Spontánne otehotnenie pred umelým oplodnením: Realita a možnosti

V súčasnej dobe sa často stretávam s požiadavkou klientov, ktorí chcú riešiť umelé oplodnenie, pretože sa im nedarí otehotnieť prirodzenou cestou. IVF je čoaz viac vyhľadávaný spôsob. Žijeme v rýchlej dobe, a preto sa niektorým párom môže zdať, že rok je dlhá doba. Najmä, ak prichádzajú vo veku, kedy žene už bijú pomyselné biologické hodiny a blíži sa k 40-ke. Ako človek tomu rozumiem. Ako lekár sa však snažím vysvetliť, že všetko chce svoj čas. Na prvom mieste sa snažím zistiť základné návyky páru, ktorý za mnou prichádza. Netýka sa to samozrejme iba intímneho spolunažívania. Niekedy môže byť problémom prílišný stres. Inokedy zlá strava alebo takmer nulový pohyb, keďže žijeme v časoch home office a sedavej práce. Vždy odporúčam pozrieť sa na základné návyky, akým obaja partneri holdujú. Niekedy už po troch alebo 6 mesiacoch príde k výsledku a žena otehotnie.

Cesta k materstvu nie je pre všetky ženy jednoduchá. V dnešnej dobe však existuje niekoľko možností, ako si splniť sen o vytvorení vytúženého bábätka. Jednou z nich je umelé oplodnenie. Pre umelé oplodnenie sa obvykle rozhodnú páry, ktorým sa dlhodobo nedarí počať potomka prirodzene. Vyšší vek ženy je dnes jedným z hlavných problémov na ceste k tehotenstvu, ale týchto faktorov je samozrejme oveľa viac. Prirodzeným prejavom starnutia u žien je znižujúci sa počet folikulov vo vaječníkoch, ktoré postupne dozrievajú vo vajíčka. Dobrým ukazovateľom veľkosti aktuálnej ovariálnej rezervy (zostávajúcich folikulov) je tzv. Anti-Müllerov hormón (AMH). Neplodnosť však môže mať rôzne príčiny, a preto je vždy nutné konzultovať možnosti jej liečby s odborníkom. V niektorých prípadoch môžu byť postačujúce aj menej invazívne riešenia. Asistovaná reprodukcia je súborom metód, ktoré pomáhajú zvýšiť šance na počatie u neplodných párov. Najznámejšou z nich je určite metóda IVF, ale aj mnoho ďalších z nich je kľúčových pri snahe o bábätko. V niektorých prípadoch je potrebné využiť naraz niekoľko z nich, aby boli šance na úspech čo najvyššie.

V súčasnej dobe sa stále viac žien rozhoduje pre rodičovstvo v neskoršom veku. Toto rozhodnutie môže priniesť špecifické výzvy spojené s plodnosťou. Zatiaľ čo spontánne otehotnenie je stále možné, s pribúdajúcim vekom sa znižujú šance a zvyšuje sa potreba zvážiť asistovanú reprodukciu.

Kedy riešiť neplodnosť a rozmýšľať nad umelým oplodnením?

Na mieste je trpezlivosť a hľadanie odpovedí na niektoré základné otázky. Ak sa nedarí páru otehotnieť a okrem úpravy životného štýlu a stravy sme podnikli všetky potrebné vyšetrenia, na rad prichádza snaha o umelé oplodnenie. Neplodnosť je definovaná ako neschopnosť otehotnieť po jednom roku správne načasovaného nechráneného styku. Až potom by ste mali s partnerom navštíviť odborníka. Pri snahe o potomstvo hrá dôležitú úlohu vek matky, ale aj otca. U muža sa postupne znižuje kvalita spermií, ich množstvo i pohyblivosť, u ženy zas klesá počet a kvalita oocytov.

Dieťa ženského pohlavia má v 20. týždni tehotenstva približne 6 až 7 miliónov oocytov. Pri narodení počet oocytov klesá na 2 až 3 milióny, a v puberte ich zostane „len“ 300 000. Je zaujímavé, že žena príde o väčšinu oocytov ešte skôr, ako sa vôbec dokáže rozmnožovať! Napríklad počas každého menštruačného cyklu stratí cca 30 až 50 oocytov.

