Pred vznikom hradu Krásna Hôrka chránil územie tejto časti Gemera starý stredoveký hrádok s názvom Čertov hrad, ktorý sa nachádzal nad obcami Drnava a Kováčová.
Hrádok a hradisko ležali na vrcholovej plošine vrchu Drieňovec (804 m n. m.).
Mal veľmi dobré strategické postavenie s impozantným výhľadom do Rožňavskej kotliny, Bôrčianskeho sedla a do doliny Čremošná. Druhá možná cesta prechádzala cez Silickú planinu a dolinu Sokolieho potoka. Cesta cez Sorošku bola postavená až v 19. storočí.
Drieňovecké výšinné hradisko malo rozlohu približne 30 ha a mohlo poskytnúť útočisko stovkám ľudí. Spoľahlivo ho chránili neprístupné skalnaté zrázy s mimoriadne strmými svahmi až z troch strán.
Pravdepodobne vzniklo už v mladšej dobe bronzovej, približne v období od 1300 do 1000 pred nl, a bolo súčasťou kultúry, ktorá je dnes označovaná ako Kyjatická kultúra. Kyjatická kultúra je typická svojimi pohrebiskami na popolnicových poliach a rozvinutou metalurgiou farebnými kovov. Niektoré historické zdroje pripúšťajú, že významná časť opevnenia a hlavné využitie hradiska môže súvisieť s intenzívnym osídlením v dobe laténskej (posledná polovica 1. storočia pred nl). Našli sa tu predmety z oboch období - z mladšej doby bronzovej aj z doby laténskej. Takže vzniku hradiska by sme mohli datovať najmä do mladšej doby bronzovej (1300-1000 pred nl) s možným ďalším využitím a významným opevňovaním v dobe laténskej. Laténska doba, nazývaná aj mladšia doba železná (približne 450/400 pred nl až prelom letopočtov alebo začiatok 1. storočia nl). Doba laténska je teda chronologická a kultúrna mladšia fáza železnej doby, v strednej Európe silne spojená s keltskými kultúrami a kultúrnym prejavom, ktorý sa začal vyvíjať približne od 5. storočia pred nl.
Stredoveký hrádok nazývaný Čertov hrad (maď. Ördögvár) bol postavený v 12. storočí. Hrádok Čertov hrad mal drevenú vežovitú stavbu so štvorcovým pôdorysom na kamenných murovaných základoch. Obytná veža bola obohnaná kamenným múrom s elipsovitým pôdorysom.
Poskytlo hradisko Drieňovec útočisko kráľovi Bélovi IV.? Čo urobil Belo IV.? Kráľ Belo IV. sa chcel zavďačiť svojim priateľom a spolubojovníkom, preto synom Mateja z rodu Ákošovcov (maď. Máté gens Ákos (*1186 - †?), Detrichovi Szár (maď. Szár Detre I. de Bubek alebo aj Máté Bubek) (*1213 - †1275) a Filipovi Szár (maď. Fülöp I. Kedy a prečo Čertov hrad zanikol? Čertov hrad zanikol v 14. storočí.
V časoch, keď sa po planinách Slovenského krasu preháňali len vetry a tiene dávnych vekov, stál na vrchole hory Drieňovec mohutný val. Miestni ľudia mu nepovedali inak než Čertov hrad. Písal sa rok 1241 a nad Uhorskom sa sťahovali čierne mračná. Tatárske (mongolské) hordy po bitke pri rieke Slaná nepoznali zľutovanie. Kráľ Belo IV., vysilený a s hŕstkou verných, unikal cez hlboké doliny Gemera. Keď už kráľovi kone vypovedali službu pod strmými zrázmi Drieňovca, vystúpil k nemu starý pastier z Kováčovej. „Vaša Jasnosť,“ zašepkal, „hore na planine stráži Čertov hrad. Kráľ sa utáboril v drevenej veži Čertovho hradu. Z troch strán ho chránili priepasti, do ktorých sa bál pozrieť aj ten najodvážnejší jazdec. Traduje sa, že počas noci, keď kráľ bdel a hľadel do Rožňavskej kotliny, zbadal v starých valoch drobné iskry. Neboli to ohne nepriateľov, ale prízraky dávnych keltských kováčov, ktorí tu kedysi v dobe laténskej liali železo. Tieto „tiene“ akoby kuli neviditeľné brnenie okolo celého hradiska. Tatári, hoci boli skúsení stopári, cestu na vrchol v tú noc nenašli. Keď ráno vyšlo slnko nad Bôrčianske sedlo, Belo IV. vedel, že je zachránený. Pozrel na svojich verných spoločníkov z rodu Ákošovcov - Detricha a Filipa. „Tieto skaly nám darovali život,“ vyhlásil kráľ. „A ja vám za vašu vernosť v tejto čertovskej pevnosti darujem tento kraj. Ako kráľ sľúbil, tak sa stalo. Ákošovci (neskôr Bebekovci) dostali Gemer a neskôr postavili pyšnú Krásnu Hôrku. Čertov hrad však začal chradnúť. Hovorí sa, že duchovia starého hradiska si nepriali, aby ich niekto rušil. Preto je dnes Drieňovec zakliatym miestom ticha. Kto by tam chcel vstúpiť bez povolenia a úcty, toho zvedú lesné víly z cesty alebo ho zastaví neviditeľná stena zákona.
