Starostlivosť o diétu so schizofréniou

Schizofrénia je komplexné duševné ochorenie, ktoré ovplyvňuje vnímanie reality, myslenie, emócie a správanie. Je to chronická psychotická porucha, ktorá sa vyskytuje približne u 1 % populácie na celom svete. Hoci presná príčina schizofrénie nie je známa, predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických, biologických a environmentálnych faktorov. Ochorenie sa zvyčajne prejavuje v neskorej adolescencii alebo skorej dospelosti, pričom u mužov sa príznaky často objavia skôr (od dospievania do začiatku 20. rokov) než u žien (od začiatku 20. do začiatku 30. rokov). Hoci výskyt schizofrénie je medzi pohlaviami približne rovnaký, muži majú tendenciu pociťovať závažnejšie symptómy.

Schizofrénia, v minulosti nazývaná aj ‚,predčasná demencia” (z latinského ‚,dementia praecox“), v súčasnosti považovaná za komplexný multidimenzionálny syndróm, je chronické psychotické ochorenie, ktoré ovplyvňuje vnímanie reality, myslenie, emócie, správanie a prináša so sebou aj pestrú paletu somatických komorbidít. Aj napriek tomu, že nie je jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich duševných porúch, patrí jednoznačne k tým najzávažnejším a zásadným spôsobom ovplyvňuje kvalitu života vo všetkých jeho aspektoch.

Všadeprítomná a stále intenzívne rozšírená stigma a predsudky, ktoré prevažne súvisia s nevedomosťou a strachom, často vedú k diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu pacientov so schizofréniou, a tým priamo či nepriamo ovplyvňujú ich vzťah k sebe samým aj vzťahy s ostatnými, limitujú dostupnosť plnohodnotnej zdravotnej starostlivosti, prístup k adekvátnemu vzdelávaniu a zamestnaniu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaraďuje schi­zo­fré­niu medzi 20 najčastejších príčin zdravotného znevýhodnenia. Ochorenie je celoživotné a prevažne invalidizujúce. Pacienti so závažnými duševnými poruchami sa v porovnaní s bežnou populáciou dožívajú v priemere o 10 až 28,5 rokov menej. Za hlavné príčiny predčasného úmrtia sú označované srdcovo‑cievne a onkologické ochorenia, infekcie, ale aj zvýšené riziko suicidality, nehôd a násilných trestných činov. Ďalej sú skloňované aspekty ako životný štýl, nízka adherencia k liečbe a stigma.

Príznaky schizofrénie

Príznaky schizofrénie sa líšia u jednotlivých ľudí a môžu sa meniť v čase. Medzi najčastejšie patria:

• Bludy: Viera vo veci, ktoré nie sú skutočné alebo pravdivé. Pacient môže mať tiež halucinácie: vidí, cíti, počuje alebo chuťovo rozoznáva veci, ktoré iní ľudia nie sú schopní pocítiť. Bludy znamenajú presvedčenie a myšlienky, ktorým bezprostredne pacient verí, ale iní ľudia ich nezdieľajú. Človek je napríklad presvedčený, že ho niekto sleduje, ovplyvňuje alebo mu chce ublížiť. Schizofrenici si napríklad nezriedka myslia, že im niekto ubližuje alebo že sú obťažovaní, aj keď to tak nie je. Môžu sa tiež domnievať, že sú veľmi slávni alebo majú skvelé schopnosti, prípadne mávajú pocit, že sa chystá veľká katastrofa.
• Halucinácie: Videnie alebo počutie vecí, ktoré ostatní neregistrujú. Osobám so schizofréniou sa tieto podnety zdajú skutočné. Človek vníma veci, ktoré neexistujú, napríklad počuje hlasy, vidí neexistujúcich ľudí alebo objekty, cíti nezvyčajné pachy.
• Dezorganizované myslenie a reč: Pre ľudí so schizofréniou môže byť ťažké komunikovať - ich odpovede na otázky nemusia súvisieť s tým, na čo ste sa ich pýtali, alebo na otázky ani nemusia odpovedať. Poruchy myslenia sa prejavia aj v reči, ktorá môže pôsobiť zmätene a chaoticky, človek sa správa bizarne alebo nedôverčivo.
• Negatívne príznaky: Týmto sa nazývajú preto, lebo uberajú zo schopností pacienta. Pacient stráca záujmy a motiváciu. Všetko si vyžaduje veľké úsilie. Nie je schopný plánovať si vlastný život. Cíti sa otupený a prázdny. Odťahuje sa od svojich blízkych, sťahuje sa do svojho sveta. Začína zanedbávať rôzne koníčky, obliekanie, poriadok v izbe, osobnú hygienu. Schizofrenici nemusia byť schopní fungovať tak ako predtým. Prestanú sa napríklad umývať, nadväzovať očný kontakt alebo prejavovať emócie, môžu hovoriť monotónnym hlasom a nie sú schopní cítiť potešenie. Prejavia sa ako stiahnutie sa a väčšia uzavretosť, znížená motivácia až apatia, slabšie prežívanie a vyjadrovanie emócií až strata záujmu o potešenie.

