Význam bezpečnej vzťahovej väzby pre psychický vývin dieťaťa

Nadviazanie bezpečného puta medzi dieťaťom a jeho primárnou opatrujúcou osobou, zvyčajne matkou, hlboko ovplyvňuje celkový život človeka nielen v detskom veku, ale aj v dospelosti. Teóriu vzťahových väzieb definoval psychológ a psychiater J. Bowlby. Jeho teória je založená na predpoklade, že potrebu blízkeho vzťahu máme zakorenenú hlboko v našich génoch.

Práve interakciou medzi matkou a dieťaťom boli objavené tri výrazné spôsoby, ktorými si deti vytvárajú vzťah k svojim hlavným opatrovníkom: bezpečný, úzkostný a vyhýbavý typ vzťahovej väzby. Typ vzťahovej väzby úzko súvisí s prítomnosťou jedného stáleho opatrovateľa, ktorým zvyčajne býva matka, a typom jej reakcie na signály svojho dieťaťa. Signály, ktorými dieťa komunikuje v počiatočných štádiách svojho života, sú plač, sanie, úchop, úsmev, orientácia, neskôr lezenie či chôdza. Dieťa zrkadlovo reaguje na správanie matky, na jej hlas, výraz tváre, dotyky, nosenie. Potreba utvárania vzťahovej väzby sa zvyšuje okolo 2.-3. mesiaca a do pol roka až roka je vzťahová väzba úplne vyvinutá. Dieťa inštinktívne a vedome vyhľadáva spoločnosť osoby, na ktorú je naviazané a s ktorou má vytvorenú vzťahovú väzbu. Táto väzba je často označovaná aj ako pripútavanie. Vrcholí okolo 8. - 9. mesiaca, kedy sa dieťa začína pohybovať. Plazením a lezením je schopné vzdialiť sa od vzťahovej osoby a následne cíti úzkosť z vzdialenosti a opustenia. Dieťa si začína uvedomovať, že konkrétna osoba napĺňa jeho potreby a bez jej blízkosti sa cíti ohrozené. Vzťahovú osobu považuje za svoju bezpečnú základňu. V tomto období môžeme hovoriť aj o prvej separačnej úzkosti, ktorá sa zvykne objaviť ešte okolo 1,5 roka. Ak dieťa nenadviaže vzťahovú väzbu do 2 rokov svojho života, v budúcnosti je to preň už veľmi ťažké.

Typy vzťahovej väzby

Poznáme 4 typy vzťahovej väzby. Bezpečná vzťahová väzba je istou väzbou, práve tento typ väzby je zdravý pre vývin dieťaťa v kladnom smere. Ďalšie tri typy väzby radíme medzi neisté: úzkostne-ambivalentnú, úzkostne-vyhýbavú a dezorganizovanú väzbu. Túto typológiu vypracovala Mary Ainsworthová a jej žiačka Mainová. Prvé tri typy sa nazývajú aj organizované, pretože dieťa sa s nimi naučí vysporiadať.

Bezpečná vzťahová väzba

Na to, aby sa u dieťaťa mohla vytvoriť bezpečná vzťahová väzba, musí primárna opatrojujúca osoba spĺňať dve hlavné požiadavky smerom k dieťaťu: stálosť a spoľahlivosť. Stálosť znamená, že o dieťa sa stará vždy jedna a tá istá osoba, na ktorú sa dieťa môže naviazať. Spoľahlivosť znamená, že sa o dieťa stará stále rovnakým spôsobom a na jeho signály reaguje vždy rovnako. Ak dieťa plače, zakaždým ho príde utíšiť a upokojiť. Deti s bezpečnou vzťahovou väzbou bývajú zvyčajne veselé, spolupracujú, sú kreatívne, obľúbené a schopné sa prispôsobiť. Dôležitosť bezpečnej vzťahovej väzby sa pripisuje dvom hlavným bodom: emocionálnej stabilite a exploračnému správaniu. Deti, ktoré vykazujú bezpečnú vzťahovú väzbu k svojej primárnej osobe a majú naplnené svoje biologické a duševné potreby, sú schopné bezpečne preskúmavať svet. Vzťahová osoba sa o dieťa nielen stará, ale ho aj upokojuje, utešuje a napĺňa jeho emocionálne potreby. Výskumy potvrdili, že bezpečná vzťahová väzba je predpokladom zdravého duševného vývinu dieťaťa. Správanie, vďaka ktorému sa dieťa bezpečne pripúta k svojej dôvernej osobe počas prvých dvoch rokov jeho života, zohráva kľúčovú úlohu v ochrane jeho duševného zdravia, zdravého emocionálneho vývinu, priaznivo pôsobí na rozvoj inteligencie a vedie k jeho samostatnosti, odolnosti, stavia základy pre jeho empatiu a vplýva na rozvoj jeho ďalších vzťahov.

