V príspevku reflektujeme situácie, ktoré sú spravidla následkom rodičovského konfliktu a negatívne vplývajú na dieťa, žiaka. Rozpad rodiny a alternatívna úprava výkonu rodičovských práv a povinností nie je ojedinelou situáciou. Nezriedka sa v prípade nevyriešeného sporu rodičov stáva škola nepriamym aktérom a miestom pre pokračujúci spor. V praxi škôl a školských zariadení sa čoraz viac vyskytujú situácie, ktoré priamo alebo nepriamo vplývajú na ich vlastnú činnosť a sú dôsledkom rodičovského sporu. Škola je do sporu rodičov zapojená napríklad vtedy, keď rodič, ktorý nemá dieťa zverené do starostlivosti, sa pokúša s dieťaťom nadviazať kontakt priamo v škole na „neutrálnej” pôde mimo súdom stanovený čas. Tieto situácie nezriedka môžu vyžadovať prítomnosť polície.
Riešenie rodičovského sporu nie je priamou zodpovednosťou školy a školského zariadenia. Pretrvávajúci spor však negatívne vplýva na žiaka a môže priamo alebo nepriamo vplývať na chod školy a výchovno-vzdelávací proces. Škola má možnosť poskytnúť rodičom informácie o zhodnotení situácie zo strany školy, o právach školy, o možnostiach rodičov vyhľadať odbornú pomoc.
Právne rámce a rodičovské práva
Práva a povinnosti rodičov a detí a alternatívne možnosti ich úpravy formou dohody, resp. súdneho rozhodnutia upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Rodičovské práva a povinnosti sú v Zákone o rodine špecifikované demonštratívne. Zákon neobsahuje celkový výpočet práv a povinností rodičov. Tieto rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, bez ohľadu na rodinný stav. Je podstatné, aby rodičia pri výkone týchto práv a povinností chránili záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonávajú obaja rodičia, kým nebol výkon rodičovských práv a povinností modifikovaný právoplatným súdnym rozhodnutím. A to bez ohľadu na to, či ide o konečné súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v rámci rozvodového konania alebo mimo takéhoto konania pri pároch, ktoré nie sú zosobášené.
Nevynímajúc situácie, ktoré nevyplývajú z rodičovského konfliktu, ale príčiny sú na strane jedného z rodičov, napr. situácie odôvodňujúce obmedzenie alebo pozastavenie výkonu rodičovských práv alebo keď bol rodič rodičovských práv a povinností pozbavený. Súd má právo vydať aj dočasné rozhodnutie vo forme neodkladného opatrenia v prípadoch, ak treba dočasne upraviť výkon rodičovských práv a povinností. Zákon nevylučuje, aby sa o úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodli aj samotní rodičia. Z dôvodu, že ide o dohodu rodičov o tretej osobe - o ich spoločnom maloletom dieťati, aby takáto dohoda bola vykonateľná, podlieha schváleniu súdom.
Zákon o rodine upravuje situácie, kedy rodičovské práva a povinnosti vykonáva iba jeden z rodičov. Je to v prípadoch, keď súd upraví výkon rodičovských práv a povinností, napr. v rozsudku o rozvode alebo v samostatnom rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Nie je vylúčené, že súd toto dočasne upraví neodkladným opatrením, pričom toto opatrenie má platnosť do rozhodnutia vo veci samej, resp. ak bude neodkladné opatrenie zrušené iným spôsobom. Rovnako je to v prípade, ak druhý z rodičov nežije, nie je známy, resp. Súd môže rodičovské práva a povinnosti niektorému z rodičov pozastaviť, ak mu vo výkone týchto práv a povinností bráni závažná prekážka a zároveň to je v záujme maloletého dieťaťa. Súd môže v záujme maloletého dieťaťa výkon rodičovských práv obmedziť, ak rodič žije trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonáva vôbec, alebo nezabezpečuje výchovu maloletého dieťaťa. V situáciách, kedy rodič svoje rodičovské práva a povinnosti zneužíva najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, môže rodičia dokonca úplne pozbaviť výkonu jeho rodičovských práv.
Rodič dieťaťa ako jeho zákonný zástupca má podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) určité práva a povinnosti. Škola nesmie tieto práva rodičovi upierať, pokiaľ mu neboli rodičovské práva právoplatným súdnym rozhodnutím upravené, obmedzené, pozastavené, resp.
Časté omyly a nejasnosti
Častým omylom škôl a školských zariadení, ale aj rodičov je domnienka, že rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov automaticky znamená, že tento rodič má neobmedzené rodičovské práva a povinnosti. Samotné zverenie do osobnej starostlivosti znamená určenie, s ktorým rodičom bude dieťa žiť a kto bude vykonávať základnú starostlivosť o dieťa. Zverením sa druhý rodič nezbavuje vo zvyšku rodičovských práv a povinností. Spravidla súdy výslovne určujú, že správu majetku dieťaťa a jeho zastupovanie budú vykonávať obaja rodičia. Dôvody na úpravu alebo obmedzenie rodičovských práv a povinností aj v týchto bodoch nie sú vylúčené. Ak takéto rozhodnutie vydané nebude, škola aj rodičia musia akceptovať, že napr.
