Erik Šille je bezpochyby jednou z najvýraznejších postáv mladej maliarskej generácie na Slovensku. Jeho charakteristický vizuálny prejav býva označovaný ako „súčasný“, inšpirovaný novodobými ikonami a symbolmi, bilbordami, reklamou, televíziou či komiksom. Prostredníctvom takýchto vizuálnych odkazov zostavuje Šille viacvrstvové „príbehy nového sveta“ na prvý pohľad oku lahodiace, maliarsky dokonalo prevedené kompozície, ktoré však pod povrchom skrývajú kódované posolstvá.
Spojením dejín umenia so svetom pop-kultúry vytvára nové súčasné pseudomýty a hybridné rozprávky, jeho obrazy akoby boli krajinomaľbami, portrétmi a zátišiami prinesenými z neznámej artificiálnej krajiny za počítačom.
Život a vzdelanie
Erik Šille sa narodil 5. 10. 1978 v Rožňave. V rokoch 1996-2000 študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Následne, od roku 2000 do 2006, pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod vedením profesora Ivana Csudaia. V akademickom prostredí sa stal súčasťou mikrogenerácie maliarov, ktorí sa postarali o dnes už legendárny návrat maľby do slovenského súčasného umenia.
Po ukončení magisterského štúdia pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ako doktorand v rokoch 2006 až 2010. Od roku 2017 pôsobí na VŠVU v Bratislave ako vysokoškolský pedagóg.
Tvorba a vizuálny jazyk
Charakteristickým pre Erika Šilleho je používanie digitálneho obrazu ako hlavnej predlohy pre svoje maľby. Počítačom modifikované priestorové modelovanie či grafické nuansy typické pre prácu v počítačových programoch, precíznosť v prevrstvovaní rovín a kombinovaní plôch, extrémna čistota línií či žiarivé, súvislé plochy farieb tvoria základ jeho vizuálneho jazyka. Tieto prvky sú umocnené rýchlou a flexibilnou technikou akrylovej maľby.
Počítačové hry, hackerské komunitné weby či japonské manga a hentai komiksy výrazne ovplyvnili už prvotné formovanie jeho maliarskeho námetového repertoáru. Neskôr k nim primiešal aj miestny soc-pop folklór, ktorý paradoxne prepája so súčasnými medzinárodnými kultúrnymi ikonami.
Šilleho plátnam dominujú jasné línie, kompozície čerpajúce z prvkov grafického dizajnu, čisté a žiarivé farebné plochy, ktoré miestami narúšajú gestickejšie maliarske prejavy (škvrny alebo ťahy štetcom). Textové heslá približujúce obsah zobrazených situácií a v poslednom čase aj temnejšia farebnosť a atmosféra sú tiež charakteristické pre jeho tvorbu.
Väčšinou sa zameriava na všeobecne známe symboly, ktoré zasadzuje do vlastných, absurdných vzťahov odohrávajúcich sa vo fiktívnych urbánnych priestoroch. Šilleho obrazy popkultúru kritizujú a zároveň obdivujú, občas moralizujú a vzápätí hodnotia s ironickým odstupom. Vyprázdnené znaky a značky v kombinácii s rozprávkovými postavičkami, ohrozenými živočíchmi a komixovými hrdinami mu slúžia ako stafáž výjavov plných deja. Ľahko identifikovateľné symboly pôsobia ako funkčné návnady priťahujúce pozornosť publika.
Jeho diela vznikajú syntézou obrazov a znakov východnej a západnej kultúry, mixovaním a recykláciou rôznych prvkov a inšpiračných momentov, vrstvením bizarných výjavov, kombinovaním rozmanitých postavičiek z kreslených seriálov spolu s odkazmi na dejiny umenia. Tieto hybridné scény sú zasadené do syntetického urbánneho prostredia alebo tajomnej krajiny, v ktorých je často prítomná voda.