Príčiny schizofrénie

Presná príčina schizofrénie nie je známa, ale ide o ochorenie, ktoré má biologickú podstatu. Etiológia schizofrénie je komplexná a zahŕňa genetické, biologické a environmentálne faktory. S rozvojom diagnostiky schizofrénie bolo zistené, že pri rozvoji ochorenia hrajú rolu tri oblasti mozgu: limbický systém, prefrontálna kôra a bazálne gangliá. Náklonnosť na psychózu je do určitej miery dedične podmienená. Okrem toho sa môže na vzniku podieľať celý rad negatívnych vonkajších vplyvov pred alebo aj tesne po pôrode, ktoré tiež narušia vývin mozgu. Psychologické faktory, napríklad záťažové situácie, negatívne životné udalosti a správanie blízkych osôb môžu byť spúšťačom ochorenia, ale nemožno ich považovať za príčiny. Schizofrénia je spojená s užívaním určitých rekreačných drog, najmä vo väčších množstvách a skôr v mladosti.

Mýtus: Schizofrénia je výsledkom zlej výchovy. Rodičia pacienta so schizofréniou za to nenesú vinu. Ani rozmaznávanie, ani tresty nie sú základnou príčinou tohto ochorenia.

Diagnostika schizofrénie

Diagnostika schizofrénie zvyčajne zahŕňa rozhovor s lekárom, ktorý sa pýta na informácie o príznakoch a osobnej a rodinnej anamnéze duševných chorôb. Otázky sa zameriavajú predovšetkým na halucinácie, bludy, dezorganizované myslenie, zmeny nálad a funkčné poruchy. Diagnóza je založená na kritériách uvedených v DSM-5 (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch). Laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia pomáhajú vylúčiť iné zdravotné stavy s podobnými príznakmi.

Liečba schizofrénie

Najúčinnejší spôsob liečby schizofrénie je komplexný. Biologická liečba je základ a na začiatku liečby prevažuje. Napriek výraznému pokroku v oblasti farmakoterapie schi­zo­fré­nie zostáva jednou z najväčších prekážok jej úspešnej liečby tzv. non‑adherencia (alebo non‑kompliancia), t. j. úplné od­miet­nu­tie alebo nie plné dodržiavanie odporúčaných liečebných postupov. Medzi najčastejšie rizikové faktory non‑adherencie patrí nedostatok náhľadu na vlastný zdravotný stav (resp. nekritický postoj k ochoreniu), t. j. neschopnosť uvedomiť si prítomnosť duševnej poruchy (anozognózia), porozumieť jej príznakom, akceptovať potrebu liečby a aktívne na nej spolupracovať. Ďalším významným faktorom je negatívny postoj k farmakoterapii, ktorý môže súvisieť s obavami z vedľajších účinkov liekov, nedôverou voči farmakám ako takým či s presvedčením o ich zbytočnosti, a dokonca škodlivosti.

Na schizofréniu neexistuje žiadny liek, mnohým liečeným pacientom sa však darí fungovať s minimálnymi príznakmi ochorenia. Dobre riadená terapia dáva pacientovi šancu žiť kvalitný a produktívny život.