Pôrodnosť u žien vo veku 15 až 29 rokov sa znížila, u žien od 30 do 44 rokov výrazne stúpla. Vysvetlením je moderný život, vďaka ktorému máme vo vyspelých krajinách trend „jedného dieťaťa“. Dnes sa mnohé ženy, a vôbec páry, snažia najprv o vytvorenie zázemia, budovanie kariéry, až potom si chcú založiť rodinu. Žiaľ, u niektorých žien je neskoro už po 35. roku života. Tu veľa zlého vykonali komerčné médiá, ktoré presvedčili ženy, že sa to „dá“ ešte aj po 40-tke. Nie, väčšinou nedá.

Najčastejšie príčiny neplodnosti u ženy:

• vyšší vek - nad 35 rokov,
• nadváha alebo podvýživa,
• problémy so štítnou žľazou, alebo s pankreasom,
• onkologické ochorenia,
• nepriechodné vajcovody,
• nepravidelná alebo problematická menštruácia,
• užívanie silných hormonálnych liekov v minulosti,
• neliečené pohlavné choroby,
• časté a neliečené zápaly ženských pohlavných orgánov,
• hlien v maternici (ktorý bojuje proti mužským spermiám),
• zlé podmienky na uhniezdenie (napr. endometrióza),
• deficit v produkcii progesterónu corpus luteum.

Príčiny neplodnosti a diagnostika

U niektorých párov je príčina jasná po prvých vyšetreniach, inokedy sa po dôvodoch neplodnosti pátra dlhšie, keďže sú v hre viaceré faktory. Na to, aby lekári identifikovali hlavné príčiny neplodnosti, potrebujú získať prehľad o vašej minulosti a urobiť zopár testov. Pri konzultáciách sa vás budú pýtať na:

• predchádzajúce tehotenstvá a ich výsledky,
• dĺžku cielenej sexuálnej snahy o otehotnenie,
• frekvenciu pohlavného styku,
• akékoľvek sexuálne dysfunkcie,
• minulé a súčasné zdravotné problémy (posledné zmeny zdravotného stavu),
• zamestnanie - potenciálne vystavenie chemickým látkam a škodlivému životnému prostrediu,
• rodinný výskyt potratov,
• vaše a rodinné dedičné poruchy a vrodené chyby,
• zoznam liekov, ktoré aktuálne užívate (vrátane všetkých voľne predajných liekov a bylinkových preparátov),
• užívanie tabaku, alkoholu a drog,
• bolesti panvy, predchádzajúce infekcie panvy,
• nepohodlie pri pohlavnom styku, menštruačné kŕče, trvanie krvácania, dĺžku cyklu,
• užívanie antikoncepcie,
• predchádzajúce riešenia v súvislosti s liečbou neplodnosti.

V špecializovaných centrách na liečbu neplodnosti, prípadne v ambulancii vášho gynekológa (ak poskytuje tieto služby), absolvujete rôzne vyšetrenia. Bez toho sa prakticky nedá stanoviť najvhodnejší spôsob liečby. Pozrime sa na najčastejšie vyšetrenia.

Testovanie mužských faktorov

Najskôr sa odborníci zameriavajú na hodnotenie mužskej plodnosti. Muž absolvuje analýzu spermií, ktorá sleduje koncentráciu, pohyblivosť, morfológiu spermií, obsah bielych krviniek a okrúhlych buniek. Najnovšie testy sa zameriavajú aj na DNA.

