Materstvo: Realita, ktorá sa líši od predstáv

Po narodení dieťaťa nejedna mama zistí, že všetko je inak, ako si predstavovala. Materstvo nie je len o dokonalých fotografiách bábätka na Instagrame. Rola matky vás môže naučiť veľa. Stačí, ak to dovolíte.

Skutočnosť vs. Očakávania

Svoje dieťa veľmi ľúbim, ale všetko je úplne inak, ako som si predstavovala. Tešila som sa na dojčenie, ale syn sa nechcel ani prisať. Žiadne laktačné poradkyne, nič nepomohlo. Tešila som sa na starostlivosť, ale už vyše 4 roky je všetko od umývania vlasov cez strihanie nechtov po umývanie zubov len rev a krik. Tešila som sa na spoločné aktivity, ako ho naučím odrážať sa, bicyklovať, kolobežkovať, ale nič ho nezaujíma maximálne odrážadlo, na ktorom nemusí ani balansovať. Ani len vyskúšať! Vidím deti lietať na bicykloch a kolobežkách a som len smutná. Tešila som sa, že mu budem variť, ale od prvých príkrmov zjedol len kupované a dodnes nechce skoro nič jesť. Tešila som sa, že bude veľký škôlkar, ale v škôlke len bije deti a pocikáva sa v spánku. Tešila som sa, že si budeme kresliť, učiť sa básničky, pesničky, ale všetko odmieta. On sa ku mne nechce pridať v ničom. Cítim úplné zlyhanie a sklamanie a popravde už sa desím z každej ďalšej veci, čo nás čaká.

Každá matka má počas svojho tehotenstva presné predstavy o svojom materstve. Ešte presnejšie ich má v dobe, keď nad dieťaťom ešte len uvažuje. A úplne najpresnejšie ich majú dvadsaťročné žieňatá, ktoré sú už plne rozhodnuté, že dieťa mať NIKDY NEBUDÚ!!! Tie sú úplné odborníčky na výchovu detí, majú najviac skúseností a dokonale vedia, čo také dieťa potrebuje. Predstava: Moje dieťa bude zaspávať samo v izbičke, v postieľke! Nechám ju aj vyplakať, aby sa naučila, že mama nie je na špagáte! Realita: Malá už má dva roky a ešte nič z uvedeného sa nestalo.

„Predstava: Budem taká štýlová mladá maminka, namaľovaná, vyobliekaná, upravená. Realita: Teraz by som si za tie slová dala po papuli.

„Predstava NIKDY nebudem nosiť! Je to otrasné ako je tam to dieťa pokrkvané. A čo som ja vari biomatka?! Realita: Houbeles.

„Po pôrode som nevedela ani čia som.“

„Každému kto sa ma pýta na materstvo poviem: Po pôrode dostaneš takú facku ako nikdy.

„Rada by som bola vedela, že sa nemusím báť tehotenstva, pôrodu, ani toho, že sa nevyspím. Že to všetko za mňa vybaví príroda a hormóny. Strašne som sa totiž bála, že to bude hrozné, alebo že sa mi niečo stane, že zomriem, nevedela som si predstaviť, ako to dieťa vyjde. Keď som otehotnela, tak zrazu do mňa vošiel taký zenový pokoj, že som to vôbec neriešila. Na čo som nebola pripravená, je to, ako ti dieťa pokazí vzťah s partnerom. Človek si romanticky predstavuje, že dieťa je vyvrcholením lásky. Že to bude také potvrdenie vzťahu a že ho to utuží. V konečnom dôsledku možno aj áno, ale to vidíš až spätne. Je to celkom zaťažkávacia skúška pre vzťah. Narážajú na seba rôzne výchovné štýly, rôzne predstavy, čo ako robiť.

„Mňa úplne dostalo kojenie. Všetci riešia pôrod a ja som ho mala úplne super, skôr ma prekvapilo, čo prišlo po ňom. Ono sa o tom nikde nepíše, nik nehovorí, že je to na začiatku príšerná bolesť. Ten pocit bradavky akoby zopnutej vo zveráku, ktorým niekto točí, trval v mojom prípade asi aj päť týždňov.

