Príchod nového súrodenca je významná udalosť, ktorá prináša zmeny do celej rodiny. Staršie dieťa, najmä vo veku 2-4 rokov, prechádza obdobím, kedy je prirodzené, že sa jeho pozornosť a postavenie v rodine menia. Je dôležité staršie dieťa na túto zmenu pripraviť včas pred pôrodom, aby sa minimalizovali možné negatívne reakcie ako žiarlivosť, zhoršenie správania či spánkové problémy.
Komunikácia a zapojenie do očakávania
Dôležité je hovoriť so starším dieťaťom o príchode bábätka skôr, než sa tak stane. Nevystavujte ho šoku z náhlej zmeny v domácnosti. Už počas tehotenstva by mali rodičia do očakávania zapojiť aj staršie dieťa. Vhodným spôsobom je čítať si detské knihy o súrodencovi a tehotenstve maminky, napríklad "Mamička má bábätko" alebo "Terka a bábätko".
Dieťa môžete vziať na tehotenské sono, na nákupy postieľky či oblečenia pre malého súrodenca. Týmto spôsobom si vytvorí reálnejšiu predstavu o tom, čo ho čaká a bude sa cítiť viac zapojené do procesu.
Pojem braček či sestrička si môže drobec vyložiť tak, že zrazu na dvere zaklope dieťa v jeho veku a šup hrať sa na ihrisko. Realita je iná. Už počas tehotenstva treba veci správne pomenovať. Napríklad:
- Mama: „Keď už budem mať veľké bruško a príde ten správny čas, pôjdem do nemocnice, kde mi pán doktor vyberie bábätko z bruška. Budem tam musieť s bábätkom zostať niekoľko dní a ty budeš zatiaľ s oteckom. Ale budete nás chodiť pozerať každý deň, ak budeš chcieť.“
- Dieťa: „Čo bude so mnou, keď príde bábätko domov? Budete ma stále ľúbiť rovnako?“
- Mama: „Samozrejme, že ťa budeme stále ľúbiť. Aj keď na teba nebudem mať vždy toľko času, koľko by som chcela, nehnevaj sa preto na mňa. Viem, že to bude zo začiatku ťažké, no sľubujem, že sa to časom zmení, keď bábätko trošku vyrastie a bude už samostatnejšie. Nebude to náročné len pre teba, ale aj pre mňa a budem preto rada, keď mi s bábätkom pomôžeš. Spolu to isto zvládneme.“
- Dieťa: „A s čím ti mám pomáhať?“
- Mama: „Bábätko bude veľmi malinké, budeme sa musieť o neho veľa starať a všetko ho naučiť. Budeme ho prebaľovať, prezliekať, kúpať, uspávať, kŕmiť... Nebude môcť s tebou hneď hrať futbal alebo sa hrať na obchod. Zo začiatku bude len ležať, potom sa naučí sedieť, plaziť po brušku, chodiť po štyroch ako psík a až neskôr chodiť, behať, rozprávať. Bude to nejaký čas trvať, no my mu s tým všetkým pomôžeme. Dobre?“
Vekové špecifiká sú dôležité: Ak dieťa nedosiahlo tri roky, nie je nutné mu vysvetľovať, že bábätko je v mamičkinom brušku a prečo tam je. Niektoré deti totiž desí predstava, že niečo vyjde z mamičkinho bruška. Jednoducho dieťaťu povedzte, že o niekoľko mesiacov/dní si pôjdete pre bábätko a rozprávajte sa o tom, ako vám bude všetkým veselo, ako si budete pomáhať a všetci sa ľúbiť.
Pre staršie deti nad 5 rokov je vhodné začať s prípravou už na začiatku tehotenstva, pretože potrebujú viac času na adaptáciu. Vysvetlite im v pre ne zrozumiteľnom jazyku, aké zmeny sprevádzajú príchod nového dieťaťa.
Príprava na príchod bábätka
Ešte pred príchodom bábätka je dôležité staršie dieťa na túto zmenu pripraviť. Kým ešte druhé dieťatko nie je na svete, vysvetlite mu, že bude mať súrodenca. Môžete ho prizvať na výber potrieb pre bábätko, ukázať mu knihy a komentovať svoje rastúce bruško. Dovoľte mu hladkať svojho bračeka alebo sestričku a rozprávať sa s ním.
