V dnešnej dobe už nie je nič dych vyrážajúce, ak sa žena rozhodne pre svoje prvé dieťa až po 40-tke. Priemerný vek ženy, kedy sa stanú prvýkrát matkami, sa posunul v roku 2022 v EÚ na 29,7 rokov. Slovenky pritom patria k tým najmladším - no priemerný vek sa stále zvyšuje.
Rozhodnutie rodiť neskôr je ovplyvnené mnohými faktormi, napríklad túžbou po profesionálnom rozvoji, kvôli zložitej ekonomickej či bytovej situácii. V súčasnosti sa priemerný vek, kedy sa žena stane matkou a prvýkrát porodí, blíži v Európe k tridsiatke. Zároveň stúpla miera plodnosti žien vo vyššom veku. V roku 2001 bola miera plodnosti žien vo veku 25-29 rokov najvyššia spomedzi všetkých vekových skupín, v roku 2022 sa miera plodnosti žien vo veku 30-34 rokov stala najvyššia. Miera plodnosti žien vo veku 35 rokov a viac sa tiež zvyšuje. Slovensko sa zatiaľ nachádza v rebríčku priemerného veku žien pri pôrode prvého dieťaťa (za rok 2022) na chvoste - sme 3. v poradí so ženami prvorodičkami vo veku priemerne 27,3 rokov. Prvé dve miesta si vyslúžili Bulharsko (26,6) a Rumunsko (27,0), v Česku je to 28,8. Krajinami s najvyšším priemerným vekom sú Taliansko (31,7), Španielsko (31,6) a Írsko (31,5).
Byť mamou po štyridsiatke už nie je také raritné ako voľakedy - čoraz viac aj známych mám volí túto možnosť, pretože má svoje výhody aj nevýhody.
Vplyv veku na ženskú plodnosť
Štúdie ukazujú, že šance na otehotnenie po 40. roku života klesajú na 44 %, zatiaľ čo po 30. roku života je to 85 %. Každá žena sa rodí s obmedzeným počtom vajíčok. Po 35. roku života sa ich počet výrazne znižuje. Po 45. roku života je prirodzené otehotnenie veľmi nepravdepodobné (ale deje sa).
Kvalita vajíčok má zásadný vplyv na plodnosť, ktorá sa vekom ženy výrazne mení. Zatiaľ čo muži tvoria nové spermie konštantne v priebehu života, ženy sa narodia s definitívnou zásobou vajíčok, ktorá neustále ubúda. Vajíčka zanikajú prirodzeným procesom, ktorý môže byť u niektorých žien rýchlejší, u iných pomalší. Napriek tomu, že pri narodení majú ženy jeden až dva milióny vajíčok, počas fertilného života dozrie a uvoľní sa pri ovulácii približne len štyristo vajíčok. Všetky ostatné zaniknú. Zásadná je aktuálna reálna kvantita vajíčok a reálna ovariálna rezerva. Znížená zásoba vajíčok spôsobuje v cykle umelého oplodnenia to, že v danom cykle sa chystá na ovuláciu oveľa menší počet vajíčok, ktoré sme schopní získať. Keď klesne počet vajíčok pod kritickú hodnotu, žena sa dostáva do menopauzy, dochádza k vymiznutiu menštruácie a k výraznému poklesu hormónov. Pokles vajíčok je neustály, kontinuálny a nevieme ho zásadne ovplyvniť v pozitívnom smere. Na ovariálnu zásobu môžu negatívne vplývať vonkajšie faktory, medzi ktoré patria operácie vaječníkov, endometrióza, operácia endometriózy, prípadne vonkajšie vplyvy chemoterapie a rádioterapie, ktoré môžu výrazne znížiť počet, ale aj kvalitu vajíčok. Sú ženy, ktoré majú genetickú predispozíciu na predčasnú menopauzu a ich ovariálna rezerva klesá oveľa výraznejšie a rýchlejšie.
