Nečakaná strata bábätka je jednou z najťažších vecí, aké môžu postretnúť ženu. Spontánny potrat (abortus) je predčasné samovoľné vypudenie mŕtveho plodu z maternice do konca 28. týždňa tehotenstva alebo ak má plod hmotnosť pod 1000g. Podľa dĺžky tehotnosti môže byť potrat včasný (do 12. týždňa tvoria väčšinu potratov) a neskorý (do 28. týždňa). Odhaduje sa, že až 26 % všetkých tehotenstiev končí spontánnym potratom. V prípade klinicky rozpoznaných tehotenstiev (potvrdených lekárom) je to približne 10 %. Až 80 % skorých tehotenských strát sa vyskytuje v prvom trimestri.
V prvom trimestri tehotenstva sa takmer 50 % všetkých potratov vyskytuje v dôsledku chromozomálnych abnormalít. Počas oplodnenia, keď sa vajíčko a spermia spoja, spoja sa aj dve sady chromozómov. Ak má však vajíčko alebo spermie viac alebo menej chromozómov ako normálne, plod môže mať nepárny počet chromozómov. Keď sa z oplodneného vajíčka vyvinie plod, jeho bunky sa niekoľkokrát delia a množia a môžu sa vyskytnúť abnormality. Väčšina chromozomálnych problémov vzniká náhodou.
Príčiny vzniku spontánnych potratov sa často nepoznajú. Veľkú časť potratov spôsobujú genetické chyby ako napríklad chybný genetický materiál v plodovom vajci. Ďalšími príčinami môžu byť poruchy uhniezdenia oplodneného vajíčka, poruchy transportu vajíčka alebo anomálie maternice. Veľkú skupinu rizikových faktorov predstavujú aj infekcie matky, ktoré môžu spôsobiť potrat. Patrí sem infekcia chlamýdiami, ureaplazmou, mykoplazmami, vírusom rubeoly, cytomegalovírusom a HPV vírusom. Príčinou potratov môžu byť aj niektoré endokrinologické, imunologické, metabolické a hematologické ochorenia. Z vonkajších príčin sú najznámejšie fyzické alebo psychické traumy, ionizačné žiarenie, elektrický prúd, používanie niektorých liekov a iných škodlivín (alkohol, fajčenie, drogy).
V druhom trimestri môžu spontánny potrat spôsobiť zdravotné problémy a ochorenia matky, poruchy funkcie placenty (abrupcia placenty, placenta praevia), genetické príčiny, chromozómové abnormality, vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu (napr. celkový opuch plodu s následkom zlyhania srdca).
V 20-50% prípadov sa príčina úmrtia plodu či potratu vôbec nezistí. Až 76% prípadov úmrtia dieťatka počas tehotenstva globálne je nečakaných.
Spontánny potrat je definovaný ako predčasné samovoľné vypudenie mŕtveho plodu z maternice do konca 28. týždňa tehotenstva. Rozlišujeme dva typy: Skorý potrat: Dôjde k nemu do 12. týždňa tehotenstva. Neskorý potrat: Dôjde k nemu medzi 13. a 23. týždňom tehotenstva.
Za včasný sa považuje potrat do ukončenia 12. týždňa tehotenstva. Ide o väčšinu potratov. Vo vyšších štádiách tehotenstva sa podľa slovenskej legislatívy považuje za potrat predčasne ukončená tehotnosť, keď plod neprejavuje známky života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 1 000 gramov a ide o tehotnosť kratšiu ako 28 týždňov.
V roku 2019 sa medzi spontánne potraty zaradili aj takzvané zamĺknuté potraty. Je to stav definovaný ultrazvukovým nálezom, pri ktorom sa preukáže zastavenie vývoja plodu s nemožnosťou dokázať akciu srdca, pričom plod ešte nebol vypudený z dutiny maternice, ale ostáva v nej zadržaný.
Včasný potrat sa prejavuje bolesťami v podbrušku, v krížoch a krvácaním. Neskorý potrat začína často kontrakciami, krvácaním z rodidiel, dochádza k odtoku plodovej vody a k vypudeniu plodu a plodových obalov.
Pri hroziacom potrate žena pociťuje slabé bolesti v podbrušku a chrbte a dochádza k slabému krvácaniu z hrdla maternice. Hrdlo maternice je uzatvorené a neskrátené. Pri začínajúcom potrate žena pociťuje silnejšie bolesti, ktoré sú prejavom kontrakcií maternice a krvácanie z rodidiel je výraznejšie.
V diagnóze a ďalšej prognóze je dôležité skoré gynekologické vyšetrenie, sonografia, stanovenie hormonálnych hladín (stanovenie HCG v moči, sére a stanovenie sérového progesterónu).