„Pri prvom dieťati by som bola rada vedela, že je naozaj dôležité, ako a za akých okolností prichádza dieťatko na svet. Že sú nesmierne dôležité už prvé okamihy na tomto svete a dieťa od narodenia patrí k mame. Tiež by som bola rada vedela, že dojčenie je v našom civilizovanom svete už tak trocha zabudnuté umenie a môže sa pri ňom objaviť množstvo problémov.

„Pred otehotnením som si myslela, že pri dieťati nebudem mať žiadny čas na prácu, ale počas tehotenstva aj po pôrode som všetko dôležité vždy stihla spraviť. Čokoľvek sa dozvieš predtým, je ti to tak trochu na nič, lebo je to celé také nepredstaviteľné, že sa na to nedá pripraviť.

„Predstava: Chcela som vždy veľkú rodinu, ale už druhé, tretie dieťa asi ani nechcem, lebo sa cítim, že som na plnej čiare zlyhala.

„Môj problém teraz je, že ma materstvo ešte stále nezačalo baviť. Nebaví ma hrať sa, vymýšľať aktivity, variť, chystať olovranty a odpovedať na otázky. Chcem si v kľude dať čaj, kávu, prečítať si časopis, poupratovať a starať sa o svoju záhradku. Syn je veľmi šikovný, milujem ho najviac na svete a venujem mu skoro všetok môj čas. Dostávam aj veľkú pomoc od manžela a rodičov, ktorí si syna berú aj na víkendy. Keď idem pre neho, mám myšlienky, že zase začína ten istý kolotoč doma. Hnevá ma, že musím všetko prispôsobovať dieťaťu. Napríklad na výlet môžeme ísť až o 15:00, lebo dovtedy spí. Tak veľmi chcem byť ako ostatné mamičky, ale som hrozne unavená. Čakám na september, keď pôjde do škôlky. Som zo seba sklamaná a občas závidím bezdetným párom, že si môžu večer sadnúť k filmu, zatiaľ čo ja musím čítať rozprávku a ísť spať o 9:00, lebo ráno syn príde o 5:00.

„To ne, no to tedy ne. Každá matka má počas svojho tehotenstva presné predstavy o svojom materstve. Ešte presnejšie ich má v dobe, keď nad dieťaťom ešte len uvažuje. A úplne najpresnejšie ich majú dvadsať ročné žieňatá, ktoré sú už plne rozhodnuté, že dieťa mať NIKDY NEBUDÚ!!!. Tie sú úplné odborníčky na výchovu deti, majú najviac skúseností a dokonale vedia, čo také dieťa potrebuje. O svojom zozname vecí, ktoré nikdy ako matka robiť nebudem, som už niekoľkokrát písala (TU, TU, TU, TU). Ja som sa teda už riadne poučila na vlastnom živote a tak smelo môžem povedať, že dopredu sa nedá nič naplánovať (a dokonca ani materstvo nie TU :-))). A pri druhom tehotenstve si už teda naozaj nič neplánujem ani nepripravujem. Určite budem rozprávať v množnom čísle. Vyzerá to tak, že najbližších pár rokov sa môj svet bude točiť okolo detí. Áno, budem vypatlaná, to už mi je jasné. A, bohužiaľ, budem občas aj vystrašená. Aj keď sa so svojim strachom začíname zbližovať, stále bude niečo, čo ma vystraší. Ale už nebudem vyskakovať pri každom neočakávanom prde...

„V piatok prídem domov z nákupov, niečo povykladám, urobím kávu, vyložím nohy na stôl, kukám do blba, alebo na telku), alebo na balkóne na les)) zvyšok nákupu nevyložený, po celom týždni doma jemný bordel)) celý týždeň ma poriadok zaujíma minimálne) sobotu upratujem.. boli časy , ked som mala prvé dieťa, príliš všetko chcela mať cool, prišlo druhé) upustila z drezúry.. a teraz sa venujem hlavne inému ako poriadku).

„Presne tak prídem z práce tašku z nákupom položím na stol a idem sa ponoriť do vane! a s upratovaním je to u nás takto nemáme v kute nasrane ale prach nevytieram denne byt slúži mne a nie ja jemu!

„Je to neskutočná únava a energia, bolesť a láska, motivácia a otupenie. Kamoš mi povedal, keď som bola tehotná: „Konečne sa nebudeš starať len o seba!“ A presne o tom to je. Úplne niekde inde je zrazu váš zmysel života. Prekonávanie sa každý jeden deň. Láska a neha každý jeden deň. A nerozhodujem o tom sama.

