Sprievodca pre rodičov detí so sluchovým postihnutím

Strata sluchu u dieťaťa predstavuje náročnú situáciu, ktorá si vyžaduje komplexný a citlivý prístup. Včasná diagnostika, adekvátna intervencia a podpora sú kľúčové pre zabezpečenie optimálneho vývinu dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie do spoločnosti. Tento článok poskytuje rozsiahly prehľad o problematike starostlivosti o deti so stratou sluchu, od príčin a diagnostiky až po možnosti kompenzácie a komunikačné stratégie.

Úvod do problematiky

Sluch je pre dieťa zásadný pre rozvoj reči, komunikácie a sociálnych zručností. Strata sluchu môže mať významný dopad na jeho vývin v rôznych oblastiach. Dôležité je si uvedomiť, že hluchota, teda úplná strata sluchu, nemusí byť konečná a existujú rôzne možnosti, ako dieťaťu pomôcť.

Príbeh Jany a jej dcéry Simonky, ktorá sa narodila s poruchou sluchu, ilustruje dôležitosť včasnej diagnostiky a intervencie. Hoci pôrod bol komplikovaný a Simonku museli kriesiť, Jana sa nenechala zrútiť a aktívne vyhľadávala pomoc a podporu. Simonke pridelili slúchadlo a Jana navštevovala kurzy pre rodičov sluchovo postihnutých detí a logopéda.

Príčiny straty sluchu

Strata sluchu u detí môže mať rôzne príčiny, ktoré sa delia na genetické a negenetické. Podľa najnovších výskumov v oblasti genetiky má približne 50 % strát sluchu genetický podklad, 25 % má neznámu príčinu a 25 % je spôsobených negenetickými faktormi.

Genetické príčiny

Prekvapujúce je, že len asi v 20 % prípadov majú rodičia sami stratu sluchu. Až 80 % detí s poruchou sluchu sa narodí dvom počujúcim rodičom, ktorí sú prenášačmi genetickej predispozície, najčastejšie génu conexin 26.

Syndrómová geneticky podmienená porucha sluchu

Pri syndrómovej poruche sluchu je strata sluchu spojená s ďalšími zdravotnými problémami alebo abnormalitami.

Mitochondriálna porucha sluchu

Tento typ poruchy sluchu je spôsobený mutáciami v mitochondriálnej DNA, ktorá sa dedí po matke.

Nesyndrómová porucha sluchu

Pri nesyndrómovej poruche sluchu je strata sluchu jediným zdravotným problémom.

Negenetické príčiny

Negenetické príčiny straty sluchu môžu zahŕňať:

  • Infekcie a choroby u matky počas tehotenstva: Rubeola, toxoplazmóza, cytomegalovírus, ovčie kiahne, pásový opar, syfilis (choroba sa prenesie na plod, asi tretina bábätiek sa narodí hluchá), HIV, chlamýdie (môžu spôsobiť sluchovú stratu u novorodencov, ktorí sa nakazili pri pôrode), alkoholizmus matky v tehotenstve (až u 64 % novorodencov).
  • Problémy počas pôrodu: Predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť, silná novorodenecká žltačka.
  • Lieky: Niektoré lieky môžu spôsobiť sluchové postihnutie, preto sa ich užívanie značne obmedzuje. Existujú aj lieky, ktoré sluch postihnú len na určitý čas, ako napríklad aspirín, niektoré diuretiká a niektoré antibiotiká.
  • Infekcie počas detstva: Osýpky, meningitída.
  • Infekcia stredného ucha u dieťaťa.
  • Zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS).
  • Hluk, náraz a poranenie hlavy: Úraz hlavy môže spôsobiť sluchové postihnutie, a to buď len dočasne, alebo nastálo.

Podľa času vzniku

Predrečová hluchota

Hluchota, ktorá vznikla pred narodením alebo predtým, než sa dieťa naučí rozprávať. Dieťa nevie prijímať hovorenú reč, pretože sa ju nikdy nenaučilo. Väčšina týchto porúch je spôsobená nákazou alebo traumou.

Porečová strata sluchu

Pre túto sluchovú poruchu je typická postupná strata sluchu. Pomáhajú rôzne slúchadlá a to, že sa deti učia odzerať z pier. Príčinou môže byť nákaza, trauma, lieky.

