Termín "deti šťasteny" sa spája s viacerými fenoménmi, od extrémne zriedkavého pôrodu v neporušenom plodovom obale až po historické povery a symboliku. Tieto javy, hoci zdanlivo odlišné, spája predstava výnimočnosti a akéhosi predurčenia k šťastiu či osobitným schopnostiam.
Pôrod "vo vajíčku": Medicínska rarita s historickým pozadím
Ako uviedli na svojom webe záchranári z českého Juhomoravského kraja, podľa odborníkov sa v neporušenom plodovom obale narodí jedno dieťa z 80-tisíc. Je to rarita. Pre TA3 to potvrdil aj primár trenčianskej pôrodnice Peter Kaščák, ktorý s takýmto pôrodom už skúsenosť má. Ako uviedol, ide o zriedkavý jav. Stretne sa s ním však každý pôrodník, ktorý bude dostatočne dlho pracovať na pôrodnej sále.
Nedávno sa s takýmto pôrodom stretli záchranári v Českej republike. Na konci októbra sa "vo vajíčku" narodil Oliver zo Znojma. Ako uviedla Zdravotná záchranná služba Juhomoravského kraja, novorodenec ich prekvapil hneď dvakrát. Ak pôrodník zistí, že sa dieťa narodilo vo vaku, môže podľa Kaščáka pôrodné asistentky či partnera ešte pred rozrušením plodových obalov na túto vzácnosť upozorniť.
Vo vaku sa rodia skôr predčasne narodené deti, životospráva matky počas tehotenstva na jav vplyv nemá. O deťoch šťasteny sa hovorí aj vtedy, ak sa narodia len s časťou plodových obalov. Rodičia sa o zdravie dieťaťa pri odstraňovaní jeho zvyškov z hlavy či brucha obávať nemusia. "Plodové obaly sú klzké, jemné a priehľadné, a preto poranenie dieťaťa nie je reálne možné," vysvetlil pôrodník, a dodal, že nemôže dôjsť ani k strhnutiu kože či vlasov.
Narodenie "vo vajíčku" nemá podľa neho vplyv ani na životné funkcie dieťaťa. "Počas otvárania pôrodných ciest zachovalý vak blán ochraňuje hlavičku pred nadmerným tlakom," dodal primár.
Povery a symbolika spojené s deťmi šťasteny
Časť zachyteného vnútorného plodového obalu (amniónu) na hlave dieťaťa môže pripomínať čiapku alebo korunku. Zrejme aj preto sa v minulosti s deťmi šťasteny spájali rôzne povery. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej, sa zvyklo hovoriť, že sa dieťa narodilo v plachietke, čepčeku alebo v čiapočke. Dieťa malo mať v živote šťastie, z toho vzniklo pomenovanie deti šťasteny. Nádaská uviedla, že malo mať tiež podľa povier vlohy pre ľudové liečenie.
Placentu, alebo plodový koláč, podľa etnologičky v minulosti nechali vysušiť a odkladala sa. "Používala sa ako prostriedok na otehotnenie. Ak žena nemohla otehotnieť, babica jej pripravila bylinkový kúpeľ so sušenou placentou, o ktorej sa verilo, že napomôže k otehotneniu ženy," vysvetlila a pripomenula, že babice mali kedysi v spoločnosti významné postavenie. Ženám pomáhali nielen s neplodnosťou, vedeli vyvolať aj potrat.
Pri bežnom pôrode sa zase placenta spolu s pupočnou šnúrou spálili alebo zakopali do zeme tak, aby k nim nik nemal prístup. "Sušili sa aj placenty od žien, ktoré mali ľahký pôrod a zdravé deti. Tieto sa prikladali na brucho prvorodičkám, aby aj ony mali ľahký pôrod, resp. na uľahčenie pôrodu," vysvetlila. Placenta slúžila aj pri iných popôrodných rituáloch. Zvyklo sa ňou pretrieť telíčko novorodenca, aby sa z neho zmyli všetky prípadné kozmetické defekty. Novorodencovi sa placentou potreli ďasná, aby sa mu rýchlo a bezbolestne prerezali zuby.
