Sociálne dôsledky rozvodu na dieťa

Rodina je základnou bunkou našej spoločnosti. Predstavuje miesto, kde sa dieťa učí spolužitiu, láske a vzájomnému rešpektu, poskytuje svojim členom pocit bezpečia a pohody, vytvára atmosféru pokoja a pohody, kde je možné sa uvoľniť a zdieľať s ostatnými príjemné aj nepríjemné pocity a prežívanie. Je to miesto, na ktorom sa môžu vytvoriť najvhodnejšie podmienky pre zdravý duševný a telesný vývoj detí. To všetko v ideálnom prípade. Mnoho z nás často považuje rodinu a život v nej za samozrejmosť. V prípade, že nás obklopuje láska príbuzných a riešime len bežné denné starosti, nepotrebujeme sa touto témou ani viac zaoberať. Až keď sa táto pohoda naruší, potom si uvedomíme ako dôležitá rodina je a čo človeku dáva.

Narušenie takejto pohody a pocitu bezpečia predstavuje rozvod/ rozchod rodičov a má obrovský vplyv na emočné prežívanie u detí. Rozvod alebo rozchod sa radí podľa psychológov medzi najstresovejšie udalosti v živote človeka. Táto udalosť ovplyvňuje všetkých členov rodiny a je pre nich veľkou záťažou.

S rozvodom a rozchodom partnerov sa však v posledných rokoch stretávame stále častejšie, a preto je potrebné hľadať spôsoby, ako čo najviac eliminovať nepriaznivé dopady na deti i dospelých. Dopady rozvodu na deti sú rôzne a závisia od viacerých faktorov, hlavným faktorov však sú samotní rodičia a to aký postoj k tejto situácii zaujmú. Rozvod bol donedávna pre väčšiu časť spoločnosti niečím ojedinelým. Avšak, v súčasnosti, kedy sú rozvody častým javom, ani spoločnosť ich neposudzuje tak negatívne ako kedysi. Manželia sa v súčasnosti rozvádzajú z rôznych, niekedy až absurdných príčin. Pravdepodobne najviac zasiahnuté touto skutočnosťou bývajú práve ich potomkovia, deti.

Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnému pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické. V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, ba práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni.

Partnerstvo vs. Rodičovstvo

V rovine rozvodu/rozchodu máme dve roviny - manželskú/partnerskú a rodičovskú. Pre rodičov je samotný rozvod obrovskou emočnou záťažou, pri ktorej sa potrebujú vysporiadať s tým, ako zvládnuť ukončenie vzťahu, ktorý zakladali s predpokladom celoživotného trvania. Prechádzajú rôznymi fázami, počas ktorých sa snažia zvládnuť vlastné pocity krivdy, viny, hnevu a smútku. To všetko sa deje vo vzťahu k partnerovi, ale ovplyvňuje celkové prežívanie jednotlivca. Druhou rovinou je rodičovská, kedy sa rodičia zaoberajú prežívaním detí a hľadaním modelu ďalšieho spoločného fungovania rodiny, ktorá potrebuje naďalej plniť svoj funkciu voči deťom. Oddelenie týchto dvoch oblastí je často problematické, nakoľko rodičia niekedy nedokážu vzájomné pocity vo vzťahu jeden k druhému ovládnuť a priamo vplývajú na deti.

Rodičia nechcú svojim deťom ublížiť, ale v praxi sa stretávame s tým, že sa to deje. Deti sú účastníkmi konfliktov, vzájomného osočovania, vypočúvania rodičmi o tom, čo sa dialo u druhého rodiča a podobne. Často sa stretávame s manipuláciou, kedy je na deti vyvíjaný tlak prostredníctvom rodičov, ktorí medzi sebou súperia o to, kto je lepší. Najviac však trpí samotné dieťa, ktoré prežíva konflikt lojality, kedy chce ľúbiť oboch a nechce nikoho zraniť, ale v závere sa prikláňa na stranu jedného a následkom nadmerného tlaku môže mať odmietavý postoj voči druhému. Situácie sú rôzne a často veľmi bolestivé.