Preverovanie ovulačnej funkcie

Ženy v reprodukčnom veku, ktoré majú pravidelný menštruačný cyklus (od 21 do 35 dní), pravdepodobne majú ovuláciu. Vtedy sa odporúča sledovanie plodných dní. Samozrejmosťou sú odbery krvi na rôzne testy - od hormonálneho profilu, cez zrážanlivosť krvi, až po zápalové markery. Ďalšie metódy: testy na ovariálne rezervy - je ich niekoľko, odborníci vyberú ten najvhodnejší pre vás, testovanie priechodnosti vaječníkov - ide o invazívne vyšetrenie, pristupuje sa k nemu až vtedy, ak predchádzajúce metódy nestačili, testovanie krčka maternice - najmä u žien, ktoré podstúpili biopsiu, alebo mali úraz krčka maternice, testy na ochorenia maternice - najmä ultrazvukové vyšetrenie.

Čo je to asistovaná reprodukcia? A čo je umelé oplodnenie?

Umelé oplodnenie nie je to isté ako asistovaná reprodukcia, je to len jedna oblasť asistovanej reprodukcie. Je však pravdou, že ide o najčastejšiu formu asistovanej reprodukcie. Na druhej strane, asistovaná reprodukcia zahŕňa rôzne druhy testov, ošetrení a terapií, ktoré pomáhajú párom v snahe o počatie.

Asistovaná reprodukcia je pre pár náročná po fyzickej, psychickej, ale aj finančnej stránke. Podľa Nariadenia vlády SR č. 777/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vám na základe verejného zdravotného poistenia uhradí najviac 3 cykly asistovanej reprodukcie. Podmienkou je vek do 39 rokov.

Metódy umelého oplodnenia

• IUI - lekári vložia do maternice ženy spermie (tenkou trubičkou), presne v čase ovulácie.
• Mimotelové oplodnenie (IVF) - k oplodneniu dochádza mimo ľudského tela, v laboratóriu, kde sa odborníci postarajú o splynutie vajíčka a spermie. Životaschopné embryo vložia naspäť žene do maternice.
• Metódy ICSI a PICSI - ICSI je nadstavbou IVF (in vitro fertilizácie). Odborníci do cytoplazmy zrelého vajíčka injekčne vstreknú najkvalitnejšiu spermiu. Pri metóde PICSI vyberú iba oplodnenia schopné spermie, ktoré predtým otestujú v prostredí, podobnom ženskému vajíčku.
• GIFT - prenos pohlavných buniek do vajcovodov. Táto metóda je jednou z najstarších, ale aj najprirodzenejších. Podobne ako pri IVF, žena podstúpi hormonálnu stimuláciu vaječníkov a odobratie vajíčok. Lekári zavedú vajíčka a partnerove spermie do vajcovodu, ďalšiemu vývoju nechajú voľný priebeh.
• PGT - jedna z najnovších metód. Ponúka ochranu pred vážnymi genetickými ochoreniami a inými problémami. Umožňuje výber zdravého embrya bez genetickej záťaže.

Dnes je čoraz rozšírenejšie oplodnenie pomocou darcovských spermií alebo vajíčok. Rastie tiež počet detí, ktoré boli vynosené náhradnými matkami.

Ako vyzerá cyklus IVF (mimotelového oplodnenia)?

Potenciálna matka najskôr podstúpi stimuláciu ovulácie a dozrievania vajíčok. Túto liečbu bude užívať 8 až 10 dní. Dozreté vajíčka jej potom odoberú a v laboratórnych podmienkach ich spoja so spermiami partnera, prípadne darcu. Životaschopné embryo sa vkladá späť do maternice.

Po tom, čo ste podstúpili mimotelové oplodnenie (embryotransfer) vás po 10 - 14 dňoch čaká tehotenský test, ktorý sa vykonáva z krvi. Následne po troch týždňoch absolvujete ultrazvukovú kontrolu, pri ktorej sa zároveň zisťuje, či došlo k správnemu uloženiu v maternici a nie mimo nej (mimomaternicové tehotenstvo nastáva asi v 2 % prípadov po IVF).