Poskytovateľ starostlivosti o tehotenstvo môže vykonať ultrazvukový test na potvrdenie potratu. Tieto testy kontrolujú srdcový tep plodu alebo prítomnosť žĺtkového vaku. Na kontrolu potratu sa odporúča krvný test, pretože test meria ľudský choriový gonadotropín (hCG), hormón vytvorený placentou. Nízka hladina hormónov naznačuje potrat.
V prevencii a liečbe hroziaceho potratu je dôležitý pokoj na lôžku. V niektorých prípadoch sa používa hormonálna liečba, serkláž („zašitie“) krčku maternice a proti predčasným kontrakciám sa podávajú magnézium sulfát a betamimetiká. Nedostatočnosť hrdla maternice sa rieši cerklážou (naložením stehu) na zabránenie jeho otvárania. Stehy sa odstraňujú 2 týždne pred predpokladaným termínom pôrodu.
Hroziaci potrat sa rieši pokojom na lôžku, liečbou prípadného krvácania a podávaním Progesterónu perorálne alebo vaginálne. Progesterón nahrádza nedostatočnú funkciu žltého telieska a zabezpečuje udržanie tehotenstva.
Ak potrat nemožno zvrátiť, podáva sa oxytocín a v celkovej anestézii sa odstráni obsah maternice. Obdobne sa postupuje aj v prípade už prebehnutého potratu (mimo podania oxytocínu).
Pri potratoch do 12. týždňa je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Ak tento proces zlyhá, môže sa pristúpiť k chirurgickému odstráneniu plodu z dutiny maternice. V neskoršom období tehotenstva je vhodné vyvolanie pôrodu. Pred 28. týždňom sa vaginálne aplikuje liek misoprostol, prípadne sa podá liek na vyvolanie kontrakcií v infúzii - oxytocín. Po 28. týždni by vyvolanie pôrodu malo prebiehať podľa bežného pôrodníckeho protokolu.
Podanie účinnej látky Mizoprostol sa oficiálne zaradilo medzi možnosti starostlivosti o pacientky zažívajúce včasný spontánny potrat až v roku 2022. Jedným vysvetlením môže byť nedostatok samotného Mizoprostolu v danom zdravotníckom zariadení. Druhým môžu byť, žiaľ, zaužívané zvyklosti zdravotníckeho zariadenia.
V prípade chirurgického zákroku, teda kyretáže, ide zvyčajne o 15-minútovú operáciu v celkovej anestézii, ktorá sa vykonáva z vaginálneho prístupu. Keď sa krvácanie zastaví, človek môže pokračovať v každodenných činnostiach. Avšak v prípadoch, keď je tehotenstvo dlhšie ako desať týždňov, môže byť jedinou možnosťou operácia. Pri ktoromkoľvek zákroku lekára sa krčok maternice roztiahne a zvyšné tkanivá sa jemne odsajú alebo vyškrabú z maternice.
Lekári sa snažia vyhnúť cisárskemu rezu, ktorý je vyhradený pre stavy bezprostredne ohrozujúce život ženy a u absolútnych kontraindikácií k vaginálnemu pôrodu.
Po potrate je dôležité odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia. Je dôležité, aby mali rodičia k dispozícii adekvátnu emocionálnu podporu.
V prevencii treba vyhľadať príčinu opakovaných potratov, kde okrem gynekologického vyšetrenia je potrebná spolupráca aj s inými odborníkmi.
Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Právo vyžiadať si telo dieťaťa na pochovanie vyplýva zo Zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Ak k vyžiadaniu nedôjde, potratené či predčasne odňaté ľudské plody sa musia spopolniť v spaľovni. Pochovanie mŕtvonarodeného dieťatka je nevyhnutné zabezpečiť priamo na základe zákona o pohrebníctve rovnako, ako tomu je pri úmrtí napr. dospelého človeka.
Pochovávaním nenarodených detí kladieme silnú protiváhu kultúre smrti. V roku 2005 bol novelizovaný zákon o pohrebníctve tak, že rodičia dostali možnosť vyžiadať dieťa na pochovanie v každom štádiu vývoja. Od roku 2017 majú zdravotnícke zariadenia povinnosť informovať rodičov o možnosti pochovania svojho potrateného dieťaťa.
Zákon č.131/2010 Z. z. stanovuje prevádzkovateľovi cintorína povinnosť umožniť pochovanie potrateného dieťaťa a viesť evidenciu o jeho pochovaní.
Možnosti pochovania zahŕňajú vlastný hrob, zdieľaný (spoločný) hrob: S členmi rodiny alebo v špeciálne zriadenom hrobe pre nenarodené deti, alebo symbolický hrob: Možno vytvoriť aj zástupne - v mene rodičov potratených detí.
Spontánny potrat je traumatická udalosť, ktorá postihuje mnoho žien a ich rodín. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na spontánny potrat, vrátane jeho definície, príčin, diagnostiky, liečby a dôležitosti emocionálnej podpory.