Ak sa niektorý z rodičov bude domáhať, aby škola napr. Nezriedka sa stáva, že jeden z rodičov preukáže škole právoplatné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým mu bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zároveň upozorňuje školu, že nesmie s druhým rodičom konať vo veci maloletého dieťaťa, informovať ho o výsledkoch dieťaťa a podobne. Škola sa dostáva do konfliktu so vzájomnými požiadavkami a očakávaniami rodičov. Ak škola bola informovaná o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (nie je rozhodujúce či je úprava dočasná alebo trvalá), je povinná toto rozhodnutie rešpektovať a riadiť sa ním.
Vplyv rodičovského sporu na dieťa a školu
Príklad: Žiak nie je pripravený, sústredený, deprimovaný, nemá pripravené školské pomôcky. Rodičia sa úmyselne sabotujú, napr. pri preberaní odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi úmyselne neodovzdajú školskú tašku s príslušnými učebnými pomôckami. Dieťa si kupujú liberálnejším režimom výchovy, napr.
Všetky rozhodnutia rodičov, ktoré sa týkajú spoločného dieťaťa, musia nevyhnutne rešpektovať záujmy maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, môžu sa obrátiť na súd, ktorý vec posúdi a rozhodne. Takéto súdne konanie treba odlíšiť od súdneho konania, v ktorom dochádza k všeobecnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Tieto situácie treba odlišovať najmä z dôvodov účinkov prípadnej dohody rodičov. Dohoda rodičov o podstatných veciach sa vzťahuje ku konkrétnej situácii a nevyžaduje sa schválenie dohody súdom, napr. rodičia dospeli k dohode, že dieťa bude generálne zastupovať iba jeden z rodičov, dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti iba jednému z rodičov. Takáto dohoda by bola vykonateľná až po schválení súdom.
Možnosti riešenia a prevencie
Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine môže každý, kto sa dozvie o nevhodnom správaní detí, ako že rodičia porušujú svoje rodičovské povinnosti, resp. že rodičovské práva zneužívajú, oznámiť tieto skutočnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rodičovský spor nevzniká iba v prípade rozvodov a rozchodov, ale rodičovský spor môže vzniknúť aj pri manželoch, ktorí sú zosobášení. V praxi sa vyskytujú aj situácie, na ktoré reflektuje známy vtip „súdim sa s manželkou o deti, ani ona ich nechce”. Z týchto dôvodov má súd právo upraviť výkon rodičovských práv a povinností aj bez návrhu rodičov, napr. z podnetu starých rodičov, školy, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí”) je každý povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „UPSVaR“) na porušovanie práv dieťaťa. Ak UPSVaR zistí, že dieťa alebo rodičia potrebujú pomoc, pretože nie sú schopní riešiť problémy, konflikty v rodine, resp. sa prispôsobiť novej situácii v rodine, môže navrhnúť napr. mediáciu ako odbornú metódu na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine, resp. Tieto opatrenia má UPSVaR ako prostriedky na zmiernenie situácie a pomoc rodičom a dieťaťu. Nie je vylúčené, že rodičia spolupracovať nebudú, resp. pomoc odmietnu.
Okrem možností školy prijať opatrenia podľa školského zákona, resp. oznámiť situáciu dieťaťa orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdu, má škola ako určitá autorita a nezávislá osoba možnosť rodičom odporučiť mediáciu na rýchle a efektívne vyriešenie či už jednorazovej nezhody alebo komplexného rodičovského sporu. Tento postup nie je zákonnou povinnosťou školy, napriek tomu môže byť efektívny. Najväčším problémom mediácie je, že je dobrovoľná a pre možnosť využitia mediačných služieb sa musia zhodnúť obaja rodičia. V Českej republike bol prijatý zákon, ktorý umožňuje súdu nariadiť rodičom prvé informatívne stretnutie u mediátora. Zároveň na viacerých súdoch v súčasnosti prebiehajú pilotné projekty v poručníckej agende, ktoré efektívne rodičov vedú k uvedomeniu si problému a vplyvu sporu na deti a s veľkou úspešnosťou na informatívnych stretnutiach súdny úradník rodičov odkáže na vyhľadanie mediačnej, resp.
