Rozvody rodičov maloletých detí kladú pred súdy a samotných rodičov zložité otázky týkajúce sa budúcnosti detí. Jednou z možností úpravy pomerov po rozvode je aj striedavá osobná starostlivosť, ktorá umožňuje dieťaťu tráviť približne rovnaký čas s oboma rodičmi.
Striedavá starostlivosť bola na Slovensku zavedená novelou zákona o rodine č. 217/2010 Z.z. dňa 1. júla 2010. Ide o úpravu osobnej starostlivosti o dieťa, pri ktorej je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Rodičovské práva a povinnosti sú rovnocenné a každý rodič má nárok na polovicu voľného času svojho dieťaťa. Obaja rodičia majú teda právo stráviť s ich spoločným maloletým dieťaťom polovicu času.
Zákon nešpecifikuje interval striedania dieťaťa medzi rodičmi, ani dĺžku styku s druhým rodičom v prípade výlučnej osobnej starostlivosti. V týchto bodoch zákon ponecháva úpravu na dohode rodičov, resp. na sudcovi. Najčastejšie je volený interval striedania 7 + 7 (7 dní matka a 7 dní otec). Pri posudzovaní vhodnosti intervalu striedania sa zohľadňuje napríklad primeraná stabilita prostredia, ale aj potreba intenzity kontaktu s druhým rodičom. Napríklad striedanie 2 + 2 pravdepodobne nebude najvhodnejšie z dôvodu častého striedania domácnosti dieťaťa.
Legislatívny rámec a súdna prax
Kritériá pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti sú zhodné s kritériami pre zverenie detí do osobnej starostlivosti jedného rodiča. Pri striedavej osobnej starostlivosti musia byť obidvaja rodičia spôsobilí riadne sa starať o deti, musia mať záujem starať sa osobne o deti a musia vytvoriť vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o deti. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“
Zákon neustanovuje, aká dlhá má byť doba starostlivosti každého z rodičov, ako pravidelne sa majú rodičia v starostlivosti o dieťa striedať, rovnako tak nemusí byť čas rozdelený úplne proporčne. V praxi však bude záležať vždy od okolností prípadu a od najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. V prípade určenia nižšieho rozsahu času niektorého z rodičov s dieťaťom však musia existovať určité osobitné dôvody pre toto obmedzenie kontaktu.
Predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti zároveň je to, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú v takom mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú. V záujme dieťaťa je tiež to, aby nestratilo kamarátov, susedov, aby sa mohlo naďalej venovať svojim záujmom, navštevovať obľúbené krúžky a miesta.
Na druhej strane, striedavka nebude vhodná pre deti s poruchami správania, pre deti citlivé na zmenu prostredia, deti, ktoré inak vyžadujú stabilné prostredie. Rodičia musia vedieť spolu komunikovať, musia byť schopní dohodnúť sa v prípade výnimočných okolností, kedy nebude možné dodržať stanovené obdobia starostlivosti - napríklad keď dieťa ochorie, keď jeden z rodičov musí odcestovať na služobnú cestu a pod.
Častokrát dochádza k zásadnému odmietaniu striedavej starostlivosti alebo naopak nekompromisné trvanie na striedavke, ale reálny styk druhého rodiča sa skôr podobá na opačnú úpravu. Napríklad, rodič navrhuje striedavku v intenzite 6+1. Čo sa skôr podobá na výlučnú starostlivosť jedného z rodičov a právo druhého rodiča na styk s dieťaťom jeden deň z víkendu. Alebo na druhej strane, rodič nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, ale súhlasí na kontakte druhého rodiča s dieťaťom v širokom rozsahu 10+6. V takýchto prípadoch častokrát (aj keď nie výlučne) je problém v právnom vnímaní striedavej starostlivosti a jeden z rodičov sa domnieva, že súhlasom s výlučnou starostlivosťou sa zbaví aj zvyšných rodičovských práv a povinností.
Jedným z častých argumentov pre aj proti striedavke je otázka výživného na dieťa. V prípadoch zverenia do striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa výživné spravidla neurčuje. V odôvodnených prípadoch súd môže určiť však i výživné, pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Spravidla ak je dieťa u každého z rodičov periodicky po rovnaký čas, tak sa výživné neurčuje. Rodičia môžu niekedy špekulovať a snažiť sa využiť striedavú starostlivosť, aby rodič, ktorý má lepšiu majetkovú úroveň nemusel hradiť výživné.