Reflexia súčasnosti v dielach
Svojou tvorbou živo komentuje aktuálny svet prostredníctvom neustáleho mapovania jeho pokleskov, paradoxov a malých či väčších problémov. Následné zakonzervovanie a „posvätenie“ médiom maľby je preňho priam rituálnym úkonom. Ukazuje nám tak zrkadlo spoločnosti, pre ktorú práve negatívne emócie nie sú populárne. Tie častokrát bývajú ukryté pod povrchom neúprimného, plytkého šťastia a spokojnosti prameniacich z nepodstatného materializmu či konzumu prezentujúcich svoj vyumelkovaný život na sociálnych sieťach.
Vyprázdnené znaky a značky v kombinácii s rozprávkovými postavičkami, ohrozenými živočíchmi a komixovými hrdinami mu slúžia ako stafáž výjavov plných deja. Ľahko identifikovateľné symboly pôsobia ako funkčné návnady priťahujúce pozornosť publika. Aj preto je jedným z výtvarníkov, ktorí prostredníctvom rozmanitých aktivít a používaním výrazných, zrozumiteľných vyjadrovacích prostriedkov komunikujú aj za hranicami odbornej a umeleckej komunity.
Výstava "Máme problémy, ale aspoň nie jeden"
Výstava Erika Šilleho s názvom "Máme problémy, ale aspoň nie jeden", ktorá sa uskutočnila v Schemnitz gallery v Banskej Štiavnici, zachytáva niekoľko súčasných globálnych problémov. Hoci Šilleho maľby tu nie sú najnovšie, z rokov 2020-2023, tak ich čítanie je nadčasové. Zobrazené scény, či prvky možno chápať aj v kontexte dneška. Či už svetové problémy, ako ozbrojené konflikty, environmentálne hrozby, alebo aj zdanlivo neškodné problémy pop-kultúry či konzumnej spoločnosti môžeme nájsť v dielach na výstave.
Tých problémov je niekoľko a nie sú len spoločenské, ale aj osobné. Nachádzame tu taktiež pohľad samotného autora na zobrazované udalosti. V prvom rade vystupuje ako pozorovateľ. Zaznamenáva všetko navôkol čo sa deje a prepája to. Je jedno, či sú to správy z reálneho sveta a sociálnych sietí, alebo postavičky populárne z animovaných filmov či reklám. Istým spôsobom sa stáva novým médiom, ktoré prináša divákovi zmes informácií. Až takú zmes, ktorú môžeme nazvať informačným pretlakom.
Erik Šille nekritizuje dnešnú dobu plnú informácií, mnohokrát aj absurdných a pre konzumenta nepodstatných. Svet, ktorý plytko posúva informácie bez toho, aby apeloval na riešenie skutočných problémov. V jeho dielach túto kritiku môžeme nájsť s istou iróniou či trpkým humorom, miestami až absurditou. V neposlednom rade z autorových obrazov srší istá beznádej či neistota z toho všetkého, čo sa okolo deje. Na jeho postavičkách personifikujúcich ľudí badať smútok, bezmocnosť a bezútešnosť z toho, v akom svete žijú.
Obrazy zväčša plné sladkých farieb a roztomilých postavičiek na výstave "Máme problémy, ale aspoň nie jeden" narúšajú hrozivé scény. Odtrhnutá noha, všade tečúca krv, ktorej je viac ako pitnej vody, smerujúca k smrti, vojnou zničená stena príbytku, stíhačka a iná technika pripomínajúca boj - to všetko je koncentrované na maľbe "Bloody voyage". Na pozadí so symbolmi známych zo sociálnych sietí, ktoré sa posledné roky stali nástrojom, či skôr zbraňou politickej moci takmer rovnako silnej ako tej skutočnej používanej v reálnej vojne. "Bloody voyage" možno označiť za najsilnejší obraz výstavy.