Rozvod a psychorozvod

Prežívanie rozvodovej/rozchodovej situácie u detí závisí od viacerých faktorov. Ako sme už spomenuli najväčší vplyv však majú rodičia. Samotný rozvod manželstva má právnu rovinu, kedy prebieha súdny proces o rozvode manželstva a úprave práv a povinností voči nezaopatreným deťom. Pri rozchode partnerov je možné súdny proces vynechať, pokiaľ sa rodičia dohodnú na tom, ako sa budú o deti starať po rozchode. Zo psychologického pohľadu je však kľúčová emočná rovina resp. zvládnutie rozchodu/rozvodu na emočnej úrovni , vtedy hovoríme o psychorozvode. Ten prebieha v oboch prípadoch. Ak toto rodičia zvládnu, potom sa môžu zamerať na potreby detí.

Pre ilustráciu dopadov rozvodu na deti, pozrime sa na niektoré príklady:

Ako pomôcť deťom zvládnuť túto záťažovú situáciu?

Dôležité je deti v tejto oblasti nevynechať. Mnoho rodičov si myslí, že tým, že deti sú možno malé, tak nechápu tomu, čo sa okolo nich deje a netreba ich tým zaťažovať. Jednoducho sa nejako rozídu, odsťahujú a deťom to nevysvetlia. To je ale veľmi rizikové a prináša to v neskoršom veku veľké problémy v psychickom prežívaní detí a teda aj vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi.

Rozhovor

Na začiatok teda odporúčame jednoznačne sa s deťmi o situácii porozprávať a vysvetliť im, čo sa okolo nich deje a aké zmeny v ich živote nastanú. Zdôrazňujeme, že primerane veku. Je potrebné začleniť informácie o ďalšom bývaní a spôsobe starostlivosti o deti , tiež je dôležité vytvoriť aj priestor na ich otázky a zodpovedať ich. Rodičia by sa na takýto rozhovor mali spoločne pripraviť, aby boli v odpovediach jednotní. Tiež nie je vhodné, aby počas rozhovoru došlo k vzájomnému obviňovaniu a špecifikácii dôvodov rozvodu. Deťom stačí vedieť, že je to ich spoločné rodičovské rozhodnutie, ktoré neovplyvní vzťah rodičov k deťom a mať ubezpečenie, že navždy ostanú pre ne mamou a otcom.

Ďalšia starostlivosť o deti

Rodičia si potrebujú premyslieť, ako budú ďalej zabezpečovať starostlivosť o deti. Niekedy je vhodné si rôzne modely vyskúšať. Pri tom aký model sa zvolí sa odporúča zohľadniť vek resp. vývinové obdobie a s ním súvisiace aktuálne vývinové potreby dieťaťa, možnosti rodičov zabezpečovať starostlivosť, ich vzájomnú komunikáciu a ideálne aj zachovanie škôlky/školy/rovesníckeho prostredia.

Najčastejšie modely starostlivosti o detí sú:

1. Dieťa zverené jednému rodičovi a neupravený styk s druhým rodičom (napr. Dieťa je zverené matke a s otcom sa stretáva podľa toho ako sa otec s matkou dohodnú).
2. Dieťa zverené jednému rodičovi a upravený styk s druhým rodičom (napr. Dieťa zverené matke a s otcom sa stretáva každý párny víkend a každú stredu v nepárnom týždni).
3. Dieťa zverené do striedavej starostlivosti (napr. týždeň u matky a týždeň u otca).

Konzultácia s odborníkom

Treba spomenúť, že každej rodine vyhovuje niečo iné , preto je vhodné zvážiť viaceré možnosti a prihliadať predovšetkým na to, čo je v najlepšom záujme detí . Pre tieto situácie je možné a vhodné poradiť sa s kolíznym opatrovníkom, ktorý vstupuje do súdneho procesu rozvodu ako zastupujúca vášho dieťaťa alebo detí . Okrem toho vám môže odporučiť poradenstvo psychológa, ktorý sa špecializuje práve na tieto situácie týkajúce sa manželov, partnerov, rodiny ale aj jednotlivca. Táto pomoc je bezplatná a môže byť využitá aj z vlastnej iniciatívy. To znamená, že ak aj prechádzate rozchodom, ktorý sa nerieši súdnou cestou , môžete využiť toto poradenstvo. Psychológov nájdete na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny pod referátom poradensko - psychologických služieb.

Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnému pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku.

Ako uviedla klinická psychologička Alica Farkašová: „Rozvod je ťažká záťažová situácia pre všetky vekové kategórie,“ uviedla v Dámskom klube klinická psychologička Alica Farkašová. „Deti rozvodom prichádzajú o primárne bezpečie, niečo, čo bolo dovtedy samozrejmé. U mladších detí môže dôjsť k regresu, teda že sa začnú správať ako mladšie deti. Psychologička zároveň upozornila, že to, aký dopad na deti bude mať rozvod, je z veľkej časti v rukách rodičov. „Nemusia mať žiadnu traumu. Výskumy ukazujú, že to záleží od kvality vzťahu rodičov. Pokiaľ to dieťa žije vo vzťahu, kde je veľa hádok, tak to na neho vplýva horšie než samotný rozvod. A ak tá konfliktná situácia pretrváva po rozvode, je to negatívne.“

Nefunkčný vzťah je horší než rozvod. Mnoho párov sa domnieva, že pre dieťa je lepšie, ak aj napriek problémom zostávajú spolu. Psychologička však vysvetlila, že nefunkčný vzťah je pre dieťa horší než rozvod. Deťom sa po rozvode uľaví. Koľkokrát si hovoria, že bodaj by sa tí rodičia rozviedli,“ vyvrátila odborníčka častý mýtus. Podľa Alice Farkašovej je pri rozvode najdôležitejšie zvládnuť ho bez konfliktov. „Najlepšie je, ak ho dvojica zvládne bez toho, aby tie partnerské konflikty prerástli aj do rodičovstva.“

Podľa výskumov deti, ktorých rodičia zvládli rozvod s minimalizovaním konfliktných situácií, sa v dospelosti v žiadnych významných parametroch nelíšili od detí zo šťastných úplných rodín, na rozdiel od detí z rodín, kde prebiehal rozvod veľmi konfliktne ale aj z rodín, kde rozvod neprebehol, ale konflikty v rodine tam boli veľmi časté.

Na záver by som len dodala, že aj keď rozvod ovplyvní životy všetkých členov rodiny, môže byť aj príležitosťou ako deťom ukázať, že aj takáto záťažová situácia sa dá zvládnuť. Keď sa rodičom podarí oddeliť ukončené partnerstvo od rodičovstva a zachovajú si k sebe toleranciu, môžu deťom ukázať, že aj najťažšie životné krízy sa dajú prekonať s rešpektom a úctou.

Vplyvom rodičovského konfliktu sa, bohužiaľ, veľká miera pozornosti orientuje práve naň a na jeho riešenie. Niektoré páry zvládajú, aj napriek svojim nezhodám, vidieť to, ako sa situácia odráža v živote dieťaťa. V prípade Barbory to tak ale nebolo: v dôležitých vývojových obdobiach jej života zatienil rozbúrený rodičovský vzťah jej detské a vývojové potreby. V dôsledku toho si Baša do dospelosti odniesla skúsenosť, že je v živote nechcená, menej dôležitá ako ostatní a že nie je obvyklé, aby dostávala potrebnú pozornosť a starostlivosť. Barbore sa vďaka jej názoru a tiež vďaka manželovi a jeho rodičom darí postupne túto skúsenosť tzv. spracovať.

Už zo slov Martiny a jej popisu detstva je veľmi zrejmé, ako zásadný význam majú tieto detské skúsenosti aj v jej dospelosti. Martina sa, bohužiaľ, stretla s niečím, čo sa ťažko prekonáva, a síce s násilím a stratou bezpečného domova. Mamička Martiny síce dokázala po traumatizujúcej situácii od manžela odísť, ale bohužiaľ ani ďalší partnerský vzťah nebol pre dieťa - Martinu - bezpečný a zdravý. Tu sa núka otázka, aké skúsenosti z detstva mala v rodine mama Martiny, a ako sa tieto jej skúsenosti podpísali na jej výbere partnerov. Pre každého, kto by bol v podobnej situácii, je vhodnou pomocou psychoterapia. V tej je možné svoju minulosť a traumy z nej spracovať.