Psychická záťaž bola neskutočná, ale aj odhodlanie spraviť všetko pre to, aby som našu dcéru udržala čo najdlhšie pri živote. V druhom trimestri sa totiž zistilo, že bude mať zrejme diagnózu nepriechodnosť pažeráka, ktorá sa neskôr aj potvrdila. V prvý deň 24. týždňa sa mi spustil pôrod. Naše dievčatko síce žilo, ale nie dlho.
Niektoré ženy si na svoju stratu spomínajú aj po dekádach. „Bolo to dávno, ale pre mňa ako dnes: 5. decembra 1991,“ napísala nám 59-ročná Anna. Pamätá si aj pocity, ktoré sa jej zmocnili po prebratí sa po chirurgickom zákroku. „Prvé, čo som si uvedomila, bolo to ,nič‘ vo mne.
Podľa psychologičky Lucie Záhorcovej môže priebeh potratu a lekársky prístup významným spôsobom ovplyvniť samotné spracovanie zážitku a následné uzdravenie. Necitlivý a nedôstojný prístup zdravotníckeho personálu, ktorý neposkytne žene čas a priestor na spracovanie informácie, výber z možností, prípadne skúsenosť ženy bagatelizuje, môže byť veľmi bolestivý.
Psychologička tiež konštatuje, že akékoľvek emócie, ktoré sa počas danej skúsenosti objavia, sú v poriadku. „Typický býva hlboký smútok v dôsledku významnej osobnej straty, ale aj pocity prázdnoty, bezmocnosti, závisti, osamelosti či úzkosti.
Zároveň sa nedá určiť, či stratu ťažšie znášajú bezdetné ženy alebo tie, čo už matkami sú. „Je to veľmi individuálne. Niekoľko žien, ktoré zažili potrat a nemajú iné dieťa, hovoria, že je to pre ne omnoho náročnejšie. Prežívajú úzkosť a strach, či ešte niekedy vôbec budú schopné mať deti. Môžu zároveň prežívať intenzívnejší pocit zlyhania, pocity viny a nedostatočnosti, lebo ešte nenaplnili to, po čom tak túžili. Na druhej strane môže byť podľa psychologičky zážitok potratu pre ženu, ktorá už dieťa má, rovnako bolestivý. „Táto žena môže čeliť iným, špecifickým výzvam. Napríklad pre ňu môže byť náročnejšie starať sa o druhé dieťa a ani nemusí mať toľko času a priestoru odsmútiť si stratu, ktorú prežila.
Ako psychologička Lucia Záhorcová zdôrazňuje, je dôležité, aby žena bola k sebe láskavá a trpezlivá, uvedomujúc si, že proces zotavenia môže byť dlhý a vyžaduje si čas a aktívnu prácu. „Potláčanie alebo ignorovanie emócií môže viesť k tomu, že nás dobehnú neskôr v škaredšej podobe.
Podľa Záhorcovej si ženy pamätajú zraňujúce reakcie okolia niekedy aj roky. Všetko sú to vety, ktoré podľa psychologičky bagatelizujú skúsenosť ženy, prispievajú k tomu, že sa žena či muž cítia nevidení, nepočutí, nepochopení a ešte viac osamelí. Nevhodné je i porovnávanie s inými stratami, súdenie či ponúkanie nevyžiadaných rád.
„O týchto témach by sa malo viac hovoriť, aby si potom tá žena, ten pár nemysleli, že sa to deje len im alebo že sú v tom sami. Tiež by sme sa mali viac pýtať mužov, ako to berú, vnímajú a prežívajú. Môjho priateľa to veľmi zasiahlo, miestami som mala pocit, že viac ako mňa, preto by sme mali myslieť aj na nich.
Pre 29-ročnú Denisu predstavoval najväčšiu oporu partner a veľmi jej pomohlo, keď si nad stratou spoločne poplakali a spoločne ju prijali.
Lucia Kubíny z občianskeho združenia Tanana odporúča každému v páre zmapovať si najskôr svoje vlastné potreby. „Čo potrebujem práve teraz? Ako sa teraz cítim? Čo by mi mohlo pomôcť?“ Z mojej skúsenosti partneri alebo partnerky žien po strate prežívajú rovnako široké spektrum emócií ako samotné ženy,“ uvádza Kubíny. „Vnímám však niekoľko rozdielov. Žena prežíva potrat, stratu aj veľmi fyzicky, cez svoje telo, ktoré si tehotenstvo ,zapamätá‘ a potrebuje čas na zotavenie a načerpanie síl. Toto je rovina, ktorú jej partner či partnerka nezažíva.
Podľa 29-ročnej Denisy sa o tejto téme rozpráva málo, a preto je rada, že sa to začína meniť.
Tiché utrpenie po strate tehotenstva | Cassandra Blomberg | TEDxSDMesaCollege