Šance na úspešný prvý cyklus mimotelového oplodnenia sú u každého páru individuálne a závisia od mnohých faktorov vrátane príčin neplodnosti. Dôležitý je však vek páru, pretože prax ukazuje, že po 35. Ak sa vám teda prvý cyklus nepodarí, lekár vám môže (aj vzhľadom k veku) navrhnúť absolvovať ďalšie. V prípade, že ste mali darované vajíčka a časť z ich je zmrazená, pokračovať sa dá po krátkej dobe. Aby ste zvýšili svoje šance na otehotnenie, odporúča sa zmeniť životný štýl (ak ste to ešte neurobili pred prvým cyklom mimotelového oplodnenia). Existujú aj medicínske metódy, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť otehotnenia a úspešného donosenia bábätka (treba však rátať s tým, že ich zväčša nepreplácajú zdravotné poisťovne).

Predimplantačnú genetiku: Jednou z možných príčin, prečo sa embryo nezahniezdilo v maternici, môže byť nesprávne množstvo genetického materiálu embrya, ktoré bolo prenesené do maternice matky.

EmbryoGlue: Jedným z najdôležitejších krokov mimotelového oplodnenia je embryotransfer.

ICSI: Mechanické vpravenie jednej spermie do vajíčka (oocytu) pomocou mikroihly pod špeciálnym mikroskopom pomocou mikromanipulátora.

MESA-TESE: Táto operácia je súčasťou metód asistovanej reprodukcie pri liečbe mužského faktora sterility, kedy v ejakuláte nie sú prítomné žiadne spermie a súčasne je predpoklad, že dochádza k ich tvorbe v semenníkoch (napr. pri poruche transportu spermií). Robí sa odsatie biologického materiálu z nadsemenníkov (MESA) a odber tkaniva zo semenníkov (TESA).

Poisťovňa vám preplatí časť nákladov, ak sú príčinou neplodnosti:

• chýbajúce vajcovody, resp. nezvratné poškodenie vajcovodov - okrem stavov, ktoré vznikli ako následok predchádzajúcej sterilizácie alebo umelého prerušenia tehotenstva,
• endometrióza, resp. nezvratné poškodenie vaječníkov - ak to nie je následok umelého prerušenia tehotenstva,
• idiopatická sterilita - ak je neúspešne liečená 1 rok v špecializovanom zdravotníckom zariadení,
• mužský faktor sterility - absencia spermií v ejakuláte, znížená pohyblivosť spermií, ejakulačné dysfunkcie, ochorenia súvisiace s chemoterapiou alebo úrazmi,
• imunologické príčiny sterility,
• riziko dedičného ochorenia u dieťaťa,
• endokrinné príčiny sterility,
• problémy so štítnou žľazou.

Cena umelého oplodnenia

Cena umelého oplodnenia sa vždy odvíja od ponuky konkrétnej kliniky, pre ktorú sa rozhodnete, a od mnohých ďalších faktorov, napríklad, aké vyšetrenia predtým podstúpite, ako dlho užívate hormonálne lieky pred odberom vajíčok, aké dodatočné procedúry podstúpite, koľko cyklov IVF absolvujete a v neposlednom rade, aké benefity vám ponúka vaša zdravotná poisťovňa. Preto je vhodné byť už vopred informovaný o dostupných výhodách, ktoré môžete čerpať ako poistenec. Výsledná suma sa teda môže u každého páru líšiť aj o stovky až tisícky eur. Cena štandardného IVF cyklu sa na Slovensku pohybuje okolo 1,200 €.

Pri sterilizácii dôjde k chirurgickému prerušeniu vajíčkovodov. Toto prerušenie nie je možné obnoviť. Možnosť otehotnenia ale dávajú metódy asistovanej reprodukcie. Je možné podstúpiť tzv. mimotelové oplodnenie /spojenie vajíčka a spermie mimo ženského tela/ a následný vklad takto vzniknutého embrya do maternice. Cena liečebného procesu závisí od mnohých faktorov ako sú lieky, použitá laboratórna technika a metódy oplodňovania. Orientačne je potrebné počítať s cca 3000 eurami. Zdravotné poisťovne liečbu po sterilizácii totiž nepreplácajú.