„Prišlo to na mňa tesne pred tridsiatkou, keď som ukončila dlhoročný vzťah a spoznala svojho manžela. Predtým ma to vôbec nelákalo, načťastie, no teraz mám pocit, že čím skôr, tým lepšie. Že sa s tým telo ženy lepšie vysporiada a celé tehotenstvo aj výchovu berie žena voľnejšie a viac s nadhľadom. Nemala som skúsenosti s malými deťmi ani v rodine neboli a táto téma sa neriešila, škoda. Po prekonaní baby blues som si pomyslela, že tak na toto by mala byť škola, povinný predmet. Ono to príde samo, hovorí sa, ale je toho toľko a dá sa pekne stratiť pri gúglení a čítaní rád od ostatných. Informácie sa strašne líšia, takže veľmi skoro som to uzavrela s tým, že používať vlastný sedliacky rozum a intuíciu bude asi najlepšie.

„Bola by som rada, keby mamičky viac hovorili o tom, čo sa naučili zo svojich skúseností, spôsobom, z ktorého čerstvá mamička nebude mať pocit, že to nezvláda a iné to zvládli ľavou zadnou. Napríklad že nie je hanba povedať, že potrebujem občas bábätko postrážiť, upratať, pomôcť s inými vecami v domácnosti. Alebo dať staršie dieťa do škôlky skôr, ako je „normálne“. Nesnažiť sa všetko dokonale zvládnuť sama.

„Materstvo je asi jedna z vecí, na ktorú sa človek nedokáže pripraviť. Proste ju zažije a učí sa priamo v procese - to ju robí ťažkou aj krásnou zároveň.

„Predstava: Len tak si užívať materské obdobie.

„Čím budú vaše deti staršie, tým dôležitejšie bude chápať a rešpektovať vaše vlastné potreby. Najlepšie, čo môžete urobiť, je nájsť si kamarátku, s ktorou sa budete môcť úprimne porozprávať a zasmiať na svojom rodičovskom živote. Smiech síce nie je liekom na každý zármutok, no ak narazíte na niekoho, kto vás nebude zbytočne povzbudzovať, súdiť alebo ľutovať, uľaví sa vám.

Realita mnohodetných rodín

„Jaaj baby, máte pravdu, ja však neviem získať odstup........ Pripadám si ako idiot, len upratujem, vysávam, periem a prezliekam a bordel je neustále.......... Mám 3 deti a je to o drzku. To je iný vir toto......... Ja ráno vstanem a večer už len odpadnem do postele............. A keby som mala aspon pochopenie od rodiny, nič ! A keď bol u nás na návšteve pomôcť a ja som im varila obed, dcéka (3r.) išla von sa hrať a synček- 1 rok bol vnútri o on do mňa že to mám na dieťa dávať pozor ! Ako sa mám rozdvojiť ? To naozaj ľudia tak rýchlo zabúdajú ako to bolo keď oni mali malé deti ?

„Ewa, a mňa ide poraziť keď mi svokra volá napr. že zajtra je sviatok (cirkevný) a to znamená že sa nemá nič robiť *501* *501* *501* Kedy majú sviatky matky a kedy majú nedele ? Ja do práce nechodím, ale pracujem a to ozaj poriadne, z domu. Mne nepomôže absolútne nikto, všetci bývajú ďaleko a keď treba kritizovať tak sa tlačia zubami nechtami dopredu kto prvý si pokritizuje. Ja si viem povedať svoje ale na niektoré veci už skrátka nemám slov. A návštevám sa aj ja vyhýbam ako sa len dá, ale nie vždy sa dá. Tak za tak, som rada že mám deturence ale taký ťažký život som si nepredstavovala ani v najhorších predstavách.

„Ewka, a mňa ide poraziť keď mi svokra volá napr. že zajtra je sviatok (cirkevný) a to znamená že sa nemá nič robit *501* *501* *501* Kedy majú sviatky matky a kedy majú nedele ? Ja do práce nechodím, ale pracujem a to ozaj poriadne, z domu. Mne nepomôže absolútne nikto, všetci bývajú ďaleko a keď treba kritizovať tak sa tlačia zubami nechtami dopredu kto prvý si pokritizuje. Ja si viem povedať svoje ale na niektoré veci už skrátka nemám slov. A návštevám sa aj ja vyhýbam ako sa len dá, ale nie vždy sa dá. Tak za tak, som rada že mám deturence ale taký ťažký život som si nepredstavovala ani v najhorších predstavách.