V prípade podozrenia školy alebo školského zariadenia na negatívny vplyv rodičovského sporu na dieťa nemusí byť účelné robiť okamžite oznámenia na súd, resp. orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Riaditeľ školy má možnosť pozvať si oboch rodičov na pohovor a v rámci svojich kompetencií vysvetliť rodičom situáciu ohľadom výchovy a vzdelávania dotknutého dieťaťa a upozorniť ich na oznamovacie povinnosti školy. Rodičia môžu osloviť ktoréhokoľvek mediátora, ktorý vykonáva mediáciu podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediácii”), prípadne im mediáciu môže sprostredkovať UPSVaR. Škola v danom prípade nevystupuje v pozícii mediátora. Je zapojená do štádia dosiahnutia dohody o riešení sporu mediáciou, teda do doby, keď sa rodičia reálne zhodnú na potrebe riešenia problému a na mediácii samotnej. Ideálnou alternatívou pre školy, školské zariadenia je nadviazať spoluprácu s komerčným mediátorom, ktorý bude ochotný poskytnúť rodičom úvodnú konzultáciu v priestoroch školy alebo priamo v priestoroch mediačnej kancelárie. Z praxe je zrejmé, že rodičia mediáciu nevyužívajú z dôvodu nízkej informovanosti o tejto možnosti, resp. dôvodu nevedomosti o negatívnom vplyve sporu rodičov na ich dieťa. Informatívne sedenie s rodičmi a apelácia na mimosúdne riešenie sporu nie je vhodné pri všetkých situáciách. V prípade, ak má škola alebo školské zariadenie podozrenie, že dieťa alebo jeden z rodičov je obeťou trestného činu (napr.
Rodičovské konflikty a uspořádání péče o děti po rozvodu
Riziká moderného životného štýlu
Detstvo a dospievanie sú kľúčové obdobia pre fyzický a psychický vývoj človeka. Počas tohto obdobia sú deti obzvlášť zraniteľné voči negatívnym vplyvom vonkajšieho prostredia, ktoré môžu mať dlhodobé následky na ich zdravie a pohodu. Tento článok sa zameriava na rôzne škodlivé vplyvy, ktorým sú deti vystavené, od bezdymových produktov a chemikálií v domácnosti až po nadmerné používanie technológií a nevhodnú stravu. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na tieto riziká a ponúknuť stratégie na ich minimalizáciu.
Vplyv bezdymových produktov na zdravie detí
Používanie bezdymových produktov, ako sú elektronické cigarety, nikotínové vrecúška a zahrievané tabakové výrobky, predstavuje vážne riziko pre zdravie detí a dospievajúcich. Tieto produkty sú často propagované ako menej škodlivé alternatívy ku klasickým cigaretám, čo vytvára dojem menšieho rizika, avšak obsahujú nikotín, vysoko návykovú látku, ktorá negatívne ovplyvňuje vývoj mozgu, zhoršuje sústredenie, pamäť a učenie.
Bezdymové produkty sú pre mladých ľudí atraktívne z niekoľkých dôvodov. Sú dostupné v mnohých atraktívnych príchutiach, ktoré lákajú k experimentovaniu. Okrem toho tlak rovesníkov a moderné trendy môžu viesť k tomu, že ich používanie sa stáva spôsobom, ako zapadnúť do kolektívu. Nesprávna propagácia na sociálnych sieťach a internete bez dostatočného zdôraznenia rizík tiež prispieva k ich popularite.
Nikotín patrí medzi najrýchlejšie návykové látky. U detí vo veku 10 - 14 rokov môže dôjsť k vytvoreniu závislosti takmer okamžite. U adolescentov sa môžu objaviť príznaky závislosti už po 3 - 5 dňoch a až 30 % z nich uvádza, že sa cítili závislí do jedného týždňa od začiatku užívania. Elektronické cigarety môžu obsahovať dávku nikotínu ekvivalentnú 3 - 10 klasickým cigaretám a obsahujú aj ďalšie toxické látky ako formaldehyd, kovové častice (olovo, nikel) a arómy, ktoré môžu spôsobiť poškodenie pľúc známe ako EVALI (vážne až život ohrozujúce poškodenie pľúc spojené s požívaním e-cigariet a vapovaním).
Vývoj pľúc u detí prebieha do približne ôsmeho roku života, následne pokračuje ich rast až do puberty. Negatívne vplyvy, ako fajčenie alebo pasívne vdychovanie dymu, môžu tento vývoj významne narušiť. Deti dýchajú rýchlejšie ako dospelí, čím vdychujú viac oxidu uhoľnatého aj ďalších škodlivých látok na kilogram telesnej hmotnosti. Ich dýchacie cesty, pľúcne vačky aj vyvíjajúci sa mozog sú zároveň citlivejšie na toxíny z dymu a aerosólov.
Oveľa jednoduchšie ako riešiť používanie bezdymových produktov je tomu predchádzať. Dôležité je viesť s deťmi otvorený dialóg o rizikách spojených s týmito produktmi a poskytnúť im informácie o negatívnych dopadoch na zdravie. Rodičia by mali byť ostražití a všímať si príznaky, ktoré môžu naznačovať, že ich dieťa používa bezdymové produkty, ako sú podozrivé predmety v izbe alebo vo vreckách. V prípade podozrenia je najlepšie sa s dieťaťom otvorene a citlivo porozprávať. Z odborného aj preventívneho hľadiska je nevyhnutné dôsledne dodržiavať zákaz predaja všetkých fajčiarskych výrobkov neplnoletým a zamedziť marketingovým praktikám, ktoré podsúvajú deťom a tínedžerom „prírodné“ alebo „menej škodlivé“ alternatívy.