Tehotenstvo po umelom oplodnení

Asi každá jedna žena, ktorá otehotnie po mimomaternicovom oplodnení, si kladie otázky: Je moje tehotenstvo iné? Som viac riziková? Mám sa správať inak ako „prirodzene“ tehotná žena? Jednoduchá odpoveď na všetky tieto otázky je: NIE. „Tehotenstvo prebieha úplne rovnako, či žena otehotnie spontánne alebo po umelom oplodnení. Môže mať komplikácie, a môže rovnako prebiehať úplne bez nich. Každá žena a každé tehotenstvo je unikátne,“ hovorí odborníčka.

Rozdiel oproti spontánnemu otehotneniu bude žena vnímať hlavne v prvých týždňoch tehotnosti. Samotné umelé oplodnenie je určite psychicky náročné obdobie, spojené so stresom a očakávaniami. „Prvé týždne po potvrdení tehotnosti je žena kontrolovaná oveľa častejšie ako pri spontánnom otehotnení, najčastejšie raz za dva týždne. Do desiateho týždňa tehotnosti je vo väčšine prípadov potrebné aj užívať lieky, aké spontánne tehotná žena užívať nemusí. Je to kvôli tomu, že hormonálna stimulácia pred umelým oplodnením môže narušiť tvorbu hormónov vo vaječníkoch, ktoré sú nevyhnutné pre včasné tehotenstvo. Okolo desiateho týždňa tehotenstva však túto funkciu tvorby hormónov plne preberá placenta a hormonálna liečba už vo väčšine prípadov nie je potrebná,“ vysvetľuje lekárka.

Prvé dva až tri týždne po odbere vajíčok v rámci procesu mimotelového oplodnenia sa je potrebné pripraviť aj na určitý diskomfort - pobolievanie v podbrušku, pocit nafúknutého bruška. Je to spôsobené zväčšenými vaječníkmi a miernymi formami hyperstimulačného syndrómu, ktorý je po hormonálnej stimulácii relatívne častý a odznie v priebehu krátkeho času. Ťažké formy hyperstimulačného syndrómu sú už v súčasnosti veľmi zriedkavé a vo väčšine prípadov im vieme predísť.

Najčastejšou komplikáciou včasného tehotenstva po mimotelovom oplodnení je stres a strach. „Je ťažké ho eliminovať, ale treba si uvedomiť, že to vášmu bábätku neprospieva. Je pochopiteľné, že žena, ktorá sa roky snažila neúspešne otehotnieť, sa o to svoje tehotenstvo bojí. Ale najlepšie, čo pre bábätko v brušku môžete urobiť, je byť v čo najväčšej pohode. Nie je vhodná prílišná fyzická aktivita ani náročné športy, ale prechádzky v prírode a primeraný pohybový režim vám určite pomôžu. Ležať a nehýbať sa v prípade bezproblémového priebehu tehotenstva po mimotelovom oplodnení nie je nutné, ba dokonca by sme mohli povedať, že nevhodné.“

Prelom po 10. týždni tehotenstva

V prípade, že sa nevyskytnú žiadne komplikácie, v 10. týždni tehotnosti po mimotelovom oplodnení je pacientka odporúčaná do starostlivosti svojho gynekológa a nie je potrebné ďalšie sledovanie v centre reprodukčnej medicíny. Riziko potratu po 10. týždni už je relatívne nízke, a ďalšia podporná liečba už zvyčajne nie je potrebná. To, samozrejme, neznamená, že žena sa o svoje budúce bábätko prestane báť. Báť sa bude celé tehotenstvo a následne asi aj celý ďalší život, ale taký je už osud mamičiek.

Ako pri viacplodovom tehotenstve?

V súčasnosti sa už v rámci asistovanej reprodukcie preferuje prenos len jediného embrya do maternice ženy, čím sa znižuje percento viacplodových tehotností na riziko bežnej populácie. Sú však pacienti, u ktorých sa do maternice aj v dnešnej dobe prenášajú dve embryá. Asi v 20 % všetkých tehotenstiev, ktoré vznikli po prenose 2 embryí do maternice, dôjde ku uhniezdeniu oboch embryí. Takéto tehotenstvo je, samozrejme, oveľa rizikovejšie, a pacientka sa musí pripraviť na častejšie kontroly a obmedzenejší režim. „Snažíme sa hlavne minimalizovať riziko predčasného pôrodu a s tým spojených novorodeneckých komplikácií. Cieľom modernej reprodukčnej medicíny je ale čo najviac znížiť percento dvojčiat,“ vysvetľuje lekárka s 18-ročnou praxou v asistovanej reprodukcii.