Aj v prípadoch, keď rodičia nie sú schopní sa dohodnúť, je najideálnejšie, pokiaľ sa na zverení dieťaťa a úprave styku dohodnú rodičia. Čo ale v prípade, ak k dohode nedôjde a súd musí vo veci rozhodnúť? Pred samotným podaním návrhu na súd sa odporúča pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora. Protistrane - druhému rodičovi - je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora.
Zákon dáva prednosť dohode rodičov. Dôvodová správa k zákonu č. 217/2010 Z. z. uvádza, že podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie.
V praxi sa výnimočne vyskytuje model striedavej starostlivosti, kedy dieťa býva v jednom byte a rodičia sú tí, ktorí striedajú domov. Z hľadiska komfortu dieťaťa je toto riešenie zaujímavé. Podľa názoru súdu striedavá výchova je veľmi šetrná voči deťom, pokiaľ deti zostávajú stále v rovnakom byte a v cykloch sa striedajú rodičia.
Štatistika a porovnanie
Na Slovensku je striedavá starostlivosť v legislatíve od 01.07.2010. Využívanie striedavej osobnej starostlivosti má na Slovensku rastúci trend, v roku 2018 dosiahlo 9,43 percenta. Za vyše osem rokov bolo do striedavej starostlivosti zverených približne 10.000 detí. Napriek tomu nie je táto možnosť stále dostatočne ukotvená v legislatíve a štát by ju mal podporovať vo väčšej miere.
Do striedavej starostlivosti bolo zverených 475 detí = 3,8 %. Detí zverených otcovi bolo 977 = 7,9 %. Detí zverených matke bolo 10 910 = 88,25 %. Napriek tomu že Zákon o rodine nehovorí nič o materstve či otcovstve, ale o rodičovstve a rovnoprávnosti, stále je 90% detí zverovaných výlučne matke. A tak je šanca jedného z rodičov - otca - na zverenie dieťaťa stále abnormálne nerovnoprávna - 9:1!!! Najalarmujúcejšia je mizivá šanca detí na oboch rodičov - tá je 1:24 (!)
Striedavka 3,8 % nie je zlé číslo keď to porovnáme napríklad so susedným Českom (tiež 3.8%). Ale je to katastrofálne číslo keď to porovnáme so Švédmi (94 % striedaviek), či Francúzmi (23%), Nemcami (40%).
V mnohých krajinách je striedavá starostlivosť realitou už po mnohé roky. Vo Švédsku, Grécku a v Španielsku už od roku 1981, vo Veľkej Británii od roku 1991, vo Francúzsku od roku 1993 a v Nemecku od roku 1998. V Kalifornii a Kanade musia sudcovia dokonca odôvodniť, prečo dieťa nebude zverené do striedavej starostlivosti s garanciou rovnakého času stráveného s dieťaťom pre oboch rodičov. Z európskych krajín je na prvom mieste Švédsko, kde 30% detí je zverených do striedavej starostlivosti. Pre porovnanie, vo Francúzsku je to 16,9% a v Taliansku iba 1% prípadov.
Vo Švédsku sa ukázala cesta striedavej starostlivosti ako správna. Vzhľadom k tomu, že deti nie sú predmetom citového a ekonomického vydierania (znevýhodnený rodič neplatí mesačné výživné keďže dieťa vyživuje priamym spôsobom), vo Švédsku takmer vymizli súdne prípady. Výsledky dokazujú, že striedavá starostlivosť pozitívne vplýva na psychický stav detí. Názor, ak majú deti dva domovy vzťahy sú konfliktnejšie, sa nepotvrdil. Dokonca sa zistilo, že striedavá starostlivosť je pre dieťa výhodnejšia.
Kľúčové faktory pre úspešnú striedavú starostlivosť
Jedným z predpokladov striedavej starostlivosti je dostatočná komunikácia medzi rodičmi, aby sa vedeli dohodnúť o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa. Striedavka je vhodná pri kvalitnom a pozitívnom vzťahu rodičov k dieťaťu a predpokladom je vyspelosť a dobrá vôľa rodičov. Rodičovi, ktorý vie tieto podmienky lepšie zabezpečiť, vo väčšine prípadov býva dieťa zverené.