Chemikálie v domácnosti a ich vplyv na zdravie detí
Dnešné deti sú pri narodení vystavené množstvu chemikálií, ktoré v tele nemali ich starí rodičia. Tieto chemikálie sa nachádzajú v rôznych výrobkoch a materiáloch, s ktorými prichádzame do styku každodenne. Ukladajú sa v našom tele a ich celkové účinky na zdravie nie sú úplne známe.
Reklama nás často núti brániť sa proti armáde nebezpečných baktérií pomocou čistiacich prostriedkov s obsahom chlóru, kyselín a iných chemikálií. Používanie chlóru v bežnej domácnosti je však zbytočné a môže viesť k podráždeniu sliznice, bolesti hrdla, kašľu a v extrémnych prípadoch až k zástave dýchania. Podobne, triklozan, látka s antibakteriálnymi účinkami, sa hromadí v organizme a spôsobuje poruchy hormonálneho systému a vývojové poruchy u detí. Kozmetika, osviežovače vzduchu a iné produkty obsahujú arómy a parfumy, ktoré zahŕňajú tisíce syntetických látok, z ktorých mnohé sú škodlivé pre zdravie.
PVC je plast, ktorého výroba a zneškodňovanie spôsobuje veľké problémy životnému prostrediu kvôli obsahu chlóru. Predaj hračiek z PVC kvôli obsahu zmäkčovadiel - ftalátov je v EÚ zakázaný pre deti do troch rokov. Tie isté ftaláty však môžu byť stále súčasťou zdravotníckych pomôcok a obalov potravín. Ftaláty sa z týchto výrobkov ľahko uvoľňujú ohýbaním alebo teplom, dostávajú sa či už jedlom cez obaly potravín alebo cmúľaním hračiek do organizmu. Polykarbonáty sú tvrdé plasty, z ktorých sa hlavne teplom uvoľňuje nebezpečný bisfenol A (BPA). Ten ovplyvňuje hormonálnu sústavu, vyvoláva zmeny reprodukčného systému a oslabuje imunitu. Rizikové sú najmä dojčenské fľaše, z ktorých sa bisfenol A uvoľňuje tým viac, čím je vyššia teplota nápoja a tiež nádoby na potraviny, ktoré sú zohrievané v mikrovlnnej rúre.
Do väčšiny elektroniky, čalúneného nábytku, matracov a ďalších výrobkov sa pridávajú brómové spomaľovače horenia. Tieto látky sa však ľahko uvoľňujú a dostávajú sa do organizmu. Boli zistené v domovom prachu, krvi aj materskom mlieku. Ovplyvňujú štítnu žľazu a hormonálnu rovnováhu a sú vysoko rizikové hlavne pre vývoj mozgu počas vnútromaternicového vývinu.
Pri vysokých teplotách alebo poškodení povrchu sa z nej môžu uvoľniť perfluórované látky. Používajú sa na výrobu nelepivých povrchov a nepremokavých materiálov. Nájdeme ich najmä v kobercoch, topánkach, nábytku, športových a turistických odevoch, povrchoch panvíc a riadov (teflón). Patria k najrozšírenejším toxickým chemikáliám, ktoré boli zistené v organizmoch po celej planéte.
Je dôležité znížiť používanie čistiacich prostriedkov a kozmetiky s obsahom škodlivých chemikálií. Pri nákupe nábytku a kobercov je potrebné pravidelne a intenzívne vetrať miestnosti aspoň jeden mesiac. Elektroniku by sme nemali umiestňovať do spální a detských izieb a snažiť sa minimalizovať jej použitie. Pred použitím nového oblečenia alebo posteľnej bielizne ich preperieme v horúcej vode a nekupujeme podozrivo lacné výrobky z dovozu, bez slovenského návodu na použitie.
Vplyv technológií na deti
Mobilné zariadenia a technológie sú už bežnou súčasťou našich životov a pre deti znamenajú hodiny interaktívnej zábavy. Napriek tomu by sme ich deťom nemali dovoliť používať neobmedzene, pretože prinášajú so sebou viacero rizík.
Displeje a obrazovky vyžarujú modré svetlo, ktoré môže spôsobiť nespavosť. Modré svetlo z obrazoviek a umelého osvetlenia ovplyvňuje spánkový režim, čo v konečnom dôsledku môže zvýšiť riziká rozvoja obezity, cukrovky a depresie. K ďalším zdravotným rizikám spojeným s používaním technológií patrí zhoršenie zraku alebo syndróm myofasciálnej bolesti, čo je porucha chronickej bolesti.
Deti majú vďaka mobilom na dosah aj nevhodný obsah. Už deti vo veku 8 až 9 rokov môžu byť vystavené sexuálnemu obsahu. Výskumy síce ešte nevedia presne určiť rozsah, v akom tento obsah negatívne vplýva na ich psychiku, podľa psychológov však tieto deti v pubertálnom veku v priemere začínajú so svojim sexuálnym životom skôr. Kyberšikana a psychické problémy sú ďalším rizikom spojeným s používaním technológií.