A opäť vek

Určité špecifiká starostlivosti o tehotnosť po IVF vyplývajú aj z vekového zloženia populácie pacientiek liečených v IVF centrách. Vekový priemer tehotných je tu vyšší ako v populácii žien, ktoré otehotnejú spontánne. S tehotenstvom vo vyššom veku sa následne spájajú rôzne komplikácie, ktoré sa u tejto skupiny tehotných vyskytujú častejšie, ako v mladších vekových ročníkoch. Sú to napríklad riziko predčasného pôrodu, tehotenskej cukrovky, vysokého tlaku a preeklampsie a mnohých ďalších ochorení. Za vysoko rizikové už musíme pokladať tehotnosti po 45. roku veku života ženy, ktoré si vyžadujú zvyčajne špecifickú starostlivosť a častejšie kontroly v poradni.

„Pacientky sa pred umelým oplodnením často pýtajú aj na to, či umelé oplodnenie zvyšuje riziká pre bábätká v zmysle vyššieho výskytu genetických abnormalít a vrodených vývojových chýb. Znovu si je potrebné uvedomiť, že skupina pacientiek tehotných po IVF je priemerne staršia. Po 35. roku života ženy už stúpa riziko genetických abnormalít plodu, tak v prípade spontánneho otehotnenia, ako aj asistovanej reprodukcie. V súčasnosti však už máme k dispozícii aj neinvazívne testy z krvi matky, ktoré vie odhaliť tieto najčastejšie abnormality už po 11. týždni tehotnosti. Čo sa týka výskytu vrodených vývojových chýb u bábätiek, tak zatiaľ čo v bežnej populácii je riziko 2 %, po umelom oplodnení je riziko zhruba 4 %. Preto každej tehotnej odporúčame dôsledný prenatálny skríning. Dnešné možnosti prenatálnej diagnostiky sa už posunuli tak dopredu, že odborníci na prenatálnu diagnostiku vedia odhaliť veľkú časť takýchto problémov už v 12. týždni tehotnosti. Najdôležitejším vyšetrením však stále ostáva podrobný morfologický ultrazvuk okolo 20. týždňa tehotnosti,“ vysvetľuje lekárka.

Predčasný pôrod a cisársky rez

Riziko predčasného pôrodu je u jednoplodových tehotností po mimotelovom oplodnení trošku vyššie ako v prípade spontánnych otehotnení. Podľa niektorých štúdií však toto riziko klesá v prípade tehotnosti po prenose rozmrazených embryí, kedy sú hormonálne pomery u ženy takmer identické ako pri prirodzenom otehotnení. Riziko predčasného pôrodu u dvojčiat je výrazne zvýšené, ale je rovnaké tak v prípade gravidít po umelom oplodnení, ako aj spontánnych tehotností. Otehotnenie po IVF cykle neznamená, že budú mamičky rodiť cisárskym rezom. Indikácie na cisársky rez sú rovnaké, či už žena otehotnela spontánne, alebo po metódach asistovanej reprodukcie. Dôležitý je aktuálny nález u tej ktorej ženy.

Môžeme teda jednoznačne povedať, že tehotnosť po asistovanej reprodukcii sa veľmi nelíši od tehotenstva po spontánnom otehotnení. V oboch prípadoch sú dôležité pozitívne naladenie a pravidelná prenatálna starostlivosť. V absolútnej väčšine prípadov tehotnosť po asistovanej reprodukcii prebehne bez akýchkoľvek komplikácií a po 9 mesiacoch majú rodičia doma maličkého drobca, na ktorého veľmi dlho čakali.

tags: #spontanne #otehotnenie #pred #umelym