Pojem dieťa alebo žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školskej praxi interpretuje rôznym spôsobom. Zásadným je však vymedzenie pojmu školským zákonom, zákon č. 245/2008 Z. z. Školský zákon v § 2, v ktorom sa definujú základné pojmy používané v uvedenom zákone, definuje dieťa alebo žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia nasledovne (§ 2, písm. p)): definujeme ako prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky žiaka z tohto prostredia znevýhodňuje vo výchovno-vzdelávacom procese. Taktiež sa uvádza, že ide o prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia sa rozumie dieťa v zmysle ustanovenia § 2 písm. p) zákona č. 245/2008 Z. z. Školský zákon vymedzuje výchovu a vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia v § 107, pričom poslednou novelou školského zákona (zákon č. 390/2021 Z. z.) sa mení pojem sociálne znevýhodnené prostredie na sociálne znevýhodňujúce. Ministerstvo odôvodňuje túto zmenu filozoficky tak, že samotné prostredie samo o sebe nie je znevýhodnené, ale spôsobuje znevýhodnenie u dieťaťa, čiže ho znevýhodňuje.
Slabá dochádzka a nízka školská úspešnosť. To sú spoločné menovatele, ktoré sprevádzajú žiakov, spravidla zo sociálne znevýhodneného prostredia (resp. marginalizovaných rómskych komunít) po nástupe do školy. Ak sa narodím do chudobného, vylúčeného prostredia, je vysoko pravdepodobné, že budem žiť v prostredí, v ktorom sa každodenne bojuje o prežitie a dôstojnejší život. Je vysoko pravdepodobné, že budem žiť v toxickom strese, ktorý ovplyvní môj ďalší život. Ak sa v mojom prostredí neobjaví človek, ktorý môj osud zvráti, budem rásť v nedostatku podnetov, ktoré budú rozvíjať moju osobnosť a jazykové aj rozumové schopnosti do takej miery, akú očakáva spoločnosť, v ktorej žijem. Do ktorej sa dostanem, ak som niekedy choré, o ktorej viem veľmi málo, azda iba to, že nás v nej nechcú, že jej na nás nezáleží. A neskôr mám ísť do školy, ktorá odo mňa očakáva to isté ako od mojich rovesníkov, ktorí žijú v dostatku a v prostredí podnetovo optimálnom pre potreby školy a spoločnosti. V tejto škole zlyhám, obyčajne hneď na začiatku. Alebo neskôr, keď tomu, čo sa mám učiť, nerozumiem a nič z toho nepoznám. A nemám sa ani koho spýtať. Doma mi nikto neodpovie, v škole ma odmietajú. Nemám veľa možností alebo ich nevidím. Som v kontakte iba s ľuďmi z môjho prostredia, tam sa cítim bezpečne. Pomaly dospievam a okolie sa ku mne správa ako k rovnocennému, dospelému. Ukončil som základnú školu, aj by som sa ušiel vyučiť, aby som mohol niekde robiť za dobré peniaze. Ale škola je až v susednom meste, na to mi doma nedajú peniaze, hovoria, že by mi tam nebolo dobre a načo by som tam chodil. Asi majú pravdu, veď tu okolo mňa sú aj tak skoro všetci nezamestnaní. Tak načo. Skúsil som ísť do roboty, ale poslali ma preč, že nie som vyučený. Druhú robotu mi ponúkli ďaleko. Nemám na cestovanie a musím sa starať o rodinu doma. Narodilo sa mi dieťa. Stále plače a ja mu nemám čo dať jesť. Keď sa v chudobe narodíš, tak v nej aj ostaneš...
