ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je neurovývinová porucha regulácie pozornosti, impulzov a aktivity človeka. Začína v detstve a často pretrváva u mnohých do dospelosti. Prejavuje sa pretrvávajúcou nepozornosťou, hyperaktivitou alebo impulzivitou neprimeranou veku a situácii. Ťažkosti môžu byť prítomné vo viacerých prostrediach a zhoršovať každodenné fungovanie. Rozlišujeme tri formy poruchy: **nepozornú, hyperaktívno-impulzívnu a kombinovanú.**
Príčiny sú viacnásobné, s výrazným podielom genetiky a odlišného vývinu mozgu. **ADHD nie je lenivosť, ani dôsledok zlej výchovy alebo pohodlnosti. Ide o poruchu s biologickým základom a špecifickými diagnostickými kritériami.** Diagnózu stanovuje psychiater alebo klinický psychológ po komplexnom vyšetrení a zbere údajov. Liečba je viacvrstvová a zahŕňa psychoedukáciu, tréning návykov a školské úpravy. Niekedy lekár odporučí lieky, ktoré môžu zmierniť kľúčové symptómy v dôležitých situáciách.
Príznaky ADHD je možné klasifikovať do dvoch skupín behaviorálnych problémov a to nepozornosť, hyperaktivita a impulzívnosť. Väčšie percento ľudí, ktorí trpia ADHD sa potykajú s problémami spadajúcich do oboch skupín. Ako už bolo naznačené, niektorí ľudia s týmto ochorením môžu mať problémy s nepozornosťou, ale nie s hyperaktivitou alebo impulzívnosťou. Príznaky ADHD u dospelých ľudí sa vymedzujú a pozorujú náročnejšie ako u detí a to z dôvodu nedostatku relevantných štúdií a výskumov. Na základe tvrdenia, že ADHD je vývojová porucha, odborníci došli k záveru, že táto porucha sa rozvíja od detstva a pretrváva až do dospelosti. A teda je nepravdepodobné, že sa vyvinie u dospelého človeka. Niektorí odborníci však tvrdia, že skupiny príznakov výrazne rozličným spôsobom ovplyvňujú deti v porovnaní s dospelými.
Stanovenie diagnózy sa realizuje na základe záverov lekárskych, psychologických a ďalších špecializovaných vyšetrení. Diagnózu väčšinou určuje neurológ alebo detský psychiater. Na potvrdenie diagnózy sa využívajú aj ďalšie vyšetrenia.
Strava a jej vplyv na ADHD
Okrem všeobecne zaužívaných štandardných postupov ako liečba medikamentmi a psychoterapiou sa na ovplyvňovanie priebehu ADHD neustále odborníkmi skúmajú stravovacie prístupy. V dnešnej dobe sa odborníci zaoberajú problematikou, v ktorej hlavnú rolu zohráva strava a jej vplyv na znižovanie rizika výskytu zdravotných problémov súvisiacimi s cukrovkou, srdcovo-cievnymi ochoreniami alebo obezitou. Avšak čoraz väčší záujem vzbudzuje strava a to, čo jeme aj pijeme v súvislosti s prevenciou a liečbou duševného zdravia. Vedecký smer o vplyve potravín na naše správanie je stále relatívne nový a miestami kontroverzný. Na základe vedeckých poznatkov dochádzame k záverom, že niektoré potraviny naše správanie výrazne ovplyvňujú. Medzi takéto potraviny patrí kofeín, ktorý zvyšuje bdelosť, čokoláda ovplyvňuje náladu a alkohol zase ovplyvňuje celkové správanie jedincov. Najviac priestoru odborníci vo svojich výskumoch venovali dvom prístupom a to suplementácii a eliminácii určitých zložiek potravy.
Uprednostnite potraviny s krátkym zložením. Menej prísad, menej prekvapení. Niektoré deti s ADHD sú na určité druhy potravín citlivejšie, čo sa môže odzrkadliť na ich správaní a negatívnych reakciách. Tieto reakcie následne môžu negatívne ovplyvniť ich sústredenie alebo kontrolu nad emóciami.