Aj mobilné zariadenia a technológie môžu spôsobovať závislosti. V súčasnosti je do zoznamu psychických porúch zaradená len závislosť na videohrách. Deti majú rady interaktívne prostredie, neustále výzvy a sociálne väzby, ktoré týmto spôsobom nadobúdajú. Ak čas na hrách nie je kontrolovaný a dieťa začne zanedbávať svoj reálny život na úkor toho virtuálneho, môže to znamenať závislosť.
Kompletný zákaz telefónov a tabletov môže viesť k nedôvere, mnoho rodičov preto zastáva miernejšiu formu kontroly, a to reguláciu času online. Deti sa teda môžu hrať alebo prezerať si stránky na internete, ale len v presne vymedzenom čase. Výbornou pomôckou je v tomto smere aplikácia, ktorá po nastavenom čase obrazovku zariadenia zablokuje. Zároveň dokáže sledovať, aký obsah si deti prezerajú online.
Nevhodná strava a jej vplyv na zdravie a správanie detí
Zloženie stravy môže výrazne vplývať na aktivitu detí. Až v 50 %-ách prípadov hyperaktívnych detí sa po upravení stravy prejavy ADHD výrazne zlepšili. Preto venujte dostatočnú pozornosť jedálnemu lístku vašich ratolestí!
Nesprávne nastavené raňajky s nedostatkom bielkovín a nadbytkom rafinovaného cukru môžu u detí spôsobiť vyššiu hyperaktivitu a impulzivitu, horšiu náladu a zníženú funkciu mozgu. Deti konzumujúce bielkovinové raňajky sú menej náchylné k nadváhe a dosahujú lepšie výsledky v škole. Dôležité sú aj vitamíny skupiny B, Omega-3 mastné kyseliny, horčík a zinok, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervových buniek a mozgu.
Je potrebné vyhnúť sa potravinám s nebezpečnými potravinárskymi prísadami (aditívami) - s vysokým obsahom farbív, konzervačných látok (napr. benzoát sodný) a É-čiek. Potravinárske prídavné látky môžu vyvolať hyperaktívne správanie u detí bez predchádzajúcich problémov správania. É-čka sa vyskytujú hlavne v sladených nápojoch. Je potrebné vylúčiť, resp. eliminovať príjem kofeínu (kola, čierne čaje).
Deti mladšie ako jeden rok by nemali piť "ovocné džúsy", pretože ovocie neobsahujú, naopak ale obsahujú glukózovo-fruktózový sirup a rôzne arómy, aby čo najviac pripomínali vôňu a chuť ovocia. Čo sa týka športových nápojov - určite ich deťom nedávajte, pretože obsahujú brómovaný rastlinný olej, ktorý môže viesť k toxicite brómu a ovplyvniť nervový systém, pokožku a pamäť dieťaťa. Sladený "ovocný" jogurt poskytuje umelé farbivá a cukor obsiahnutý v týchto jogurtoch sú pre deti skutočne nezdravé a vôbec nie sú prospešné. Med je síce zdravý, ale u detí do roka môže byť nebezpečný. Jedovaté baktérie obsiahnuté v mede môžu spôsobiť ochorenie nazývané detský botulizmus, ktoré ovplyvňuje nedostatočne rozvinutý imunitný systém detí a môže viesť k svalovej slabosti a dýchacím problémom.
Mnohé obalové materiály obsahujú toxický prvok bisfenol-A (BPA), ktorý sa môže uvoľňovať do potravín. Deti môžu byť vystavené vysokej hladine anorganického arzénu prostredníctvom výrobkov na báze ryže, napríklad detských ryžových obilnín. Výber „light“ výrobkov, ktoré namiesto cukru obsahujú látku nazývanú aspartám, je však oveľa nebezpečnejší. Je potrebné vyhnúť sa aj párkom v rožku, a vlastne akémukoľvek spracovanému mäsu. Žuvačka nie je pre deti vhodná v mnohých smeroch. Po prvé, pretože väčšina žuvačiek obsahuje vysoké množstvo cukru, čo môže poškodiť ich zuby a spôsobiť zubný kaz. Ale skutočne nebezpečné je to, že ju môžu neúmyselne prehltnúť. V tom prípade hrozí nebezpečenstvo udusenia. Deti možno milujú gumené cukríky, ale je to ako kŕmiť ich čistým cukrom. Na týchto cukríkoch nie je nič zdravé a navyše môžu u dieťaťa spôsobiť cukrovku. Príliš veľa soli v zemiakových lupienkoch môže spôsobiť niekoľko zdravotných problémov od hypertenzie alebo vysokého krvného tlaku po obličkové kamene. Mrazená či chladená pizza, ktorú predávajú supermarkety, nie je pre deti dobrou voľbou.
