Rodina je základnou jednotkou spoločnosti, a manželstvo je zákonom chránený zväzok muža a ženy, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodinné právo na Slovensku upravuje vznik a zánik manželstva, vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi, ako aj právne vzťahy pri náhradnej rodinnej výchove. Základným právnym prameňom je Zákon o rodine. Tento článok sa zameriava na spoluprácu manželov pri starostlivosti o dieťa, ich práva a povinnosti, a rôzne formy starostlivosti, ktoré môžu byť uplatnené.
Základné princípy rodinného práva
Rodinné právo vychádza z niekoľkých dôležitých zásad, ktoré zabezpečujú ochranu rodiny a detí:
- Zásada rovnoprávneho postavenia ženy a muža: Manželia majú rovnaké práva a povinnosti vo všetkých rodinných vzťahoch, vrátane osobných a majetkových.
- Zásada rovnoprávnosti občanov: Odstraňuje akúkoľvek diskrimináciu v rodinných vzťahoch na základe rasy, národnosti, náboženstva alebo iných dôvodov.
- Zásada ochrany materstva, manželstva a rodiny: Štát chráni materstvo, manželstvo a rodinu. Ochrana detí a mládeže zahŕňa povinnosť rodičov riadne vychovávať svoje deti a zabezpečovať ich duševný a telesný rozvoj.
- Zásada dobrovoľnosti pri uzatváraní manželstva: Nikto nemôže obmedziť slobodnú vôľu občana pri výbere partnera.
- Zásada monogamie: Manželstvo je zväzok jedného muža a jednej ženy.
- Zásada jednotného výchovného pôsobenia rodiny a spoločnosti: Za riadnu výchovu sú zodpovední rodičia, ale aj školské a kultúrne zariadenia.
- Zásada vzájomnej morálnej a materiálnej pomoci: Manželia sú povinní si navzájom pomáhať.
Manželstvo a jeho účel
Manželstvo je trvalé spoločenstvo muža a ženy, ktorého hlavným cieľom je založenie rodiny a riadna výchova detí. Uzatvára sa na základe slobodného a súhlasného prehlásenia muža a ženy, že spolu vstupujú do manželstva. Toto prehlásenie musia urobiť verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov. Manželstvo môže byť občianske (pred štátnym orgánom) alebo cirkevné (pred predstaviteľom štátom registrovanej cirkvi).
Podmienky uzatvorenia manželstva zahŕňajú:
- Výber spoločného priezviska.
- Znalosť charakterových vlastností a zdravotného stavu partnera.
- Vek nad 18 rokov (výnimočne môže súd povoliť uzatvorenie manželstva aj osobe staršej ako 16 rokov).
- Manželstvo môžu uzatvoriť len osoby opačného pohlavia.
Rodičovské práva a povinnosti
Zákon o rodine stanovuje práva a povinnosti rodičov a detí. Členovia rodiny majú predovšetkým vyživovaciu povinnosť, ktorá spočíva v poskytovaní finančných a iných prostriedkov tomu, kto nie je schopný zabezpečiť si základné životné potreby sám.
- Starostlivosť o zdravie, citový, rozumový a mravný vývoj dieťaťa.
- Zastupovanie dieťaťa pri právnych úkonoch.
- Riadne spravovanie majetku dieťaťa.
- Sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa.
Podľa Zákona o rodine majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Rozvod a starostlivosť o deti po rozvode
K zániku manželstva dochádza smrťou jedného z manželov, vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho, rozvodom alebo anulovaním. Rozvod nastáva, ak manželstvo nemôže dlhodobo plniť svoje spoločenské poslanie a nie je nádej na obnovenie spolužitia. Súd pri rozvode prihliada na záujmy maloletých detí a určuje, kto a ako má prispievať na výživu detí a komu budú deti zverené do starostlivosti.
Pri súdnom konaní o rozvode manželstva súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Záujem maloletých detí je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch. Aj napriek skutočnosti, že manželstvo zaniklo rozvodom a dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, má dieťa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, právo na kontakt a stretávanie sa.
Formy starostlivosti o dieťa po rozvode
Súd pri rozvode manželstva upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Existujú tri základné formy:
- Výlučná osobná starostlivosť: Dieťa je zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s ktorým býva. Druhý rodič má právo na styk s dieťaťom, ktorý môže byť upravený dohodou alebo súdom.
- Striedavá osobná starostlivosť: Rodičia sa striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa vo vopred určených intervaloch.
- Spoločná osobná starostlivosť: Rodičia sa spoločne starajú o dieťa, pričom spôsob rozhodovania o starostlivosti zostáva rovnaký ako pred rozvodom. Táto forma je vhodná, ak rodičia žijú v jednej domácnosti alebo blízko seba a sú schopní spolupracovať.
Striedavá osobná starostlivosť - detailnejšie
Striedavá osobná starostlivosť spočíva v tom, že sa rodičia striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa v určených časových intervaloch. Intervaly môžu byť rovnomerné (napr. týždenné, dvojtýždňové) alebo nerovnomerné (napr. krátky/dlhý týždeň). Pri školopovinných deťoch sa odporúča týždenný alebo dvojtýždňový cyklus striedania. Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný (60:40, 65:35, 70:30 a pod.). Zákon nedefinuje ani intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Spoločné trávené chvíle s oboma rodičmi sú pre dieťa prínosné po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej. Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, má právo na čo možno najširší kontakt s dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je tou najúčinnejšou výchovnou metódou.