Nie. V celej národnej prírodnej rezervácii Drieňovec platí 5. stupeň ochrany.
Na vstup do prírodnej rezervácie s 5. stupňom ochrany je potrebné podať žiadosť na Okresný úrad v sídle kraja - odbor starostlivosti o životné prostredie - o udelenie výnimky z územnej ochrany podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Podanie je spoplatnené správnym poplatkom 10 € (fyzická osoba) alebo 100 € (právnická osoba) podľa položky 160 zákona č. 145/1995 Z. z.
Jan Genserek: KRUPINA / 1995 /
Pravidlá slovenského pravopisu (2000) v kapitole Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín uvádzajú, že priezvisko Pálffy/Pálffi sa podľa zásad slovenského prepisu píše Pálfi, takže pomenovanie rodu má podobu rod Pálfiovcov a rodinné pomenovanie je Pálfiovci. Podobne je to pri menách Eszterházy a Zichy, ktoré sa podľa spomínaných zásad píšu Esterházi a Ziči.
V 13. parížskom obvode sa od konca 13. storočia skrýva kráľovský zámok. Hlavné mesto je plné zaujímavostí pochádzajúcich z dávnych čias, ako napríklad Tour Jean Sans Peur a Arènes de Lutèce. Niektoré sú však málo známe, ako napríklad Château de la Reine Blanche v 13. parížskom obvode, ktorý pochádza z 13. storočia! Pred jeho zničením v roku 1404 tu žila jeho dcéra Blanka Francúzska, tiež vdova, a odtiaľ pochádza názov zámku, ktorý možno pochádza z toho, že francúzske kráľovné sa v smútku obliekali do bieleho. Následne sa štvrť stala známou ako štvrť farbiarov a v 16. storočí sa tu usadila rodina Gobelinovcov, ktorá na tomto mieste prestavala kaštieľ a priemyselné budovy, ale ponechala si starý názov. V roku 1572 bol zámok predaný Michelovi Charpentierovi, ktorý tu založil svoju firmu na farbenie látok, a v nasledujúcom storočí tu Jean L'Hoste vykonal niekoľko architektonických zmien. Na tomto mieste, ktoré bolo ďaleko od kráľovskej rezidencie, sa postupne nachádzal pivovar, garbiareň, garbiareň a akobínsky klub. Pavilón s vežou bol síce počas Parížskej komúny zničený, ale neskôr bol v identickej podobe obnovený.
Rezidencia je postavená z opracovaného kameňa, má stĺpikové okná, hlavnú budovu s naklonenými vežičkami, dve točité schodiská - skutočný architektonický počin -, klenuté pivnice a čestné nádvorie prístupné cez vchod pre kočiare, ktorý je zakončený arkádovou galériou. Budova, ktorá bola v roku 1980 zapísaná na zoznam historických pamiatok, bola v roku 2002 zrekonštruovaná, stala sa domovom a jej exteriér si môžete pozrieť najmä počas Dní kultúrneho dedičstva. Tento rok (2025) sú bezplatné prehliadky so sprievodcom k dispozícii od utorka do nedele, od 1. do 27. júla a od 19. augusta do 7. septembra.
Pri prehliadke zámku Château Chillon ti miestnosti rozprávajú pestre históriu hradu. Zbierka s 300 exponátmi je k videniu pri prehliadke pre návštevníkov. Zámok Château Chillon je príkladom dobrej konzervácie a obnovy. Súčasný štýl hradu je stále jasne rozpoznateľný aj v 21. storočí.
