Čiernobiele fotografie majú v sebe zvláštne čaro. Sú oknom do minulosti, zachytávajú momenty, ktoré už nikdy nezažijeme, ale vďaka nim si ich môžeme pripomínať. Často sú to fotografie našich predkov, ľudí, ktorých sme možno nikdy nestretli, ale ktorí sú súčasťou našej rodinnej histórie. Tieto snímky voňajú nostalgiou a vyvolávajú v nás spomienky - veselé, smutné, ale aj veselosmutné.
Pri pohľade na desiatky rokov staré fotografie sa nás zmocňuje tichá nostalgia. Sú to pamiatky na neznámych predkov či príbuzných, tých, o ktorých ani nevieme, či ešte žijú. Prehrabávanie sa starými fotografiami je ako listovanie v kronike rodiny. Milujem staré, čiernobiele fotografie. Voňajú nostalgiou histórie rodiny.
V minulosti boli fotografie neoddeliteľnou súčasťou mnohých domácností. Spomienkové fotky, ktoré nám pripomínajú detstvo, rodičov či starých rodičov, nám navždy zostanú vryté do srdca ako to najkrajšie detstvo na svete. V každej domácnosti sa nájdu predmety, ktoré majú pre ľudí výnimočný význam. Stačí jediný pohľad na ne a v mysli sa im vybavia spomienky na časy, keď bol život jednoduchší a pokojnejší.
Obraz Panny Márie s dieťaťom: Symbol rodiny a viery
Jedným z takýchto symbolov, ktorý spája mnohé slovenské rodiny, je obraz Panny Márie s dieťaťom - kedysi neoddeliteľná súčasť spální a obývačiek naprieč celým Slovenskom. Tento obraz je pre mnohých nostalgickou spomienkou na starých rodičov.
Diskutujúci si s úsmevom, ale aj dojatím spomínajú na časy, keď sa pred spaním modlili pod jeho ochranou. "U mojej babičky a dedka visel presne nad posteľou. Pred spaním sme sa pekne pomodlili, dali si pusinky a zaželali krásne sny. Všetci sme spali spolu pod veľkými duchnami," zaspomínal si ďalší prispievateľ. Iní zas opisujú, ako starká robila deťom krížik na čelo alebo ako rodičia každý večer prosili o Božiu ochranu. Pre mnohých má obraz nielen duchovnú, ale aj hlbokú citovú hodnotu. Ľudia priznávajú, že ho dodnes uchovávajú doma ako pamiatku na predkov.
V diskusii sa objavili aj myšlienky o symbolike týchto obrazov - znázorňujú lásku, pokoj, vieru a ochranu domova. "Presne tento svätý obraz mám doteraz nad posteľou. Cítim z neho pozitívnu energiu," uviedla Košičanka. Iní ho vnímajú ako talizman, ktorý pripomína rodinné korene a hodnoty, na ktorých vyrástli. Hoci dnešné domácnosti už väčšinou zdobia moderné obrazy či minimalistické dekorácie, pre mnohých tento klasický motív zostáva nenahraditeľný. Nie ako len spomienka na detstvo, ale aj ako tichý symbol tradície, viery a rodinnej súdržnosti, ktorá pretrvala celé generácie.
Fotografie matiek a detí: Univerzálna láska naprieč časom
Fotograf Ken Heyman bol po celé desaťročia za objektívom fotoaparátu a zachytával krásne okamihy života. Dnes však 83 ročný fotograf znova objavil krabicu so starými fotografiami, ktoré boli celé desaťročia zabudnuté. Tento poklad obsahoval fotografie matiek a ich detí. Aj keď sú tieto fotografie staré, môžete na nich vidieť, že na poslanie matky čas nemá dopad. Sú to úplne rovnaké matky ako dnes - milujúce, láskavé, usmievavé i tvrdo pracujúce a zaneprázdnené výchovou svojich pokladov.
Farebný záblesk v čiernobielej minulosti
Je zaujímavé, že aj v minulosti sa občas objavili farebné fotografie. Jedna takáto unikátna farebná fotografia z dvadsiatych rokov 20. storočia ukazuje rodinu v rusínskych krojoch. Na snímke je praprababka Mária Pisančíková, jej manžel Michal Pisančík, ich dcéra Helena Hermanová a sestra Michala Pisančíka Zuzana Lacová. Fotografia vznikla v obci Vagrinec pri Svidníku pri príležitosti návratu z Ameriky, kde žili praprastarí rodičia 20 rokov a kde sa im narodili aj ich deti. Možno sa jedná o jedinú alebo možno jednu z mála farebných fotografií z tohto obdobia a v tomto regióne.
Čiernobiele fotografie ako svedectvo histórie
Fotografie nemusia zachytávať len rodinné momenty. Môžu byť aj cenným svedectvom histórie. Cenné a veľmi zaujímavé čiernobiele fotky z Považskej cementárne Ladce zachytávajú nielen prácu, ale aj športové vyžitie v obci, krajinu okolo Ladiec a jej zmeny. Po ich detailnom prezretí aj napriek chýbajúcemu komentáru či roku zistíte viac o histórii Ladiec, vývoji Považskej cementárne Ladce a okolia.
