pocity beznádeje a oslabovať ich schopnosť zvládať rozvodovú zmenu.

Ťažkosti detí s prispôsobovaním sa: Odborníci sa zhodli v tom, že deti rozvedených rodičov majú síce viac problémov v porovnaní s rovesníkmi z nerozvedených rodín, ale väčšinu týchto problémov musia prekonávať už pred rozvodom. Ukázalo sa, že hlavnými a skutočnými príčinami ich ťažkostí bol: pretrvávajúci manželský a rodičovský konflikt, pri ktorom rodičia vťahujú dieťa do svojho konfliktného vzťahu, a to sa tak stáva nástrojom ich vzájomného boja, narastajúca nefunkčnosť rodiny, v ktorej rodičia s vážnymi osobnostnými a citovými problémami nedokážu vytvoriť deťom podmienky pre ich zdravý vývin, narušený vzťah s matkou (alebo s opatrovníckym rodičom).

Účinky rozvodu: Skúmala sa tiež otázka, či typ rodiny súvisí s ťažkosťami v prispôsobovaní detí, pričom sa porovnávali rodiny úplné, rozvedené a zmiešané. Dospelo sa k záveru, že nie typ rodiny, ale deťmi vnímaný rodičovský konflikt má významne nepriaznivý vplyv na ich ťažkosti v prispôsobovaní. Tieto závery boli dosť prekvapujúce a otvárali otázku, či sa negatívne účinky rozvodu neprejavujú až v dospelosti a neznižujú šance „rozvodových“ detí na spokojnosť v zrelom veku. Zistilo sa, že negatívne účinky rozvodu sa za istých okolností môžu naozaj prejaviť až v dospelosti - ak rozvod vedie k úpadku vzťahov s rodičmi alebo ak sa opakuje. Na druhej strane ľudia, ktorí prežili nízko stresový rozvod (bez dlhodobých rodičovských ťahaníc), sa významne nelíšili od tých, čo žili v šťastných úplných rodinách, a boli na tom dokonca lepšie ako tí, ktorí žili v úplných, ale nešťastných rodinách.

Kedy sú deti najviac ohrozené a čo ich poškodzuje: Najväčšie riziko negatívnych účinkov rozvodu hrozí keď: deti dlhšiu dobu nerozumejú tomu, čo sa v rodine deje a úporne to spracúvajú (napr. za zhoršené vzťahy a rozchod rodičov obviňujú seba), deti sú dlhodobejšie svedkami ostrých konfliktov a hádok medzi rodičmi a stanú sa zbraňou v ich rukách, začnú byť manipulované a používané na uspokojovanie rodičovských bojových alebo tiež citových potrieb, odcudzenie a neuspokojenie v manželskom vzťahu rieši rodič nadmerným citovým pripútaním sa k dieťaťu a prejavy jeho lásky k druhému rodičovi priamo či nepriamo trestá (napr. chladnejším tónom hlasu alebo podráždenými reakciami), rodičia opustia zaužívané domáce stereotypy a v živote dieťaťa sa okrem rozvodu a odchodu rodiča vyskytnú ešte ďalšie významné zmeny a záťaže (napr. presťahovanie, zmena školy, strata kontaktu aj so starými rodičmi, kamarátmi, zhoršenie pozície v škole, a pod.), deti majú narušený vzťah s opatrovníckym rodičom (u ktorého zostávajú žiť).



Rozvod rodičov je pre väčšinu detí psychickou traumou. Za určitých priaznivých okolností z nej ale môže dieťa vyviaznuť bez dlhodobejších problémov s prispôsobovaním sa, aj bez zníženia jeho šance na spokojnosť v dospelosti.

tags: #rozvod #rodicov #a #dieta