Máte viacero možností, ako si zámok prezrieť. Zámok Chillon môžete preskúmať samostatne. Pri pokladni dostanete brožúru, ktorá vám pomôže s orientáciou. Ak chcete iba objavovať, môžete ísť aj bez brožúry. Stála výstava vás prevedie 36 miestnosťami zámku: od kaplnky sv. Amédée po mučiareň. Okrem stálych výstav sa každý rok koná jedna alebo dve špeciálne výstavy. Tieto sa vždy venujú zámku a jeho histórii. V priestoroch dobre zachovalého zámku si môžete prezrieť zbierky, ktoré boli niekedy nájdené pri vykopávkach v rokoch 1896 až 1903.
Najstaršie časti hradu Chillon boli postavené približne pred 1000 rokmi. To bolo v čase burgundského kráľovstva pod biskupom Sionu. Súčasná podoba vodného hradu bola vytvorená v 13. a 14. storočí pod vládou hrabata Savojských. Od roku 1536 do 1798 bola pevnosť používaná ako správne centrum. Hrad Chillon je od viac ako 130 rokov chránený ako pamiatka na území kantónu a je považovaný za národné kultúrne dedičstvo. Nadácia hradu Chillon od roku 2002 spravuje toto dielo, skúma a udržiava stredoveký vodný hrad.
Chceš si odniesť pamiatku alebo darček z hradu Chillon? Chceš spraviť svoju cestu ešte výnimočnejšou? Požičiavaj si malý čln a dostaneš sa cez Ženevské jazero priamo ku hradu Chillon. Skvelú fotografiu hradu môžeš urobiť pri prístave pre lode. V kaviarni Byron si môžete vychutnať sezónne a lokálne špeciality. Nachádza sa hneď vedľa zámku Chillon a ponúka úžasný výhľad naň. Na osvieženie odporúčame Buvette v záhrade Savoyer v zámku. Tá je otvorená za pekného počasia.
Zámok Chillon je otvorený po celý rok. Posledný vstup je umožnený hodinu pred zatvorením. Jedine 25. decembra a 1. januára je zatvorený.
Zámok Chillon sa nachádza v kantóne Vaud v obci Veytaux. Najlepšie sa k zámku Chillon dostanete autom po diaľnici A9. Môžete si vybrať výjazd Montreux alebo Villeneuve. Zámok sa nachádza priamo pri jazere medzi týmito dvoma miestami. Z Zürichu cesta trvá približne 2 hodiny a 50 minút, z Baselu a Luzernu približne 2 hodiny a 25 minút a z Berna len necelú hodinu. Môžete využiť priamy vlak do Montreux a odtiaľ podniknúť 45-minútovú prechádzku popri Ženevskom jazere, ktorá vás dovezie ku zámku Chillon. Ak máte radšej rýchlejšie spojenie, môžete využiť autobus číslo 201. Ak máte malé deti, odporúčame vám, aby ste si vzali nosiče na nosenie. Hrad Chillon je veľmi obľúbeným výletným miestom.
Máte umeleckého ducha a chcete ho rozvíjať na mieste, kde stretnete podobne naladených ľudí? Tak zavítajte do priestorov Literárneho a hudobného múzea. Načerpáte tu inšpiráciu, možno Vás tu „kopne múza“ a užijete si príjemný čas v spoločnosti aj jeho ohromujúcich exponátov.
Literárne a hudobné múzeum sa nachádza na Lazovnej ulici v krajskom meste Banská Bystrica. Táto metropola stredného Slovenska má vo svojej ponuke množstvo zaujímavých atrakcií. Ak si vyberiete práve Literárne a hudobné múzeum, dozviete sa v ňom informácie týkajúce sa umenia banskobystrického regiónu. Stačí Vám už len zaparkovať auto pred jeho bránami a nechať sa unášať neopísateľnou atmosférou.
Múzeum vzniklo v roku 1969 na mieste, kde žil, pracoval a pôsobil náš známy slovenský autor Ján Botto. Počas existencie tohto múzea sa pri ňom vyformoval literárny klub LITERA 2. V súčasnosti sa môžete kochať exponátmi v jednej z jeho 5. expozícií. Na Výber máte Múzeum - domov múz, Bábkarský salón, Ľudové hudobné nástroje na Slovensku, Pamätný dom J. G. Tajovského v Tajove aj Pamätnú izbu Pavla Tonkoviča v Podkoniciach. Prvé dve spomínaná sú vhodné aj pre imobilných návštevníkov.