Áno, rozvod býva v mnohých prípadoch na mieste a nie je potrebné sa k nemu stavať a priori negatívne. Nedá sa povedať, že každý rozvod spôsobí vždy konkrétne utrpenie dieťaťa; záleží na dôvodoch rozvodu, na jeho priebehu a na jeho dopadoch. Oveľa horšie pre dieťa býva, keď spolu zostávajú rodičia, ktorí nie sú schopní z akýchkoľvek dôvodov spolu žiť, komunikovať a vytvoriť pre dieťa stabilný a bezpečný domov. Pokiaľ sú rodičia schopní si uvedomiť a prijať, že rozvodom končí ich partnerstvo, ale pretrváva ich rodičovstvo, môže každý z nich zamerať svoju pozornosť naň, na potreby dieťaťa a na podporu zdravého vzťahu dieťaťa a druhého rodiča.

„Nálepkovanie“ detí z rozvedených rodín bolo kedysi, bohužiaľ, celkom časté; dnes už sa, dúfame, takéto situácie stávajú skôr výnimočne. Alenu našťastie „nálepkovanie“ v škole naopak posilnilo a životné skúsenosti z rodiny ju viedli k uchopeniu života do svojich rúk a k starostlivej voľbe a obozretnosti.

Klára presne vystihla, že rozvod ako taký neznamená takmer nič, ale že správanie rozvádzajúcich sa je to, čo rozvod pre dieťa znamená. Materskú rolu u Kláry čiastočne napĺňala nová partnerka otca, ktorý sa vo svojej otcovskej roli pozitívne zmenil. Z neznámych dôvodov s ním ale Klára nemohla byť častejšie. Bohužiaľ, Klárin príbeh vyvracia starý mýtus, že starostlivosť matky je vždy bez výnimky lepšia. Pokiaľ dieťa nemá možnosť tráviť s oboma rodičmi toľko času, koľko potrebuje a koľko si praje, máva to negatívny dopad. V prípade Kláry sa to podpísalo na jej vzťahu k matke. Možno to Kláru privedie k tomu, aby sa sama vyvarovala jej chýb.

Neliečená alebo zle liečená psychiatrická diagnóza, alebo iná osobnostná patológia, s ktorou daný človek ani jeho partner nedokážu existovať, býva jedným z veľmi častých dôvodov rozvodu. Druhým extrémom je, keď „zdravý“ rodič vo vzťahu zostáva; obyčajne z ľútosti a kvôli pocitu zodpovednosti. Snaží sa partnerovi pomôcť, často ale na úkor dieťaťa. Takéto dieťa si potom odnesie traumatizujúce skúsenosti ako Monika, a s vysokou pravdepodobnosťou bude k vzťahom pristupovať s úzkosťou a masívnou nedôverou. To preto, že sa doma nemohol alebo nemohla naučiť, kde je hranica toho, čo je ešte v poriadku a čo už je dôvodom na ukončenie vzťahu.

Život dieťaťa v neustálom konflikte rodičov je pre neho peklo. Každé dieťa má tendenciu oboch rodičov chrániť, resp. udržovať s nimi dobrý vzťah, a je k nim lojálne. Ale zároveň vidí, že si obaja rodičia v konfliktoch ubližujú. Skúsenosť, s ktorou odchádza dieťa z takejto rodiny, prináša nedôveru v to, že vzťah môže fungovať. Tak, ako vo všetkých predchádzajúcich príkladoch, aj tu by mohla pomôcť psychoterapia a narovnanie pohľadu na vzťahy počas nej. Ale nie vždy chce človek niečo takéto absolvovať; život matky samoživiteľky sa tak stáva logickým riešením.

Domnievam sa, že by mal Pavol dostať vysvetlenie, prečo „bolo lepšie“, aby sa s otcom nevídal. Niekedy to môže byť totiž odporúčanie vychádzajúce z toho, že rodičia nie sú schopní dohodnúť sa a otcovia sú vedení k tomu, aby sa „obetovali“, „boj o dieťa“ radšej vzdali a uchránili tak dieťa od ďalšieho zažívania konfliktov. Dieťaťu sa na jednej strane uľaví, aj tak však príde moment, kedy mu druhý rodič začne chýbať. Pavol na sebe pracuje a je schopný nadhľadu a reflexie emócií.

