Stredná dĺžka života pri narodení je štatistický ukazovateľ, ktorý predstavuje priemerný počet rokov, ktorý sa osoba pravdepodobne dožije. Tento ukazovateľ je dôležitým meradlom demografického zdravia a životných podmienok v krajine. Rozlišuje sa pritom pohlavie, pričom ženy sa obyčajne dožívajú o desatinu vyššieho veku.
Stredná dĺžka života (vo veku x) alebo nádej dožitia (vo veku x) je priemerný počet rokov, ktorý pravdepodobne prežije osoba vo veku x za predpokladu, že sa úmrtnostné pomery nezmenia. Najčastejšie sa používa ukazovateľ stredná dĺžka života pri narodení (nádej dožitia pri narodení), teda stredná dĺžka života vo veku 0.
Hodnoty strednej dĺžky života ovplyvňuje stav ekonomiky, zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav štátu, životné prostredie a veľa ďalších faktorov. Táto štatistika sa snaží čo najlepšie zachytiť rôzne faktory či situáciu ľudí, no aj v rámci nej sa môže nájsť množstvo výnimiek.
Je zaujímavé poznamenať, že predstava o nízkej dĺžke života v minulosti nemusí byť úplne presná. Bioarcheologické výskumy naznačujú, že aj v stredoveku sa ľudia mohli dožiť vysokého veku. Napríklad v mexickom meste Cholula medzi rokmi 900 a 1531 sa ľudia dožívali až cez 50 rokov. Historické záznamy tiež poukazujú na jednotlivcov, ktorí sa dožili vysokého veku. Výskumy chrupu našich predkov naznačujú, že dlhý vek sa s nami môže tiahnuť už 160-tisíc rokov. Nízka stredná dĺžka života v minulosti bola často spôsobená vysokou detskou úmrtnosťou. V stredovekom Anglicku bola stredná dĺžka života 31 rokov, ale to neznamenalo, že ľudia v tomto veku umierali. Pre 25-ročného farmára to znamenalo, že mal pred sebou ešte 25 rokov života, teda dožil by sa do 50 rokov.
Čo sa týka dĺžky života pri narodení, túto štatistiku môžu výrazne ovplyvniť úmrtia, ktoré sa udejú v prvom roku života dieťaťa. Stredovek bol pre bábätká a malé deti o čosi náročnejší. V Afganistane je stredná dĺžka života pri narodení nízka, len 53 rokov, pretože na tisíc narodených detí umiera až 105 z nich. Singapur je opačný prípad, kde sa pri narodení dĺžka života odhaduje na 86 rokov, pretože na tisíc narodených detí neumrú ani dve. V oboch krajinách sa však ľudia dožívajú vysokého veku.
Vývoj strednej dĺžky života na Slovensku
Na Slovensku sa od začiatku 90. rokov až do roku 2019 životná úroveň v podstate kontinuálne predlžoval. Ilustračná fotografia.
Nepriaznivá epidemiologická situácia v roku 2020 priniesla pomerne významný pokles hodnôt strednej dĺžky života pri narodení. U mužov to bolo približne o 0,9 roka a u žien o 0,7 roka menej. Podobné hodnoty ako na začiatku 20. storočia.
V predpandemickom období zomieralo na Slovensku ročne v priemere 51- až 54-tisíc osôb, v prvom roku pandémie stúpol tento počet na necelých 60-tisíc. Takto vysoké počty zomretých osôb Slovensko dosahovalo na začiatku 20. storočia a približne rovnakú hrubú mieru úmrtnosti sme mali tesne po druhej svetovej vojne.
V roku 2021 nedošlo len k skráteniu dĺžky života, ale tento jav prebehol v ďaleko väčšom meradle. Hlbšia analýza poklesu hodnôt strednej dĺžky života pri narodení medzi rokmi 2019 a 2021 potvrdila dominanciu vplyvu zhoršenia úmrtnostných pomerov vo veku 65 až 74 rokov. Súčasne poukazuje na zvýraznenie príspevkov aj v mladšom veku. Situácia sa však pomerne výrazne zhoršila aj vo veku 35 až 49 rokov. Zaujímavosťou je tiež situácia v najstaršom veku, kde príspevky na skrátení strednej dĺžky života pri narodení zostali u mužov takmer rovnaké, len u žien došlo k určitému nárastu.
Pandémia COVID-19, ktorá začala v roku 2020, skrátila v priebehu roka 2021 strednú dĺžku života pri narodení takmer v polovici členských štátov EÚ. Na Slovensku klesla očakávaná dĺžka života najviac z celej Únie.
Demografické prognózy
V najbližších štyroch desaťročiach (po 2022) sa bude priemerný vek obyvateľov zvyšovať. Do roku 2040 bude tento rast veľmi intenzívny. V priebehu necelých 20 rokov sa priemerný vek obyvateľov zvýši takmer o 4 roky.
Ďalšie demografické ukazovatele na Slovensku
V mestách žije nadpolovičná väčšina obyvateľstva Slovenska (53,2% podľa SODB z roku 2021).
Miera plodnosti, teda počet detí na jednu ženu sa od hodnoty okolo 3 na počiatku 60-tych rokov postupne znižovala na hodnoty okolo 2,0 na počiatku 90-tych rokov. Minimum dosiahla v roku 2002, len 1,19 diaťaťa na ženu. Do roku 2021 miera plodnosti pomaly rástla na 1,6, neskôr sa vývoj otočil a v roku 2026 znovu poklesol na 1,4.
Slováci uzavreli v roku 2015 celkovo 28 775 manželstiev, rozvedených bolo 9 786 manželstiev. Na 100 uzavretých manželstiev pripadlo 34 rozvodov. V roku 2016 bolo uzavretých 29 897 manželstiev a rozviedlo sa 9 286 manželských dvojíc. Na 100 uzavretých manželstiev teda pripadlo 31 rozvodov.
V roku 2012 sa zo Slovenska odsťahovalo takmer 2 000 Slovákov, v rovnakom čase sa ich vrátilo 5 400. V roku 2015 sa na Slovensko prisťahovalo 6 997 ľudí zo zahraničia, čo je o 1 640 viac ako rok predtým, zo Slovenska sa naopak vysťahovalo 3 870 ľudí. V roku 2016 celkovo žilo v krajine legálne 69 695 cudzincov (podiel 1,3 % v populácii). V roku 2021 najviac cudzincov žilo v Bratislave, no stále je to menej ako 3 % obyvateľov hlavného mesta.
Úradným jazykom Slovenska je slovenčina. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %.
Väčšina obyvateľov Slovenska (55,76 %) vyznáva rímskokatolicizmus; druhou najväčšou skupinou sú ľudia bez vyznania (23,79 %).
Medzi rokmi 1900 a 1930 sa počet obyvateľov na území Slovenska zvýšil o viac ako 19 %. Početnosť obyvateľov štátotvornej národnosti narástol viacerými možnosťami: príchod českého obyvateľstva, prirodzený prírastok, ako aj prekláňanie národnosti v prospech štátotvorného národa spôsobilo nárast na 72,09% Čechov a Slovákov. Maďari tvorili 17,58% a Nemci 4,53%.
98,9 % obyvateľov s trvalým pobytom má slovenskú štátnu príslušnosť. Najviac osôb s inou štátnou príslušnosťou trvalo býva v Bratislavskom kraji, najmenej v Trenčianskom kraji.