V časti označovanej ako domov múz sa nachádzajú tri samostatné celky a to hudobný, literárny a divadelný salón. V ich častiach nahliadnete do minulosti a pripomeniete si jednotlivé významné osobnosti, ktoré pôsobili v Banskej Bystrici a tomto regióne. Do deja Vás ešte viac vtiahnu interaktívne panely či video premietania. V Bábkarskom salóne sa ešte viac priblížite do umenia bábkarskej tradície, ktorá je spojená s rodinami Stražanovcov a Anderlovcov. Skúšali ste už vodiť bábku alebo zdramatizovať rozprávku pomocou svojho hlasu? V expozícii Ľudových hudobných nástrojov sú základom ľudové inštrumentálne hudobné nástroje, ktorých je tu viac ako 250 ks. V tejto zbierke sa nachádza viac ako 200 rôznych druhov nástrojov. Vedeli ste, že kedysi sa aj korbáče, biče alebo zvonce sú obľúbenými hudobnými nástrojmi vtedajšej doby?
Odporúčame Vám nevynechať ani Pamätný dom J. G. Tajovského v Tajove. Je to autentická expozícia umiestnená v dome, v ktorom žil. Nájdete tu aj osobné veci jeho manželky Hany Gregorovej. Časť zbierky je vyhradená aj rodákovi Jozefovi Murgašovi. Bol to významný vynálezca, maliar a kňaz. Nechajte sa aj Vy vtiahnuť do hutníckej histórie obce, tradičného ľudového odievania aj remesiel, ktorým sa venovali miestni obyvatelia. Neposlednou časťou múzea je Pamätná izba Pavla Tonkoviča v Podkoniciach, ktorá je venovaná najvýznamnejšiemu rodákovi - folkloristovi, dirigentovi, pedagógovi a skladateľovi Pavlovi Tonkovičovi, spoluzakladateľovi a prvému umeleckému vedúcemu Slovenského ľudového umeleckého kolektívu.
Veríme, že obohatení o nové poznatky sa nebudete chcieť vydať do svojich domovov. Pokojne môžete navštíviť aj ďalšie atrakcie v Banskej Bystrici. Nenechajte si ujsť kúpanie v Aqualande - Plážovom kúpalisku Banská Bystrica. Alebo si skôr zvolíte za svoj cieľ historickú oblasť Partizánska republiku Kalište? Pokiaľ Vás osloví práve táto aktivita, neváhajte a do zoznamu zaraďte aj návštevu hvezdárne v Banskej Bystrici. Je to miesto, kde bude pred Vašimi očami žiariť každá jedna hviezda na oblohe. Výlet môžete zakončiť aj na Mestskom hrade v Banskej Bystrici.
Za jeden deň sa toho nedá veľa stihnúť a tak Vám odporúčame rezerváciu kvalitného ubytovania pri Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici. Pokojne si vyberte z ponuky apartmánov v Banskej Bystrici, alebo sa zamerajte aj na cenovo dostupné ubytovanie v súkromí. Radi Vám pomôžeme s výberom ubytovania.
Pamiatky v historickom centre mesta sú pýchou Banskej Bystrice a veľkým lákadlom pre jej návštevníkov. Skutočným klenotom je najstaršia stavba v meste, Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Sakrálna budova je dominantou mestského hradného areálu a v srdci mesta stojí už sedem storočí. Okrem prekrásnej gotickej architektúry stavby s vysokou cibuľovou vežou môžete v interiéri kostola obdivovať aj ďalšie vzácne pamiatky. Medzi tie najzaujímavejšie patrí neskorobarokový organ alebo unikátna plastika zobrazujúca Krista na Olivovej hore. Ak ste milovníkom kultúrno-historických pamiatok, dovolenka v Banskej Bystrici bude pre Vás istotne nezabudnuteľným zážitkom.
O vznik Kostola Nanebovzatia Panny Márie sa zaslúžili bohatí nemeckí mešťania, preto sa zvykne nazývať aj Nemecký kostol. Jeho výstavba sa začala v 13. storočí na základoch pôvodnej románskej baziliky. V prvej polovici 14. storočia prešiel kostol zásadnou prestavbou a z pôvodnej stavby bola zachovaná len spodná časť veže a západné priečelie. Smerom na východ mesto postavilo nový jednoloďový gotický kostol.