Rozvody sa v súčasnosti stávajú dostupným a úplne bežným riešením problémov v rodine. Aj keď rozvodom trpia všetci zúčastnení, najviac ovplyvní dieťa a jeho ďalší život, bez ohľadu na to, v akom veku týmto obdobím muselo prejsť. V štúdii reflektujeme manželstvo a rodinu, ktoré v súčasnosti prechádzajú krízou.

Rozvod sa detí veľmi dotýka. Prechádzajú dôležitou životnou zmenou a potrebujú oboch rodičov, ale aj blízkych príbuzných k tomu, aby lepšie porozumeli tomu, čo sa v ich živote mení a čo ostáva rovnaké. Známa veta hovorí, po rozvode síce prestávate byť manželmi/partnermi, ale zostávate rodičmi. V prípade, že si rodičia všimli, že sa ich dieťa s tým, čo sa u nich doma v období rozchodu/rozvodu deje trápi, poradenský psychológ RPPS môže byť odborníkom, ktorý deťom pomáha vyznať sa v ich svete emócií, rôznych myšlienok a trápení, môže im pomôcť postupne sa vyrovnávať a psychicky sa adaptovať na zmeny, ktoré v ich životoch nastávajú.

Odborníci sa zhodli v tom, že deti rozvedených rodičov majú síce viac problémov v porovnaní s rovesníkmi z nerozvedených rodín, ale väčšinu týchto problémov musia prekonávať už pred rozvodom. Ukázalo sa, že hlavnými a skutočnými príčinami ich ťažkostí bol:

• pretrvávajúci manželský a rodičovský konflikt, pri ktorom rodičia vťahujú dieťa do svojho konfliktného vzťahu, a to sa tak stáva nástrojom ich vzájomného boja,
• narastajúca nefunkčnosť rodiny, v ktorej rodičia s vážnymi osobnostnými a citovými problémami nedokážu vytvoriť deťom podmienky pre ich zdravý vývin,
• narušený vzťah s matkou (alebo s opatrovníckym rodičom).

Skúmala sa tiež otázka, či typ rodiny súvisí s ťažkosťami v prispôsobovaní detí, pričom sa porovnávali rodiny úplné, rozvedené a zmiešané. Dospelo sa k záveru, že nie typ rodiny, ale deťmi vnímaný rodičovský konflikt má významne nepriaznivý vplyv na ich ťažkosti v prispôsobovaní. Tieto závery boli dosť prekvapujúce a otvárali otázku, či sa negatívne účinky rozvodu neprejavujú až v dospelosti a neznižujú šance „rozvodových“ detí na spokojnosť v zrelom veku. Zistilo sa, že negatívne účinky rozvodu sa za istých okolností môžu naozaj prejaviť až v dospelosti - ak rozvod vedie k úpadku vzťahov s rodičmi alebo ak sa opakuje. Na druhej strane ľudia, ktorí prežili nízko stresový rozvod (bez dlhodobých rodičovských ťahaníc), sa významne nelíšili od tých, čo žili v šťastných úplných rodinách, a boli na tom dokonca lepšie ako tí, ktorí žili v úplných, ale nešťastných rodinách.

Najväčšie riziko negatívnych účinkov rozvodu hrozí keď:

• deti dlhšiu dobu nerozumejú tomu, čo sa v rodine deje a úporne to spracúvajú (napr. za zhoršené vzťahy a rozchod rodičov obviňujú seba),
• deti sú dlhodobejšie svedkami ostrých konfliktov a hádok medzi rodičmi a stanú sa zbraňou v ich rukách, začnú byť manipulované a používané na uspokojovanie rodičovských bojových alebo tiež citových potrieb,
• odcudzenie a neuspokojenie v manželskom vzťahu rieši rodič nadmerným citovým pripútaním sa k dieťaťu a prejavy jeho lásky k druhému rodičovi priamo či nepriamo trestá (napr. chladnejším tónom hlasu alebo podráždenými reakciami),
• rodičia opustia zaužívané domáce stereotypy a v živote dieťaťa sa okrem rozvodu a odchodu rodiča vyskytnú ešte ďalšie významné zmeny a záťaže (napr. presťahovanie, zmena školy, strata kontaktu aj so starými rodičmi, kamarátmi, zhoršenie pozície v škole, a pod.),
• deti majú narušený vzťah s opatrovníckym rodičom (u ktorého zostávajú žiť).