Farmakologická liečba

Základom terapie sú antipsychotiká. V liečbe hrajú kľúčovú rolu psychofarmaká, najčastejšie antipsychotiká, čo sú lieky potláčajúce činnosť dopaminergných receptorov a ovplyvňujú aj ďalšie neurotransmitery. Cieľom antipsychotickej liečby je potlačiť halucinácie a bludy, tieto lieky tiež skľudňujú či oživujú motoriku. Najnovšie prípravky zmierňujú aj negatívne príznaky, zvyšujú kognitívny výkon a potláčajú depresívne a úzkostné prejavy, ktoré schizofréniu môžu sprevádzať. Ako sprievodnú liečbu môže lekár zvoliť benzodiazepíny alebo antidepresíva.

Antipsychotiká prvej generácie: Môžu spôsobiť vedľajšie účinky, ako je trasenie, stuhnutosť, sedácia (útlm), prírastok hmotnosti, sucho v ústach, zápcha, závraty či nízky krvný tlak.

Novšie antipsychotiká druhej generácie: Sú vo všeobecnosti preferované, pretože predstavujú nižšie riziko závažných vedľajších účinkov - sú však o niečo drahšie.

Moderná liečba schizofrénie zahŕňa najmä nastavenie pacienta na antipsychotickú liečbu prostredníctvom dlhodobo pôsobiaceho liečiva podávaného cez injekcie s frekvenciou podávania jeden až tri mesiace. Vďaka tejto forme podávania liečby sa znižuje počet akútnych hospitalizácií, čo je pozitívum pre pacienta, ale aj jeho okolie. Depo­t­né injekčné formy antipsychotík vykazujú v porovnaní s perorálnymi formami vyššiu mieru adherencie. Aplikujú sa intramuskulárne (i.m.) a zabezpečujú terapeutický účinok počas niekoľkých týždňov až mesiacov, čím sa eliminuje potreba každodenného užívania liekov. Po stabilizácii na LAI preparátoch pacienti často nevyžadujú doplnkovú perorálnu liečbu psychofarmakami, čo môže byť ideálne najmä u tých s nízkym náhľadom na ochorenie alebo s opakovanými epizódami non‑adherencie.

Počas medikamentóznej liečby musí dochádzať na pravidelné kontrolné vyšetrenia, pri ktorých by lekár mal tiež kontrolovať pacientovu hmotnosť, motoriku, krvný tlak a ďalšie výsledky laboratórnych vyšetrení. K častejším nežiaducim účinkom niektorých liekov patrí nárast telesnej hmotnosti a s ním aj rastúce riziko najmä kardiovaskulárnych ochorení. U pacientov so schizofréniou je častejší výskyt diabetu 2.

Psychoterapia

Kognitívno-behaviorálna terapia pomáha pacientom rozpoznať a zvládnuť skreslené myšlienky a vyrovnať sa s prejavmi ochorenia. Vhodné je ďalšie psychoterapeutické vedenie v špecializovaných psychiatrických nemocniciach.

Sociálna rehabilitácia

Ľuďom so schizofréniou pomáha pracovná rehabilitácia pripraviť sa, nájsť a udržať si prácu.

Prístup zameraný na človeka a nestigmatizujúci jazyk

Najlepším spôsobom ukotvenia princínov rešpektu a úcty v zdravotnej starostlivosti je osvojenie si, aktívne používanie tzv. nestigmatizujúceho jazyka a uvedomenie si, že na prvom mieste je človek, a nie jeho diagnóza. Prístup zameraný na človeka (z angl. Person‑Centered Care alebo Patient‑Centered Care) kladie dôraz na celostný (holistický) pohľad na pacienta, zahŕňajúc nielen jeho fyzické, ale aj sociálne a psychologické potreby. Pacienti sú vnímaní ako jednotlivci s unikátnymi hodnotami, preferenciami a potrebami. Pacienti by mali byť aktívne zapojení do rozhodovania o svojom zdravotnom stave a liečbe. To zahŕňa poskytovanie informácií a vysvetlení, ktoré sú zrozumiteľné, jasné, úplné a relevantné. Nestigmatizujúci jazyk v medicíne (z angl. Person‑First Language alebo People‑First Language) je štandardom pre úctivé zaobchádzanie s pacientmi so všetkými chronickými ochoreniami (a nielen s nimi). Cie­ľom je vyhýbať sa definovaniu identity človeka na základe jeho zdravotného stavu. Do ambulancie prichádza človek, nie diagnóza alebo ochorenie. V súvislosti so schizofréniou to znamená používanie slov a výrazov, ktoré minimalizujú negatívne predsudky a neodrážajú zahanbujúce alebo odsudzujúce postoje (napr. používame výraz „pacient so schizofréniou“ namiesto „schizofrenik“, nie „psychiatrický pacient” ale „pacient s duševnou poruchou” atď.). Aktívne používanie nestigmatizujúceho jazyka pomáha zvyšovať pacientovu sebaúctu a znižovať pocity hanby a viny, eliminovať predsudky a diskrimináciu, čím sa vytvára pozitívnejšie a inkluzívnejšie prostredie.