Zdravé vajíčko obsahuje 23 chromozómov. Pokiaľ splynie so zdravou spermiou, ktorá obsahuje tiež 23 chromozómov, je predpoklad, že vznikne zdravé embryo. Bohužiaľ, u žien narastá spolu s vekom aj počet geneticky nezdravých embryí, ktoré nazývame aneuploidné. Vo veku nad 43 rokov je drvivá väčšina vajíčok práve aneuploidných. Základným problémom, prečo sa týmto ženám nedarí otehotnieť, nie je množstvo a kvalita hormónov. Deje sa to kvôli tomu, že ich kvalita vajíčok, a tým aj kvalita embryí, je už veľmi nízka. Kvalitu vajíčka nevieme individuálne otestovať a zhodnotiť. Jediným vyhodnotiteľným kritériom na posúdenie kvality vajíčka je tehotenstvo ukončené pôrodom. V dnešnej dobe však máme možnosť geneticky vyšetriť embryá. Pri cykle umelého oplodnenia niekedy odhalíme zvýšený počet geneticky zlých (aneuploidných) embryí aj u zdravých žien v mladom veku. Aj u nich sa môže vyskytovať 20 % - 30 % aneuploidných embryí. Štandardne však dochádza k nárastu nízkej kvality embryí hlavne po 40. Je to samozrejme individuálne, ale tieto štatistiky dotvárajú celkový obraz.
Ak sa pozrieme na graf, ktorý zobrazuje percento tehotenstiev po transfere čerstvého embrya, na zelenej krivke vidíme, že úspešnosť vkladov (transferov) vlastných vajíčok (oocytov) je do 30. roku života približne rovnaká a pohybuje sa medzi 40 - 50 %. Do 35. roku dochádza k pozvoľnému poklesu a po 35. roku je pokles veľmi strmý. Šanca na dosiahnutie tehotenstva pri použití vlastných vajíčok vo veku nad 40 rokov je naozaj nízka, len približne 1 %. Modrá krivka predstavuje úspešnosť transferov embryí, ktoré vznikli z vajíčok získaných od darkyne, ktorá je zdravá a v mladom veku. Vidíme, že krivka úspešných transferov takýchto embryí zásadne neklesá ani u žien, ktoré majú 40 - 45 rokov.
Riziká tehotenstva po štyridsiatke
Tehotenstvo po 40. roku života patrí medzi rizikové tehotenstvá, pretože u žien v tomto veku je vyššia pravdepodobnosť výskytu komplikácií, ako je tehotenská cukrovka, preeklampsia alebo potrat v rôznych štádiách tehotenstva. Predčasný pôrod a pôrod cisárskym rezom sú tiež častejšie ako u mladších žien.
Rodíčka po 35 rokoch má okrem toho vyššie riziko rozvoja ochorení spojených s tehotenstvom - praeklampsia, HELLP, tehotenská cukrovka s tým spojená makrozómia plodu, ale naopak aj IUGR spôsobená nedostatočnou funkciou placenty, IUFT. Aj riziká v priebehu a bezprostredne po pôrode - obzvlášť u prvorodičiek nad 35 rokov - štatisticky stúpajú - napr. pôrodné zranenia, popôrodné krvácanie.
Vyšší vek nastávajúcej maminky je spojený s vyšším rizikom komplikácií počas tehotenstva, ale aj s vyššou mierou výskytu genetických vád u bábätka. Riziko, že sa dvadsaťpäťročnej žene narodí dieťa s Downovým syndrómom je 1 ku 1350. Štyridsaťročná tehotná žena ale čelí v prípade Downovho syndrómu riziku 1 ku 100, o štyri roky neskôr dokonca 1 ku 30. To však neznamená, že mladé ženy nemajú riziko genetických chýb alebo že staršie matky „odsudzujú“ svoje deti na tieto chyby. Po 35. roku života sa tehotným ženám odporúča podstúpiť prenatálne vyšetrenia, ktoré hodnotia riziko vzniku vád plodu.