Pri maľbách "Feeding the earthworms" a "Feeding the wolves" môžeme nájsť odkaz na konzumnú spoločnosť a drancovanie prírodných zdrojov. Obzvlášť v diele "Feeding the wolves", kde pod dokonalou rodinnou zástavbou je naznačená rozdrancovaná zem, z ktorej sa čerpajú nerastné suroviny zabezpečujúce ľudský blahobyt. Odkaz na drancovanie nerastných surovín a konzum tu predstavujú znázornené kravské mliečne žľazy dávajúce mlieko cez potrubie ako vo veľkostatkoch.
Priveľa negatívnych situácií a udalostí v napohľad čistom a zdanlivo dokonalom svete pôsobiacom optimisticky - však žijeme v dobe blahobytu, môže predsa len vyvolávať pochybnosti. Úzkosť, depresia, smútok, bezmocnosť, neistota z toho, čo príde, ale aj nostalgia za starými časmi - to sú emócie, ktoré bežne ľudia zažívajú v dnešnej dobe.
Prvky ako súvislé, žiarivé farebné plochy farieb bez viditeľného ťahu štetca oddelené priam geometrickými líniami sú možné najviac vidieť na maľbách "Feeding the earthworms" a "Feeding the wolves". Takisto farebnosť jednotlivých diel je plná kontrastu, keď pastelové farby sa striedajú s pochmúrnou čiernou farbou. V neposlednom rade je tu aj kompozícia, či skôr vyobrazený motív. Striedajú sa tu obrazy plné vizuálneho chaosu, keď sa na plátne stretávajú viaceré postavičky, symboly a príbehy na jednej strane. Kdežto na strane druhej je tu doslova pár portrétových obrazov vtákov alebo animovaných postavičiek, ktoré pôsobia osamotene svojou mimikou. To všetko vyjadruje akúsi rozpoltenosť, ktorá je typická pre kontrastný rukopis Erika Šilleho.
Erik Tomáš (Hlas) vs. Marián Viskupič (SaS) | Na telo
Vybrané dielo s názvom "Šťastie je na dosah" zachytáva autorskú predstavu sociálnej dištancie. Obraz bol namaľovaný na začiatku pandémie, kedy sme všetci zostali pozatváraní doma, a je súčasťou série viacerých plavieb s postavičkami z animovaných seriálov a rozprávok, ale aj postáv známych zo Šilleho obrazov. Lodička je akoby alegorický automobil a rieka (Dunaj) je v tomto chápaní sociálna sieť, na ktorej sa to všetko deje. Príznačné je, že sa nikto na nikoho nepozerá, nikto s nikým nekomunikuje, každý sleduje svoj smer a rieši len svoje vlastné názory a pravdy.
V roku 2009 získal 1. miesto na súťaži VÚB Maľba. V roku 2010 sa stal laureátom Ceny Nadácie Tatra banky "Mladý tvorca".
Najvyššie dosiahnuté ceny na aukciách
| Názov diela | Rok | Technika | Rozmer | Aukcia | Konečná cena |
|---|---|---|---|---|---|
| Bilboard´s Light | 2006 | Akryl na plátne | 120 x 205 cm | 64. aukcia súčasného slovenského umenia, 16. 5. 2006 | 1 161,79,- € |
| Ejectorrr | 2004 | Akryl na plátne | 170 x 200 cm | 56. aukcia súčasného slovenského umenia, 10. 5. 2005 | 730,27,- € |
| Wykur mi karmu II | 2003 | Akryl na plátne | 100 x 100 cm | 50. mimoriadna aukcia, 30. 9. 2004 | 730,27,- € |
Zastúpenie v zbierkach
Jeho diela sú zastúpené v zbierkach:
- Slovenská národná galéria Bratislava
- Nitrianska galéria
- Nadácia VÚB Banky
- Wannieck Gallery Brno
- Zlínska galéria, Zlín
- Galéria Ad astra, Kuřim
- Galéria v Dolnom Kubíne
- Danubiana Meulensteen Art Museum, Bratislava
- European Parliament, Brussels, Belgicko