„Aj u mňa zo tak fungovalo, ked boli deti malé, 3 deti vedia dať zabrať. Keď podrastu bude to lepšie. Držím palce.

„No u mňa má každý zákaz vstupu a nikoho na návštevy nepúšťam. Ja narodení neoslavujem a mojej dcére organizujem mimo domu, aby som nemala bordel. Keď mám byť úprimná pripadám si ako taký otrok. Chodím do práce, hodiť malú do škôlky, chodiť do obchodu, domácnosť atď atď. Nezastavím sa nikdy. Víkend to je akože taký, že malá už je pred 7tou hore a keď nevstanem hneď tak sama ide do chladničky a kde čo povylieva, proste musím vstať dať jej jesť a už chce ísť hneď aj von. Nikto mi do vychovy nekecá lebo ja si to nenechám. Často si pýtam rady vtedy mi môžu povedať, ale kto sa nepodiela na vychove žiadnym pričinením musí byť jednoducho ticho. Len kritizovať a pomôcť nič, viete kam by som ich poslala....

„Nemyslím si.. niektorá to zvláda s deťmi tak a iná tak.. každý mi hovoril však počkaj ked …. ale ja musím povedať že môj syn je ako z katalógu :D stíham všetko.. doslovne a musím povedať že sa ešte pomedzi tým aj nudím. to s tým prádlom je pravda :D stále je niečo na opratie ale skôr by som povedala že môj muž sa o to stará aby som tam vždy niečo do tej pračky mala dať :) :). ale stíham denne variť, upratovať, s malým sa hrať a prechádzky… a ešte si aj vyložím nohy počas dňa.. naozaj šťastie že malý je ako anjelik.. má 4 mesiace a našťastie už vyše mesiaca v noci prespí aj 10-12 hodín.. neviem prečo tu stále píšu že prvorodičky nestíhajú vôbec nič a že ani o seba sa starať.. to som nezvládala prvé 2 týždne.. aj ostatným matkám prajem také nenáročné deti ako ja mám môjho :O

„Nikita, máš len jedného synčeka a má 4 mesiace ? Jaj, moja zlatá, tak to je nič, len pekne počkaj ono to ešte len začne :-) Keď ho začneš prikrmovať a každé jedno papanie bude celý zababraný on, ty, stol stolicka a okruh 1 meter pod stolom ! A keď začne chodiť a vyťahovať ti pekne krasne všetko- všetko co mas v každom a jednom sufliku, skrinke, policke na zem a to aj niekolko krat denne ! Ja tiež denne varim- inak sa to neda, nechcem ziviť deti z polotovarov, a aj pre seba si davam pozor co jem aby som nepriberala, upratujem- vysavam denne, periem denne aspon 2 pracky, a pre seba robim to ze cvicim a ukradnem si kusok casu na citanie- ale to stiham najcastejsie len na WC :/ a dovolim si este vypit dve kavy denne a pritom citat pc, ale casto je ta kava uz studena kym sa k nej dostanem, a to je vsetko inak cely cas v zaprahu bez oddychu. A najhorsie na tom je, ze je to ako ,,opacne perpetum mobile,, upratujem a je stale bordel, robi sa sam ci co, periem a vzdy je co, vysavam a vzdy je co vysat *500*

„Nikita, asi to uz nebudes citat ale napisem. Dalej som nikde nepisala ze som lepsie matka alebo si to viem lepsie zorganizovat. Toto si ja nikdy nedovolim komentovat a praveze vzdy mam pocit ze ine si to vedia zorganizovat lepsie, ze to nejako zazracne stihaju...........ale asi je to len pocit, ziadna sa mi zatial nechvalila ze je to v pohode tak ako ty. Aj ked, ja ked som mala len jedno dieta a malo 4 mesiace tak som nielen varila kazdy den a stihala sa aj nudit, ale este som aj po veceroch dochadzala do prace a dokoncovala si tam pracu (pracovala som vo vyskume). Myslis si, ze ked sa vratis do prace tak to bude pohoda ? Ked prides domov bude ta cakat druha sichta- uvarit, upratat, poprat, venovat sa decku. Nakupy ? Kde je oddych ? Venovanie sa manzelovi ? Vlastne zaluby ? Budes to stihat ? To prave tvoje reakcie su naivne.