Podľa stupňa straty sluchu

Stupeň straty sluchu sa určuje audiometrickým vyšetrením a vyjadruje sa v decibeloch (dB).

Podľa typu postihnutia

  • Prevodová porucha sluchu: Postihnutie vonkajšieho alebo stredného ucha, ktoré bráni prenosu zvuku do vnútorného ucha.
  • Percepčná porucha sluchu: Postihnutie vnútorného ucha alebo sluchového nervu, ktoré bráni spracovaniu zvuku.
  • Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy sluchu.
  • Sluchová neuropatia: Problém s prenosom signálov zo vnútorného ucha do mozgu.
  • Centrálna porucha sluchu: Problém so spracovaním zvuku v mozgu.
  • Jednostranná porucha sluchu: Strata sluchu len v jednom uchu.
  • Progresívna porucha sluchu: Postupná strata sluchu.
  • Kolísajúca porucha sluchu: Sluch sa mení, niekedy je lepší, inokedy horší.
  • Náhla percepčná strata sluchu: Rýchla strata sluchu, ktorá si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
Grafické znázornenie stupňov straty sluchu

Diagnostika straty sluchu

Včasná diagnostika je kľúčová pre zabezpečenie optimálneho vývinu dieťaťa so stratou sluchu. Na Slovensku sa realizuje skríningové vyšetrenie sluchu v pôrodnici u všetkých novorodencov.

Skríningové vyšetrenie sluchu v pôrodnici

Toto vyšetrenie sa vykonáva pomocou otoakustických emisií (OAE) alebo vyšetrením kmeňových evokovaných potenciálov (BERA). Cieľom je identifikovať deti, ktoré by mohli mať poruchu sluchu. Ak skríningové vyšetrenie nie je v poriadku, dieťa je odoslané na podrobnejšie vyšetrenie do špecializovaného centra.

Ďalšie vyšetrenia sluchu

  • Vyšetrenie stavu a funkcie vonkajšieho a stredného ucha: Otoskopia, tympanometria.
  • Subjektívne vyšetrenia sluchu: Audiometria (tónová, slovná).
  • Objektívne vyšetrenia sluchu: BERA, OAE, ASSR.

Audiogram

Audiogram je grafické znázornenie sluchu osoby.

Príklad audiogramu s vysvetlením

Kompenzačné pomôcky

Existuje široká škála kompenzačných pomôcok, ktoré pomáhajú deťom s poruchou sluchu lepšie vnímať zvuk a komunikovať.

Načúvacie prístroje

Načúvacie prístroje zosilňujú zvuk, aby ho dieťa mohlo lepšie počuť. Existujú rôzne typy načúvacích prístrojov, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a funkciami.

  • Časti závesného načúvacieho prístroja: Mikrofón, zosilňovač, reproduktor, batéria.
  • Digitálne načúvacie prístroje: Moderné načúvacie prístroje, ktoré digitálne spracovávajú zvuk a umožňujú individuálne nastavenie.

Zdravotné poisťovne začnú už od októbra preplácať načúvacie prístroje sluchovo postihnutým deťom a mladým v oveľa vyššej sume ako tomu bolo doteraz. "Sluchové postihnutie je jedným z mála hendikepov, s ktorým sa dá plnohodnotne žiť, ak sa u dieťaťa odhalí ešte v ranom veku a dostane starostlivosť, akú potrebuje," hovorí František Majtán, predseda OZ Nepočujúce dieťa, ktorý je zároveň otcom sluchovo postihnutého chlapčeka. Podľa neho je dôležité, aby sa postihnutie odhalilo čo najskôr. „Ideálne je, ak dieťa s poruchou sluchu dostane od 6. mesiaca špeciálno-pedagogickú starostlivosť a kvalitné načúvacie prístroje. Ani tie nie sú vždy rovnaké. Za modely, ktoré sú vhodné pre deti, musia rodičia doplácať aj stovky eur za jeden prístroj,“ upozorňuje. Ako rodičia chlapca s ťažkou poruchou sluchu si prešli mnohými ťažkosťami - od nedostatku informácií, po hľadanie správnych odborníkov a rodičov, ktorí sa pasujú s podobným problémom. „Načúvacie prístroje predpisujem od roku 1993. Za tú dobu som sa často stretla so situáciou, že rodičia nemohli deťom doplatiť na lepší načúvací prístroj,“ hovorí foniatrička Dagmar Volmutová. Preto sa OZ Nepočujúce dieťa s pomocou lekárov snažili dosiahnuť, aby kvalitné načúvacie prístroje, ktoré bez doplatku predpisujú deťom v Rakúsku, Nemecku alebo Veľkej Británii, boli samozrejmosťou aj pre slovenské deti. Rozhodnutie ministerstva prišlo po takmer rok trvajúcej snahe rodičov z občianskeho združenia a lekárov.