Konzumácia sladkých jedál môže spôsobiť prudký nárast a následne pokles hladiny glukózy v krvi, čo môže mať vplyv na pocity prílišnej únavy alebo naopak nadmernej energie. V rôznych štúdiách nájdeme tvrdenia, že nadmerná konzumácia cukru môže spôsobiť hyperaktivitu, pretože potraviny s vysokým obsahom cukru spôsobujú zvýšené vylučovanie inzulínu z pankreasu, čo vedie k hyperglykémii, ktorá stimuluje zvýšenie epinefrínu, čo zase vedie k aktivácii nervových reakcií a možným poruchám spojeným s hyperaktivitou. Inými slovami, zvýšený príjem napr. snackov s vysokým obsahom cukru môže zvýšiť nutričnú nerovnováhu, nižšiu emočnú inteligenciu a prejavy podobné ADHD. Aj keď odborníci nie sú v tejto problematike jednotní, zhodujú sa na tom, že zníženie množstva rafinovaného cukru v jedle a nápojoch u detí je určite prínosom. Obmedzenie cukru sa obzvlášť odporúča u detí s ADHD, ktoré majú vyššie riziko vzniku cukrovky 2. typu vo vyššom veku. Obmedzenie sladkých jedál a nápojov okrem iného, napomáha si udržiavať primeranú hmotnosť. V skratke, obmedzenie príjmu bieleho cukru je zdravou voľbou pre každého, pretože môže znížiť riziko cukrovky, obezity, zubného kazu a ďalších zdravotných problémov.

Aj pri týchto zložkách našej každodennej stravy sú prítomné kontroverzie s určením jednoznačného záveru a ich vplyvu na ADHD. Lekár Dr. Feingold v roku 1970 bol presvedčený o hypotéze, že salicyláty a potravinové aditíva, ktoré obsahujú syntetické farbivá a dochucovadlá, ovplyvňujú prejavy ADHD. Feingold svojím pacientom predpisoval diétu bez salicylátov, farbív a umelých dochucovadiel. Niektorí jeho pacienti zaznamenali výrazné zlepšenie behaviorálnych problémov. Feingold tvrdil, že u 30 až 50% jeho pacientov sa výrazne zlepšil zdravotný stav. Následne v 70. a 80. rokoch sa vedecká obec začala výraznejšie venovať záverom Dr. Feingolda. Aj keď tieto hypotézy boli spochybnené, na druhej strane sa stali podnetom pre dôkladnejšie štúdie umelých farbív, dochucovadiel a konzervantov v potravinách. To všetko z dôvodu, že podľa štúdií tieto substancie majú vplyv na správanie detí bez ohľadu na to, či trpia ADHD. Konkrétne jedna štúdia sa zoberala problematikou umelých farbív a ich vplyvu na hyperaktivitu u detí. Skúmaním bolo zistené, že pri diéte, ktorá neobsahovala umelé farbivá u 75% skúmaných objektov došlo k zlepšeniu pri prejavoch hyperkativity.
Množstvo aditív, chemikálií, konzervantov, farbív a plastov v našej strave za posledné desaťročia výrazne vzrástlo. Pri ich zavádzaní do obehu sme nepoznali, čo môžu ľudskému organizmu spôsobovať.
- Dusičnany a dusitany: Môžu negatívne ovplyvňovať funkciu štítnej žľazy ako aj schopnosť okysličovania krvi. Môžu zvyšovať riziko určitých druhov rakoviny. Používajú sa na konzervovanie a zvýraznenie farby potravín.
- Umelé potravinové farbivá: Ako bolo uvedené, zvyšujú príznaky u detí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou.
- Bisfenoly: Sa používajú pri výrobe plastových materiálov, ktoré môžu dochádzať do kontaktu s vodou a potravinami.
- E 102: Tartrazín - Je prášok svetlooranžovej farby, ktorý sa používa na sfarbenie potravín.
- E 104: Chinolínová žltá - Zelenožlté farbivo, ktoré sa nachádza najmä v sladkostiach, energetických nápojoch a pod.
- E 110: Žltá SY - Umelé farbivo, ktoré sa nachádza najmä v pudingoch, zmrzline a podobne. Môže spôsobiť alergické reakcie, tráviace problémy a niektoré druhy rakoviny.
- E 120: Karmín, kyselina karmínová - Prírodné červené farbivo používané často s benzoánom sodným. Nachádza sa v potravinách ako jogurty, nápoje, žuvačky a pod.
- E 122: Azorubín - Farbivo červenej farby, ktoré môže spôsobovať hyperaktivitu a kožné reakcie.
- E 124: Ponceau 4R - Výrazné červené farbivo využívané v potravinárskom priemysle.