Čo sa týka hormónov, mali by sa kontrolovať hladiny LH, FSH, estradiolu, progesterónu a prolaktínu. Tehotenstvo po 40. roku života a riziko genetických ochorení u dieťaťa Ako sme už spomenuli, s pribúdajúcim vekom sú vaše vajíčkové bunky náchylnejšie na rôzne mutácie. Napríklad v prípade Downovho syndrómu je riziko takejto mutácie vyššie: 1:667 u 20-ročnej ženy, 1:107 u štyridsaťročnej ženy, 1:30 u štyridsaťpäťročnej ženy.
Riziko genetických porúch významne stúpa po 35. roku života a v 40. roku života je to asi pomer 1 : 100. Riziko nechromozomálnych, morfologických alebo štrukturálnych porúch je aj vzhľadom na rastúci vek viac-menej rovnaké. Týmito informáciami chceme upriamiť pozornosť na prevenciu. Predimplantačná genetická diagnostika nie je automaticky indikovaná každému páru, ale pre mnohých môže byť toto vyšetrenie embryí benefitom.
Za tehotenské komplikácie spojené s vyšším vekom ženy sa často označuje preeklampsia, predčasný pôrod, rovnako aj tehotenská cukrovka. Riziko tehotenskej cukrovky sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Aj v tomto prípade existuje možnosť podstúpiť skríningové vyšetrenie, ktoré toto riziko odhalí. Vďaka tomu môžete preventívne zasiahnuť a upraviť svoju hmotnosť a životný štýl ešte pred počatím, a tak výrazne znížiť riziko rozvinutia tehotenskej cukrovky.
Preeklampsia je veľmi časté ochorenie, ktoré sa priemerne vyskytuje u 8 % žien. Vo vyššom veku rastie aj výskyt tohto ochorenia. Súvisí to s vysokým tlakom, poruchou funkcie obličiek alebo niektorých orgánových systémov. Medzi 11. a 14. týždňom tehotenstva sa odporúča absolvovať ultrazvukové vyšetrenie.
Možnosti asistovanej reprodukcie a liečby
Dnešná medicína už dokáže veľa - asistovaná reprodukcia, diagnostika vrodených vád, screeningy v priebehu tehotenstva atď. V súčasnosti neexistuje žiadny liečebný postup, ktorým môžeme zvýšiť kvalitu vajíčok. Rovnako nevieme zvýšiť reálnu ovariálnu rezervu. Možnosťou, ako si zachovať plodnosť, je zamrazenie adekvátneho počtu vajíčok v mladšom veku, keď predpokladáme ich vyššiu kvalitu. Vajíčka tak zároveň chránime pred budúcimi možnými negatívnymi faktormi, ktoré môžu ich kvalitu výrazne znížiť. Napríklad v prípadoch, keď pacientku čaká chemoterapia, rádioterapia malej panvy alebo významná operačná liečba, ktorá zasiahne vaječníky.
Rozhodnutie, či podstúpiť IVF liečbu či nie, je vždy len na danom páre. Pre páry vo vyššom reprodukčnom veku však môže byť vhodnou voľbou. V Českej republike spolufinancujú zdravotné poisťovne liečbu neplodnosti ženám od 22. do 40. narodenín. IVF liečbu je však možné podstúpiť aj neskôr. Zákon totiž povoľuje vykonávať metódy asistovanej reprodukcie až do 49. narodenín. IVF liečba začína radom predbežných testov a vyšetrení, ktoré pomáhajú zistiť príčinu problému s otehotnením a na základe výsledkov stanoviť optimálnu liečbu. V prípade žien po 40. roku je zásadné testovať množstvo a kvalitu vajíčok. K tomuto účelu slúži Femme test. Ten z odobratej vzorky krvi stanoví hladinu AMH alebo Antimülleriánskeho hormónu, ktorý priamo súvisí so zásobou vajíčok. Sústredí sa tiež na TSH a prolaktín.