Príklad správania dieťaťa: Dieťa s istou vzťahovou väzbou je zjavne znepokojené v prípade, keď mama odchádza. Keď sa vráti, je spokojné a ponáhľa sa ju privítať.

Neistá úzkostne-ambivalentná väzba

Hlavným znakom neistej úzkostne-ambivalentnej väzby je nestálosť. Je to neistý typ väzby, pri ktorom matka raz reaguje na plač dieťaťa upokojovaním a inokedy nevšímavosťou alebo hnevom. Dieťa má tým pádom strach z odlúčenia, neustále chce byť v jej prítomnosti a len zriedkavo sa rozhodne skúmať okolie. Deti s úzkostne-ambivalentnou väzbou sa javia okoliu ako napäté, impulzívne, s malou frustračnou toleranciou, alebo ako pasívne a bezmocné. V batolivom veku sa neisto ambivalentné deti prejavujú zvýšenou úzkosťou a plačlivosťou. V predškolskom a školskom veku sa znižuje ich vytrvalosť, flexibilita, zaostáva rečový vývin, pôsobia pasívne a bezmocne. V konfliktných situáciách sa prejavujú verbálnou agresiou. Neskôr chcú nadviazať priateľstvá, ale ich uzavretosť a úzkosť im to sťažuje. Príklad správania dieťaťa: Akonáhle mama odíde z miestnosti, dieťa je veľmi rozrušené. Keď sa matka vráti, dieťa reaguje rozporuplne - je spokojné, ale zároveň sa na mamu hnevá. Trvá dlhší čas, pokým sa upokojí.

Neistá úzkostne-vyhýbavá väzba

Neistá úzkostne-vyhýbavá väzba je následkom odmietania zo strany dôvernej osoby. Dieťa bolo často odmietané, zanedbávané, týrané, či dokonca opustené alebo umiestnené v detskom domove. John Bowlby zo svojich terapeutických skúseností tvrdí, že takýto typ väzby mnohokrát predurčuje dieťa pre delikventné alebo nutkavé správanie, disociačnú poruchu identity a iné poruchy správania. Deti s úzkostne-vyhýbavou väzbou majú izolované afekty, sú hostilné, majú antisociálne prvky v správaní a veľmi bažia po sebauplatnení. V batolivom veku sa neisto vyhýbavé deti prejavujú hnevom až agresiou, neskôr sa u nich objavujú psychosomatické ochorenia, bolesti brucha, hlavy, problémy s príjmom potravy, poruchy spánku. Príklad správania dieťaťa: Akonáhle mama opustí miestnosť, dieťa sa správa, akoby sa nič nestalo. Po jej návrate ostáva chladné, mamu ignoruje a pokračuje v hraní. Ide však o predstieranú fasádu; v skutočnosti dieťa nie je pokojné a ani spokojné. Výskumníci zistili, že tieto deti majú rovnako zrýchlený tep ako tie, ktoré sa prejavujú veľkým rozrušením.

Neistá dezorganizovaná väzba

Neistá dezorganizovaná väzba vzniká, ak dôverná osoba ohrozuje dieťa. Dieťa môže byť fyzicky alebo psychicky týrané, a preto nevie, ako má na osobu, ktorá je jeho opatrovníkom, reagovať. Takisto to však môže byť dieťa, ktorého vzťahová osoba trpí napríklad duševnou poruchou, alebo má nepredvídateľné záchvaty hnevu a mätúce výbuchy zlosti. Kým v predošlých dvoch neistých väzbách dieťa nedostáva to, čo potrebuje, v dezorganizovanej väzbe je dieťa priamo ohrozené. Rovnaký typ dezorganizovanej väzby však zažívajú aj deti, ktoré nie sú priamo týrané, ale vidia, ako je týraná ich matka. Keďže jej nevedia pomôcť a vnímajú, že na živote je ohrozená ich opatrovnícka osoba, nedokáže pre ne predstavovať bezpečnú základňu. Deti v spoločnosti vzťahovej osoby nenachádzajú útočisko a bezpečie. Naučili sa, že im nikto nepomôže a nemôžu sa na nikoho spoľahnúť. So svojím strachom sú aj v prítomnosti inej osoby samé. Neskoršie sa snažia rodičmi manipulovať a mať všetko pod kontrolou. Dezorganizovaná vzťahová väzba v detstve vedie k poruchám správania, ktoré pretrvávajú a vyhrocuje sa v období adolescencie a v dospelosti.