Načúvacie prístroje pre deti
  • Pravidelné kontroly u foniatra: Dôležité pre správne nastavenie a údržbu načúvacích prístrojov.
  • Nastavenie načúvacích prístrojov u dieťaťa: Individuálne nastavenie načúvacích prístrojov podľa audiogramu a potrieb dieťaťa.
  • Starostlivosť o načúvacie prístroje: Pravidelné čistenie a údržba načúvacích prístrojov.
  • Problémy spojené s používaním načúvacích prístrojov: Pískanie, nepríjemný pocit, infekcie ucha.
  • Ako dieťa privyknúť na nosenie načúvacích prístrojov: Postupné zvykanie dieťaťa na nosenie načúvacích prístrojov, pozitívna motivácia.

FM systém

FM systém je bezdrôtový systém, ktorý prenáša zvuk priamo do načúvacieho prístroja dieťaťa. Používa sa najmä v školách a škôlkach, aby dieťa lepšie počulo učiteľa.

Kochleárne implantáty

Kochleárne implantáty sú elektronické zariadenia, ktoré obchádzajú poškodené časti vnútorného ucha a priamo stimulujú sluchový nerv. Sú určené pre deti s ťažkou až veľmi ťažkou stratou sluchu, ktorým načúvacie prístroje nepomáhajú.

  • Ako funguje kochleárny implantát: Vonkajšia časť (rečový procesor) zachytáva zvuk a prevádza ho na elektrické signály. Vnútorná časť (implantát) stimuluje sluchový nerv.
  • Výhody, riziká a limity: Kochleárne implantáty môžu výrazne zlepšiť sluch a reč dieťaťa, ale vyžadujú si operáciu a dlhodobú rehabilitáciu.
  • Implantačné kritériá: Určujú, ktoré deti sú vhodné na kochleárnu implantáciu.
  • Obojstranné počutie u dieťaťa s kochleárom: Obojstranná implantácia môže zlepšiť priestorové počutie a lokalizáciu zvuku.
  • Proces rozhodovania: Rozhodnutie o kochleárnej implantácii je náročné a vyžaduje si konzultáciu s odborníkmi a zváženie všetkých pre a proti.
  • Operácia - pred a po: Príprava na operáciu, priebeh operácie a pooperačná starostlivosť.
  • Nastavenie kochleáru: Individuálne nastavenie kochleárneho implantátu podľa potrieb dieťaťa.
  • Ako dieťa privyknúť na nosenie kochleárov: Postupné zvykanie dieťaťa na nosenie kochleárov, pozitívna motivácia.
  • Udržanie implantátu na hlave dieťaťa.

Stredoušný a kmeňový implantát

Tieto implantáty sa používajú v špecifických prípadoch, keď kochleárny implantát nie je vhodný.

Implantovateľné systémy pre kostné vedenie

Tieto systémy prenášajú zvuk cez kosť priamo do vnútorného ucha. BAHA (Bone Anchored Hearing Aid), Bonebridge, ADHEAR. Zásady používania kostných vibrátorov.

Sluchová výchova a pomoc odborníkov

Sluchová výchova je proces, ktorý pomáha dieťaťu so stratou sluchu rozvíjať jeho sluchové schopnosti a reč. Tréning sluchu s cieľom zlepšiť porozumenie reči.

Ako prebieha sluchová výchova? Dieťa počúva rôzne zvuky a učí sa ich rozlišovať. Výsledky sluchovej výchovy: Zlepšenie porozumenia reči, rozvoj slovnej zásoby.