„Mas pravdu Nikita, kazda to zvlada inak s detmi. Mozno prave ty mas to stastie ze tvoj syncek bude stale ukazkove dieta, bude vzdy pekne v noci spat, nebude chory a v noci mat horucku, takze vzdy budes pekne doruzova vyspata :-), nauci sa hned pekne papat, cikat na nocnik, ihned bude za sebou odkladat veci a nebude nikdy robit neporiadok. Hracky bude mat vzorne ulozene a ciste. Ani ho len nenapadne vonku spadnut na kolena ci dupat v mlake a spinit veci. Pride domov a odlozi si svoje veci pekne na vesiak a do skrine. Ked zacne chodit do skoly bude vsetko vzdy vediet a nebude s nim potrebne dve hodiny citat a pisat. Nebude mu potrebne kupovat nove veci a travit kopec casu po nakupoch skusanim topanok, vetroviek a oblecenia a pomocok do skoly. Prehliadky u zubarok a lekarok nebude treba. A nakoniec zistis ze to materstvo je uplne o nicom, lebo je to vlastne jedna cela velka nuda a ostatne mudre matky viacerych deti budu pre teba tarajky :-)

„Tak som to doslovne nemyslela.. ale za to že máš viacej detí neznamená automaticky že si lepšia matka.. alebo že si to lepšie vieš zorganizovať.. a to že nevieš pochopiť že niektoré to zvládnu možno lepšie (nemyslím len seba) za to ja už nemôžem.. a určite nie som jediná ktorá takto zmýšľa.. ja napr by som sa v momente vrátila do roboty.. nevidím zmysel života trčať doma.. áno dieťa je super.. nie je to automatické že sa ti bábo podarí mať.. ale ostať doma na materskej bohvie ako dlho a tvrdiť že preto som lepšia matka bo mám viacej detí.. tak to je riadna hlúposť.. a ešte niečo.. múdre matky?????? jediná osoba ktorá mi môže radiť a nazvať sa tak je moja vlastná matka.. ale v jednom máš pravdu.. materstvo ak je dlhé je nudné.. a návrat do pracovného života je ťažký.. a neviem prečo sa tu rozčulujem.. aj tak tie reakcie niektoré sú doooosť naivné.. majte sa krásne a píšte básne...

„hm, no neviem. ja mam dvojrocne dieta, od narodenia je to dost tazke (urevane a na mne zavisle dieta), som sama bez partnera a vlastne som na materskej ani nebola, kedze okrem toho, ze zivim seba a dieta, platim este hypoteku na dom, ktory som tesne pred porodom kupila. a fakt nemyslim, ze by som doma mala neustaly neporiadok, plne kose spinaveho pradla, alebo cely tyzden nic neuvarila... iste, nemam cas chodit po kamoskach, po nakupoch, ani do mojho oblubeneho fitka, alebo len kamsi do sauny, ale doma mame vzdy tak cisto, ze navsteva mi moze zazvonit kedykolvek a ani nepoznat, ze je doma male bambino. moje dieta je naozaj veeelmi zive a niekedy sa nahaname po celom dome, len aby som ho obliekla, ci dohliadla na to, ze skutocne spapa vsetko, co som dala na tanier. chapem, ze ked je viac deti, zvlada sa to tazsie, ale vsetko sa da... aj tak najviac zalezi na tom, aby boli deti v pohode a potom bude aj mamina. )))

„Beymonce.. pretoze moj novorodenec spal celkovo 8 hodin denne a v noci vstaval kazde 2 hodiny na kojenie a nechcel zaspat po kojeni ;) sa tes ze ti dieta tak spi..

„Ja som sa teda už riadne poučila na vlastnom živote a tak smelo môžem povedať, že dopredu sa nedá nič naplánovať (a dokonca ani materstvo nie :-))). A pri druhom tehotenstve si už teda naozaj nič neplánujem ani nepripravujem. Určite budem rozprávať v množnom čísle. Vyzerá to tak, že najbližších pár rokov sa môj svet bude točiť okolo detí. Áno, budem vypatlaná, to už mi je jasné. A, bohužiaľ, budem občas aj vystrašená. Aj keď sa so svojim strachom začíname zbližovať, stále bude niečo, čo ma vystraší. Ale už nebudem vyskakovať pri každom neočakávanom prde...