Deti na Slovensku zo sociálne slabších rodín nemajú šancu na dobré vzdelanie. Poukázali na to výsledky medzinárodného testovania žiakov PISA, ktoré zverejnilo OECD. Slovensko sa podľa nich radí k najhorším štátom v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. "Vplyv socioekonomického statusu žiaka na jeho výkon je na Slovensku signifikantne silnejší než v priemere krajín OECD. Inými slovami, ak sa dieťa na Slovensku narodí do dobre zabezpečenej rodiny, dosahuje výborné výsledky a ak sa dieťa narodí do sociálne slabej rodiny, je odsúdené na neúspech," upozornila riaditeľka organizácie CEEV Živica Zuzana Labašová. Pri oficiálnom predstavení výsledkov PISA sa podľa jej slov Slovensko dostalo do pozornosti ako negatívny príklad. Vyzdvihnuté bolo, naopak, Švajčiarsko, ktoré úspešne dokáže socioekonomické zázemie detí vyrovnávať prostredníctvom vzdelávania. Priblížila, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú najvyššiu koncentráciu znevýhodnených žiakov na konkrétnych školách.
Špecifické ciele a prístupy vo vzdelávaní
Špecifickým cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je prostredníctvom eliminácie alebo odstránenia hendikepov vyplývajúcich zo sociálneho znevýhodnenia zabezpečiť systém doučovacích aktivít pre zaostávajúcich žiakov (v spolupráci s MVO, komunitnými centrami). Vzdelávanie žiakov zo SZP sa uskutočňuje v bežných triedach spolu s ostatnými žiakmi. Ak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka vyplývajú z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy. V prípade potreby škola môže využiť individuálny vzdelávací program pre konkrétneho žiaka (vypracovaný na jeden, viacero alebo aj všetky vyučovacie predmety) v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka. Individuálny vzdelávací program vypracováva pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným zamestnancom školy, prípadne aj s ostatnými vyučujúcimi. Individuálny výchovno-vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede. Novela školského zákona k 1.1.2026 zavádza viaceré úpravy pri žiakoch so SZP. Deti, ktoré sa podľa bodu 1 nebudú automaticky žiaci so ŠVVP a teda sa im nevypracuje IVP. Úpravy/PO sa môžu ukotviť pre nich priamo v ŠkVP. Deti, ktoré sa zaradia podľa bodu 2 budú žiakmi so ŠVVP, ale IVP sa im nemusí robiť, ak postupujú podľa ŠkVP. Vzdelávanie detí so SZP netreba riešiť vypracovaním samostatných IVP, ale jednoducho sa to určí systémovo v školskom vzdelávacom programe. Je tu aj možnosť, že dieťa so SZP má po diagnostike CPP aj nejaké zdravotné znevýhodnenie alebo nadanie a vtedy má kombináciu ŠVVP.
Podporné opatrenia a legislatívne zmeny
Novela tiež v § 107 ods. 3 určuje, že v materskej škole pôsobí na každých 25 detí 1 asistent/sociálny pedagóg či sociálny pracovník alebo obdobne v základnej a strednej škole na 50 žiakov. Ak je vyšší počet ako 25 detí/žiakov, škola zabezpečuje vykonávanie podporné činnosti podľa § 152c ods. 1 - čiže poskytuje deťom systémové podporné opatrenia. Školy na účel vzdelávania detí/žiakov so SZP dostávajú podľa Metodiky financovania podporných opatrení aj špeciálne príspevky. Podrobnosti k financovaniu nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sú uvedené v zákone č. 597/2003 Z. z. Zber údajov pre potreby financovania - EDUZBER (financovanie škôl a školských zariadení sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. a nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z.) - v kategórii základné školy a špeciálne základné školy zbiera údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z celkového počtu žiakov denného štúdia sa uvedie počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (§ 107 ods. 4 a 5 školského zákona). Pri vypĺňaní štatistických výkazov a EDUZBERU k 15. 9. Okrem toho školy niekedy poskytujú údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia pre potreby iných organizácií (tretí sektor, podmienky niektorých projektov). Zároveň sa zrušuje Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 649/2008 Z. z. Metodické usmernenie č. 12/2005-R, ktorým sa upravuje postup pedagogicko-psychologických poradní pri posudzovaní školskej spôsobilosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia pri prijímaní do 1. triedy základnej školy.
