Štefan Molota, narodený 13. januára 1929 vo Zvolenskej Slatine, bol významnou postavou slovenskej ľudovej hudby. Jeho život bol spätý s husľami už od útleho detstva. Ako štvorročný začal hrať na husliach a už ako desaťročný koncertoval v Národnom dome v Banskej Bystrici. Neskôr absolvoval hudobnú školu vo Zvolene a štipendijný pobyt na pražskom konzervatóriu.
Jeho interpretačné majstrovstvo bolo tak výnimočné, že si vyslúžil prezývku „Paganini zo Slatiny“. Bol zakladateľom SĽUK-u, kde štýlovo nadviazal na tradíciu starých primášov z Podpoľania. Spolupracoval na mnohých pásmach a úpravách ľudových piesní s majstrom Jurajom Kubánkom. Ako sólista a koncertný majster SĽUK-u precestoval celý svet a obohatil hudobnú kultúru Slovenska.
Za svoju celoživotnú prácu bol v roku 2000 ocenený Cenou ministra kultúry SR.
Dielo a prínos Štefana Molotu
Štefan Molota bol nielen vynikajúcim hudobným interpretom, primášom a virtuózom, ale aj aranžérom ľudových piesní a dlhoročným koncertným majstrom Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu. Verejne sa síce veľmi neprezentoval, no jeho aktivita je zrejmá z bohatej spolupráce s hudobnými súbormi a patronátu pod mnohými nahrávkami.
Z posledného obdobia jeho tvorby stojí za zmienku album FS Technik z Bratislavy (Z albumu, 2013) a spolupráca s Jozefom Nitrayom na spracovaní ľudových piesní z Veľkej Mane („Už vyšla hviezda“, 2012; „Na kopečku balzamovom“, 2013). Tieto piesne sa stali súčasťou širšieho projektu „Zabudnuté piesne“ (2014), ktorý tvorí základ muziky a interpretov projektu Slovenských ľudových uspávaniek (SĽU).
Slovenské ľudové uspávanky (SĽU)
Pod hlavičkou Pavlík Records vyšiel koncom roka cenný titul „Slovenské ľudové uspávanky“ (SĽU), ktorý je nosičom notovým aj hudobným. Autorom projektu je práve Štefan Molota. Projekt SĽU nemá ambíciu súperiť s nadprodukciou detských „samohrajok“, ale prináša autentické uspávanky, ktoré sú intímnym poetickým monológom matky k dieťaťu.
Hudobné jadro zo „Zabudnutých piesní“ tvorí základ muziky a interpretov SĽU. V porovnaní s inými nahrávkami, SĽU prináša aj spevník, ktorý je nutným doplnením. Bez nahrávok sa len zo zápisu v dialekte a bez určenia lokality pôvodu piesne ťažko pristupuje k interpretácii.
Napriek tomu, že SĽU chýba podrobnejší anotačný popis piesní, čo je na škodu veci, projekt si zaslúži pozornosť. V uspávankách, kde je kľúčový krehký prístup k interpretácii a kde je počuť najmä dych matky, je mužský element zastúpený len v Komornom orchestri pod vedením Štefana Molotu. Dopĺňajú ho flauty a píšťalky Martiny Mestickej a harfa Kataríny Turnerovej. V jednotlivých piesňach znejú hlasy štyroch speváčok.
Spolupráca a dedičstvo
Na projekte SĽU spolupracovala s Molotom aj Margita Jágerová, vedúca katedry etnológie a folkloristiky na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. Pre uspávanky si Molota vybral zrelé hlasy speváčok ako Turiničová, Zapletalová a Torkošová, ktoré majú blízko k folklóru.
Nahrávky vznikali v priestoroch Empírovho divadla v Hlohovci. Hoci knižka obsahuje fotografie Plicku a Krasla, chýba podrobnejšia lokalizácia piesní a odborný popis problematiky. Štefan Molota však zostáva predovšetkým hudobníkom, dramaturgom a zostavovateľom s jasnou predstavou o podobe piesní.
Jeho život a dielo predstavujú neoceniteľný prínos pre slovenskú ľudovú kultúru a jeho odkaz žije ďalej v nahrávkach a v inšpirácii pre ďalšie generácie umelcov.