- E 131: Patentná modrá - Tmavomodré farbivo využívané v žuvačkách, sladkostiach a nápojoch.
- E 211-213: Kyselina benzoová a benzoáty - Konzervant, ktorý v kombinácii s umelými farbivami preukázane zvyšuje hyperaktivitu u detí. U citlivých ľudí môže zhoršovať príznaky kožných problémov.
V tejto dobe sa spomínaným substanciám nevyhneme, ale môžete uprednostniť produkty bez zbytočných konzervantov. Nakupujte viac čerstvého alebo mrazeného ovocia a zeleniny a menej spracovaného mäsa, najmä počas tehotenstva. Vo všeobecnosti je vhodné obmedziť konzervované jedlá a nápoje, a taktiež jedlá z fastfoodov a spracované jedlá.
Niektorí vedci predpokladajú, že odstránenie potenciálnych alergénov ako napr. lepok, pšenica, mlieko a pod. zo stravy môžu zlepšovať sústredenie a redukovať hyperaktivitu u detí. V roku 2011 bola zverejnená štúdia, ktorej predmetom bolo skúmanie reštrikčnej diéty (alergény) a jej vplyv na príznaky spojené s ADHD. Po piatich týždňoch u 64% deti bolo pozorované výrazne zlepšenie príznakov. Je však potrebné rozlišovať citlivosť na potraviny a alergiu na potraviny. Zvýšená citlivosť na potraviny sa prejavuje prostredníctvom fyzických alebo behaviorálnych príznakov, pričom pomocou testovacích metód nie je potvrdená alergia. Zvýšená citlivosť na potraviny sa môže taktiež prejavovať ako bolesti žalúdka, vyrážky, bolesti hlavy alebo v prípade ADHD zvýšenou hyperaktivitou, impulzívnosťou alebo nesústredenosťou.
Ako bolo uvedené, samotné potraviny a diéty ADHD nespôsobujú a ani úplne neliečia. Avšak suplementácia niektorými potravinami môže výrazne ovplyvniť priebeh a správanie nie len u detí. Potraviny bohaté na bielkoviny môžu mať pozitívne účinky na niektoré behaviorálne symptómy spojené s ADHD. Bielkoviny ovplyvňujú činnosť mozgu prostredníctvom aminokyselín, z ktorých sú tvorené neurotransmitery. Ide najmä o fenylalanín, tyrozín a tryptofan, ktoré ovplyvňujú tvorbu neurotransmiterov, dopamínu, serotonínu a noradrenalínu. Neurotransmitery prenášajú signály medzi mozgovými bunkami a strava bohatá na bielkoviny ovplyvňuje ich tvorbu aj fungovanie. Odborníci v tejto štúdií vykonávanej na 85 pacientoch vo veku 4-18 rokov skúmali vplyv aminokyselín na behaviorálne príznaky. Vo výsledkoch tejto štúdie sa tvrdí, že 77% pacientov vykazovalo výrazné zlepšenie, a z tohto dôvodu je potrebné vykonávať viac výskumov na jednoznačné potvrdenie týchto tvrdení. Na druhej strane závery v tejto štúdií naznačujú, že suplementácia doplnkami stravy aromatickými aminokyselinami nemá zásadný vplyv na priebeh ADHD u detí. Bielkoviny stabilizujú energiu a odďaľujú hlad.
Niektoré štúdie spájajú prejavy ADHD s nízkou hladinou určitých vitamínov a minerálov. Zinok a horčík sú mikronutrienty, ktorých nedostatok je najviac spájaný s príznakmi tejto poruchy. Prejavy nedostatku týchto minerálov v organizme sú podobné príznakom ADHD. Nízka hladina horčíka môže vyvolávať zvýšenú nervozitu, úzkosť, nepokoj, nespavosť, problémy s koordináciou a problémy s učením. Vedci, ktorí skúmali hladinu horčíka u 116 detí s ADHD, zistili, že 95% detí s ADHD trpí nedostatkom magnézia v organizme. Na základe týchto údajov došli k záveru, že deti trpiace ADHD trpia častejšie nedostatkom magnézia ako deti bez tejto diagnózy. Vedci v tejto štúdií na základe výsledkov hovoria o korelácie medzi hladinami horčíka a závažnosťou symptómov. Doplnenie 200 mg horčíka po dobu šiestich mesiacov významne znížilo hyperaktivitu u detí s ADHD.