Akékoľvek nepasterizované mlieko môže byť mimoriadne nebezpečné a dokonca smrteľné pre deti aj dospelých. V mnohých prípadoch surové mlieko obsahuje škodlivé baktérie, vírusy a parazity. Dojčatá a malé deti by sa mali vyvarovať plesňového syra a iných mäkkých syrov zrejúcich z plesní. Zmrzlina, ktorá sa roztopila a znovu zmrazila, je mimoriadne nebezpečná, pretože baktérie, ako je listéria, v nej môžu rásť a stať sa nebezpečnými pre naše zdravie.
Éčka, alebo prídavné látky, sú chemikálie, ktoré sa pridávajú do potravín na predĺženie trvanlivosti, zlepšenie chuti a farby. Pre zdravého človeka sú za normálnych okolností aditíva bezpečné, ale niektoré môžu zapríčiniť vážne ťažkosti, napr. alergikom, astmatikom a malým deťom.
S ohľadom na ich zdravie by sme sa mali vyhýbať éčkam ako E620 - 625 (kyselina glutamanová a jej soli), napr. E621 je glutaman sodný, ktorý sa nachádza aj vo vegete. Ďalej E200 - 203 (kyselina sorbová a jej soli), E 210 - 213 (kyselina benzoová a jej soli), ktorú obsahujú ovocné šťavy či džúsy, E249 - 250 (dusitany), E 220 - 223 (oxid síričitý a síričitany), E251 - 250 (dusičnany)a potravinárske fabivo E 102, tartrazín, ktorý okrem iného podporuje zvýšenú hyperaktivitu detí a nachádza sa v mliečnych výrobkoch. Aditíva nesmú byť použité v neopracovaných potravinách a veľmi obmedzené je ich používanie v potravinách pre dojčatá, malé deti, ako aj v hotových jedlách. Dusičnany či dusitany E 250, 251, 252 môžu byť u malých detí príčinou pokrmovej methemobloginémie, látky na okyslenie môžu pôsobiť ako preháňadlá, siričitany E 220, používané pri ošetrení sušeného ovocia môžu vyvolať alergické reakcie, hnačky, bolesť hlavy, a glutamát sodný E 621 nie je vhodný pre obsah soli aj alergickú reakciu. Toxické dusičnany E 249 alebo E 250 sa bežne pridávajú do údenín (salámy, párky či šunka). Ak tieto výrobky konzumujú malé deti, je tu akútne riziko otravy, pretože detský organizmus nie je ešte natoľko schopný , aby dokázal dusičnany včas premeniť na menej škodlivé látky.
K éčkam, ktoré neprospievajú nášmu zdraviu patrí potravinárska žltá (E110), ktorú nájdeme v mnohých sladkostiach, nealkoholických nápojoch, horčici aj instantných polievkach. Vyvolať môže hnačku, vracanie, alergické, resp. astmatické reakcie, hyperaktivitu. Aj potravinársku modrú (E132) objavíme v sladkostiach - čokoládových tyčinkách, žuvačkách, pudingoch. Synteticky vyrobené farbivo môže vyvolať vracanie, celkovú nevoľnosť, vyrážky či alergiu. V sladkostiach, sladkých limonádach, džúsoch sa nachádza i „druhá“ potravinárska modrá E 133, ktorá môže podnietiť hyperaktivitu detí a zvýšiť riziko vzniku rakoviny. Konzervant kyselinu benzoovú E 210 možno nájsť napr. v kečupe, ktorý je medzi deťmi veľmi obľúbený. Podobne ako žuvačka (síce bez cukru, ale so sladidlami) mali by ste vedieť, že okrem alergénnej zložky obsahuje peknú zmes éčok ako farbivá E 129, E 133, konzervačné látky E 296, E 297, antioxidanty E 320, E 330, emulgátory a stabilizátory E 420, 421, 422 a náhradné sladidlá E 950, 951 a 955.
Vplyv výchovných štýlov na dieťa
Väčšina rodičov sa snaží odovzdať svojim deťom len to najlepšie, čo dokážu. Niekedy sa však stane, že aj nechtiac využijú prístup, o ktorom si mysleli, že je správny, ale opak je pravdou.
1. Zaobchádzanie s deťmi ako s dospelými
Niekedy sa stáva, že rodičia hovoria o svojich deťoch ako o malých dospelých. No ony nie mini dospelí. Ony sú deti. Nemajú také schopnosti ako dospelí, nevedia spracovať všetky informácie a nedokážu myslieť abstraktne v takej miere ako dospelí ľudia. Deti nemajú úplne vyvinutý mozog, takže nie sú emočne ani duševne zrelé. Očakávanie rodičov, že deti budú ako dospelí, je absurdné. Neočakávajte napríklad, že vaše batoľa bude konať ako staršie dieťa, pretože budete zbytočne sklamaní. Ak sa nechcete zbytočne rozčuľovať, neberte ich na miesta, o ktorých viete, že neadekvátne správanie malých detí nie je akceptované alebo tolerované. Ak musíte napríklad cestovať lietadlom, pripravte sa na to, že môžu nastať aj problémy.