Dôležitá je spolupráca s odborníkmi, ako sú:

  • Surdopéd: Špeciálny pedagóg, ktorý sa zaoberá výchovou a vzdelávaním detí so sluchovým postihnutím.
  • Logopéd: Odborník, ktorý sa zaoberá diagnostikou a terapiou porúch reči a komunikácie.
  • Foniatra: Lekár, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou porúch sluchu a hlasu.
  • Psychológ: Odborník, ktorý poskytuje psychologickú podporu dieťaťu a jeho rodine.

Komunikácia a sluch

Komunikácia je pre dieťa so stratou sluchu veľmi dôležitá. Existuje niekoľko spôsobov, ako komunikovať s nepočujúcim dieťaťom:

  • Slovenský znakový jazyk: Plnohodnotný jazyk komunity nepočujúcich v SR, má vlastnú gramatiku, je vhodný pre deti, ktoré majú predrečovú hluchotu.
  • Znakovaná slovenčina: Komunikačný systém, ktorý bol vytvorený počujúcimi ľuďmi, aby sa mohli dorozumieť s nepočujúcimi, má rovnakú gramatiku ako slovenský jazyk, ide vlastne o viditeľnú slovenčinu. Znakovanú slovenčinu používajú ľudia nedoslýchaví a nahluchlí, naučia sa ju odpočúvaním.
  • Prstová abeceda: Používajú sa obe alebo len jedna ruka, každý znak znamená jedno písmeno, vhodná je pre všetky druhy sluchového postihnutia.
  • Odzeranie: Zreteľná artikulácia slov, používať ho môžu ľudia, ktorí ovládajú slovenský jazyk, musia mať pre to nadanie, ktoré sa musí rozvíjať. Je veľmi náročné na pozornosť, človek a najmä dieťa to nevydrží veľmi dlho.

Dôležité zásady komunikácie s dieťaťom so stratou sluchu:

  • Uistite sa, že dieťa vždy vidí na vaše oči a v ústach nemáte žuvačku ani jedlo.
  • Vypnite zvuky na pozadí (rádio, TV), pretože pôsobia na počúvanie rušivo.
  • Použite svoje telo, intonáciu aj tvár na to, aby dieťa pochopilo, čo chcete slovami vyjadriť.
  • Sledujte záujem vášho dieťatka, nenúťte ho, aby ono sledovalo to, čo by ste chceli robiť vy.
  • Všímajte si verbálne aj neverbálne prejavy vášho dieťatka.
  • Napodobňujte a opakujte.
  • Nechajte dieťa zahrkať a hneď nato povedzte: „Teraz ja“ a zahrkajte tiež.
  • Počkajte na reakciu svojho dieťatka, kým napočítajte do 10.
  • Nepoužívajte gramaticky nesprávne vety. Odporúča sa hovoriť pomalšie a zreteľne, tak, aby ste boli vždy o jeden krok (slovo) dopredu pred dieťaťom.
  • Zoberte vaše bábätko na ruky a chodievajte s ním pravidelne po byte.
  • Ak si dieťa pojem osvojilo, nebojte sa ho použiť v nových situáciách, prípadne ho viac vysvetliť.
  • Komentujte všetko, čo s dieťaťom robíte, čo dieťa vidí, čo ho zaujíma.
  • Rituály sú zároveň výbornou príležitosťou na to, aby vaše dieťa započulo tie isté slová v rovnakých (ale aj v nových) súvislostiach MNOHOKRÁT za deň.
  • Urobte dieťaťu knižku zážitkov, kde budete spolu zakresľovať zaujímavé situácie, ktoré ste cez deň zažili.
  • Ak dieťa slovo alebo vetu vysloví chybne alebo nekompletne, predveďte mu, ako by to malo znieť správne.

Posunkovať alebo neposunkovať

Posunkovanie môže byť pre dieťa so stratou sluchu veľmi užitočné, pretože mu umožňuje komunikovať ešte predtým, ako sa naučí hovoriť.

  • Dôvody prečo posunkovať: Uľahčuje komunikáciu, znižuje frustráciu, podporuje rozvoj reči.
  • Uvažujeme o posunkovaní: Zvážte výhody a nevýhody posunkovania, navštívte kurz posunkového jazyka.
  • Ako začať s posunkami: Začnite s jednoduchými posunkami, ktoré súvisia s každodennými činnosťami.