V každom veku prežívajú deti rozvod iným spôsobom.

Deti sa líšia v spôsobe prežívania rozvodu rodičov pohlavím aj obdobím, v ktorom majú najväčšie problémy. Dievčatá prežívajú najhoršie obdobie tesne pred rozvodom a svoje negatívne city obracajú skôr proti sebe. Chlapci, naopak, dávajú svoj zvýšený citový „pretlak“ najavo formou nepriateľstva a agresivity voči svojmu okoliu a ich ťažkosti vrcholia následne po rozvode.

Keď sa deti dozvedia o rozhodnutí rodičov rozísť sa, obvykle ich to šokuje, a to aj napriek tomu, že predtým boli neraz svedkami rodičovských konfliktov a nezhôd. Okrem výnimočných prípadov deti rozvod nechcú a živia v sebe nádej, že rozpory medzi rodičmi skončia a že zase bude dobre. Ak sa tak nestane, začnú v tom mať chaos a sila vlastných citov ich natoľko vyľaká, že sa radšej stiahnu, odmietajú hovoriť aj plakať. Niektoré deti sami pred sebou popierajú neželanú skutočnosť a tvária sa, akoby rodič bol niekde na ceste a každú chvíľu sa mal vrátiť. Niektoré presunú svoj záujem na inú osobu alebo zviera a navonok sa správajú, akoby sa ich rozvod netýkal.

Sú deti, ktoré začnú hneď smútiť, žialiť, ľahko sa rozplačú, strácajú záujem o dovtedajšie aktivity, zhorší sa im spánok, nemajú chuť k jedlu, majú rôzne telesné ťažkosti alebo sú často choré. V tejto fáze je dôležité, aby mohli voľne prejavovať svoje city a aby dostávali od rodičov veľa fyzickej nehy a útechy. Potrebujú intenzívny kontakt aj s odchádzajúcim rodičom, inak môžu upadnúť do depresie. U chlapcov sa depresia môže prejavovať aj ako nadmerný nepokoj a hyperaktivita. Toto obdobie môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov.

Deti potrebujú zvýšený pocit bezpečia a ochrany. Rozvodom o ne prichádzajú. Boja sa, že zostanú celkom opustené. Prežívajú úzkosť a strach z budúcnosti. Je dobré, keď sa podarí rozptýliť ich obavy a ubezpečiť ich, že vždy sa má o ne kto postarať.

Strach a úzkosť môžu mať u detí najrôznejšie prejavy: od návratu k už prekonaným detským formám správania (pomočovanie a pod.) cez po nočné mory, nadmerné lipnutie na zostávajúcom rodičovi a pod.

Aby deti dospeli k zmiereniu a prijali rozvodovú rodinnú zmenu, musia sa zbaviť falošnej nádeje, že sa ich rodičia ešte k sebe raz vrátia. Rodičia, ktorí sa správajú nejednoznačne, môžu nepriamo živiť ich ilúzie a sťažovať im konečné vyrovnanie sa s rozvodovou situáciou. Deti, ktoré roky márne dúfajú v spoločný život s rodičmi, sú permanentne citovo zaťažované, čo oslabuje ich schopnosť zvládať iné vývinové úlohy a znižuje kvalitu ich života.

Čo deťom uľahčuje zvládnutie rozvodu

Ak rodičia včas skončia s konfliktami, podarí sa im prebudovať manželský vzťah na vzťah spolurodičovský (ľudsky korektný a slušný) a obaja pokračujú v starostlivosti o dieťa, vytvoria tým základný predpoklad na to, aby sa dieťa dostalo z rozvodovej situácie bez väčšej ujmy.