Ďalšie štúdie potvrdzujú súvis medzi nedostatkom niektorých mikronutrientov a správaním u detí. Omega-3 mastné kyseliny sú veľmi dôležitou súčasťou, ktorá sa podieľa na optimálnom fungovaní srdca, mozgu a nervovej sústavy. Niektoré štúdie na základe klinických a biochemických výsledkov naznačujú, že nedostatky polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) v organizme môžu súvisieť s príznakmi ADHD. V tejto štúdií sa preukázalo, že deti a dospievajúci s ADHD majú významne nižšie plazmatické a krvné koncentrácie polynenasytených mastných kyselín, no najmä nižšie hladiny omega-3 mastných kyselín. Avšak v závere štúdie autor uvádza, že suplementácia polynenasytených kyselín neprináša významné výsledky a sú preto potrebné ďalšie výskumy. Na druhej strane je množstvo štúdií, ktoré obsahujú záver, že suplementácia prináša mierne, avšak významné výsledky v redukcii symptómov ADHD. Polynenasýtené mastné kyseliny sú významnou zložkou našej stravy, ktorá by nemala chýbať v jedálničku z dôvodu znižovania rizika srdcovo-cievnych ochorení a zlepšovania funkcie mozgu.
Športová aktivita a jej prínosy pri ADHD
Šport a pohyb môžu významne pomôcť pri riadení hyperaktivity, najmä u detí s ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). Fyzická aktivita ponúka množstvo výhod, ktoré môžu pomôcť zlepšiť celkové správanie a znížiť príznaky hyperaktivity. Tu je niekoľko spôsobov, ako môže pomôcť šport pri hyperaktivite:
- Uvoľňovanie prebytočnej energie: Deti s hyperaktivitou často majú nadmerné množstvo energie, ktoré potrebujú uvoľniť. Pravidelná fyzická aktivita im umožňuje vybiť túto energiu zdravým spôsobom, čo môže zlepšiť ich schopnosť sústrediť sa a byť pokojnejší.
- Zlepšenie nálady a zníženie stresu: Fyzická aktivita stimuluje produkciu endorfínov, ktoré sú známe ako „hormóny šťastia“. Tieto chemikálie môžu pomôcť zlepšiť náladu, znížiť stres a úzkosť, čo môže mať pozitívny vplyv na správanie detí s ADHD.
- Zvýšenie schopnosti sústredenia: Šport a fyzická aktivita môžu zlepšiť kognitívne funkcie, vrátane schopnosti sústrediť sa a pozornosti. Pravidelné cvičenie podporuje zdravý vývoj mozgu a môže zlepšiť schopnosť dieťaťa udržať pozornosť pri školských úlohách a iných aktivitách.
- Zlepšenie spánku: Deti s ADHD často majú problémy so spánkom. Fyzická aktivita môže pomôcť regulovať spánkový cyklus, čo vedie k lepšiemu nočnému odpočinku. Dobrý spánok je kľúčový pre celkové zdravie a môže zlepšiť denné správanie a výkonnosť.
- Rozvoj sociálnych zručností: Športové aktivity často zahŕňajú spoluprácu a tímovú prácu, čo môže pomôcť deťom s ADHD rozvíjať sociálne zručnosti. Účasť v športových tímoch alebo skupinových aktivitách môže tiež pomôcť zlepšiť sebadôveru a vytvoriť pozitívne vzťahy s rovesníkmi.
- Rozvoj sebadisciplíny a sebakontroly: Športy, ktoré vyžadujú pravidelný tréning a dodržiavanie pravidiel, môžu pomôcť deťom s ADHD rozvíjať sebadisciplínu a sebakontrolu. Tieto zručnosti sa prenesú aj do iných oblastí života, ako je škola a domáce prostredie.

Nie všetky športy sú rovnako vhodné pre deti s ADHD. Tu sú niektoré typy športov a aktivít, ktoré môžu byť obzvlášť prospešné:
- Aeróbne cvičenie: Beh, plávanie, bicyklovanie alebo tanec výborne uvoľňujú energiu a zlepšujú náladu.
- Tímové športy: Futbal, basketbal alebo hokej môžu pomôcť rozvíjať sociálne zručnosti a tímovú prácu.
- Individuálne športy: Tenis, gymnastika alebo bojové umenia môžu byť vhodné pre deti, ktoré preferujú samostatné aktivity.
- Outdoorové aktivity: Turistika, lezenie alebo kempovanie môžu poskytnúť prospešný kontakt s prírodou a podporiť fyzickú aktivitu.
