Život v bytovom dome prináša rôzne výzvy, najmä pokiaľ ide o susedské vzťahy. Jednou z najčastejších komplikácií je hluk, ktorý môže pochádzať z rôznych zdrojov. Či už ide o hlučné deti, rekonštrukčné práce alebo hádky, neustály hluk môže výrazne znížiť kvalitu života. Tento článok sa zaoberá problémom hluku v bytových domoch, s dôrazom na situáciu, keď sused počuje plačúce dieťa, a ponúka rôzne perspektívy a možné riešenia.
Úvod do Problému Hluku v Bytových Domoch
Bývanie v bytovom dome si vyžaduje určitú mieru tolerancie a rešpektu voči susedom. Je prirodzené, že ľudia žijúci v tesnej blízkosti sa navzájom ovplyvňujú, a to aj hlukom. Deti plačú, susedia rekonštruujú, a občas sa vyskytnú aj hádky. Problém nastáva, keď hluk prekročí únosnú mieru a začne negatívne ovplyvňovať život ostatných obyvateľov.
Bežné Zdroje Hluku v Bytových Domoch
V bytových domoch sa stretávame s rôznymi druhmi hluku. Medzi najčastejšie patria:
- Hluk od detí: Plač, krik, dupot, hry a iné aktivity detí sú bežnou súčasťou života v bytovom dome.
- Rekonštrukčné práce: Vŕtanie, búchanie a iné zvuky spojené s rekonštrukciami môžu byť veľmi rušivé.
- Hádky: Hlasné hádky a kriky medzi susedmi môžu byť stresujúce a nepríjemné.
- Domáce zvieratá: Štekanie psov, mňaukanie mačiek a iné zvuky od zvierat môžu byť rušivé.
- Hudba a televízia: Hlasná hudba a televízia môžu rušiť susedov, najmä v noci.
- Hluk z domácich spotrebičov: Práčky, sušičky, umývačky riadu a iné spotrebiče môžu produkovať hluk, ktorý sa šíri cez steny a stropy.
- Hluk z chôdze a pohybu nábytku: Dupot, šúchanie a iné zvuky spojené s pohybom v byte môžu byť rušivé pre susedov pod vami.
- Hluk z bytových dverí: Trieskanie dverami pri vstupe a výstupe z bytu môže byť rušivé, najmä ak sa opakuje často.
Prípad Plačúceho Dieťaťa: Citlivá Situácia
Situácia, keď sused počuje plačúce dieťa, je obzvlášť citlivá. Plač dieťaťa je prirodzený prejav, ktorý môže signalizovať rôzne potreby, ako hlad, bolesť, nepohodlie alebo úzkosť. Pre rodičov je často náročné utíšiť plačúce dieťa, a neustály plač môže byť stresujúci nielen pre nich, ale aj pre susedov.
Perspektíva Rodičov
Rodičia malých detí často čelia nepochopeniu zo strany susedov. Je dôležité si uvedomiť, že rodičia sa snažia robiť všetko pre to, aby svoje dieťa utíšili, ale nie vždy je to možné okamžite. Niektoré deti sú jednoducho viac plačlivé ako iné, a rodičia nad tým nemajú vždy kontrolu. Jeden z rodičov sa podelil o svoju skúsenosť: "Keď náš malý nočné plače a neutíšiš to… Proste idú mu zuby, alebo kolika… Alebo keď bolo choré, horúčka… Keď malý lozil, tak stále som čakala suseda pred dverami, pretože bol to dupot ako by išli kone 🙈 Potom prišlo obdobie že každá vec vydáva zvuk pri buchnuti… Trepal do všetkého, do čoho mohol… Snažili sme sa ho brzdiť, ale ročnému dieťaťu sa proste veľmi veľa veci nedá vysvetliť."