„Všetko som sa snažila robiť najlepšie ako som vedela a vždy dostanem bombu medzi oči a nič sa nedarí. Syna nekarám ani na neho nemám prehnane nároky keď niečo nechce tak ho nenútim a skúšam znova inokedy, neskôr, inou formou, ale vnútri som z toho nešťastná. Viem že porovnávať deti sa nemá, ale keď vidím ako sa kamarátky stále radujú z malých úspechov ich detí a ja neviem či sa viac bojím, že mi v pondelok učiteľka povie, že sa zas pocikal alebo zas niekomu ubližoval 😔 (zdravotný problém nemáme). O trucovitosti a pokusoch udrieť ma zakaždým, keď sa mu niečo nepáči ani nehovorím. Rozmýšľam kde robím chyby, ale neviem. Snažím sa ho odmala socializovať, viesť k pohybu, správnym veciam, prejavujem lásku, hladkám, komunikujem, chválim, obdarujem drobnosťou keď vidím snahu a ešte aj to sa mi vypomstilo- zaujíma ho len čo dostane.

„Po pôrode príde vhod pomoc partnera, mamy, svokry či blízkej osoby. To najdôležitejšie, čo potrebuje čerstvá mamička, je citová podpora. Najmä prvé týždne po pôrode by sa malo okolie vyvarovať nevyžiadaných rád. Naše babičky si ešte spomenú na časy, kedy si matky mohli dopriať nerušené chvíle s dieťatkom, s ktorým boli diskrétne oddelené od okolia plachtou. Radami starých mám sa však môžete inšpirovať aj dnes. Ak vás príde niekto pozrieť, poproste ho o čerstvý obed.

„Do svojho dieťaťa sa zamiluje prakticky každá mama a táto láska v nás ostane po celý život. Bezpodmienečnú lásku budete cítiť aj vtedy, keď sa vaše dieťa nebude správať podľa vašich predstáv. Bezpodmienečná láska však neznamená absentovanie hraníc, ktoré sú pre výchovu dôležité. To, čo do dieťatka zasejete v detstve, v ňom zostane po celý život.

„Vedieť v správnej chvíli povedať nie a stáť si za vlastným presvedčením je nevyhnutnou súčasťou osobného rastu.

„Všetci máme neustále v hlave roj myšlienok. Podľa slov terapeutky Jennifer Read Hawthorneovej, až 80 % z nich je negatívnych. Možno vás predtým, než ste sa stali matkou, viac trápili maličkosti. Pichľavá poznámka známej, ktorú ste stretli na ulici, vám dokázala pokaziť zvyšok dňa.

„Ak sa budete snažiť byť dokonalou matkou, manželkou, hostiteľkou, nevestou a gazdinkou, skôr či neskôr vyhoríte. Naopak, ak prestanete bazírovať na dokonalosti, uľaví sa vám. Perfekcionizmus sa pre vás môže stať tým najväčším nepriateľom. Návšteva príde v momente, keď to budete očakávať najmenej. Všade vôkol vás bude neporiadok. Len vo filmoch majú mamičky vždy dokonalý mejkap a čerstvo umyté vlasy, nesnažte sa im podobať.

„Každá mamička zistí, že to, čo platilo na bábätko včera, dnes už neplatí. Mení sa nielen naše dieťa, samotný vzťah s ním, ale aj naše názory, s ktorými sme sa pred časom na 100 % stotožňovali. Možno ste si povedali, že vaše dieťa v živote nebude mať cumlík, alebo že nikdy nebude spať s vami. Dôležité je prijať, že i naše výchovné metódy môžu prejsť zmenou.

„Ak ste neostali pri jednom dieťati, určite potvrdíte, že každé z vašich detí je z iného cesta. Zatiaľ čo jednému sa nezatvoria ústa, druhé môže celé dni stráviť v tichosti. Netreba ich porovnávať. V úlohe matky máte možnosť spoznať, že v každom jednom vašom dieťati sa nachádza výnimočná osobnosť. Počúvajte ho, zaujímajte sa o to, čo ho trápi. Možno nebude mať potrebu rozprávať. Aj to, že budete len tak spolu piecť koláč alebo stavať hrad z kociek, má svoj zmysel. Každé dieťa je rado, keď môže zažiť „svoje chvíle“ s mamou či otcom.