Ak výsledky testovania prezradia, že vajíčka sú málo kvalitné a opakovane sa nedarí, aby sa z nich vyvinulo zdravé embryo, môže byť žene odporučená liečba s využitím darovaných vajíčok. V procese umelého oplodnenia by teda bola vynechaná hormonálna stimulácia ženy s cieľom získania optimálneho počtu vajíčok k oplodneniu. Túto stimuláciu by podstupovala potenciálna darkyňa.
Prvá kazuistika sa týka 39-ročnej pacientky, ktorá má za sebou tehotenskú stratu, ku ktorej došlo v jej 25 rokoch. O tehotenstvo sa snažila 7 rokov. U jej partnera sme zistili vysoké zastúpenie spermií abnormálneho tvaru. Ovariálna rezerva pacientky bola primeraná (AMH 2,4 ug/l). Pár sa rozhodol pre liečbu neplodnosti metódou umelého oplodnenia IVF ICSI. Začala sa deväťdňová hormonálna stimulácia, počas ktorej narástlo sedem folikulov, z ktorých sme získali šesť vajíčok a všetky boli oplodňované. Na konci kultivácie po piatich až šiestich dňoch sme získali tri embryá. Dve embryá sme zamrazili a jedno embryo sme vložili do maternice čerstvým transferom. Výsledkom transferu bolo tehotenstvo.
Ako ďalší príklad si uvedieme kazuistiku 39-ročnej ženy, ktorá už mala jedno dieťa. Jej partner mal v aktuálnom období veľmi ťažkú poruchu spermiogramu - málo spermií, ktoré sa navyše aj pomalšie pohybovali. Pár bol kompletne vyšetrený a okrem mužského faktora nebola zistená žiadna zásadná príčina neplodnosti. Žena už v minulosti absolvovala dva neúspešné IVF cykly a v 39 rokoch mala ovariálnu rezervu celkom adekvátnu svojmu veku. Vstúpila do tretieho cyklu. Po stimulácii sme získali osem vajíčok, z nich sa oplodnilo šesť. Následne sa realizoval čerstvý embryo transfer, ktorý bol neúspešný. Prekvapivo, navzdory vyššiemu veku, bolo vykultivovaných niekoľko embryí, ktoré boli kryoprezervované (zamrazené). Všetky kryoprezervácie dopadli úspešne. Po neúspešnom čerstvom transfere vstúpila do štvrtého cyklu stimulácie s nízkymi dávkami hormónov. Získali sme ďalšie dva oocyty. Všetky získané embryá boli postupne transferované, no tehotenstvo sme nedosiahli. Pri piatom cykle, ktorý bol vo veku 41 rokov života pacientky, boli získané dva oocyty. Získali sme z nich dve embryá, ktoré boli transferované na štvrtý deň. Výsledkom tohto piateho IVF bolo dosiahnutie tehotenstva.
Chances Of Getting Pregnant After 40 - Fertile Minds
Mužská plodnosť a jej vplyv
Mužská plodnosť nie je často preberanou témou, či už medzi laickou verejnosťou, alebo v médiách. Dlho sme si mysleli, že sa mužská plodnosť nemení, ale opak je pravdou. Vyšší vek mužov tiež ovplyvňuje šance na počatie a má vplyv na zdravie plodu, ale aj na zdravie potomstva. Pokles plodnosti však u mužov nastáva oveľa neskôr, to znamená medzi 40. - 50. rokom života. Po 50. roku života dochádza k poklesu a zhoršeniu spermiogramu.