Šport a fyzická aktivita môžu byť účinným spôsobom, ako pomôcť deťom s ADHD zvládnuť hyperaktivitu a zlepšiť celkové správanie. Pravidelné cvičenie poskytuje fyzické a psychologické výhody, ktoré môžu podporiť lepšie sústredenie, náladu a sociálne interakcie. Nájdite šport alebo aktivitu, ktorá dieťa baví a motivuje, dosiahnete tak dlhodobé benefity.
Športom a turistikou, pokiaľ ich správne riadite, prospejete ľuďom s ADHD i diabetom. Pravidelná fyzická aktivita môže pomôcť zlepšiť kontrolu hladiny cukru v krvi, zvýšiť fyzickú kondíciu a zlepšiť celkové zdravie a pohodu. Vždy však konzultujte svoje plány s lekárom. Dbajte na správnu prípravu a monitorovanie, aby ste zabezpečili bezpečné a efektívne cvičenie.
ADHD a šport - Centrum pre behaviorálne zdravie chlapcov v meste Boys Town
ADHD je porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou. Hyperkinetickou poruchou pozornosti a aktivity trpí tri až sedem percent detí v každej populácii. ADHD je anglická skratka pre Attention Deficit Hyperactivity Disorder. Má tri hlavné skupiny príznakov: nepozornosť, hyperaktivita, impulzívnosť. ADHD nie je spôsobené nedostatkom disciplíny, slabou vôľou alebo nízkym intelektom. V skutočnosti ide o neurobiologickú poruchu, ktorú vyvoláva nerovnováha určitých chemických látok v mozgu. Tieto chemické látky sú zodpovedné za kontrolu aktivity, vrátane tej, ktorá súvisí s hyperaktivitou, impulzívnosťou a nesústredenosťou.
K príznakom ADHD patrí napríklad: neschopnosť držať sa témy, skákanie z jedného predmetu na druhý, neschopnosť sústrediť sa na to, čo druhý hovorí, odbiehanie od témy pri čítaní, impulzívne správanie, skákanie do reči, dopovedávanie vecí, odpovedanie ešte skôr, než doznie otázka, fyzický nepokoj, poklepávanie rukami, nohami, pohybovanie telom.
Ľudia si začínajú čoraz viac uvedomovať, že staré spôsoby myslenia sa musia postupne začať meniť. V mnohých oblastiach staré koncepty už nestačia, a tak určitá skupina ľudí sa nové spôsoby myslenia učí na rôznych kurzoch a seminároch. Myslenie dieťaťa s ADHD je však jedinečné a používa vlastné schémy myslenia.
Národný inštitút pre duševné zdravie uvádza, že jedným z hlavných príznakov ADHD je práve hyperaktivita. Vďaka nej môže dieťa uspieť v športových disciplínach, vyriešiť hocijakú úlohu a prebádať svoje okolie.
Mozog vášho dieťaťa funguje trochu inak. Kreatívne a inovatívne myslenie je pre neho prirodzené. Z tohto dôvodu ľudia s ADHD bývajú výnimoční umelci, vedci, vynálezcovia. Je to práve preto, lebo ich mozog je prirodzene zvedavý. Vďaka svojej predstavivosti mnohé deti s ADHD majú veľmi bohatý vnútorný život a sklony snívať s otvorenými očami. Túto danosť môžu využiť na písanie neuveriteľných príbehov, vymýšľanie nových vynálezov, počítačových programov a podobne.
Dieťa s ADHD máva niekedy pocit, že jeho mozog skáče z miesta na miesto. Občas to môže vyzerať ako nedostatok sústredenosti, no zároveň je to signál, že dokáže obsiahnuť množstvo drobných detailov v pomerne krátkom čase. ADHD sa niekedy označuje aj ako „nadbytok pozornosti“.
Ak dieťa s ADHD skutočne niečo zaujíma, dokáže sa na túto vec sústrediť aj niekoľko hodín.
Dieťa s ADHD sa vie v mysli veľmi rýchlo presunúť z jedného problému na druhý. Je neskutočne flexibilné a dokáže sa rýchlo prispôsobiť novým podmienkam. To mu v živote pomáha byť odolnejším.
Deti s ADHD veľmi intenzívne preciťujú okolitý svet.
Dieťa s ADHD dokáže mať veľa nápadov v krátkej dobe. Stále niečo vymýšľa a stále chce skúšať niečo nové.