Na to, aby súd nariadil striedavú starostlivosť, je nutné mať vytvorené podmienky pre jej realizáciu. Samostatná izba nie je nevyhnutnosťou, minimálne je však potrebné, aby dieťa malo vlastnú posteľ, priestor na hranie a učenie sa. Prílišná vzdialenosť medzi rodičmi môže byť prekážkou najmä, ak je dieťa školopovinné.
Pojem „striedavá osobná starostlivosť“ je ustanovený v § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1.7.2010 a opisuje situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov (rozvod) alebo o rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa (rozchod). Rodičia sa starajú o dieťa striedavo, raz jeden rodič, potom druhý, znovu prvý, atď.
Striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná, ak sa aspoň jeden rodič nechce starať o dieťa, prípadne sa nedokáže starať o dieťa alebo na to nemá vytvorené podmienky.
Spoločná osobná starostlivosť - detailnejšie
Spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde režim starostlivosti zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, prípadne rozchodom partnerov, teda rovnaký, ako ho rodičia dieťaťa už realizovali pred ukončením ich vzájomného vzťahu. Pri tejto forme starostlivosti sa rodičia dokážu bez konfliktu dohodnúť o všetkých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ako sú vzdelanie, zdravotná starostlivosť, náboženská výchova a ďalšie podstatné otázky. Takáto forma starostlivosti sa uplatňuje najmä u rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je minimálna. V praxi sa realizuje aj tak, že deti zostávajú žiť v domácnosti ako doteraz a nepresúvajú sa do domácnosti druhého rodiča.
Od 1.1.2023 je možná aj spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov (popri osobnej starostlivosti jedného z rodičov a striedavej osobnej starostlivosti). „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.“ (§ 24 ods. 2 Zákona o rodine)
Podmienky pre spoločnú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov:
- So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť.
- Pri spoločnej starostlivosti deti nebudú mať určené presné dni a časy striedania sa u rodičov.
- V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené výživné, pretože zákon uvádza, že buď bude výživné určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec.
Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliada na najlepší záujem dieťaťa - a to najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Výživné
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Otázka výživného pri striedavej osobnej starostlivosti sa rieši teda najmä pri odlišných majetkových pomeroch rodičov. Výživné sa vtedy určuje z dôvodu, aby dieťa malo u oboch rodičov (nakoľko u oboch trávi rovnaký čas) zabezpečenú rovnakú životnú úroveň.
Pri financovaní potrieb dieťaťa je užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky (strava, oblečenie, hračky) uhrádza rodič, u ktorého dieťa práve je.
Rodičovská dohoda
Zákon o rodine upravuje rodičovskú dohodu, ktorá umožňuje rodičom upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Umožňuje to presvedčenie, že dohoda vytvorená rodičmi, ktorá odráža záujmy a potreby dieťaťa aj rodičov, je efektívnejšia ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Súd pri schvaľovaní dohody prihliada na záujem dieťaťa, jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti.
Dohodu môžu uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú, bez ohľadu na to, či sú manželmi alebo nie. Rodičovskú dohodu je možné uzavrieť aj počas rozvodového konania, a to aj na čas do rozvodu, alebo s platnosťou po rozvode.
Nastavenie legislatívnej úpravy vo veci výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pôsobí po normatívnej stránke dostatočne vyvážene a spravodlivo. Zákon o rodine upravuje okruh vzťahov vznikajúcich v rámci rodiny, ktorý garantuje právo obom rodičom na starostlivosť a zachovanie styku so svojimi deťmi.
Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa súdy v Slovenskej republike, na rozdial od niektorých vyspelých krajín, prikláňajú k zvereniu dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matky) pred zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Z dostupných štatistických údajov pre územie Slovenskej republiky za kalendárny rok 2020 vyplýva, že až v 77,87% prípadov došlo k zvereniu detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky. To je obrovský nepomer v porovnaní s 10,58% prípadov zverenia do výlučnej osobnej starostlivosti otca a 11,55% prípadov zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Vnímanie prvoradej úlohy ženy ako matky a opatrovateľky, je stále veľmi silné, je podľa nášho názoru, a to najmä v kontexte so stúpajúcou rozvodovosťou a odlučovaním rodičov, potrebné venovať náležitú starostlivosť posudzovaniu záujmov dieťaťa v otázkach jeho zverenia do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičia sú vždy dvaja, pričom vplyv každého z nich je iný, osobitý a výnimočný.
V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností by mal súd dôkladne skúmať fungovanie a vzťahy v rodine. Mal by preto klásť osobitný dôraz na vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, mieru starostlivosti každého z rodičov o dieťa a predovšetkým záujem dieťaťa.
Základný rámec celej rodinnoprávnej úpravy je obsiahnutý v čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Základnými piliermi úpravy rodinného práva na Slovensku sú ochrana manželstva, rodiny a rodičovstva. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža.
tags: #spolupraca #partnerov #pri #starostlivosti #o #dieta