Príklady úspešnej podpory
Príkladom je celodenný výchovný systém (CVS), ktorý je možné nastaviť v podmienkach akejkoľvek školy. Jeho podstatou je práca so žiakom aj po vyučovaní, kedy je vytvorený dostatočný priestor pre prípravu na ďalší deň. Pre žiakov zo sociálne znevýhodnené prostredia je to podstatná súčasť CVS, nakoľko domáce prostredie im to často neumožňuje. Súťaže pre žiakov realizuje projekt pravidelne s cieľom ukázať, ako sa dá podporiť kreativita a šikovnosť žiakov aj po vyučovaní, formou činnosti v záujmových útvaroch. Záujmové útvary tak predstavujú druhý pilier CVS, kde žiaci môžu vyniknúť aj v inej sfére, ako len učenie. A že sa im to darí, svedčia aj ich vynikajúce výsledky a popredné umiestnenia nielen v rámci Slovenska. Boxerský krúžok na ZŠ Ivana Krasku v Trebišove pod vedením zástupcu riaditeľa PaedDr. Martina Farbara sa tak môže pochváliť siedmimi titulmi majstrov Slovenska v boxe v kategórii žiaci a dorastenci a tiež 1. miestom vo svojej váhovej kategórii na medzinárodnom turnaji v Kline. Úspechy v mimoškolských súťažiach, ktorých sa zúčastňovali žiaci navštevujúci CVS, však nie sú podľa zástupcu riaditeľa tie najdôležitejšie: „Najdôležitejším úspechom CVS v prostredí našej školy bola zlepšená dochádzka žiakov, znížený počet detí zaradených do špeciálnych škôl a zlepšenie prospechu žiakov, ktorí navštevovali záujmové útvary.“ Aj šiestačky zo ZŠ s MŠ Ožďany, ktoré v rámci programátorského krúžku pod vedením Mgr. Milady Valkovej vytvorili PC hru s názvom SEPARÁČIK, sa môžu popýšiť prvým miestnom z finále súťaže SCRATCH MATCH. Národný projekt Škola otvorená všetkým implementuje Metodicko-pedagogické centrum v rámci Operačného programu Ľudské zdroje od februára 2016 do novembra 2019. V čom sa školy zapojené do projektu zhodnú, je jeho hlavný prínos spočívajúci v poskytnutí finančného zázemia pre inkluzívny tím financovanie CVS, kde sa žiaci mohli pripravovať na vyučovanie a následne sa venovať voľnočasovým aktivitám. Odkaz pedagógov smerom k štátu je jasný: „Odporúčali by sme v rámci možností podporovať tento model vzdelávania, nakoľko je to jediná možnosť ako v súčasnosti dokážeme aspoň v minimálnej miere vytvoriť žiakom podmienky na ich domácu prípravu a realizáciu svojich voľnočasových záujmov. Edukácia žiakov pochádzajúcich zo SZP v drvivej väčšine prebieha výlučne v prostredí škôl.
Social Skills For Kids - Ways To Improve Social Skills For Elementary-Middle School
Nová brožúra z odborného nakladateľstva RABE Slovensko má ambíciu odkryť vzťahy medzi sociálnym vylúčením, vývinom dieťaťa v sociálne znevýhodnenom prostredí a jeho vzdelávaním. Pozornosť venuje školskému životu dieťaťa zo sociálne znevýhodneného prostredia, bariéram, ktorým čelí, ale aj metódam, ktoré pomáhajú vytvárať inkluzívne prostredie v triedach s deťmi z rôzneho sociálneho a kultúrneho prostredia. Brožúra pomôže pedagogickým a odborným zamestnancom porozumieť svojim žiakom, pochopiť, z akého prostredia prichádzajú. Naučia sa pracovať so svojimi vlastnými postojmi, stereotypmi, nepochopením a strachom, aj ako pracovať s triedou na rozvoji pozitívnych vzťahov, akceptácii odlišností a empatickom porozumení. Prináša aj podnety na úspešnú spoluprácu rómskej rodiny a školy.
tags: #socialne #znevyhodnene #dieta