Podľa odborníkov je jedným z indikátorov ADHD aj impulzívnosť. Možno vaše dieťa niekedy veci nedomyslí do konca. Dospelým sa to síce nepáči, ale dieťa to môže posúvať vpred.
Vďaka množstvu nevyčerpateľnej energie sa s nadšením a zanietením púšťa do vecí, ktoré ho fascinujú a tešia.
ADHD je skratkou Attention Deficit Hyperactivity Disorder, čo v preklade znamená hyperkinetická porucha pozornosti. V súčasnosti je najčastejšou poruchou psychického vývinu detí do 14 rokov. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) je zaradená do kategórie diagnóz F90-F98, čo sú poruchy správania a emočné poruchy vznikajúce zväčša v detstve a počas dospievania. ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti. Práve tieto tri príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup. Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti.
Prevalencia ADHD na Slovensku každým rokom stúpa. Z celkového počtu detí s akýmikoľvek poruchami správania a emotivity je práve výskyt ADHD najčastejší. V roku 2018 to bolo viac ako 78% pacientov z tejto skupiny, pričom viac ako polovica bola chlapcov. Zatiaľ čo v mladšom predškolskom veku, prevláda u detí s ADHD hyperaktivita, v staršom veku nastupuje nepozornosť. Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné. V škole dieťa s poruchou pozornosti vstáva z lavice, nepýta si slovo, ale vykrikuje a neplní všetky zadania. Pri domácich úlohách nedokáže sústredene sedieť a obvykle ich ani nedokončí. Prospech sa zvyčajne zhoršuje, a pokiaľ mu nie je poskytnutý individuálny prístup, nedokáže udržať krok s ostatnými žiakmi v triede. Dieťa tak môže stratiť akúkoľvek motiváciu niečo dosiahnuť a byť úspešný v neskoršom dospelom veku.
Jednu a hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide totiž o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa. Aj keď je dokázaný dedičný vplyv, treba brať do úvahy aj negenetické vplyvy, ako je napríklad nízka pôrodná váha, komplikovaný pôrod, konzumácia alkoholu, drog a fajčenie v tehotenstve.
Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ.
Aj keď je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Pozorovanie správania je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD.
Komorbidita označuje prítomnosť jedného alebo viacerých ochorení súbežne s existenciou primárneho ochorenia. Odhalenie poruchy pozornosti a hyperaktivity je často odďaľované, pretože spoločnosť tieto deti „škatuľkuje“ ako neposlušné a nevychované. Mnohí rodičia nechcú prijať fakt, že ich dieťa trpí poruchou, čím je práca s dieťaťom náročnejšia. Deti, ktoré trpia ADHD, majú obvykle v mladšom veku problémy s hrubou lebo jemnou motorikou, čo môže byť dôležitým signálom pre odhalenie poruchy.
Dôležitá je správna liečba. Mala by byť komplexná. Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring. Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.
- Výchovné metódy - trénovanie každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
- Arteterapia - práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
- Muzikoterapia - počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
- Rečová terapia - logopédia.
- Hra divadla - umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
- Kontrolovaný pohyb - skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.
Na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD sú rozporuplné názory. Niektorí odporcovia tvrdia, že pre dieťa s ADHD je takmer nemožné, aby reálne zhodnotilo svoje správanie a vyhodnotilo model iného správania. Želaný výsledok je preto „behom na dlhú trať“ a v konečnom dôsledku sa nemusí dostaviť pozitívny výsledok.
V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu.
Aj napriek tomu, že ADHD spoznávame stále lepšie a lepšie, neustále narážame ako spoločnosť na limity. V súčasnosti žiaľ naša spoločnosť nie je pripravená (personálne ani materiálne) týmto deťom dostatočne pomôcť. Školenie pedagogických pracovníkov a edukácia rodičov by poruchu ADHD preniesla do pozície ochorenia, s ktorým sa dá bojovať. Podľa viacerých zdrojov by deti s ADHD nemali byť vyčleňované zo spoločnosti, ako je to v mnohých prípadoch, ale mal by sa klásť väčší dôraz na ich integráciu a prácu s nimi. Intervencia detí sa nedá bez vzájomnej úzkej spolupráce rodiča, lekára a učiteľa. Učiteľ by sa určite nemal spoliehať na prácu lekára, prípadne užívanie liekov, pretože len každodenná práca s dieťaťom môže priniesť požadovaný efekt.
