Spontánny potrat, známy aj ako zamlčaný potrat alebo missed abortion, je téma, ktorá sa dotýka mnohých žien a párov. Je to často nečakaná a bolestivá strata, ktorá prináša so sebou celý rad emócií a otázok. Hoci ide o citlivú tému, je dôležité o nej hovoriť, aby sa ženy a páry necítili osamotene a aby získali potrebnú podporu a informácie.
Čo je spontánny potrat?
Samovoľný potrat je spontánne ukončenie tehotenstva, najčastejšie v prvých týždňoch. V praxi sa často používa aj označenie spontánny potrat. Odhaduje sa, že približne 10 až 20 % známych tehotenstiev sa skončí potratom, pričom mnoho strát nastane ešte skôr, než žena zistí, že je tehotná. Samovoľný potrat je strata tehotenstva bez vonkajšieho zásahu. V prípade zamlknutého potratu sa vývin embrya zastaví, ale krvácanie sa neobjaví hneď.
Najčastejšie ide o náhodné chyby vo vývine embrya, najmä v prvom trimestri. Mnoho žien si po strate tehotenstva vyčíta bežné denné aktivity. Samotný samovoľný potrat však zvyčajne nespôsobí obyčajný pohyb, bežná práca, sex ani jednorazový stres.
Za včasný sa považuje potrat do ukončenia 12. týždňa tehotnosti. Ide o väčšinu potratov. Ešte však nastávajú prípady, keď plod prejavuje známky života, no jeho pôrodná hmotnosť je do 500 gramov a neprežije 24 hodín.
Možnosti riešenia spontánneho potratu
Na Slovensku môžeme samovoľný potrat riešiť dvomi spôsobmi: vyčkávaním alebo chirurgicky. Každý postup má svoje výhody a nevýhody.
Vyčkávací postup
Výhodou vyčkávacieho postupu je, že sa žena môže vyhnúť pobytu v nemocnici a chirurgickému zákroku. Musí ale chodiť na kontroly 1 - 2x za 14 dní do vyriešenia stavu. Princípom je vyčkávanie, kedy dôjde k samovoľnému vyprázdneniu maternice (väčšinou do 3 týždňov), ktoré je spojené väčšinou s doma zvládnuteľným krvácaním a bolesťami. Riziko infekcie pri tomto postupe je veľmi nízke. Vyčkávací postup je v 90 % prípadoch úspešný pri nekompletnom potrate. Pri zamĺknutom potrate je úspešný v polovici prípadov. Vyčkávací postup, pri ktorom je žena kontrolovaná zdravotníckymi pracovníkmi, nie je pre ženu nebezpečný.
Nevýhodou je, že postup nemusí byť vždy úspešný (aj po dlhej dobe nedôjde k vyprázdneniu maternice) alebo môže byť vyprázdňovanie sprevádzané silným krvácaním a bolesťami s nutnosťou vykonania chirurgického zákroku (tzv. čistenia).
V diskusii k tomuto článku vyplynulo, že vyčkávací prístup v slovenských pôrodniciach je ojedinelý a zatiaľ vieme len o jednej nemocnici - konkrétne nemocnici v Trenčíne, kde s ním majú skúsenosti.
Chirurgické riešenie (kyretáž)
Chirurgické riešenie, známe aj ako čistenie, kyretáž alebo evakuácia dutiny maternice, je ďalšou možnosťou. Ide o chirurgický výkon spojený s viacerými rizikami vrátane rizík vyplývajúcich z celkovej anestézie. Pri samotnom chirurgickom výkone sa môže inštrumentmi porušiť funkcia krčka maternice, keďže je nutná dilatácia, teda rozšírenie krčka maternice. To môže mať počas ďalšieho tehotenstva za následok vyššie riziko potratu alebo predčasného pôrodu, pretože môže vzniknúť nedostatočnosť krčka maternice. Ďalej hrozí zvýšené riziko vzniku Ashermanovho syndrómu, ktorý následne súvisí s neschopnosťou opäť otehotnieť. Ide o neskorú komplikáciu zákroku prejavujúcu sa morfologickými zmenami dutiny maternice, zrastami a atrofiou - zníženým množstvom výstelky v dutine maternice. Pri opakovaných zákrokoch v dutine maternice môže nastať porucha placentácie - keď placenta „prirastie“ príliš hlboko k stene maternice (takzvaná placenta accreta spectrum). Počas chirurgického zákroku môže dôjsť k omnoho väčšiemu počtu komplikácií ako po podaní tabletky.
