Sárina maminka vedie dcéru každý deň do školy za ruku. Malá prváčka len zriedkavo udrží slzy. Je pre ňu ťažké rozlúčiť sa s blízkou osobou a vojsť do kolektívu. Donedávna to ako tak išlo, mala okolo seba ešte dve kamarátky. Teraz je však všetko inak, tie dievčatká sa spojili a so Sárou nechcú mať nič spoločné.
Na takéto správanie detí majú odborníci názov, volá sa relačná agresia alebo alternatívna agresia. Môže sa vyskytnúť nielen tvárou v tvár, ale aj online. Patrí sem ohováranie, klebety, ponižovanie, spájanie sa voči danému dieťaťu, aj sociálne vylúčenie.
Stále častejšie sa stretávame so situáciami, kde sú niektoré deti vylučované z kolektívu. Netýka sa to len priamej šikany, ale aj tichého oddeľovania sa do malých skupiniek, najmä medzi dievčatami, no aj chlapcami. Deti si prirodzene vytvárajú skupiny, v ktorých sa cítia pohodlne. Problém však nastáva, keď sa tieto skupiny stávajú uzavretými a začnú určovať, kto je „vhodný“ a kto nie.
Problém je, že deti sa dospelým len málokedy zdôveria. Dôvody majú rôzne, buď si takéto správanie nevšimnú, boja sa, nechcú byť označené za žalobaby, cítia sa bezmocné, hanbia sa alebo si myslia, že dospelí im aj tak nepomôžu.
Deti však len zriedkavo prídu za nami a zdôveria sa s takýmto problémom, pretože sa obávajú našej reakcie. Nechcú vyzerať, že nezvládajú svoje vzťahy a nie sú schopné nájsť si priateľov. Preto by sme sa mali vždy snažiť o otvorenú a úprimnú komunikáciu, bez toho, aby sme ich súdili a nálepkovali.
Keď je dieťa mimo kolektívu, začína samo seba vnímať, že ho nemajú radi, nezaslúži si pozornosť detí a nie je dobrým priateľom. Požiadajte dieťa, aby vám nakreslilo alebo napísalo svoje dobré vlastnosti. Potom papier nalepte na stenu/chladničku tak, aby ste ho mali na očiach.
Keď sa dieťa napokon odhodlá a zdôverí sa nám, ozve sa v nás ochranársky inštinkt a máme tendenciu prevziať situáciu do vlastných rúk. Ako na to? Prvý krok je počúvať svoje dieťa. Pýtať sa, aby sme situácii naozaj rozumeli. Vcíťme sa do jeho pocitov a ak potrebujeme, zapisujme si detaily. Budeme sa mať neskôr o čo oprieť.
Povedzme dieťaťu, že ho chápeme a rozumieme, akú má ťažkú situáciu, vnímame bolesť, ktorú prežíva a sme tu pre to, aby sme mu poskytli oporu a podporu. Potom prejdime na riešenie problémov. Spoločne uvažujme, ako by sa dala situácia riešiť, čo by mohlo dieťa urobiť. Takto sa naučí vyrovnať sa s podobnými okolnosťami aj v budúcnosti. Keď pozbierame nápady, vyhodnoťme ich plusy a mínusy a spravme akčný plán.
Vylúčenie priateľov + pocit odstrčenosti: Pozitívne vzťahy pre deti
Integrácia vs. Inklúzia ide ďalej - znamená, že prostredie sa prispôsobuje dieťaťu. Deti sa učia hlavne pozorovaním nás.
Psychologičky a psychológovia odpovedajú na 20 základných otázok o šikane a o spôsoboch jej riešenia. Na otázky odpovedá psychológ, špeciálny pedagóg a učiteľ Viktor Križo, psychologička a odborníčka na prevenciu rizikového správania z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Eva Smiková, psychologička a odborná garantka Linky detskej istoty Katarína Trlicová a psychologička Linky detskej istoty Katarína Kožová.
Doplňujúce informácie a dôležité fakty sme čerpali z bulletinu Na ceste k porozumeniu… keď v triede nie je bezpečne, ktorý vydalo centrum inkluzívneho vzdelávania Inklucentrum. Dobré správy treba šíriť.