Pripravte ho na to, že dieťatko bude milé, krásne, ale bude plakať a vyžadovať si veľa času a pozornosti. Vysvetlite mu, že istý čas potrvá, kým sa s ním bude môcť hrať, ale môže vám pomáhať pri opatrovaní dieťatka.
Vek prvorodeného dieťaťa pri príchode druhého na svet je rozhodujúcim aj z hľadiska našich povinností a celkovej situácii v rodine. V každom prípade, ďalšie dieťatko je radosťou, ale aj výzvou a tak, ako by sme sa mali my pripraviť na jeho príchod na svet, mali by sme naň pripraviť aj starších súrodencov.
Počas tehotenstva môžete veľkému bratovi alebo sestre ukázať fotografie, obrázky a knihy, vďaka ktorým im vysvetlíte podstatu rodiny, ako aj to, čo to znamená byť súrodencom. Odporúča sa tiež zahrnúť do toho aj malú odmenu. Keď teda príde nový súrodenec, zároveň príde aj nové autíčko/bábika. Dieťa to lepšie namotivuje, pretože sa bude tešiť na novú hračku, ktorá bude iba jeho. Sľúbiť mu môžete aj výlet alebo splnenie niečoho, po čom už dlho túži.
Zapojenie staršieho dieťaťa do starostlivosti
Zapojenie staršieho dieťaťa do starostlivosti o bábätko môže byť prospešné pre obe deti. Veľmi dobre funguje, keď aj jemu dáte „bábätko“, o ktoré sa môže starať - bábiku, ktorú bude kúpiť, kŕmiť, obliekať...
Čím viac ho zapojíte do starostlivosti o súrodenca, tým menej bude žiarliť. Môžete mu zadať špeciálne úlohy. Môže vám nosiť čisté plienky a použité vyhadzovať do koša. Zapojte ho do starostlivosti o súrodenca, napríklad mu môže vyberať oblečenie, pomáhať pri kúpaní, či kočíkovať. Chváľte ho, že je jemné a láskavé voči svojmu súrodencovi. Dovoľte mu pohladkať ho, samozrejme, vždy pod vašou kontrolou, kým si nebudete istá, že to zvláda.
Po príchode dieťaťa domov, budú chcieť byť súčasťou celého procesu. Opäť môžete použiť maca alebo bábiku, aby si dieťa natrénovalo starostlivosť. Tu však už môžete prejsť aj k reálnej výpomoci. Školák vám môže podať plienku či vybrať vhodný odev pre daný deň.
Pre menšie deti, ktoré ešte nechápu pojem "nežný dotyk", je dôležité ukázať, ako sa bábätko hladká. Môžete mu dať tiež hračku, s ktorou sa môže pomaznať a vyskúšať si to na nej. Pokojne ho nechajte, aby napodobnilo na macíkovi to, čo vy robíte s bábätkom. Nechajte ho macíka nakŕmiť, prebaliť, pohladkať, spievať mu. Ak nejaví o novorodenca záujem, nenúťte ho.
Riešenie žiarlivosti a nevhodného správania
Príchod nového súrodenca je pre staršie dieťa obrovská zmena v živote. Zrazu už nie je jediné a o pozornosť svojich rodičov aj babiek sa musí začať deliť. Niet divu, že niektoré deti sú smutné, majú zhoršené správanie aj spánok, snažia sa pútať pozornosť, chcú súrodenca vrátiť späť do bruška a pod.
Je dôležité predchádzať tomu, aby dieťa nebolo odstrkované. Vytvorte si špeciálny čas, ktorý strávite len so svojím dieťaťom. Vyhraďte si každý deň hodinu na hranie sa len so starším dieťatkom. V tomto čase neodbiehajte, neodchádzajte od dieťatka.
Počas dojčenia a/alebo uspávania môžete dieťatku vytiahnuť špeciálny box, kde bude mať svoje nové a špeciálne hračky na hranie. To mu pomôže zamestnať sa a zároveň bude cítiť, že má niečo špeciálne len pre seba.