Perspektíva Susedov
Na druhej strane, susedia majú právo na pokojné bývanie. Neustály plač dieťaťa môže byť veľmi rušivý a stresujúci, najmä ak susedia pracujú z domu, potrebujú sa sústrediť alebo si chcú oddýchnuť. Je pochopiteľné, že susedia môžu byť frustrovaní a môžu sa cítiť bezmocní, ak sa situácia nelepší. Jedna osoba opísala svoju skúsenosť: "Kúpila som si vysnívaný byt s predzáhradkou, fakt že všetko super. Najviac som sa bála , ze nebudem mat sukromie na terase a na zahradke, ale nie je to tak. Susedia vobec nie su terasove tipy, naopak. su to mladi ludia s 3,5 r dietatom, s ktorým ale päty nevytiahnu co su dni dlhe. Dieťa robi Velkú pardubicku, mam pocit, ze krokom ani nevie chodit. Prisahám, že nie som precitlivela, ved som cely zivot byvala po bytoch. V poslednom sme mali susedov s tromi malymi detmi, pocas kovidu do bol zahul.. ale deti o 19:00 boli ulozene v posteli. Ale toto co mam teraz nad hlavou je katastrofa. Samozrejme som ich bola krasne poprosit o trocha kludu, samozrejme bolo odpovedou, ze ved to je dieta, a este ze aha, to asi ta kolobezka :) som myslela ze ma vystreli. Tak nic. Znova otvaram Nehnutelnosti a mozno mi daco skoci do cesty…. a este sa kazdy den modlim, aby susedia nado mnou vyhrali lotto…"
Ahojte, mám taky “problem” skôr mi je z toho smutno. Skoro každú noc sa dieta od susedov budí s plačom a trvá to 3-4 hodiny kedy to dieta place že nonstop, dá sa povedať že až kričí. Dnes konkrétne od 1:46 do 5:20 (vtedy stichlo). Chapem že je to dieta aj to že bývam v paneláku, skôr mi napadlo že ako je mozne že tak dlho vkuse place a nikto ho neutisi? Je to chlapec cca 3 roky. Šli by ste im zaklopať? Možno je to mamicka ktorá je sama alebo cokolvek sa môže stat, bohvie či aj to dieta nie je same v noci..
Možnosti Riešenia Problému
Vzhľadom na komplexnosť situácie je dôležité hľadať riešenia, ktoré zohľadňujú potreby oboch strán.
Komunikácia a Dohoda
Prvým krokom by mala byť otvorená a úprimná komunikácia medzi susedmi. Je dôležité, aby sa obe strany navzájom vypočuli a pokúsili sa pochopiť perspektívu toho druhého. Rodičia by mali susedov informovať o situácii a ubezpečiť ich, že robia všetko pre to, aby hluk minimalizovali. Jeden z diskutujúcich navrhol: "Skús za nimi v prvom rade zájsť s čokoládou a fľaškou na milý pokec a možno zistíte, že situácia nie ej až taká zlá a nájdete riešenie."
Zvuková Izolácia
Ak komunikácia nevedie k zlepšeniu situácie, ďalším krokom môže byť zlepšenie zvukovej izolácie. Existuje niekoľko možností, ako znížiť prenos hluku medzi bytmi.
- Koberce a rohože: Koberce a rohože môžu výrazne znížiť hluk z chôdze a dupotu.
- Závesy a záclony: Hrubé závesy a záclony môžu absorbovať hluk a znížiť jeho šírenie.
- Zvukovoizolačné panely: Inštalácia zvukovoizolačných panelov na steny a stropy môže výrazne znížiť prenos hluku.
- Zvukovoizolačná podložka pod podlahu: Ak plánujete rekonštrukciu podlahy, zvážte použitie zvukovoizolačnej podložky.
- Utesnenie okien a dverí: Utesnenie okien a dverí môže znížiť prenos hluku z vonkajšieho prostredia.
Je dôležité si uvedomiť, že zvuková izolácia môže byť nákladná a nemusí úplne eliminovať hluk. Avšak, aj čiastočné zlepšenie môže výrazne zvýšiť komfort bývania.
Podľa mňa by bolo dobré zaobstarať si ten koberec. Počula som že plávajúca podlaha je hrozná čo sa týka hluku, teda počuť úplne všetko. Oni platia rovnako nájom ako ty a verím im, že im to lezie na nervy, ak sú to starší ľudia, už by si asi radi užívali kľud a pohodu a božské ticho, to žiaľ v panelákoch nie je možné. Tiež máme susedov so 6 deťmi 🙄 a teda keď ti začnú divieť to naozaj akoby tam stádo slonov bývalo 🙄 . Našťastie nebývajú nad nami, ale vedľa nás. Mám tiež malé deti, tiež blbnú, viem, že je niekedy ťažké ich zvládnuť, aby boli ticho…. Ale snažím sa ich nejako zvládať. Vyblázniť sa môžu aj vonku, tam nikomu nevadia.
Plač ako komunikačný nástroj
Je dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Existuje preň len „tu a teraz“. Plač je v prvých týždňoch jeho života jeho jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie.
Zdravotné príčiny nadmerného plaču
Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci. Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú: neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti, bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, infekcie močového traktu, či ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky.