„Dieťatko, najmä to maličké, vie vycítiť, v akom stave sa nachádza jeho mama. Možno to samy poznáte zo svojej skúsenosti. Ak ste vnútorne spokojná sama so sebou a nič neriešite, aj dieťa je oveľa spokojnejšie a pokojnejšie. Toto uvedomenie, ktoré je dôležitým míľnikom materstva, vám môže pomôcť v chvíľach, keď sa budete cítiť najhoršie. Spravte si kávu, vylejte tú studenú, ktorú ste si zaliali už ráno a len tak sa natiahnite s dieťaťom na deku. Vykašlite sa na upratovanie a množstvo povinností.

„Pretože plánovať si niečo najmä počas prvých mesiacov života bábätka môže byť nesplniteľnou misou. Naše dlhodobé plány neraz ovplyvní choroba dieťaťa, celková únava či iný nečakaný dôvod.

„Ten deň, keď sa stali matkou, sa niečo vo vás navždy zmení. Materstvo sa nedá sa vrátiť ani reklamovať. Čím ho naplníte, závisí iba od vás. Nemusíme za dieťa dýchať, môžeme však byť pri ňom a podať mu pomocnú ruku vo chvíľach, keď to bude naozaj potrebovať. Jeho bolesť bude našou bolesťou, ktorú by sme najradšej preniesli na seba. Je však dôležité, aby sa naše puto nezmenilo na závislosť. Materstvo je poriadna drina. Vďaka nemu sa však pred nami otvára cesta, ktorú sa oplatí preskúmať. Nie všetko pôjde hladko. Deti rastú veľmi rýchlo, hoci vám bezsenné noci pripadajú nekonečné. Vďaka materstvu zabudnete na svoj egoizmus a prekročíte svoju komfortnú zónu.

Mama s dieťaťom v náručí

„Prekvapilo ma to, akú bezpodmienečnú lásku dokážem k svojmu dieťaťu cítiť (aj v naozaj náročných a ťažkých situáciách).

„Žila som medzi ľuďmi, z ktorých väčšina odkladala rodičovstvo, alebo ho odsudzovala s tým, že ide o niečo, čo spraví život ťažším a kvalitatívne horším. Ostala som prekvapená z toho, že to vôbec nie je také zlé, naopak, je to úplne skvelé. Pozitívne ma prekvapila najmä krása a reálnosť materstva. Že keď je človek s dieťaťom, nemusí sa na nič hrať. Negatívne ma zas prekvapila invazívnosť tehotenstva na ženské telo. Vždy som bola v tom, že tehotenstvo je len rastúce brucho a pre niektoré ženy ranná nevoľnosť. Prekvapilo ma to obrovské množstvo zmien, ktoré som podstúpila, a bola by som rada, keby sa o tom viac hovorilo.

„Rada by som bola vedela, že všetko môže prebiehať aj inak, ako som si predstavovala.

„Rodičovstvo z charakteru človeka vyextrahuje to najlepšie aj to najhoršie. Je len na mojom vlastnom rozhodnutí a uvedomení si, čo z toho chcem, aby vyhralo.

„Pretože môj novorodenec spal celkovo 8 hodín denne a v noci vstával každé 2 hodiny na dojčenie a nechcel zaspať po dojčení.

Graf porovnávajúci predstavy o materstve a realitu

„V tehotenstve som mala predpôrodnú depresiu a navštevovala som aj psychologičku, ktorá mi veľmi pomohla. Po narodení dieťaťa som cítila neustály smútok, často som plakala a mala myšlienky, že som väzeň vo vlastnom dome a otrok môjmu dieťaťu. Zdalo sa mi, že nič iné nerobím, len dojčím a prebaľujem, ani sa nikdy nevyspím. Mala som ťažké popôrodné zotavovanie, ktoré mojej psychickej pohode veľmi nepridalo. Ako išiel čas, cítila som sa stále sama. Manžel mi veľmi pomáhal, ako aj moji rodičia, takže pomoc som mala. Vždy som chcela deti a tešila sa na syna, ale keď prišla realita, bola som sklamaná. Nebolo to také, ako som si predstavovala. Syn vstával o piatej, z noci som bola unavená, pretože sa budil aj 15x. Tešila som sa na kavičky v kaviarňach, ako sa to všade ukazuje, ale môj syn musel byť stále v pohybe a málo spal cez deň. Psychicky ma to veľmi vyčerpávalo.