Čaro čiernobielej fotografie v dnešnej dobe
Aj dnes sú niektoré fotky zo súčasnosti radšej v čiernobielej podobe, pretože to im dodáva celkom iný rozmer a šmrnc. Ale pôvodné čiernobiele historické fotografie v novom šate - to je celkom iná káva. A práve pre takýto experiment sa podujalo zopár umelcov. Jordan Lloyd, Dana Kellerová či Sanna Dullawayová sa rozhodli staré historické fotky trochu upraviť a dať im farebnú podobu. Na fotografiách sú zachytené väčšinou slávne osobnosti svojej doby, či už herci, alebo vedci. Takisto nechýbajú notoricky známe situácie, ktoré poznáte zo starých historických fotografií aj vy.
Vyvolávanie čiernobielych fotografií: Remeslo v tmavej komore
Keď sme začali písať prvé články o čiernobielej fotografii, zožali veľkú pozornosť. Aj preto sa po čase hlásime s pokračovaním tejto fotoškoly, a to naozajstným vyvolávaním čiernobielych fotografií. V tejto časti si predstavíme základný postup, ktorým fotografiu z negatívneho čiernobieleho filmu dostanete na papier opticko-chemickou cestou bez nutnosti skenera, počítača a tlačiarne. Miestnosť, v ktorej vyvolávame fotografie, nazývame tmavá komora. Dôvodom je, že je naozaj tmavá. Nemôže v nej svietiť prudké svetlo, no nebojte sa, nie sme v nej odkázaní na absolútnu tmu. Aby sme sa pri vyvolávacom procese vedeli orientovať aj vyhodnotiť vyvolanie fotografie, môžeme použiť červené svetlo (prípadne zelené), na ktoré je bežný fotografický papier minimálne citlivý. Najideálnejším riešením je osobitná miestnosť, ktorá je určená iba pre vyvolávanie fotografií a neslúži pre iné využívanie. V prípade núdze vie poslúžiť aj kúpeľňa, len musíte zistiť, či to budú rešpektovať vaše polovičky a ratolesti, ktoré prípadne s vami v domácnosti žijú.
Koniec koncov, takto vyvolávali fotografie naši otcovia - postarali sa o deti, uložili ich, potom aj manželku a potom do noci či do rána vykonávali čarovnú „alchýmiu“, výsledkom ktorej bolo niekoľko fotografií, ktoré si vychutnali až pri dennom svetle ráno. Takto to robia mnohí aj dnes, ktorí prahnú po nenapodobiteľných poltónoch a po zvláštnom analógovom výzore fotografií.
Čiernobiele hračky a ich vplyv na vývoj dieťaťa
Možno ste si všimli, že v obchodoch so sortimentom pre najmenších je čoraz viac čiernobielych hračiek, knižiek a doplnkov. Prečo takáto na prvý pohľad nudná farebná kombinácia pre dieťatko? Bábätko sa rodí s ešte nevyvinutým zrakom. Vidí síce hneď od narodenia, ale jeho oči a mozog sa postupne učia spolupracovať a vytvárať jasný obraz. V prvých týždňoch života dokáže dieťatko lepšie zaostriť na predmety, ktoré sú od neho len asi 20 až 30 centimetrov. To znamená, že dokonale vidí hlavne tvár mamy alebo otca, keď ho drží v náručí. V tomto období bábätká milujú jednoduché a kontrastné veci. Prečo? Pretože čierna a biela (prípadne iné výrazne odlišné farby, napríklad červená a biela) majú najväčší možný kontrast. To znamená, že dieťa dokáže tieto farby ľahšie rozlíšiť. Základ pre tento trend položili už staršie psychologické štúdie, napríklad výskum Roberta Fantza v 60. rokoch. Ukázalo sa, že bábätká majú prirodzene dlhší a sústredenejší pohľad na veci s výrazným kontrastom. Neznamená to, že by neboli zvedavé aj na iné farby, ale jednoduché čiernobiele (alebo iné kontrastné) vzory sú pre ne v prvých mesiacoch najľahšie na vnímanie.
Spomienkové fotografie z Vianoc nám pripomínajú sviatočné chvíle, na ktoré sa nezabúda. Čitatelia Nového Času zalovili vo svojich archívoch a oprášili svoje spomienky na svojich najbližších, s ktorými už Vianoce tráviť nemôžu, ale aj na hračky, ktoré im rozžiarili očká. Ako ste trávili pre mnohých najkrajšie sviatky v rokoch 50., 60., 70. či 80-tych?
Existujú aj fotografie, ktoré poukazujú na to, že niektoré veci nám, bez ohľadu na čas, ostávajú. Napríklad fotografie starých rodičov a ich vnúčat, kde je viditeľný podobný výraz tváre alebo rovnaká bunda s rozdielom desiatok rokov.
Čo sa ti vybaví, keď sa povie detstvo? Pravdepodobne niečo ako zubná pasta s príchuťou tutti-frutti, koláčiky z piesku či drevené počítadlo. Alebo dlhé letné večery u babky na záhrade, vôňa jej legendárnej čerešňovej bublaniny a kakao, ktoré ti robila, aby si dobre spal. Lenže my sme boli šťastné deti. Vyrástli sme v pomerne dobrých časoch, v krajine, ktorou nelomcovala vojna, v prostredí, kde sme nemuseli utekať, skrývať sa a báť, či sa ďalšie ráno zobudíme. Deti z minulosti také šťastie väčšinou nemali a tieto historické fotografie sú toho jasným dôkazom. Zachytávajú strasti období dávno minulých, ktoré poznačili aj tých najmenších, a myslíme si, že naženú zimomriavky aj vám.
Čiernobiele fotografie sú teda nielen o nostalgii, ale aj o svedectve histórie, o univerzálnych emóciách a o tom, ako sa napriek plynutiu času niektoré veci nemenia.