2. Podrobné plánovanie každého dňa
Veľmi veľa detí može vyhorieť skôr, ako odídu na vysokú školu. Odborníci tvrdia, že to súvisí aj s tým, že majú tak podrobne rozplánovaný každý deň, že nemajú čas na oddych a čas len pre seba. Často majú na každý deň po škole naplánovaných množstvo aktivít, krúžkov, tréningov a večer sa ešte musia pripravovať na ďalší deň. Na konci dňa majú nulový voľný čas na to, aby boli iba deťmi. Často potom tieto deti končia ako vystresované, lebo sa snažia všetko zvládnuť a držať krok s nabitým harmonogramom. V súčasnosti sa tento trend presúva už do predškolského veku. Veľa detí má množstvo krúžkov už od troch rokov. Niektoré to zvládnu bez problémov, ale sú aj také, ktoré tento režim vnímajú ako prísny a rýchly a práve preto sa necítia vôbec šťastné. Deti potrebujú čas aj na využívanie voľných hier a na rozvíjanie svojej fantázie. Súčasťou vývoja je umožniť im aj to, aby mali čas na fantazírovanie a vytváranie si vlastných predstáv. Obmedzenie hracieho času dieťaťa z dôvodu nadmerne naplánovaných aktivít môže negatívne ovplyvniť jeho vývoj.
3. Telesné alebo emočné týranie
Je zrejmé, že fyzické týranie poškodzuje dieťa. Emočné týranie je rovnako škodlivé a niektorí rodičia si ani neuvedomujú, že to robia. Nebezpečné sú hlavne slová. Nedajú sa vymazať. Keď svoje dieťa označíte za hlúpe, zlé, škaredé, tieto slová sa hlboko dostávajú do jeho srdca. Neexistujú slová, ktoré by dieťaťu mohli ublížiť viac ako slová rodiča. Medzi rodičmi a deťmi často prebieha komunikácia v rovine príkazov a zákazov: hýb sa, uhni, nezavadzaj, ponáhľaj sa, hovor, nezašpiň sa, buď ticho, ospravedlň sa, poď sem, nevyrušuj, si neschopný, choď spať, prídeš neskoro, neotravuj, mám robotu... Keď sú deti neustále zavalené príkazmi, zákazmi, hrozbami, ponaučeniami a nervozitou, nielenže necítia lásku, ale stávajú sa odolnými na tieto slová. Viac príkazy a zákazy neplnia, ako plnia.
4. Očakávanie, že dieťa zvládne problémy dospelých
Neočakávajte, že vaše dieťa ponesie bremeno vašich problémov. Úlohou rodiča je chrániť svoje dieťa pred problémami dospelých. Alkoholizmus, zneužívanie drog a iné závislosti sú len niektoré z problémov, ktorým by dieťa nemalo byť vystavené. Taktiež by ste mali myslieť na to, že pri rozvode by nemalo byť vystavené veľkej emočnej záťaži.
5. Tlak na úspech
Tlak na úspech je v dnešnej dobe príliš vysoký. Rodičia, ktorí chcú pre svoje deti to najlepšie, ich často motivujú k tomu, aby boli vo viacerých oblastiach čo najlepšie. V živote to však často chodí tak, že vždy sa nájde niekto, kto je lepší aj keď sa snažia najviac, ako len dokážu. Je to prirodzený proces. Dieťa môže, avšak, byť z toho frustrované. Medzi povzbudením a tlakom je veľký rozdiel. Je dobré poznať tento rozdiel, aby ste mohli adekvátne povzbudzovať vaše dieťa. Psychológovia upozorňujú rodičov, že ak veľmi tlačia na výkon, je menej pravdepodobné, že si deti vyvinú svoju vlastnú vnútornú motiváciu.
6. Sociálna izolácia
Deti musia vyrastať aj s deťmi. Nestačí im byť len v blízkosti dospelých a komunikovať iba s nimi. Môže to znížiť schopnosť dieťaťa komunikovať so svojimi rovesníkmi. Na to, aby si mohli deti osvojiť dobré sociálne správanie, musia byť pravidelne v blízkosti rovesníkov, pretože to ovplyvňuje ich schopnosť spoločensky sa presadiť aj v dospelosti. Skúsenosti z prvých dvoch alebo troch rokov života majú dopad na prijatie deťmi spolužiakmi v materskej škole a potom aj neskôr. Deti, ktoré sú schopné komunikovať s rovesníkmi v ranom veku, a tie, ktoré prejavujú prosociálne správanie, majú obrovskú šancu, že ich spolužiaci prijmú medzi seba.