SLOVENČINA PRE DETI/ZAČIATOČNÍKOV - 1. LEKCIA: Úvod a pozdravy

Rodina s dieťaťom s poruchou sluchu

Narodenie dieťaťa s poruchou sluchu je náročná situácia pre celú rodinu. Rodičia prechádzajú rôznymi fázami, ako sú šok, popretie, úzkosť, hnev, depresia a prijatie. Deti s poruchou sluchu budú mať opäť väčšiu šancu, aby sa naučili hovoriť a dokázali sa plnohodnotne zaradiť medzi počujúcu väčšinu.

„Sluchové postihnutie je jedným z mála hendikepov, s ktorým sa dá plnohodnotne žiť, ak sa u dieťaťa odhalí ešte v ranom veku a dostane starostlivosť, akú potrebuje,“ hovorí František Majtán, predseda OZ Nepočujúce dieťa, ktorý je zároveň otcom sluchovo postihnutého chlapčeka. Podľa neho je dôležité, aby sa postihnutie odhalilo čo najskôr. „Ideálne je, ak dieťa s poruchou sluchu dostane od 6. mesiaca špeciálno-pedagogickú starostlivosť a kvalitné načúvacie prístroje. Ani tie nie sú vždy rovnaké. Za modely, ktoré sú vhodné pre deti, musia rodičia doplácať aj stovky eur za jeden prístroj,“ upozorňuje. Ako rodičia chlapca s ťažkou poruchou sluchu si prešli mnohými ťažkosťami - od nedostatku informácií, po hľadanie správnych odborníkov a rodičov, ktorí sa pasujú s podobným problémom. „Načúvacie prístroje predpisujem od roku 1993. Za tú dobu som sa často stretla so situáciou, že rodičia nemohli deťom doplatiť na lepší načúvací prístroj,“ hovorí foniatrička Dagmar Volmutová. Preto sa OZ Nepočujúce dieťa s pomocou lekárov snažili dosiahnuť, aby kvalitné načúvacie prístroje, ktoré bez doplatku predpisujú deťom v Rakúsku, Nemecku alebo Veľkej Británii, boli samozrejmosťou aj pre slovenské deti. Rozhodnutie ministerstva prišlo po takmer rok trvajúcej snahe rodičov z občianskeho združenia a lekárov.

„Mamička, vaše dieťatko nepočuje.” Takto sa začala naša cesta za počutím. Bolo to 5.12.2013. Dnes je to presne päť rokov, čo sme sa dozvedeli diagnózu, po prvotnom šoku sa otriasli a začali pátrať po informáciách, odborníkoch, odpovediach. Dodnes sme mali tú česť spoznať viac ako 300 príbehov výnimočných rodín, stráviť hodiny rozprávaním, písaním si, telefonátmi. Ste našou dennou motiváciou, prečo sa tejto téme venovať aj naďalej. Jednu vec si po tých rokov uvedomujeme veľmi jasne: Všetci vieme, že pre nepočujúce deti je v stávke veľa - ak nikdy nepočuli, bude pre ne skoro nemožné vedieť hovoriť, odzerať a čítať s porozumením. Celý počujúci svet im ostane zatvorený. Mnohí z vás nám píšete, že bez rád, ktoré sme vám poskytli v Rodičovskej poradni OZ Nepočujúce dieťa, by ste svoje začiatky tak dobre nezvládli. Hoci nás to teší, uvedomujeme si, že poskytovať takéto poradenstvo po nociach a neraz nad rámec svojich síl nie je udržateľné riešenie, a potrebujeme do toho zapojiť dalších odborníkov a pomocníkov, aby sme potrebné zmeny mohli vykonať rýchlejšie. Uvedomili sme si, že rodičia, ktorí sa na nás obracajú, akútne potrebujú Sprievodcu poruchou sluchu pre rodičov - praktickú publikáciu, ktorá by im v jednoduchej a zrozumiteľnej forme podala práve tie informácie, ktoré vo svojej situácii potrebujú (ďalej len Sprievodca).

Dnes, po piatich rokoch, je naše dieťa jedným z hovoriacich detí v tomto novom videu. Predstavujeme vám v ňom Sprievodcu pre rodičov nepočujúcich detí. Rodičia, ktorým pomáhame, nemajú s poruchou sluchu skúsenosti a väčšinou im nedokáže poradiť ani nikto z ich okolia. Majú obrovskú motiváciu pomôcť svojmu dieťaťu, no zároveň prepadajú beznádeji, keď si uvedomia, že nevedia, čo majú robiť. Vďaka Sprievodcovi by sa za jeden večer dokázali zorientovať v novej téme a hneď ďalšie ráno by dokázali robiť správne kroky a rozhodnutia pre svoje dieťa. Pomôžme spolu rodičom nepočujúcich detí, aby vedeli svojim deťom včas pomôcť.