Je všeobecne známe, že u tehotenstiev starších žien dochádza k väčšiemu riziku Downovho syndrómu. Podobne je to aj u mužov, ale riziko v tomto prípade nie je také vysoké ako u žien. S vyšším vekom muža (po 40. - 50. roku života) rastie aj riziko niektorých tehotenských komplikácií, rovnakých, ako spôsobuje vyšší vek ženy, teda spontánny potrat, predčasný pôrod, riziko niektorých neuropsychiatrických chorôb, riziko onkohematologických ochorení u potomstva.
Prevencia a príprava na tehotenstvo
Aj keď sa tehotenstvo vo vyššom veku spája s rizikami, našou úlohou nie je vás tým vystrašiť. Podstatné je informovať o tom, no predovšetkým o možnostiach, ktoré vieme využiť na to, aby sme toto riziko možných komplikácií znížili. Príčinou tehotenských komplikácií nie je len vek, ale často aj ochorenia ako vysoký tlak, nadváha, cukrovka alebo kardiovaskulárne ochorenia.
Dobré kardiovaskulárne zdravie a dobrá kondícia výrazne znižujú riziko srdcových ochorení a riziko predčasného pôrodu. Vhodná prenatálna starostlivosť môže zahŕňať: vedenie zdravého životného štýlu pred tehotenstvom a počas neho - stravovanie bohaté na živiny, udržiavanie fyzickej aktivity, vyhýbanie sa stimulantom - nefajčenie a obmedzenie alkoholu, pravidelné preventívne prehliadky vrátane prenatálnych prehliadok, pôrod v centre, ktoré sa špecializuje na rizikové tehotenstvá, liečba základných ochorení (hypertenzia, cukrovka 2. typu alebo ochorenie štítnej žľazy).
Ako sa pripraviť na tehotenstvo vo veku 40 rokov? Odporúčania sa výrazne nelíšia od odporúčaní pre mladšie ženy. Základom je vylúčiť zo stravy alkohol, prestať fajčiť a obmedziť kofeín. Okrem toho strava bohatá na živiny - základom by mala byť zelenina, ovocie, celozrnné výrobky, zdravé tuky a mliečne výrobky. Dôležitá je aj fyzická aktivita. Telo sa počas tehotenstva veľmi mení, preto je vhodné zabezpečiť, aby bolo silné a výkonné. Stres neprispieva k otehotneniu a udržaniu tehotenstva. Preto je vhodné stres obmedziť a naučiť sa ho zvládať. Po konzultácii so svojím gynekológom či gynekologičkou je dôležité užívať vhodné doplnky stravy pred a počas tehotenstva. Užívanie kyseliny listovej je nevyhnutné, ale vhodné môžu byť aj iné doplnky stravy, napr. s omega-3 kyselinami, vitamínmi skupiny B, zinkom, horčíkom, selénom a vápnikom.
Vaše šance na otehotnenie a donosenie zdravého plodu je vhodné konzultovať s lekárom, ktorý sa venuje reprodukcii a zhodnotí, aké sú vaše možnosti a riziká. Dokedy je reálne mať očakávania na úspešné tehotenstvo s vlastnými vajíčkami a kedy je čas hľadať iné možnosti, napríklad IVF cyklus s darovanými vajíčkami? Vieme, že ani moderné metódy asistovanej reprodukcie nevedia kompenzovať stratu plodnosti závislú od veku. Pravdepodobne potrvá ešte niekoľko dekád, kým vám budeme opakovať túto vetu: Miera úspešnosti cyklov IVF so zvyšujúcim vekom klesá. To znamená, ak máte problém otehotnieť alebo dokonca odporúčanie od lekára ísť do IVF, nečakajte ďalšie 2, 3, 4 roky. Vo vyššom veku môže byť liečba neplodnosti ešte komplikovanejšia.