Vyhnite sa hovoreniu toho, že „už si veľké dievčatko“, „už si veľký chlapec“. Tieto frázy môžu vyvolávať pocit, že dieťa je odsunuté na vedľajšiu koľaj.
Spánok staršieho súrodenca sa môže zhoršiť. Preto, vyriešte spánkové problémy a spanie staršieho dieťatka v dostatočnom predstihu. Ak máte postieľkové dieťa, NEPREKLADAJTE HO EŠTE DO VEĽKEJ DETSKEJ POSTIEĽKY s cieľom dať jeho postieľku bábätku. Spôsobí nielen problémy so zaspávaním a spánkom (ak má dieťa menej ako 3 roky), ale aj možnú žiarlivosť. Kúpte radšej druhú postieľku a vaše „postieľkové“ dieťatko ponechajte v postieľke.
Objaviť sa môže zhoršené zaspávanie a nočné budenie. Obidva tieto aspekty sa môžu načas u staršieho dieťaťa zhoršiť. Je dôležité pripraviť dieťa na odchod do nemocnice a na fakt, že sa vrátite s jeho súrodencom.
V tomto období nezačínajte nijaký dôležitý tréning či zmenu. Odplienkovanie, ak ste ho nestihli pred pôrodom, posuňte na neskôr, rovnako by bolo dobré už pred pôrodom naučiť dieťa z postieľky na väčšiu posteľ. Samozrejme, treba to pozitívne smerovať, aby necítili, že je odstrkované kvôli novému dieťaťu.
Na druhej strane, učte ho čoraz viac času tráviť v kolektíve iných ľudí - otca, starých rodičov, v záujmových krúžkoch. Postupne ho pripravujte na reorganizáciu v rodinnom živote, ktorá bude po príchode nového potomka nevyhnutná.
Žiarlivosť je prirodzená reakcia staršieho dieťaťa na príchod nového súrodenca. Jeden z problémov, kvôli ktorému v deťoch vzniká pocit žiarlivosti, je ich vytláčanie z centra pozornosti. Majte na mysli, že pre druhého potomka tým zrazu príde veľká zmena. Snažte sa to všetko kompenzovať, pretože aj ono potrebuje mať stály kontakt s vami a spoločné chvíľky, ktoré strávite len vy dvaja samostatne.
Taktiež je veľmi dôležité staršie deti chváliť. Budú takto vedieť, že i keď sa zaujímate o nového súrodenca, dokážete oceniť jeho šikovnosť a snahu pomáhať vám. Budú šťastné a lepšie budú znášať tieto zmeny. Keď sa mu niečo nepodarí, nekričte naňho, ale sa mu to snažte pokojne vysvetliť.
Čoho sa vyhnúť pri výchove staršieho dieťaťa po príchode súrodenca
Často to nerobíme vedome a predsa svojim starším deťom nechtiac ubližujeme. Prvé dieťa je pre všetkých rodičov nezabudnuteľný zážitok. Intenzívne prežívajú všetky momenty s ním a snažia sa mu dať čo najviac času, pozornosti i materiálnych vecí. No potom zrazu príde druhé tehotenstvo a súrodenci do života a vaše staršie deti sa zrazu cítia ukrátené a veľmi zle vnímajú všetky chybičky, ktorých sa dopúšťate v tomto období…
Deti sú veľmi vnímavé už v útlom veku. Preto neurobte tú chybu, že im nepoviete nič o svojom tehotenstve. Či to je rastúce bruško, zmeny vášho správania alebo príprava na ďalšie dieťa, všetko to intenzívne sledujú a snažia sa pochopiť, čo nového sa stane v ich živote. Popri tom premýšľajú, aké nevýhody im to prinesie a spriadajú si v hlavičke katastrofické scenáre. Preto by ste s nimi mali čo najskôr začať hovoriť o tom, že na ceste je ďalšie malé bábätko. Už teraz pestujte medzi súrodencami pekný vzťah a staršiemu dieťatku opisujte, ako bude prebiehať starostlivosť o malého drobčeka, aby potom nebol zaskočený z nedostatku vašej pozornosti.