7. Zlé vzory
Mať pozitívne vzory je veľmi dôležité. Rodičia sú pre dieťa najdôležitejšími vzormi. Rodičia i širšia rodina od narodenia formujú identitu dieťaťa, t.j. vytvárajú jeho sebaobraz, čiže vedomie seba samého. Samotné formovanie identity sa deje od najútlejšieho veku dieťaťa a je závislé od toho, aké informácie o sebe dieťa od svojich rodinných príslušníkov dostáva. Tieto informácie dieťa získava prostredníctvom vzťahu, ktorý s nimi má, a to v bežných životných situáciách. Vo vytváraní sebaobrazu je rozhodujúce, či je dieťa posudzované a hodnotené prevažne negatívne alebo prevažne pozitívne, a to osobitne v prvých rokoch života, kedy hodnotenie prichádzajúce od rodičov preberá absolútne nekriticky. Rodičia fungujú ako modely, ktoré je možné napodobňovať, resp. sa s nimi identifikovať. Dieťa si takto osvojuje mnoho pozitívnych i negatívnych vlastností a vzorcov správania pre rolu muža, ženy, matky, otca, dospelého pracujúceho, suseda, priateľa a pod. V tomto zmysle je pre dieťa rodina mikrosvetom, v ktorom sa učí, najmä imitáciou a identifikáciou, ako fungovať, ako riešiť najrôznejšie situácie. Súčasťou osvojovania si rolí je aj osvojovanie si noriem, vzorcov, hodnôt.
Toxické rodičovstvo a jeho dôsledky
Toxické rodičovstvo je také, ktoré vedie k veľmi narušeným vzťahom medzi dospelým a dieťaťom. Deti „toxických“ rodičov následne nemajú zručnosti pri vytváraní kvalitných a zdravých vzťahov nielen v rodine, ale ani v okruhu kamarátov, známych, vlastných životných partnerov a dokonca ani u vlastných detí. Ako toxické rodičovstvo môžeme vnímať napríklad formovanie detí podľa vlastných (napríklad nenaplnených) prianí a očakávaní. Prejavuje sa aj zvykom rodiča využívať pri spätnej väzbe u detí znevažujúce komentáre, negatívne postoje a obviňovanie: „Nikdy z teba nič nebude. Všetko iba pokazíš. V toxickom rodičovstve často chýba akceptácia akýchkoľvek kompromisov či preberanie zodpovednosti za deti. Ľudia, ktorí majú takúto skúsenosť, rozprávajú o tom, že u nich doma chýbala stabilita, porozumenie aj láska: „Nevedel som, čo sa stane, čo mám čakať. Tieto deti zažili žalostne málo dobrých vecí a mnohé boli aj obeťou fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia.
V žiadnom prípade nedovoľuje svojim deťom, aby sa od neho vzdialili. Jeho prejavy sa môžu líšiť v závislosti od prostredia, v ktorom sa pohybuje. Jeho veľmi dobrá argumentačná zručnosť a racionalizácia mu pomáhajú odôvodniť svoje činy. Jeho sebavedomie sa zvyšuje s poklesom sebavedomia jeho dieťaťa. Nikdy nespochybňuje svoje rozhodnutia a prejavy. Je nutné dodať, že každý rodič môže mať zlý deň alebo urobiť neefektívne rozhodnutie. Manipulatívny rodič dokáže narábať so svojimi slovami a prejavmi správania tak, že jeho dieťa sa správa presne podľa jeho želaní a neuvedomuje si to. Narcistický rodič je málo empatický a veľmi ťažko (ak vôbec) dokáže svoje dieťa pochopiť. Od ostatných očakáva uznanie, i keď nespravil nič oceneniahodné. Neprejavujú emócie a pocity - majú napríklad úsmev na tvári, aj keď si rozbijú kolená. Skeptické a opatrné - mohli si napríklad vypočuť, že ich ďalší týždeň vezme rodič na dovolenku a budú mať celý týždeň pre seba. V skutočnosti sa nič z toho nestane. Zdanlivo necitlivé - deti MPN rodičov ani „nehnú brvou“ v prípade úrazov, sklamaní, posmeškov od ostatných a podobne. Zľahčujú svoju situáciu - podobným princípom, ako si môžu vypočuť od svojho rodiča. Napríklad: „To, že som ťa udrel, nie je dôvodom na plač. Je to prianie Boha a ak sa chceš dostať do neba, budeš mi za to ďakovať.“ Takéto deti môžu v reálnom živote povedať: „Nič sa nestalo. Takto to malo byť. Prejavujú strach zo samoty - dieťa toxického rodiča potrebuje, aby mu ostatní odsúhlasili to, čo robí. Vyrastať s toxickým rodičom, či už s manipulátorom, narcistom, alebo tým, kto opakovane prekračuje hranice, zanecháva stopy. Možno ste si ich dlho neuvedomovali. Možno ste si hovorili, že „takto to predsa bolo všade“. Dobrou správou je, že vplyv toxického rodičovstva sa dá liečiť. Prvým krokom je uvedomiť si, čo sa skutočne dialo. Dôležité je tiež vedieť, že máte právo na hranice, aj keď ide o rodičov. Máte právo rozhodnúť sa, čo ešte prijímate a čo už nie. Toxické dedičstvo sa nemusí prenášať ďalej.