Ako vysvetlila Nádaská, babice dokázali podľa tvaru brucha gravidnej ženy určiť pohlavie dieťaťa. Okrem toho, že deti privádzali na svet, sa o novorodencov starali aj neskôr - až do prvého roku. "Vedeli poradiť v prípade choroby novorodenca, dobrá a skúsená babica zvládla aj komplikovaný pôrod. Preto ich pozývali na krstiny a babice sa tešili úcte," uviedla Nádaská a doplnila, že funkcia babice sa dedila.
"Dieťa šťasteny" v literatúre a hudbe
Názov "Dieťa šťasteny" sa objavuje aj v literárnom a hudobnom svete, pričom nesie rôzne významy. V knižnej edícii "Najlepšie svetové čítanie" sa pod týmto názvom skrýva príbeh o Maeve, ktorá sa po prekonaní rakoviny snaží postaviť na vlastné nohy a vydáva sa na cestu naprieč Spojenými štátmi. Aj keď jej auto vypovie službu, jej dobrodružstvo pokračuje s novými zážitkami a nakoniec nachádza šťastie.
V slovenskom preklade je príbeh opísaný ako "Ľahké čítanie, nenáročný príbeh, ktorý miestami srší vtipom a sympatické postavy, ktoré si zamilujete." Autorka Kerry Reichs, ktorá je vyštudovaná právnička s inklináciou k umeniu, dokazuje, že na písanie nie je potrebné byť Jamesom Joyceom, stačí rozprávať príbehy, s ktorými sa ľudia vedia stotožniť.
V českom hudobnom svete je album "Dítě Štěstěny" od Petra Spáleného považovaný za zásadný. Nahrávka z konca 70. rokov 20. storočia zachytáva Spáleného vo spolupráci s kapelou Apollo Pavla Krejču a textárom Zdeňkom Rytířom. Album obsahuje niekoľko hitov, ako napríklad titulná pieseň "Dítě Štěstěny", "Když ji potkáš", "Peggy", "Obyčejný muž", "Kolej Albertov" či "Stáňa". Spálený sám označuje tento album za svoj obľúbený, pretože práve v tomto období začal skladať prvé pesničky a prelomovo spolupracovať so Zdeňkom Rytířom.
Petr Spálený a Zdeněk Rytíř - Dítě štěstěny (1979)
Šťastie ako cieľ a cesta
Samotný pojem šťastia je komplexný a jeho definícia sa líši. Pre niekoho je to dosiahnutie vytúženého cieľa, pre iného vnútorný stav spokojnosti. Článok sa dotýka aj psychologického pohľadu, kde vedci definujú šťastie ako stav psychického uspokojenia a radosti z dosiahnutého cieľa. Dôležitú úlohu zohrávajú aj dotyky, ktoré spôsobujú vylučovanie hormónov navodzujúcich pozitívne pocity.
Astrologický pohľad naznačuje, že deň narodenia môže ovplyvniť našu osobnosť a budúcnosť. Každý deň v týždni je spájaný s inou planétou a charakteristikami, ktoré môžu predurčovať naše sklony a smerovanie.
Moderátorka Iveta Malachovská uvádza svoj recept na šťastie a zdravie, ktorý spočíva v zmene životného štýlu, zdravej strave a pravidelnom pohybe. Jej príbeh je dôkazom, že aj po šesťdesiatke je možné získať novú energiu a sebavedomie.
V neposlednom rade, článok poukazuje na dôležitosť správneho rozhodovania pre šťastnejší život. Uvádza, že emócie a racio hrajú pri rozhodovaní dôležitú úlohu. Zdôrazňuje však, že je potrebné identifikovať podstatu problému, získať dostatok informácií a následne zvážiť a prehodnotiť možnosti, pričom intuícia a sebaúcta zohrávajú kľúčovú úlohu.
Umění komunikácie pre šťastnejšie vzťahy je tiež neoddeliteľnou súčasťou dosahovania šťastia. Empatia, asertivita a úprimnosť sú nástroje, ktoré nám môžu pomôcť v náročných rozhovoroch a budovaní zdravých vzťahov.
