Rozhodovanie o výživnom na dieťa je častou záležitosťou, s ktorou sa stretávajú slovenské súdy. Tento článok sa venuje problematike určovania výšky výživného, nárokov plnoletých detí, ako aj povinnostiam a možnostiam vymáhania výživného.
Určenie výšky výživného
Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliada na viacero faktorov. Dôležité je, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča súd zohľadňuje jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky potrebné dokumenty o príjme a majetku, súd môže určiť výšku výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačný príjem vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby. Minimálne výživné je stanovené zákonom a predstavuje 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa.
V súčasnosti súdy určujú výživné podľa metodiky pre výpočet výživného rodičov, ktorá zohľadňuje počet vyživovacích povinností povinného rodiča a vek dieťaťa. Ak má povinný rodič len jedno dieťa a to má napríklad 6 rokov, mal by prispievať mesačne sumou 20% z jeho čistého mesačného príjmu.
Vyživovacia povinnosť a jej trvanie
Vyživovacia povinnosť voči deťom nie je časovo obmedzená. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej alebo vysokej škole, a to až do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. To, že dieťa dosiahne plnoletosť (18 rokov) alebo vek 26 rokov, automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti. Dôležité je, či je dieťa schopné samo sa živiť.
Časté sú prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť (z dôvodu hendikepu, postihnutia), tu trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia. Pokiaľ však máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká.
Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia). Ak by dieťa štúdium prerušilo, vyživovacia povinnosť by zanikla. To však neznamená, že by sa nemohla opätovne obnoviť, ak by začalo o nejaký čas znovu študovať.
Je dôležité rozlišovať prípady, kedy sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu.
Plnenie vyživovacej povinnosti
Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť každého rodiča, ktorú si musí nevyhnutne plniť aspoň v minimálnej výške. Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia súdu. Vyživovacia povinnosť sa môže plniť v naturálnej forme (osobná starostlivosť o dieťa, zabezpečovanie potrieb dieťaťa) alebo v peňažnej forme (platenie výživného).
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke.
Zmena pomerov a zvýšenie výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom je možné zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súd môže meniť rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.
Zmena pomerov môže nastať napríklad vtedy, ak sa zvýšia odôvodnené potreby dieťaťa (napríklad v súvislosti so štúdiom na vysokej škole mimo miesta bydliska) alebo ak sa zmenia majetkové pomery povinného rodiča. V takom prípade je možné podať návrh na zvýšenie výživného. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne.
Náhradné výživné
Ak si povinný rodič neplní vyživovaciu povinnosť, môže si oprávnená osoba (dieťa) uplatniť nárok na náhradné výživné. Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu.
O náhradné výživné je možné požiadať, ak si povinný rodič neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné.
Žiadosť o náhradné výživné sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov.
Vymáhanie výživného
Ak si povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť, oprávnená osoba má niekoľko možností, ako výživné vymáhať:
- Exekúcia: Ak už bolo vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o výživnom, toto rozhodnutie slúži ako exekučný titul. Návrh na vykonanie exekúcie možno podať elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica, a to prostredníctvom elektronického formulára.
- Trestné oznámenie: Ďalšou možnosťou je podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Trestný čin zanedbania povinnej výživy spácha ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
- Žiadosť o náhradné výživné: Ak vymáhanie výživného prostredníctvom exekúcie alebo trestného oznámenia nemalo svoj účinok, stále máte možnosť podať žiadosť o náhradné výživné, pokiaľ spĺňate podmienky podľa zákona č. 201/2008 Z.z.
Spätné výživné
Právo na výživné sa nepremlčuje. V prípade maloletého dieťaťa možno žiadať aj o priznanie spätného výživného, najdlhoročnejšie však na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považuje napríklad choroba alebo iná závažná prekážka v podaní návrhu na súd).
Ing. Martina Prudilová - jak na zvýšení a vymáhání výživného
Príklad z praxe:
Dobrý deň. Rada by som sa opýtala, ako to funguje s výživným po 18. roku dieťaťa. Viem, že ak nie som schopná sa sama živiť a zároveň študujem, mám nárok na výživné. Chcem však zistiť, či je možné zmeniť platby, aby išli priamo na účet dieťaťa, ak toto už nežije s matkou, ale študuje na strednej škole. Je nutné aj v tomto prípade upraviť zmluvu? Môže matka obviniť otca z toho, že jej neposiela výživné, ak ho naopak posiela na účet dieťaťa? Vopred Vám ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň. Vaša otázka sa týka pomerne významnej okolnosti, a to dosiahnutia plnoletosti dieťaťa počas doby, kedy má nárok na výživné. Priamo zákon určuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Inak povedané, pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti predstavuje pomerne významnú okolnosť, ktorá má zásadný vplyv na akúkoľvek fyzickú osobu. Plnoletosť sa v zásade nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku a spolu s plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony. Z hmotnoprávneho hľadiska teda plnoleté dieťa už nepotrebuje zákonných zástupcov, ktorými boli až do tohto momentu rodičia dieťaťa. Po dosiahnutí plnoletosti by preto malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Pritom ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na vyššie uvedenú zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom. Je vhodné, aby ste mali zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom. Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domáhať napr. zvýšenia výživného.
R 2/1985: „Ak súd v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa.“
Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP/58/2007: „Na konanie o výživnom plnoletých detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o súdnom konaní, na začatie ktorého sa vyžaduje návrh (§ 79 ods. 1 OSP). V prípade, ak došlo k začatiu konania o výžinom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konania sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka.“
Záverom možno skonštatovať, že po dosiahnutí plnoletosti by mal povinný rodič zasielať výživné priamo plnoletému dieťaťu. Pokiaľ ide o druhého rodiča, tento po dosiahnutí plnoletosti už nezastupuje dieťa ako zákonný zástupca a ak by aj došlo k podaniu napr. návrhu na zvýšenie výživného, konanie by viedlo priamo s plnoletým dieťaťom.