Mýtus: Predstava ”nebezpečného šialenca“ je mýtom, pokrúteným výmyslom filmov a médií a nezakladá sa na faktoch. Ľudia so psychózou majú tendenciu stiahnuť sa sami do seba.

Terapeutická komunikácia

Liečba schizofrénie musí byť komplexná a zahŕňať v sebe prístup biologický (farmakoterapiu, elektrokonvulzívnu terapiu), psychoterapeutický i komplexné psychosociálne intervencie. Z praktického hľadiska si každá fáza liečby schizofrénie vyžaduje špecifický komunikačný prístup. Výzvy sú obrovské, a to nielen pre pacientov a zdravotný personál, ale aj pre blízkych. Nejde len o výmenu informácií, ale o vytvorenie bezpečného priestoru, v ktorom môže celý proces úzdravy začať a pozitívne napredovať. Termínom terapeutická komunikácia sa označuje vedomé a účelové využívanie konkrétnych verbálnych a neverbálnych prvkov komunikácie medzi zdravotníkom a pacientom. Terapeutická komunikácia je dôležitá aj pri liečbe schizofrénie, pretože redukuje hnev, strach a anxietu, pomáha budovať dôveru a podnecovať k spolupráci. Aj pacient s duševnou poruchou sa musí cítiť chránený a akceptovaný. Bezpečné prostredie a akceptácia mu dodávajú odvahu slobodne a otvorene vyjadrovať svoje obavy, pocity, eliminujú pocity hanby, menejcennosti a strach z odsúdenia. Pacienti so schizofréniou navyše čelia špecifickým komunikačným výzvam a limitom (napr. vplyvom dezorganizovaného myslenia, emočného stiahnutia a paranoidity). Úlohou zdravotníkov je prispôsobiť komunikáciu tak, aby bola zrozumiteľná, empatická a stabilizujúca.

Zo strany zdravotníkov je nevyhnutná stabilita, konzistentnosť a spoľahlivosť. To znamená najmä:

• Dodržiavať dohodnuté termíny a prísľuby.
• Stanoviť reálne ciele, ktoré pomáhajú predchádzať sklamaniu a non‑adherencii.
• Dohliadať na pravidelnosť stretnutí a motivovať k návšteve ďalších odborníkov (nezabúdať na holistický pohľad na pacienta), a to všetko bez nátlaku a ultimát.
• Zdôrazňovať a posilňovať pozitívne skúseností s liečbou.
• Zameriavať sa na riešenia prekážok, nie na pochybenia.
• Pripraviť krízový plán (krízový plán zabezpečí zvládanie náročných situácií, ale v zásade im aj predchádza, a tým zvyšuje bezpečnosť pacienta a jeho okolia).

Spoľahlivosť a konzistentnosť odborníka znamenajú oporu, na ktorú sa pacient môže obrátiť aj v náročných chvíľach. Jasne stanovené hranice a pravidlá navyše umožňujú pacientovi vedieť, čo môže očakávať, čo je v terapii prípustné a čo nie (pacient vníma bezpečie, vytvára sa istá rutina a znižuje sa úzkosť).