V 15. storočí boli ku kostolu pristavené kaplnky. Na západnej strane sakristie vtedy vyrástla Kaplnka sv. Barbory s hviezdicovou klembou. Prepychovo zariadený kostol zničili obrovské požiare, ktoré postihli mesto v rokoch 1500 a 1761. Pri poslednej prestavbe bolo celé vnútro barokovo upravené a v tomto období dostala veža svoju pútavú cibuľovú strechu.
V súčasnosti je celá klenba kostola pokrytá maľbou Franza Schmidta z 18. storočia. Hlavný oltár má mohutnú architektúru, ktorú zdobí obraz Nanebovzatia Panny Márie. V Kaplnke Kristovho tela môžete obdivovať gotický oltár z 15. storočia prenesený z Kostola sv. Jakuba za কাঠের.
Skvostom Kaplnky sv. Barbory je krídlový gotický oltár pochádzajúci z dielne majstra Pavla z Levoče. Cenný reliéf Krista na Olivovej hore je situovaný v exteriéri, na juhozápadnom nároží. Impozantný neskorogotický organ postavil v roku 1779 Michal Podkonický, syn staviteľa organov Martina Podkonického. Organ mal pôvodne 24 registrov v troch skriniach. V priebehu rokov bol dvakrát prestavovaný a v súčasnosti má 55 registrov v dvoch skriniach a funguje ako elektricko-pneumatický organ. Je bohato zdobený dielami majstra Jána Uttnera.
Kostol, ktorý patrí medzi najcennejšie cirkevné pamiatky na Slovensku, pri svojej návšteve Banskej Bystrice jednoducho nemôžete obísť. Na jeho obhliadku si vyhraďte viac času, pretože sakrálna stavba je súčasťou celého Mestského hradu, ktorého hlavnou úlohou bola v minulosti ochrana vyťaženého nerastného bohatstva, predovšetkým medi. Dnes môžete v jeho areáli okrem iného navštíviť aj Stredoslovenskú oblastnú galériu s viac ako 9 000 exponátmi.
A keď po prehliadke kultúrno-historického bohatstva mesta dostanete chuť na iný druh zážitkov, nechajte sa pozvať na obhliadku nočnej oblohy počas exkurzie vo Hvezdárni v Banskej Bystrici. Alebo máte chuť skôr na návštevu Aqualandu - Plážového kúpaliska, kde zažijete nekonečné množstvo vodných radovánok? Dovolenkové možnosti sú v tomto meste naozaj rozmanité. Podobne ako ponuka ubytovania v blízkosti Kostola Nanebovzatia Panny Márie. Ubytovanie v Banskej Bystrici a v okolí predstavuje predovšetkým komfortné apartmány a obľúbené chaty s predpokladmi naplniť všetky dovolenkové očakávania svojich hostí. Prídete sa o tom presvedčiť počas svojej najbližšej dovolenky?
Hrady nemusia byť len opustené, tmavé a zabudnuté kdesi v divočine kilometre od civilizácie. Niektoré z nich by ste ani neoznačili, že ide o hrady. Jeden z príkladov je Mestský hrad v Banskej Bystrici. Možno ste už okolo neho opakovane prechádzali a ani ste nevedeli, že ide o hrad.
Ústrednou stavbou areálu mestského hradu je kostol Panny Márie. Ten bol aj centrom pevnosti, ktorej úlohou bolo chrániť vyťažené nerastné bohatstvo, predovšetkým meď. Zaujímavé je, že ho nemuseli až tak chrániť pred nepriateľmi, ale pred vlastnými obyvateľmi počas baníckych povstaní. Svoje sídlo tu mal zástupca kráľa a Cirkvi, práve kvôli tomuto významnému postaveniu sa hrad dočkal aj opevnenia.
Najstaršia budova, spomínaný kostol pochádza už z trinásteho storočia. Postupom času pribúdali nové a nové budovy. Napríklad gotický dom kráľa Mateja v roku 1479, budova starej radnice v roku 1500, či kostol sv. Kríža postavený 8 rokov pred ňou. Perličkou je, že domáci boli pri výstavbe komplexu inšpirovaní ich susedom, mestským hradom v Kremnici.