Farmakologická možnosť
V roku 2022 vtedajší minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský podpísal štandardný postup, v ktorom sa uvádza už aj farmakologická možnosť liečby pre pacientky zažívajúce spontánny potrat. Konkrétne ide o podanie účinnej látky Mizoprostol. V prípade spontánneho potratu sa používa len Mizoprostol. V prípade nedostatočného efektu po prvej dávke Mizoprostolu sa pokračuje druhou dávkou Mizoprostolu do 24 hodín.
Interrupčná tabletka je neinvazívna metóda ukončenia tehotnosti. Skladá sa z dvoch častí. Prvou zložkou je účinná látka Mifepriston (na Slovensku nie je registrovaná), ktorá blokuje účinok progesterónu a zvyšuje citlivosť myometria - svaloviny maternice na prostaglandíny. Pokiaľ hovoríme o indikácii medikamentózneho ošetrenia spontánneho potratu v prvom trimestri - keď nie je prítomná srdcová aktivita alebo sa plod vôbec nevyvinul, používa sa samotný Mizoprostol, ako to bolo na území Slovenska schválené v roku 2022. Tehotnosť v tomto prípade už ďalej nepokračuje, jej priebeh sa zastavil spontánne.
Emocionálna a psychická stránka
Tehotenstvo je požehnanie, o ktorom hovoríme radi. Avšak keď žena potratí, je to tragédia, ktorá nám z jazyka zoberie všetky slová. Zrazu nevieme, čo povedať alebo urobiť. Niektorí sa cítia zvláštne, keď o tom hovoria, ba ani netušia, ako pomôcť.
Mnohé matky, ktoré potratili, sa cítia, akoby zlyhali. Trpia pocitom viny, domnievajú sa, že sa tomu nejako mohli vyhnúť, len keby vedeli, čo sa deje, alebo keby sa o svoje telo starali inak. „Tehotná žena ihneď začne plánovať. Ochraňovať dieťa je v nej zakorenené. V takýchto prípadoch si teda bežne myslia, že si nesplnili svoju úlohu.“ To, že pocit viny nie je výnimočný, neznamená, že je aj oprávnený.
Aj pre otcov je to náročné obdobie, pretože to nevedia „napraviť“. Je dôležité, aby sa s nimi o tom hovorilo a aby sa im poskytla podpora.
Strata tehotenstva je aj psychická strata. Pocity viny, smútku, hnevu či prázdna sú bežné. Fyzické zotavenie býva individuálne. Krvácanie môže trvať niekoľko dní až približne dva týždne. Menštruácia sa zvyčajne vráti v priebehu niekoľkých týždňov.
Ako pomôcť a čo nerobiť
Ak chcete hovoriť štýlom „aspoň…“, radšej ani nezačínajte. Napríklad, nehovorte toto: „Aspoň to môžete skúsiť znova,“ alebo: „Aspoň máte ostatné deti.“ Nesnažte sa to racionalizovať. Lepšie je počúvať a povzbudiť rodičov, aby o tom hovorili. Je to jednoduché gesto, ktoré urobí veľa.
Pomôžte rodine v boji s pocitom viny. Hoci dieťa malo kratší život, neznamená to, že by ho rodičia nemilovali celým srdcom. Smútenie sa nedá urýchliť. Na pár by sa nemali klásť žiadne očakávania ohľadom smútenia, prijatia tejto udalosti, pohnutia sa vpred a zabudnutia na to, čo sa im prihodilo.