Všeobecné praktické zásady efektívnej verbálnej a neverbálnej komunikácie:

• Zdravotník reaguje pokojne, úctivo a bez zbytočných výkyvov v správaní (= stabilita).
• Trpezlivosťou a rešpektovaním pacientovho tempa poskytujeme pacientovi priestor pre jeho osobný rast (otázky, edukácia = porozumenie problematike).
• Pokojný tón hlasu a otvorená neverbálna komunikácia môžu byť rovnako účinné ako slová (= prijatie a podpora). Aj keď pacient neodpovedá, cíti záujem a bezpečie.
• Používame jednoduchý a zrozumiteľný jazyk bez zbytočných odborných termínov.
• Aktívne načúvanie pacientovi a empatia znamenajú vnímať nielen slová, ktoré pacient hovorí, ale aj emócie za nimi.
• Dôležité je udržiavanie očného kontaktu (ak je to komfortné, napr. v akútnej fáze psychózy to môže pacienta rušiť).
• Vhodné je prikývnutie aj verbálne potvrdenie celej situácie (napr. „Rozumiem, musí to byť pre vás veľmi náročné.“)
• Vlastnými slovami môžeme zhrnúť to, čo nám pacient doposiaľ povedal (pacient sa cíti vypočutý, pochopený, prípadne sa objasnia skutočnosti, ktoré boli myslené/vnímané inak).
• Nehodnotíme, neodsudzujeme, nekritizujeme, neobviňujeme, ale akceptujeme pacienta takého, aký je (aj s bludmi a halucináciami). V prostredí plnom predsudkov je bezpodmienečné prijatie pre pacienta obrovským darom.
• Bludy nevyvraciame, ale ani neodsúhlasujeme. Validujeme pacientove pocity, napríklad vetami: „Vidím, že je to pre vás veľmi skutočné…, že vás to znepokojuje…“ alebo „Čo vám pomáha cítiť sa bezpečne?“ Tento prístup nám umožňuje v prípade potreby plynulo presmerovať rozhovor na bezpečnejšie témy, a to bez toho, aby došlo k narušeniu dôvery a rozrušeniu pacienta.
• Rešpektujeme pacientov priestor a hranice. Neforsírujeme rozhovor, ak je pacient „stiahnutý” alebo nepokojný/vyplašený. Navrhneme prestávku, ak je pre neho rozhovor stresujúci. Rešpektovanie osobného priestoru a hraníc posilňuje pacientov pocit istej kontroly nad situáciou, dôstojnosti a bezpečia.

Fázy liečby schizofrénie

Liečba schizofrénie prebieha vo viacerých fázach. Z praktického hľadiska ju možno rozdeliť na štyri fázy:

1. Zvládnutie akútneho psychotického stavu.
2. Akútna fáza - liečba psychotického ataku.
3. Stabilizačná liečba.
4. Udržiavacia fáza.

1. Prvá fáza liečby: Prvá fáza je zameraná na zvládnutie akútneho psychotického stavu, t. j. dosiahnutie upokojenia a bezpečnosti pacienta i jeho okolia, a tým umožnenie ďalších terapeutických intervencií. Využívame už vyššie zmieňované verbálne a neverbálne techniky.

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta so schizofréniou

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta so schizofréniou zahŕňa:

• Komunikácia: Empatická a trpezlivá komunikácia, jasná a jednoduchá komunikácia, komunikácia zameraná na realitu, deeskalácia konfliktov.
• Práca s bludmi a halucináciami: Neignorovať, ale ani nepotvrdzovať. Zamerať sa na pocity. Ponúknuť alternatívne vysvetlenia. Podporovať aktivity, ktoré odvádzajú pozornosť.
• Podpora sebestačnosti: Podpora sebaobslužných činností. Nácvik praktických zručností. Podpora zamestnania a vzdelávania.

Edukácia pacienta a rodiny

Edukácia pacienta a jeho rodiny je neoddeliteľnou súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti. Pacienti a ich rodiny by mali byť informovaní o:

• Povaha ochorenia: Príčiny, príznaky, priebeh a prognóza schizofrénie.
• Liečba: Účinky a vedľajšie účinky liekov, dôležitosť adherencie k liečbe.
• Stratégie zvládania: Zvládanie stresu, prevencia relapsov, podpora zdravého životného štýlu.
• Dostupné zdroje podpory: Psychiatrické služby, svojpomocné skupiny, rodinné organizácie.