1. Vzťah rodiča k dieťaťu

Dôležitá je kvalita vzťahu rodičov s dieťaťom. V predrozvodovom období majú mnohí rodičia sklon upadať v správaní voči dieťaťu do extrémov. Keď sú zaplavení deštruktívnymi emóciami, dieťa dostatočne nevnímajú, strácajú s ním kontakt a neberú ohľad na jeho city. Keď sa upokoja, začnú sa cítiť vinní a svoje či partnerove chyby sa snažia vynahradiť dieťaťu tým, že ho zahŕňajú nadmernou pozornosťou a láskou a dovoľujú mu aj to, za čo by ho inak trestali. Akoby sa potom dieťa proti svojej vôli viezlo na zážitkovom ruskom kolese, pričom nikdy nevie, kedy sa ocitne hore a kedy bude spustené dole. Stáva sa „vecou“ s ktorou rodičia narábajú podľa svojich aktuálnych potrieb, bez ohľadu na jeho vlastné potreby.

2. Zachovanie domácich stereotypov

Dôležité je, aby rodič zvládol svoju úzkosť z obáv o dieťa, aby sám neunikal pred žiaľom dieťaťa a umožnil mu slobodne prejaviť všetky city, aj tie, ktoré v ňom vyvolávajú silné pocity viny. Schopnosť rodiča udržať stabilné rodinné podmienky, pokračovať v zabehnutom spôsobe života a v domácich stereotypoch (ako sú ranné alebo večerné rituály, spoločné stolovanie a pod.), kontakty a stretávanie sa s rovnakými ľuďmi ako predtým, dávajú dieťaťu záruku, že sa celý jeho dovtedajší život nerozsype a bude pokračovať podobne ako predtým.

3. Ubezpečenie dieťaťa

Skutočnosť, že rodič smúti, vyrovnáva sa s vlastnou bolesťou a občas aj plače, dieťa určite znepokojí, ale zároveň môže mať preň aj pozitívny význam. Dieťa vidí, že prejaviť city je normálne, že rodič neberie rozvod na ľahkú váhu a musí preň mať vážny dôvod. Ak takéto správanie nemá dieťa hlbšie zasiahnuť, malo by ho vždy sprevádzať pozitívne posolstvo rodiča vo forme ubezpečenia, že je dosť silný na to, aby svoj žiaľ zvládol, a aj na to, že sa o dieťa dokáže postarať aj sám. Mal by mu dať nádej, že onedlho bude ich život v poriadku a opäť sa z neho budú môcť spolu tešiť.

Opora iných ľudí v okolí dieťaťa

V situácii rozvodovej zmeny dieťa prichádza o to, čo je pre jeho zdravý vývoj nevyhnutné - o pocit bezpečia a citovej istoty. Ak sa v rozvodovom období nemôže oprieť o svojich rodičov, o to dôležitejšou sa stáva opora iných ľudí v jeho okolí. Či už sú to starí rodičia, rodinní priatelia, kamaráti alebo aj príslušní odborníci, tí všetci môžu významne prispieť k tomu, aby dieťa vyviazlo z rozvodovej zmeny bez trvalejšieho poškodenia. Dieťa môže byť tiež aktívnym spolutvorcom svojich vzťahov a svojho života, v mnohých prípadoch mu môže pomôcť triedny učiteľ, aj keď nemá možnosť ovplyvniť správanie rodičov ani meniť podmienky jeho rodinného života. Tým, že učiteľ bude dieťaťu pomáhať v porozumeniu jeho situácie a pri spracovávaní toho, čo sa v jeho rodine stalo, že mu pomôže zvyšovať jeho odolnosť a posilňovať ochranné faktory v ňom samom, naštartuje v dieťati schopnosti, ktoré mu pomôžu vyrovnať sa s touto situáciou.

Rozvod rodičov je pre väčšinu detí psychickou traumou. Za určitých priaznivých okolností z nej ale môže dieťa vyviaznuť bez dlhodobejších problémov s prispôsobovaním sa, aj bez zníženia jeho šance na spokojnosť v dospelosti.

tags: #socialne #dosledky #rozvodu #na #dieta