Prirodzený pokles plodnosti síce nemožno zvrátiť, no cielená výživa dokáže výrazne zvýšiť šancu na úspešné počatie. EPA (kyselina eikozapentaenová) a DHA (kyselina dokosahexaenová) sú esenciálne tuky zo skupiny omega-3, ktoré si telo nedokáže vytvoriť samo. Nachádzajú sa najmä v mastných morských rybách (napr. losos, sardinky, makrela, tuniak), rybom oleji alebo mikroriasach. Význam pre ženskú plodnosť - EPA a DHA podporujú hormonálnu rovnováhu, tlmia zápalové procesy, zlepšujú prekrvenie a kvalitu sliznice maternice. Ovplyvňujú tiež tvorbu prostaglandínov - hormónov dôležitých pre uhniezdenie oplodneného vajíčka a udržanie tehotenstva. Vitamín D je vitamín rozpustný v tukoch a zároveň hormón, nevyhnutný pre zdravie kostí, imunitu a správne fungovanie mnohých orgánov. Telo si ho vytvára najmä pôsobením slnečného žiarenia na pokožku, v menšej miere sa nachádza aj v potravinách ako tučné ryby (losos, makrela, sardinky), rybí olej, vaječný žĺtok a obohatené mliečne výrobky. U žien po 40. význam pre ženskú plodnosť - vitamín D ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu, vývoj folikulov, funkciu vaječníkov a pripravenosť maternice na uhniezdenie embrya. Prevencia komplikácií v tehotenstve - nízke hladiny vitamínu D sa dávajú do súvisu s vyšším rizikom preeklampsie, gestačného diabetu a nízkej pôrodnej hmotnosti. Koenzým Q10 je látka, ktorá sa prirodzene nachádza vo všetkých bunkách ľudského tela. Význam pre ženskú plodnosť - hladina koenzýmu Q10 v tele s vekom klesá, čo vedie k zhoršenej kvalite vajíčok a oslabenej funkcii mitochondrií. Podpora priebehu asistovanej reprodukcie - výskumy naznačujú, že pravidelné užívanie koenzýmu Q10 môže zmierniť negatívny vplyv starnutia na plodnosť ženy po 40 a zlepšiť výsledky IVF. Myo-inozitol je látka prirodzene prítomná v ľudskom tele. Ide o cukorný alkohol, dôležitý pre správne fungovanie buniek. Podieľa sa najmä na komunikácii medzi bunkami, čím zohráva dôležitú úlohu v hormonálnej rovnováhe a metabolizme, najmä v súvislosti s inzulínom. Podpora plodnosti a ovulácie - myo-inositol podporuje dozrievanie vajíčok, zlepšuje ich kvalitu a zvyšuje úspešnosť oplodnenia. Prevencia komplikácií v tehotenstve - vedecké zistenia naznačujú, že suplementácia myo-inositolom môže znížiť riziko gestačného diabetu a podporiť zdravý vývoj embrya. Vzhľadom na významnú úlohu myo-inozitolu v plodnosti a zdravom priebehu tehotenstva po 35. roku života túto kľúčovú zložku nájdete aj v našom doplnku výživy Proceive® Max Women.
Z výskumných dát vyplýva, že kombinácia viacerých mikroživín súčasne má silnejší účinok než užívanie jednotlivých látok samostatne. Dôvodom je tzv. synergia - jav, kedy viaceré zložky spolupracujú a navzájom sa v účinkoch dopĺňajú. Napríklad niektoré mikroživiny chránia bunky pred oxidačným stresom, iné podporujú hormonálnu rovnováhu, dozrievanie vajíčok či správnu funkciu sliznice maternice. Ako dlho užívať doplnky na podporu plodnosti? Vývoj vajíčka od počiatočného štádia až po ovuláciu trvá približne 90 dní. Preto sa odporúča začať s užívaním doplnkov minimálne 3 mesiace pred plánovaným počatím, aby sa podporil celý proces rastu a dozrievania folikulov a maximalizovala šanca na zdravé tehotenstvo.
tags: #tehotenstvo #po #styridsiatke #moznost #oplodnenia