Kategórie stresu u bábätka
Existuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:
- Prenatálny stres a pôrodná trauma. Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahrňuje ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
- Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
- Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška (jemné pohupovanie, tlkot srdca). Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.
- Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť. Je súčasťou vývoja bábätka.
- Fyzická bolesť: V tejto kategórií je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo, či chorobu.
- Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk...
Jeden výskum a opäť „starý známy“ dotyk
V jednej štúdii výskumníci požiadali skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše. Kontrolná skupina matiek mala svojim deťom poskytnúť len vizuálnu stimuláciu navyše. Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine. Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie. Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak. Vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli. Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa.
Názorné ukážky techník dojčenia
Pravidlá Domového Poriadku a Zapojenie Správcu
V niektorých bytových domoch existujú pravidlá domového poriadku, ktoré upravujú hluk a iné aspekty susedského spolunažívania. Ak existujú takéto pravidlá, je dôležité ich dodržiavať. Ak pravidlá neexistujú alebo sú nedostatočné, môže byť potrebné ich aktualizovať alebo doplniť. Ak komunikácia so susedmi a zlepšenie zvukovej izolácie nevedú k uspokojivému riešeniu, ďalším krokom môže byť zapojenie správcu bytového domu. V extrémnych prípadoch, keď hluk prekračuje únosnú mieru a susedia nereagujú na žiadne pokusy o dohodu, môže byť potrebné zvážiť právne riešenia. Je možné podať sťažnosť na príslušný úrad alebo sa obrátiť na súd. Avšak, právne riešenia sú často zdĺhavé a nákladné, a preto by mali byť zvažované až ako posledná možnosť.
Tolerancia a Empatia
V konečnom dôsledku je dôležité si uvedomiť, že život v bytovom dome si vyžaduje určitú mieru tolerancie a empatie. Je potrebné rešpektovať práva a potreby susedov, a zároveň si uvedomiť, že aj my sami môžeme občas produkovať hluk.
Otázka: Je plač detí rušením nočného kľudu? Prosím o právne stanovisko ohľadom situácie v bytovom dome, kde pôsobím ako domovníčka. Susedia majú malé deti. Ich priama susedka reaguje na plač detí počas noci alebo na hluk počas dňa búchaním na radiátor, vykrikovaním a vyhrážaním sa, tým že požaduje ticho. Dotyční susedia nevedia, či môžu považovať plač dieťaťa za rušenie nočného kľudu, aj keď sa, samozrejme, snažia situáciu riešiť a nekonajú provokatívne. Aké práva majú obe strany a ako by mali postupovať ďalej? Dobrý deň, z môjho pohľadu sa nejedná o rušenie nočného kľudu, ktoré by mohlo byť akýmkoľvek spôsobom sankcionované. Aj keď zákon ukladá povinnosť zdržať sa konania, ktorým by osoba nad mieru primeranú pomerom obťažovala iného alebo čím by vážne ohrozovala výkon jeho práv, z pod ochrany je vyňaté bežné správanie susedov, ktoré je obvyklé a nemožno spravodlivo požadovať, aby sa sused takéhoto správania zdržal. Týka sa to napr. detského plaču.
Dobrý deň. Hoci neviem, z akej pozície sa na riešenie situácie pýtate, každopádne však dupot detí mimo noci nie je rušením nočného kľudu. Na druhej strane v rámci občianskoprávnych susedských vzťahov platí zákaz obťažovania susedov hlukom nad mieru primeranú pomerom.
Plač bábätka v okamihu jeho narodenia je dobrým znamením. Obzvlášť po predčasnom pôrode sa naň napäto čaká. Je symbolom zdravia a pripravenosti pobiť sa o svoje miesto na tomto svete. Dojíma a rozradostňuje. No plač bábätka môže aj frustrovať, vyčerpávať, nahnevať. Najmä ten, ktorý trvá pridlho, je intenzívny a neutíchajúci...
Prečo u dospelých vyvoláva detský plač tak intenzívne pocity Výskumy mozgu ukázali, že plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u mami vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. No podobné pocity vyvoláva aj u „nerodičov“. Pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti. Z hľadiska evolúcie to má veľký význam. Dospelý sa pod vplyvom emočného stresu snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť - a to zvyšuje šancu bábätka prežiť.
Štatistika detského plaču Vedci pozorovaním stoviek bábätiek počas ich prvého roka života zistili, že ich plač má určité zákonitosti. Novorodenci zväčša plačú málo, od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje, na konci druhého mesiaca dosiahne vrchol a potom začne krivka klesať. Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne stabilnú úroveň. (Existujú však aj výnimky). Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť jeho tela - najmä nervovej sústavy.