Spýtajte sa ich, ako sa malo volať, a používajte jeho meno. Ľudia nemajú tendenciu dávať týmto deťom meno, najmä ak potrat nastal v skorom štádiu tehotenstva.
Pomôžte rodine vytvoriť si spomienkovú krabicu. Dajte do nej fotografiu z ultrazvuku alebo iné vecičky, ktoré už mali pripravené pre bábätko.
Ak ste aj vy zažili takú stratu, porozmýšľajte nad tým, či by ste sa s nimi nechceli podeliť o svoj príbeh.
Osobné skúsenosti
Príbehy žien, ktoré prešli spontánnym potratom, sú často plné bolesti, ale aj sily a nádeje. Jedna z žien opisuje:
„Koncom roka 2020 som mala spontánny potrat. Doteraz sa čudujem, že som stále medzi živými - pre prístup doktorov, nie vďaka doktorom.“
Iná žena zdieľa:
„Spontánny potrat bol náročný v čakaní na okamih, kedy sa to spustí a aké to bude, na druhej strane som vnímala, že celý ten postupný a pozvoľný priebeh bol pre môj organizmus prirodzenejší a šetrnejší ako kyretáž.“
Ďalšia skúsenosť hovorí:
„Cítila som sa ako na výstave, ibaže ja som bola to dielo, na ktoré sa všetci pozerali. Otrasný zážitok, hoci všetci tam boli veľmi milí. Kým ma uspávali, plakala som.“
Tieto príbehy ukazujú, aký rozdiel môže urobiť prístup zdravotníckeho personálu a aké dôležité je, aby ženy mali možnosť voľby a boli vypočuté.
Podpora pre ženy po potrate
Pre všetkých, ktorí zažijú bolestnú skúsenosť straty svojho ešte nenarodeného dieťaťa, je k dispozícii občianske združenie Tóbi (www.oz-tobi.webnode.sk), ktoré poskytuje zdarma odbornú aj praktickú pomoc, či už v súvislosti s pochovaním dieťatka, ako aj s pomocou pri vyrovnávaní sa s jeho smrťou.
Tisíce žien majú po potratoch príznaky PTSD - BBC News
Janka, ktorá prišla o štyri deti, hovorí:
„Bez viery by som tu nebola. Tá bolesť, že sa to stalo opäť, ma dohnala k silným depresiám. Plakávala som všade. Nevládala som sa starať o naše žijúce dieťa. Trpela som a týrala samu seba.“
Lujza dodáva:
„Nedokázala som to prežívať z pohľadu viery. Nevedela som to odovzdať Bohu. Cítila som smútok, jedla horkú čokoládu, pila kávu a upratovala som. Po pár dňoch som zavolala kamarátovi ‒ kňazovi. Navrhol mi, aby som dieťatku dala meno a dala zaň odslúžiť svätú omšu.“
Lenka vraví:
„Viera mi priniesla pokoj. Spontánny potrat je traumatizujúca udalosť.“
Janka na otázku, ako sa na túto životnú cestu pozerá z odstupom času, odpovedá:
„Každé jedno dieťatko obohatilo môj svet, môj život. Moje straty ma doviedli späť k Bohu. Som za to vďačná. V poslednej dobe cítim aj povolanie k službe ‒ byť tu pre iné ženy, ktoré možno majú pocit, že sú samé na svete a nikto nevie, čo prežívajú. Moja bolesť mi dáva priestor pochopiť iných.“
Lujza dodáva:
„Vždy sme s úsmevom hovorili, že chceme „dva a pol dieťaťa“. Dve určite a to tretie s otáznikom.“
Lenka uzatvára:
„Vedomie toho, že mám deti v nebi, mi prináša pokoj. Mám štyri deti s Bohom, už sa o ne nebojím.“
Spontánny potrat je bolestivý a zasahuje veľa žien, veľa manželských párov. Je dôležité hovoriť o tejto téme, hľadať podporu a vedieť, že v tom nie ste sami.