„Všetci máme neustále v hlave roj myšlienok. Podľa slov terapeutky Jennifer Read Hawthorneovej, až 80 % z nich je negatívnych. Možno vás predtým, než ste sa stali matkou, viac trápili maličkosti. Pichľavá poznámka známej, ktorú ste stretli na ulici, vám dokázala pokaziť zvyšok dňa.

„Ak sa budete snažiť byť dokonalou matkou, manželkou, hostiteľkou, nevestou a gazdinkou, skôr či neskôr vyhoríte. Naopak, ak prestanete bazírovať na dokonalosti, uľaví sa vám. Perfekcionizmus sa pre vás môže stať tým najväčším nepriateľom. Návšteva príde v momente, keď to budete očakávať najmenej. Všade vôkol vás bude neporiadok. Len vo filmoch majú mamičky vždy dokonalý mejkap a čerstvo umyté vlasy, nesnažte sa im podobať.

„Každá mamička zistí, že to, čo platilo na bábätko včera, dnes už neplatí. Mení sa nielen naše dieťa, samotný vzťah s ním, ale aj naše názory, s ktorými sme sa pred časom na 100 % stotožňovali. Možno ste si povedali, že vaše dieťa v živote nebude mať cumlík, alebo že nikdy nebude spať s vami. Dôležité je prijať, že i naše výchovné metódy môžu prejsť zmenou.

„Ak ste neostali pri jednom dieťati, určite potvrdíte, že každé z vašich detí je z iného cesta. Zatiaľ čo jednému sa nezatvoria ústa, druhé môže celé dni stráviť v tichosti. Netreba ich porovnávať. V úlohe matky máte možnosť spoznať, že v každom jednom vašom dieťati sa nachádza výnimočná osobnosť. Počúvajte ho, zaujímajte sa o to, čo ho trápi. Možno nebude mať potrebu rozprávať. Aj to, že budete len tak spolu piecť koláč alebo stavať hrad z kociek, má svoj zmysel. Každé dieťa je rado, keď môže zažiť „svoje chvíle“ s mamou či otcom.

„Dieťatko, najmä to maličké, vie vycítiť, v akom stave sa nachádza jeho mama. Možno to samy poznáte zo svojej skúsenosti. Ak ste vnútorne spokojná sama so sebou a nič neriešite, aj dieťa je oveľa spokojnejšie a pokojnejšie. Toto uvedomenie, ktoré je dôležitým míľnikom materstva, vám môže pomôcť v chvíľach, keď sa budete cítiť najhoršie. Spravte si kávu, vylejte tú studenú, ktorú ste si zaliali už ráno a len tak sa natiahnite s dieťaťom na deku. Vykašlite sa na upratovanie a množstvo povinností.

„Pretože plánovať si niečo najmä počas prvých mesiacov života bábätka môže byť nesplniteľnou misou. Naše dlhodobé plány neraz ovplyvní choroba dieťaťa, celková únava či iný nečakaný dôvod.

„Ten deň, keď sa stali matkou, sa niečo vo vás navždy zmení. Materstvo sa nedá sa vrátiť ani reklamovať. Čím ho naplníte, závisí iba od vás. Nemusíme za dieťa dýchať, môžeme však byť pri ňom a podať mu pomocnú ruku vo chvíľach, keď to bude naozaj potrebovať. Jeho bolesť bude našou bolesťou, ktorú by sme najradšej preniesli na seba. Je však dôležité, aby sa naše puto nezmenilo na závislosť. Materstvo je poriadna drina. Vďaka nemu sa však pred nami otvára cesta, ktorú sa oplatí preskúmať. Nie všetko pôjde hladko. Deti rastú veľmi rýchlo, hoci vám bezsenné noci pripadajú nekonečné. Vďaka materstvu zabudnete na svoj egoizmus a prekročíte svoju komfortnú zónu.

Matka číta knihu, zatiaľ čo dieťa sa hrá v blízkosti

Šťastná rodina

tags: #takto #som #si #materstvo #nepredstavovala