Ako na nás vplýva plač bábätka Nadmerný plač dieťatka môže vyvolať u rodičov pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“. Strácajú pocit rodičovskej kompetencie. K tomu sa pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu, frustrácia a to všetko vedie k permanentnému stresu. Ten môže viesť až k pocitu vyčerpanosti či k depresiám. Závažné dôsledky môže mať nadmerný plač bábätka aj na vzťah rodič-dieťa. Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“ , že s nimi „manipuluje.“ Je to náročné obdobie aj pre tých najviac milujúcich rodičov.
Plač ako komunikačný nástroj Je dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Existuje preň len „tu a teraz“. Plač je v prvých týždňoch jeho života jeho jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie.
Zdravotné príčiny nadmerného plaču Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci. Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú: neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti, bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, infekcie močového traktu, či ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky. Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy.
Keď sa bábätko plačom lieči Biochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že je v nich prítomnosť hormónov a neurotransmiterov, ktoré súvisia so stresom. Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili, a tak nastolili v tele chemickú rovnováhu. Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“. Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie. Predčasne narodené bábätko je často krát v prvých dňoch či týždňoch stresované fyzickými zraneniami (bolestivé lekárske procedúry...), ale nesie si aj emočné zranenia (odlúčenie od matky po pôrode...). V takomto prípade je ideálne obmedziť stres, odstrániť zdroj rozrušenia, láskyplne svoje bábätko držať v náručí a dovoliť mu, aby sa vyplakalo. Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu.
Kategórie stresu u bábätka Existuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:
- Prenatálny stres a pôrodná trauma. Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahrňuje ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
- Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
- Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška (jemné pohupovanie, tlkot srdca). Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.
- Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť. Je súčasťou vývoja bábätka.
- Fyzická bolesť: V tejto kategórií je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo, či chorobu.
- Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk...
Jeden výskum a opäť „starý známy“ dotyk V jednej štúdii výskumníci požiadali skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše. Kontrolná skupina matiek mala svojim deťom poskytnúť len vizuálnu stimuláciu navyše. Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine. Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie. Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak. Vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli. Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa.
Ľahko sa to píše, ťažšie realizuje. Detský plač je veľmi stresujúci. Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko neznamená, že ste zlý rodič. Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Bezplatnú psychologickú pomoc ponúka aj občianske združenie malíček - prihlásiť sa môžete formulárom na tomto linku.
Vedci našli spôsob, ako upokojiť plačúce bábätko - už za 5 minút Určite poznáte nekonečné rady o tom, ako upokojiť alebo uspať vaše plačúce bábätko, najmä keď vy sama ste na pokraji zúfalstva, vyčerpaná a chcete si oddýchnuť. A ono neprestáva, spánok v nedohľadne. Tento spôsob by vám podľa vedcov mohol uľahčiť rodinný život. Väčšina rodičov zažila frustráciu, keď ich deti nadmerne plakali a odmietali spať. Japonskí vedci a vedkyne si posvietili na to, ako nájsť tú najlepšiu stratégiu na upokojenie a uspanie bábätka pre vyčerpaných, zúfalých rodičov. Článok o tejto metóde je zverejnený aj v časopise Current Biology.
Spomalenie srdcovej frekvencie u mláďat cicavcov Svoje teórie si najskôr vyskúšali v tejto štúdii na cicavcoch, ktorí rodia mláďatá neschopné sa o seba postarať - ako myši, psy, opice, neskôr ľudia. Pri opiciach a psoch, levoch a ďalších cicavcoch si môžete všimnúť, že keď zdvihnú svoje mláďatá a začnú chodiť, presúvať sa, telá ich mláďat ustrnú a ich srdcová frekvencia sa spomaľuje. Tím kolegov a kolegýň Kumi Kurody chcel porovnať účinky tejto „transportnej reakcie“, teda zdvihnutia mláďaťa a pohybu s ním s inými podmienkami, ako napríklad nehybné držanie dieťaťa/mláďaťa matkou alebo hojdanie. Rovnako sa snažili preskúmať, či účinky pretrvávajú aj pri dlhšom nosení našich detí. Skúmali preto rodičov a ich techniky upokojenia bábätiek, napríklad či ich len objímali pri plači, či ich hojdali v kočíku alebo sa s bábätkom v rukách prechádzali.