Na publikácii chceme spolupracovať s celým tímom odborníkov - lekármi, špecialistami ORL, špeciálnymi a mobilnými pedagogičkami a ďalšími, ale predovšetkým s rodičmi detí s poruchou sluchu. Náš Sprievodca bude ilustrovaný, prehľadný a nenáročný na pochopenie. Jednoducho taký, aby aj rodič vyčerpaný novou diagnózou dokázal rýchlo získať kontrolu nad svojou situáciou.

„Prichyťte“ svoje dieťa počas toho, ako robí niečo dobre. Omnoho častejšie si totiž ako rodičia všímame negatívne správanie a pozitívne správanie berieme ako samozrejmosť. Prichádzame tak o veľa príležitostí, keď dieťa môžeme oceniť alebo pochváliť, ukázať mu, aké je zručné, šikovné, zodpovedné alebo múdre.

Nájdite si efektívny spôsob komunikácie už v ranom veku, aby ste vedeli dieťaťu vysvetliť nielen bežné veci a pravidlá, ale aj emócie a nebezpečné veci v byte alebo situácie vonku.

Ak je vaše dieťa prítomné a sleduje vašu konverzáciu s iným človekom, odpovedajte na jeho otázky týkajúce sa toho, o čom hovoríte, čo najskôr, a to hlavne vtedy, ak sa ho konverzácia priamo dotýka. Mnoho nepočujúcich detí pravidelne zažíva situácie, keď nerozumejú diskusii okolo nich a rodičia ich otázky a dobiedzanie zastavia slovami „Počkaj, potom ti poviem…“. Po 20-minútovom rozhovore so súrodencom sa rodič konečne obráti k nepočujúcemu dieťaťu a zhrnie celú debatu do troch viet.

Ak sa dieťa s poruchou sluchu hnevá, nepokúšajte sa ho vtedy nútiť, aby sa na vás dívalo. Celodenné počúvanie a sústredenie je psychicky náročné. Buďte tolerantní, ak sa dieťa vráti po dlhom dni zo škôlky alebo školy unavené a nemá chuť vás počúvať. Skôr ako dieťa vyhrešíte za neposlušnosť, presvedčte sa, že vašu otázku alebo pokyn nielen počulo, ale mu aj rozumelo. Nechajte ho zopakovať, čo porozumelo. Niekedy totiž nejde o výchovný, ale sluchovo-komunikačný problém. Neporozumenie je pre mnoho detí s poruchou sluchu veľkým problémom, ktorý opakovane prináša hnev alebo plač.

Pomôžte vášmu dieťaťu, skôr ako sa nechá vytočiť, a navrhnite mu, čo by sa dalo v danom momente urobiť, aby lepšie rozumelo iným alebo oni jemu. Hlavne u detí do štyroch rokov je dobré prísť s konkrétnymi návrhmi, čo sa dá urobiť.

Premýšľajte spolu so svojím partnerom/partnerkou, či sa vaše názory na výchovu nejako zmenili po zistení diagnózy. Niektorí rodičia sa zľaknú nálepky „nepočuje“ a zabudnú na to, že aj dieťa, ktoré nepočuje, je len dieťa a potrebuje preto pravidlá, štruktúru a disciplínu, aby nemalo v živote chaos. Necíťte sa vinne len preto, že dávate dieťaťu hranice. Robíte to, čo je pre neho dobré, pretože sa snažíte, aby z dieťaťa vyrástla zodpovedná ľudská bytosť.