Vytváranie bezpečnej vzťahovej väzby

K vytvoreniu bezpečnej vzťahovej väzby u dieťaťa je nevyhnutné zabezpečiť mu už od narodenia také podmienky, ktoré napĺňajú primárne potreby istoty a bezpečia.

Citlivo reagovať na potreby bábätka znamená vedieť odhadnúť, čo v danú chvíľu potrebuje a poskytnúť mu to. V prvých mesiacoch života komunikuje s nami bábätko najmä plačom. Ani tí najcitlivejší rodičia nedokážu zakaždým uhádnuť, akú požiadavku ich bábätko za svojím plačom skrýva. Je v poriadku, že nie vždy sme naladení na rovnakú vlnu, dôležité je poskytnúť mu v prípade nepohody svoju náruč. Dávame mu tak najavo, že hoci nevieme, čo chce, sme v jeho blízkosti. Najprospešnejším spôsobom starostlivosti v prvom roku života bábätka je byť čo najkontaktnejší. Vzťah buduje aj dojčenie na „požiadanie“, nie len v určitých časových intervaloch. Pokiaľ nie je z akéhokoľvek dôvodu dojčenie možné, aj kŕmenie z fľaše sa dá spojiť s tesným, upokojujúcim objatím. Potreba vzťahovej väzby sa aktivuje plačom dieťatka. Keď je bábätko v nepohode, je ideálne nájsť príčinu jeho plaču. Nie vždy sa to však podarí. Preto je dôležité na bábätko v čase jeho nepohody citlivo reagovať, napríklad fyzickým kontaktom. Nežiaduce je nechať bábätko „vyplakať“ či ho nechať v plači osamote. Vzájomnú blízkosť zaručí aj spievanie, kolísanie, spoločné spanie v jednej posteli alebo v jednej izbe, čo najbližšie pri sebe, a nosenie v šatke či v ergonomickom nosiči.

Prvý a najdôležitejší krok pre úspešné budovanie vzťahu medzi mamou a dieťatkom je, aby sa mama postarala najskôr sama o seba. Ak si so sebou nesie nepríjemný či dokonca traumatický zážitok z pôrodu a z okolností narodenia jej bábätka, je potrebné, aby dostala priestor o týchto zážitkoch rozprávať. To pomáha spracovať ich. Môže sa to diať napríklad v podpornej skupine, v psychologickej poradni či na terapii. Dotyk je vo vytváraní väzby veľmi dôležitý. Kontakt koža na kožu, kedykoľvek to obom vyhovuje, napomáha vzájomne sa na seba naladiť. Okrem toho, že má množstvo zdravotných výhod pre bábätko, znižuje hladinu stresového hormónu u mami a pomáha aj v prípade, ak trpí popôrodnou depresiou. Prínosné je aj hladkanie či masáž, citlivý dotyk vylučuje hormón oxytocín u mami aj u bábätka. Vznik bezpečnej vzťahovej väzby podporuje aj „rozprávanie“ sa s bábätkom o jeho pocitoch a prežívaní. Napríklad: „Zľakol si sa, však?“ alebo „Vidím, že sa ti to páči.“ Očný kontakt nám umožňuje vnímať pocity a nálady bábätka z jeho mimiky a tie sformulovať do slov. Rovnako tak aj bábätko dokáže odčítať z matkinej mimiky jej pocity. Očný kontakt je významný zvlášť v čase dojčenia či kŕmenia. Bábätko po prvej fáze dojčenia či kŕmenia prestane sať, obráti tvár k matke a číta z jej tváre emocionálne posolstvá.