4 situácie, v ktorých skúmali plač bábätiek - a jediná, v ktorej prestali plakať do 5 minút V štúdii porovnávali reakcie 21 detí vo veku 0-7 mesiacov (10 dievčat a 11 chlapcov) v štyroch simulovaných podmienkach: keď bábätká držali matky tak, že pritom kráčali, keď bábätká držali matky a „len“ sedeli, keď bábätká ležali v nehybnej postieľke, keď bábätká ležali v hojdajúcej sa postieľke. Tím zistil, že keď matka chodila s plačúcim dieťaťom v náručí, upokojilo sa a jeho srdcová frekvencia sa spomalila do 30 sekúnd (využívali sa videozáznamy a merala srdcová frekvencia). Podobný upokojujúci účinok sa vyskytol, keď boli deti umiestnené do hojdacej postieľky. Nie vtedy, keď matka držala dieťa na rukách v sede alebo ho položila do nehybnej postieľky. Naznačuje to, že samotné držanie dieťaťa na rukách môže byť nedostatočné na upokojenie plačúcich detí, čo je v rozpore s tradičným predpokladom, že držanie matkou znižuje úzkosť dieťaťa. Pohyb má zároveň upokojujúce účinky, pravdepodobne aktivuje transportnú reakciu dieťaťa. Účinok bol výraznejší, keď držanie a chôdza trvali päť minút. Všetky plačúce deti v štúdii prestali plakať a takmer polovica z nich zaspala.
Čím dlhšie dieťa v náruči, tým „vyššia pravdepodobnosť neprebudenia“ Keď však matky skúsili uložiť svoje ospalé deti do postele, viac ako tretina bábätiek sa do 20 sekúnd opäť prebudila. Všetky deti pritom vykazovali fyziologické reakcie, vrátane zmien srdcovej frekvencie, ktoré ich môžu prebudiť v okamihu, keď sa ich telo oddelí od matky. Teda po prerušení fyzického kontaktu. Pri pozorovaní sa vtedy srdcová frekvencia dieťaťa zvýšila natoľko, že spôsobila prebudenie. Pokusy o jemnejšie uloženie dieťaťa do postieľky nemali žiadny efekt. Tím však zistil, že ak deti spali dlhšie pred položením, bolo menej pravdepodobné, že sa počas tohto procesu prebudia. „Aj ako matka štyroch detí som bola výsledkom veľmi prekvapená. Myslela som si, že prebudenie dieťaťa počas ukladania súvisí s tým, ako je položené na posteľ, napríklad s jeho polohou alebo jemnosťou pohybu,“ komentovala autorka štúdie. „Náš experiment však tieto všeobecné predpoklady nepotvrdil.“ Hoci sa experimentu zúčastnili len matky, Kuroda očakáva, že účinky budú pravdepodobne podobné u všetkých opatrovateľov. Teda aj oteckov, babky, starších súrodencov.
Konečné odporúčanie? S plačúcim bábätkom sa nebojte prechádzať Japonskí vedci a vedkyne tak rodičom odporúčajú, že najlepšou a efektívnou metódou, ak všetko ostatné zlyháva, ako okamžite upokojiť plačúce bábätko a uspať ho, je prechádzať sa s ním v náruči. Prechádzajte sa minimálne 5 a viac minút, vyhýbajte sa náhlym zmenám smeru, zastaveniam alebo náhlym pohybom. Potom sa posaďte a držte ich ďalších 5 až 8 minút (podľa vedkyne táto fáza zabránila prebudeniu bábätiek, prehĺbila ich spánok) a napokon ich uložte do postieľky. Nezabudnite podľa vedkyne bezpečne držať dieťatko v náruči a podopierať mu hlavu.
Nie každý plač signalizuje potrebu spánku, dáva dieťaťu hlas Vedkyne a vedci dodali, že uvedená metóda nebude fungovať vždy. „Deti môžu mať bezsenné noci z rôznych dôvodov,“ vysvetlil aj Gianluca Esposito, profesor vývojovej psychológie a spoluautor štúdie na Univerzite v Trente. „Ak dieťa má bolesti bruška, táto metóda nemusí byť účinná. Bezsenné noci sú súčasťou rodičovstva.“ „Plakanie je dôležitým a normálnym spôsobom komunikácie dojčiat - plakanie dáva dieťaťu hlas,“ komentovala Dr. Betty Hutchon z Brazelton Centre. „Deti plačom vyjadrujú únavu, nepohodlie, hlad, nudu alebo nedostatok kontaktu s opatrovateľkou. Časom sa rodičia metódou pokusov a omylov naučia, čo znamená každý plač. Neexistuje jedna odpoveď alebo stratégia, ktorá by vyhovovala všetkým potrebám plačúcich dojčiat po celý čas.“