Obranu hradu zaisťovalo niekoľko bášt, najvýraznejšiu funkciu mal ale mohutný barbakan so vstupnou bránou. Vstup bol riešený dokonca cez dve brány, samostatná pre povozy a samostatná pre chodcov.
Aby tých zaujímavostí o Mestskom hrade v Banskej Bystrici nebolo málo, pridávame ešte jednu. V miestnom farskom kostole bol umiestnený oltár presláveného Majstra Pavla z Levoče. Ten v Levoči je považovaný za jeden z najnádhernejších a najmohutnejších oltárov v celej Strednej Európe. V Banskej Bystrici bol ešte mohutnejší, ešte majestátnejší a údajne ešte krajší. Dokázať to žiaľ nevieme, pretože v roku 1761 zachvátil kostol požiar a oltár zhorel.
Od tohto obdobia prešli budovy hradného komplexu niekoľkými rekonštrukciami. Jedna z nich sa týka aj budovy starej radnice, ktorá prešla najvýraznejšími zmenami v rozmedzí rokov 1546 až 1565. V takejto podobe ju môžete obdivovať dodnes. Mestský hrad v Banskej Bystrici je veľmi cenným a právom sa stal národnou kultúrnou pamiatkou. Dnes sa v priestoroch hradu môžete poprechádzať, najesť či navštíviť Stredoslovenskú oblastnú galériu s viac ako 9000 exponátmi.
Banská Bystrica, to je synonymum slovenskej histórie, spájajúcej sa predovšetkým so SNP. Tejto vážnej téme je venované aj celoslovensky známe Múzeum Slovenského národného povstania. Ako ste mohli vidieť, nielen novoveká, ale aj tá staršia história mala v srdci Slovenska svoje miesto.
Na Banskú Bystricu potrebujete rozhodne viac, ako len jeden deň. Na to je potrebné príjemné ubytovanie. Nájdete ho v mnohých penziónoch a hoteloch v samotnom meste. Pokiaľ by ste radšej ušetrili, poobzerajte sa po niektorom z mnohých privátov rozmiestnených vo všetkých mestských častiach. Určite Vás niektorý z nich dokáže zaujať.
Metropola Stredného Slovenska, mesto Banská Bystrica, sa môže pochváliť nezvyčajným bohatstvom sakrálnych a svetských historických pamiatok. Medzi tie najvzácnejšie a súčasne najkrajšie bezpochyby patrí Katedrála sv. Františka Xaverského. Situovaná je priamo na nároží Námestia SNP. Jednoloďový kostol s dvomi vysokými vežami je už viac ako 200 rokov katedrálnym chrámom banskobystrického biskupa. Nachádza sa tu biskupská katedrála - stolec, z ktorého biskup vysvetľuje ľudu kresťanskú náuku. Návštevníci sem okrem duchovného posolstva prichádzajú aj za prekrásnou architektúrou a bohatou výzdobou historickej stavby.
Katedrálny kostol začali stavať v 17. storočí jezuiti podľa jezuitských chrámov v Ríme. Sakrálna stavba stojí na mieste pôvodného domu bohatého mešťana, ktorého súčasťou bola gotická kaplnka. V 16. storočí to bolo jediné miesto v meste, kde sa slúžili katolícke bohoslužby. Kostol bol dokončený po dlhých 20 rokoch a v roku 1776 sa zmenil na katedrálny chrám. Výraznejším zásahom do jeho pôvodnej architektúry bola rozsiahla rekonštrukcia, na ktorú vo svojom testamente zanechal finančné prostriedky štvrtý biskup Banskobystrickej diecézy, Jozef Belanský. V tom čase boli ku kostolu dostavané veže, medzi ktorými pribudol poltár so štyrmi toskánskymi stĺpmi.
Jednoloďový kostol je postavený v barokovom štýle. Má dve veže, šesť postranných kaplniek a chór po celom obvode. Jeho hlavný oltár zdobí pôvodný obraz sv. Františka Xaverského z roku 1729. Bohatá výzdoba interiéru sa nesie v duchu liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu. V roku 2003 pribudol do kostola nový píšťalový organ, vďaka ktorému sa kostol stáva aj príležitostným miestom koncertov.