Vzťahová väzba a predčasný pôrod

Budovanie bezpečnej väzby medzi rodičom a dieťaťom je pri predčasne narodených deťoch náročnejšie, napríklad z dôvodu vzniknutého stresu, z dlhého odlúčenia alebo z dôvodu špeciálnych požiadaviek a potrieb dieťaťa. Odborníci, ktorí vedú rodičovskú skupinu, sú v tomto programe školení o dôsledkoch predčasného pôrodu na celý rodinný systém, o identifikácii rizík vo vzťahu rodič-dieťa. Naučia sa podporovať u rodičov zručnosti zamerané na potreby dieťaťa a v neposlednom rade sa naučia citlivo vysvetliť rodičom predčasne narodených detí vplyv stresu na dieťa a celú ich rodinu. Jemnocitné rodičovské správanie podporuje samoreguláciu predčasne narodeného bábätka a tým znižuje úroveň jeho prežívaného stresu. Výskumy naznačujú, že citlivý prístup matky k potrebám nedonoseného bábätka pomáha dozrievaniu jeho mozgu a podporuje rozvoj bielej hmoty. Predčasný pôrod môže mať, okrem iného, aj dlhodobý negatívny vplyv na mentálne funkcie predčasne narodeného dieťaťa. Existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že citlivý prístup rodiča môže tieto negatívne dopady zvrátiť. V testovanej vzorke bolo dokonca pozorované, že predčasne narodené deti, ktoré mali nadpriemerne citlivé matky, vykazovali vyššie kognitívne schopnosti ako deti narodené v termíne. Rodičovský prístup je u predčasne narodených detí obzvlášť dôležitý. Nedonosené deti jemnocitných rodičov majú potenciál dosiahnuť v živote rovnaké úspechy ako deti narodené v termíne.

Keď prebieha pôrod ideálne, v tele mami sa spustí mechanizmus, ktorý ju nabáda k materinskému správaniu a k nadväzovaniu a udržaniu kontaktu so svojím bábätkom. Odlúčenie ihneď po pôrode sťažuje ženám vstup do ich materstva. Prežívajú stres, môžu sa u nich objaviť úzkosti, depresie, či posttraumatická stresová porucha. Negatívne emócie následne znižujú schopnosť primerane a citlivo reagovať na potreby dieťaťa. Popôrodná separácia spôsobuje stres aj u novorodenca, môže byť plačlivejšie, čím vznikajú bludné interakčné kruhy medzi mamou a bábätkom. Dobrou správou však je, že počiatočná nevhodná interakcia sa môže v priebehu mesiacov upraviť a vzťah sa môže začať rozvíjať pozitívnym smerom. Ide to namáhavejšie, ako keby boli od začiatku spolu, ale dá sa to.

Záver

Vzťahová väzba, rešpektujúca výchova, kontaktné rodičovstvo - to všetko sú termíny, o ktorých sa intenzívne hovorí najmä posledné roky. Vzťahová väzba je vzťah medzi dieťaťom a rodičom alebo osobou, ktorá sa o neho stará. Ide o vzťah založený na hlbokej a trvalej dôvere dieťaťa v dostupnosť a starostlivosť tejto osoby. Budovanie vzťahovej väzby medzi dieťaťom a rodičom je kľúčovým aspektom zdravého rodinného vzťahu a správnej výchovy. Ako povedala psychologička, je dôležité v momentoch, keď dieťa potrebuje podporu matky, si tieto momenty ich uvedomiť a správne reagovať. Veľa sa spolu smejte. Nachádzajte smiech v každodenných situáciách. Ukážte deťom, že trávenie času s vami je zábavné a podnetné. Nebojte sa prejavovať náklonnosť. Láskyplný telesný kontakt a jemnocit je pre utváranie zdravej vzťahovej väzby kľúčový už od narodenia a mal by pretrvávať čo najdlhšie. Pevne nastavené hranice. Ak sú hranice stanovené jasne a rodina podľa nich funguje, dodáva to deťom pocit bezpečia a istoty, ktorú tak veľmi potrebujú. Nenechávajte dieťa samo, ak má nejaký problém. Buďte tu vždy preň. Dajte mu pocítiť, že ak sa stane čokoľvek, nájde u vás bezpečný prístav a problém spoločne vyriešite. Naučte sa hovoriť „Ľúbim ťa“ každý deň. Skúste im to ale povedať aspoň raz za deň, bez ohľadu na vek alebo situáciu. Bezpodmienečná láska je veľmi obohacujúca nielen pre deti, ale aj pre nás dospelých. Psychická prítomnosť. Buďte s dieťaťom v danej chvíli naplno. Fyzická a psychická prítomnosť sú dve rozdielne veci. Ak máte v rodine viac detí, skúste si nájsť čas na každé z nich. Určite to bude aj pre vás príjemne strávená chvíľa, pretože sa s dieťaťom napojíte na úplné iné vnímanie toho, čo prežíva, čo ho trápi, prípadne, aké úspechy zažilo. Nezabúdajme preto, že to, čo dávame deťom ako rodičia, v nich zostane navždy a s láskou nám to potom stonásobne vrátia. A ešte malá rada na záver: Hovorí sa, že prvé tri minúty po príchode dieťatka sú kľúčové. Preto deti vždy privítajte s veľkou radosťou a otvorenou náručou, do ktorej môžu hneď s láskou zakotviť.

tags: #dolezitost #blizkej #vztahovej #osoby #pre #dieta