Ak rodičia nedokážu spolu komunikovať spôsobom, ktorý je pre dieťa prijateľný a ktorý zakladá predpoklady, aby mohlo rozvíjať dobrý vzťah s oboma rodičmi, potom sa bežné vzťahy posúvajú do právnej roviny. Dieťa pred takouto situáciou chráni zákon. Predovšetkým Dohovor o právach dieťaťa, ktorý je akousi nadnárodnou ústavou práv detí, a potom zákon o rodine a naň nadväzujúce právne normy. Rozhoduje najlepší záujem dieťaťa, a tým je harmónia. Preto zákon vraví, ak sa dvaja nevedia dohodnúť, prihliada sa na toho, kto vie lepšie s druhým rodičom komunikovať. A zverí sa mu dieťa.
Častokrát vzniká problém v právnom vnímaní úpravy výkonu rodičovských práv a povinností aj pri rodičoch, ktorí sú zastúpení advokátmi. Niekedy rodičia dostanú zlé informácie, lebo svojich advokátov nedostatočne a neobjektívne informujú o všetkých aspektoch prípadu, prípadne si informácie od advokátov zle interpretujú. Je na škodu nielen rodičov, ale najmä dieťaťa, ak rodičovský spor eskaluje z dôvodu nesprávnych alebo nedostatočných informácií pre korektné právne posúdenie.
Odporúčame nielen konzultáciu s detským psychológom, ale aj s právnikom v prípadoch, keď rodičia nevedia nájsť spoločnú reč.
Striedavá starostlivosť alebo výlučná starostlivosť o dieťa po rozvode/rozchode
Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. V prípade destabilizácie výchovného prostredia u jedného z rodičov (napr. choroba, strata zamestnania) je nutná flexibilita a spolupráca oboch.
V prípade, ak rodičia nie sú schopní bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Súd musí vždy skúmať záujem maloletého dieťaťa a schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu.
Výzvy a odporúčania
Cieľom striedavej starostlivosti by malo byť zachovanie plnohodnotného vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi. Je dôležité, aby sa dieťa nestalo nástrojom v rodičovských sporoch. Rodičia by si mali uvedomiť, že dieťa nie je majetok a patrí obom.
Dôsledky nerovnoprávneho postavenia rodičov pri styku s deťmi sú desivé - dieťa sa stáva zbraňou, prostriedkom pomsty, rukojemníkom u majoritného rodiča ktorý sa nechce na ničom dohodnúť lebo dieťa už „má“. Ďalšie problémy ako blokovania styku, manipulácie, syndrómy odcudzeného rodiča ničia detstvo a životy detí a nekonečnými ťahanicami zaťažujú súdy, sociálky a štátny rozpočet.
Štát má zo zákona povinnosť chrániť práva detí a zaručiť im rovnoprávny styk s oboma rodičmi. Má povinnosť zakročiť voči blokujúcemu rodičovi. Je potrebné, aby došlo k novelám zákonov, ktoré zaručia vymožiteľnosť styku s dieťaťom a právnu istotu na rovnoprávny styk rodičov s dieťaťom hneď po rozchode.
Ministerstvo práce, Ministerstvo spravodlivosti, Ústredie UPSVAR, aj poslanci NR SR môžu situáciu výrazne ovplyvniť napríklad:
- Novelou Občianskeho súdneho poriadku, kde sa zaručí vymožiteľnosť styku s dieťaťom a právna istota na rovnoprávny styk rodičov s dieťaťom hneď po rozchode.
- Internou smernicou UPSVAR, ktorá bude určovať jasné metodiky pre kolíznych pracovníkov aby presadzovali rovnoprávny styk po rozchode v záujme detí.
- Novelou zákona o rodine, kde sa terajšie paušálne zverenie jednému rodičovi a „dokazovanie“ striedavky obmení a odôvodňovať a prešetrovať sa budú rozhodnutia ktorými sa dieťa zverí len jednému z rodičov.
Sme optimisti. Tešíme sa z každého dieťaťa, ktoré má to šťastie, že si užíva lásku a starostlivosť oboch rodičov aj po rozchode. Ale konštatujeme smutný fakt, že situácia je aj naďalej katastrofálna.
tags: #striedava #starostlivost #o #dieta #statistika