Zvyčajne robievame tomu mladšiemu dieťaťu ústupky, pretože sa ho snažíme nejako zaujať a chceme, aby hlavne neplakalo. Preto sa hocikedy stáva, že požiadate staršie dieťa o hračku alebo iný predmet, s ktorým sa práve hrá, aby ste mali aspoň na chvíľku pokoj. No toto by ste nemali robiť až do momentu, pokiaľ to nie je naozaj nevyhnutné. I v tom prípade by ste mu to mali zároveň vysvetliť a požiadať ho, aby sa o hračky začalo deliť a neprivlastňoval si ich po celý čas. Taktiež je dobré uvedomiť si, že aj naši drobci potrebujú mať chvíľku pre seba, keď budú zaujatí v svojom svete a vtedy by ste ich nemali spolu s mladším súrodencom vyrušovať.
Naši najmenší lipnú na určitých zvyklostiach. Tie pre nich predstavujú pocit stability, ktorý by ste im nemali narušiť. Preto ak máte nejakú tradíciu, pokúste sa ju dodržiavať aj po narodení druhého potomka. Keby to náhodou z časových dôvodov nevychádzalo, tak sa potom snažte ešte pred pôrodom nahradiť to inou tradíciou.
Naozaj nie je jednoduché vyhnúť sa tomuto zlozvyku. Keď vidíme, ako nám rastie nové dieťatko, tak sa to snažíme porovnať s tým, čo v danom období dokázalo robiť naše staršie dieťa. No popri tom zabúdame na ich vnímavosť. Oni pozorne počúvajú, čo o nich hovoríme a keď sa dozvedia, že v niektorých veciach zaostávali, zapamätajú si práve tieto negatívne informácie. Kvôli tomu sa potom môžu cítiť menejcenne a strácajú sebadôveru. Vyhnite sa tejto chybe nielen kvôli sebe, ale najmä pre dobro vášho potomka, aby mu to náhodou nepadlo zle.
Veľa mám sa snaží po narodení bábätka zapojiť do starostlivosti o neho aj staršie dieťa. Takto medzi nimi budujú vzťah a zároveň sa uistia, že sa vždy venujú obom naraz. No ako starosti pribúdajú, prenechávame na nich čoraz viac povinností. Staršieho potomka žiadame o to, aby dozeral na toho mladšieho, pomáhal mu pri začiatkoch chodenia, neustále mu niečo podával alebo ho nejako zabával. Lenže práve toto je najlepší cesta k tomu, že si ich pomýlime s dospelákmi a ich pomoc berieme ako samozrejmosť. Dajte im dostatok priestoru na detstvo a zvládajte starostlivosť o mladšie dieťa najmä samy.
Nikdy sa nezameriavajte výlučne na malé bábätko a kvôli tomu neignorujte potreby staršieho dieťaťa. Často nám dáva mnoho signálov o aktuálnom emotívnom rozpoložení, ale my to ignorujeme, pretože sme natoľko unavené. Ak sa aj dostaneme do tohto obdobia, mali by sme požiadať manželov, aby aspoň oni venovali zvýšenú pozornosť staršiemu dieťaťu. Hlavne nestrácajte kontakt s ním, aby sa nezačalo uzatvárať do seba.
Keď máte veľa povinností, často sa s deťmi rozprávate pomedzi ne a nevenujete im plnú pozornosť. No dieťa kvôli tomu môže nadobudnúť pocit, že ho poriadne nevnímate a že už o neho nemáte taký záujem. Dajte si preto záležať, aby ste sa počas rozprávania pozerali priamo do jeho tváre, čo navyše zabezpečí, že vám bude lepšie rozumieť a splní vaše príkazy.
Rodičia to často robia podvedome a neuvedomujú si, ako veľká je to chyba. Kritizovať je totiž podľa odborníkov podstatne jednoduchšie ako chváliť. Preto sa stáva, že hocikedy spontánne vybuchneme a povieme našim deťom, čo je zlé, ale potom už zabúdame vyzdvihnúť veci, v ktorých sú dobrí a darí sa im tak výrazne napredovať. Keď ich budete chcieť nabudúce takto upozorňovať, zahryznite si do jazyka a pokúste sa nájsť niečo, za čo by ste ich pochválili.