Tímová spolupráca

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta so schizofréniou si vyžaduje úzku spoluprácu s ďalšími odborníkmi, ako sú psychiatri, psychológovia, sociálni pracovníci, ergoterapeuti a arteterapeuti. Tímová spolupráca umožňuje komplexné a koordinované poskytovanie starostlivosti, ktoré zohľadňuje individuálne potreby pacienta.

Etické aspekty

Pri ošetrovaní pacientov so schizofréniou je dôležité rešpektovať ich práva a dôstojnosť. Medzi dôležité etické aspekty patria:

• Informedovaný súhlas: Pacient má právo byť informovaný o svojej diagnóze, liečbe a prognóze a má právo rozhodovať o svojej liečbe.
• Autonómia: Rešpektovanie pacientovej autonómie a jeho práva na sebaurčenie, aj keď má obmedzené kognitívne schopnosti.
• Dôvernosť: Zachovávanie dôvernosti informácií o pacientovi.
• Nediskriminácia: Zabezpečenie rovnakého prístupu ku kvalitnej starostlivosti bez ohľadu na pacientovu diagnózu.

Prevencia a zvládanie

Schizofrénia je komplexné duševné ochorenie, ktoré môže mať viacero príčin, čo sťažuje jej priamu prevenciu. Vyrovnať sa s takou závažnou duševnou poruchou, akou je schizofrénia, býva veľmi náročné.

• Sústreďte sa na ciele: Liečba schizofrénie je neustály proces.
• Vyhnite sa užívaniu alkoholu a drog: Užívanie alkoholu, nikotínu alebo rekreačných drog môže liečbu schizofrénie sťažiť.
• Pripojte sa k podpornej skupine: Podporné skupiny pre ľudí so schizofréniou pomáhajú okrem iného osloviť ostatných, ktorí čelia podobným problémom.

Schizofrénia sa vracia, preto je dôležité, aby sa chorý naučil rozpoznávať ,, varovné príznaky,, , ktoré signalizujú návrat (nespavosť, nesústredenosť, vnútorný pocit , že sa zasa niečo deje).

Moderné trendy v starostlivosti

Ošetrovateľská starostlivosť o pacientov so schizofréniou sa neustále vyvíja. Objavujú sa nové prístupy a metódy, ktoré majú za cieľ zlepšiť kvalitu života pacientov a ich rodín.

• Využitie kanabidiolu (CBD): Niektoré výskumy naznačujú, že CBD má antipsychotické vlastnosti a môže pomôcť znižovať niektoré symptómy schizofrénie (halucinácie, bludy), s minimálnymi vedľajšími účinkami v porovnaní s tradičnými antipsychotikami.
• Nutričná podpora: Štúdie naznačujú, že omega-3 mastné kyseliny, vitamín D, antioxidanty a vitamíny B-komplex môžu mať priaznivé účinky na mozog a náladu.
• Telemedicína: Využitie telemedicíny umožňuje pacientom prístup ku kvalitnej starostlivosti aj na diaľku, čo je obzvlášť dôležité pre pacientov žijúcich v odľahlých oblastiach alebo s obmedzenou mobilitou.

Mýty a fakty o schizofrénii

Len o máloktorom ochorení majú ľudia tak skreslené predstavy ako o schizofrénii. Schizofrénia znamená doslova rozštep mysle (nie osobnosti).

• Mýtus: Schizofrenici sú nebezpeční.
• Fakt: Väčšina ľudí so schizofréniou nie je násilná. Celkovo je u ľudí s týmto ochorením väčšia pravdepodobnosť, že im iní ublížia, ako u ľudí bez schizofrénie.
• Mýtus: Schizofrenia je nevyliečiteľná.
• Fakt: Schizofrénia sa nedá vyliečiť, ale vhodnou liečbou je možné kontrolovať a zmierniť jej príznaky.

Každý, kto tvrdí, že lieky nemôžu pomôcť, sa previňuje nielen preto, že je to nezmysel, ale aj preto, že je to nebezpečný nezmysel.

tags: #starostlivost #o #dieta #so #schizofreniou