Možno aj vy počas svojich dovoleniek radi spoznávate kultúrne a historické vzácnosti miest a mestečiek, ktoré navštívite. V tom prípade si určite naplánujte dovolenku v Banskej Bystrici. Okrem katedrálneho kostola tu môžete obdivovať aj Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je dominantou Mestského hradu. A keď si budete chcieť svoje potulky pamätihodnosťami osviežiť iným druhom zábavy, navštívte Krytú plaváreň Štiavničky, oázu vodného relaxu.
Možnosti rekreácie sú v Banskej Bystrici skutočne rozmanité. Rovnako ako ponuka ubytovania v blízkosti Katedrály sv. Františka Xaverského. Vyhľadajte si cez náš portál ubytovanie v Banskej Bystrici a naskytne sa Vám celé spektrum chát a chalúp, ale aj komfortných apartmánov v meste a v blízkom okolí. Vaše dovolenkové prípravy sa môžu začať.
Mesto Banská Bystrica nie je len geografickým, ale aj kultúrno-historickým srdcom Stredného Slovenska. Práve tu sídli jedna z najstarších kultúrnych inštitúcií tohto kraja a nositeľ najprestížnejšieho ocenenia vo svojom obore z roku 2009, Stredoslovenské múzeum. Prostredníctvom troch stálych expozícií oboznamuje svojich návštevníkov s vývojom spoločnosti a prírody stredného Slovenska. Robí tak moderným, často interaktívnym spôsobom s využitím hudby, audiovizuálnych prezentácií, ale aj prostredníctvom animačných a kultúrnych programov. Necháte sa pozvať na zážitkovú cestu do minulosti?
História Stredoslovenského múzea sa začala písať v roku 1889, kedy jeho vznik odsúhlasila mestská rada v Banskej Bystrici. Prvá expozícia vtedajšieho Mestského múzea bola verejnosti sprístupnená o 10 rokov neskôr. V súčasnosti je múzeum inštitúciou s regionálnou pôsobnosťou so zameraním na vývoj spoločnosti a prírody stredného Slovenska. Návštevníkom sprístupňuje tri samostatné expozície umiestnené v historických budovách.
Prvá z nich sídli v Matejovom dome, ktorý je súčasťou Baníckej bašty v mestskom hradnom areáli. Pomenovanie domu je poctou uhorskému kráľovi, Matejovi Korvínovi, ktorého erb sa nachádza pri znaku mesta na priečelí budovy. Matejov dom je sídlom expozície História mesta Banská Bystrica s jedinečnou zbierkou 2 863 vzácnych múzejných exponátov. Medzi najzaujímavejšie patrí archeologická expozícia kachlíc, zbierka starých zbraní, či expozícia gotickej plastiky a maľby prezentujúca umelecké unikáty slovenského i celosvetového významu. Expozícia v Matejovom dome je považovaná za jednu z najmodernejších múzejných expozícií na Slovensku. Je ozvučená hudbou banskobystrických autorov, obsahuje audiovizuálne prezentácie a infokiosky so zaujímavými informáciami k jednotlivým témam.
Druhá expozičná časť múzea sídli v Thurzovom dome, ktorý je považovaný za architektonický klenot Banskej Bystrice. Situovaný je v historickom jadre mesta, na hlavnom námestí. Nachádza sa v ňom Zelená sieň so vzácnou maliarskou výzdobou z konca 15. storočia. Ide o skutočnú vzácnosť neskorogotického nástenného maliarstva na Slovensku. V Thurzovom dome je situovaná expozícia venovaná histórii stredoslovenského regiónu a baníctva. Veľkým lákadlom pre návštevníkov je celý rad kultúrnych, vzdelávacích a spoločenských podujatí, ktoré sa pod patronátom múzea príležitostne konajú práve na tomto jedinečnom mieste.
Posledným objektom múzea je Tihányiovský kaštieľ v Radvani. Pôvodne renesančná budova prešla viacerými úpravami, ktoré vyústili až do dnešnej barokovej podoby. Kaštieľ sídli v Radvani, mestskej časti Banskej Bystrice, a je s ním spojená rozsiahla záhrada, ktorá je dnes prístupná verejnosti. V kaštieli sa nachádza expozícia s názvom Príroda stredného Slovenska, ktorá návštevníkom predstavuje faunu a flóru regiónu. Súčasťou expozície sú aj rozsiahle zbierky hmyzu a minerálov. V Tihányiovskom kaštieli sa konajú aj rôzne kultúrne a vzdelávacie podujatia, ako napríklad výstavy, prednášky či koncerty.
tags: #stredoveky #kociar #tocna