Nie. Nebudem. Nechcem. Nezjem. Neurobím… sú typické slová pre dvoj-, trojročné deti. Nenechajte sa nimi znechutiť a trpezlivo zotrvajte na svojich pravidlách, a to aj vtedy, ak sa dieťa hádže o zem alebo vykrikuje. Verte, nie je jediné! Ak by ste dieťaťu na základe kriku alebo scény v obchode ustúpili, začali by sa takéto prejavy opakovať častejšie a trvali by dlhšie, pretože by sa dieťa naučilo, že nimi dosiahne svoj cieľ. Napriek tomu, že je obdobie vzdoru pre väčšinu rodičov nepríjemné, pre deti je veľmi dôležité. Deti si totiž po prvýkrát začnú uvedomovať, že môžu výraznejšie ovplyvňovať svet okolo seba… a to je úžasné poznanie.

Viacerým rodičom sa osvedčilo, ak dali dieťaťu počas dňa viaceré príležitosti, kde si mohli precvičovať svoje rozhodovanie. (Chceš si zobrať červené alebo modré ponožky? Chceš na raňajky chlebík alebo rožtek?

Ak je to možné, vytvorte doma aktívne a bezpečné prostredie. Malé deti rady lezú, vyliezajú, skúšajú, ťahajú, ohmatávajú alebo rozoberajú. Je to preto, lebo sa pohybom a hmatom veľa učia. Čím viac budete mať v byte alebo v dome vecí, ktoré môžu ohmatávať alebo testovať, tým menej neustálych zákazov im budete musieť dávať, a pádom sa bude vyskytovať aj menej výchovných problémov.

Bezpečnosť nepočujúceho dieťaťa je pre mnohých rodičov veľkou výzvou, keďže ich slovné varovanie nemusí dieťa pri mnohých situáciách z diaľky započuť. Rodičom sa preto osvedčilo prehrávať doma s hračkami dookola rôzne nebezpečné situácie alebo hravým spôsobom nacvičovať na dopravnom ihrisku prechádzanie cez priechod pre chodcov, zvonenie bicyklov alebo trúbenie autíčok.

Snažte sa dieťaťu jednoducho vysvetliť dôvody, prečo niektoré veci nemá robiť. Viacerí rodičia spätne priznávajú, že bolo jednoduchšie nepočujúcemu dieťaťu povedať nie, nesmieš, nemôžeš, ako mu prácne vysvetľovať, prečo vec urobiť nemôže. Výchova je skvelou príležitosťou na to, aby ste o veciach hovorili tu a teraz a precvičovali jazyk v reálnom živote. Využite všetky prostriedky na to, aby vám dieťa porozumelo. Pokojne zahrajte divadlo, aby pochopilo, aké to je, keď niekomu ublíži, aby pochopilo, aké následky to má. Hlavne malé dieťa s poruchou sluchu potrebuje mať abstraktné pojmy a pravidlá predvedené.

Ak viete, že niektoré situácie sú vždy problematické (napríklad nakupovanie v obchode), hovorte o nich s dieťaťom vopred. Buďte predvídateľní. Domáce pravidlá formulujte jasne a uistite sa, že dieťa rozumie, aký následok príde, ak pravidlá nedodrží. Pravidlá si môžete doma aj zjednodušene zakresliť. Ak sú dieťaťu pravidlá jasné, potom buďte v ich dodržiavaní pravidelní a dôslední, inak bude mať zmätok v tom, kedy pravidlá platia a kedy nie.

Vaše dieťa potrebuje cítiť, že sa k nemu správate rovnako ako k ostatným členom domácnosti. Nemeňte pravidlá pre dieťa s poruchou sluchu len preto, že dobre nepočuje.

Ak sa nejaké problémové správanie deje často, skúste si všímať, čo sa deje predtým, ako sa dieťa rozkričí, hodí o zem alebo stuhne a nepreriekne ani slovo. Skúste zistiť, čo problémové správanie spúšťa. Kde, kedy a s kým sa to deje? Nie je vtedy dieťa veľmi unavené alebo hladné? Ak dieťa vybuchuje, nedeje sa tak preto, lebo je frustrované z vašej vzájomnej komunikácie (cíti sa uponáhľané alebo ignorované)? Nemá vaše dieťa takéto správanie preto, lebo snaží získať vašu pozornosť, aj keď nevhodným spôsobom?

A nakoniec malá rada. Väčšina detí z „problémového správania“ vyrastie, keď majú okolo seba ľudí, ktorí sú trpezliví, dôslední a milujúci. Avšak u malej časti detí problémy v správaní napriek rodičovskej snahe pretrvávajú alebo sa zhoršujú.

tags: #sprievodca #nepocujuce #dieta