Lebka novorodenca je príznačná svojou elasticitou a povoľnosťou, ktorú zabezpečujú práve fontanely. Fontanela, známa aj pod pomenovaním „lupienok“, predstavuje väzivové spojenie medzi jednotlivými, ešte nezrastenými lebečnými kosťami. Neúplné zrastenie lebečných kostí je práve dôvodom, prečo sa toľko upozorňuje na opatrné zaobchádzanie s bábätkami. Fontanely sú totiž miestami na hlave dieťaťa, ktoré sú chránené len pevným kožným krytom. Fontanely je možné nahmatať, avšak ich stláčanie sa rozhodne neodporúča. Z tohto dôvodu je podstatné dávať pozor na to, ako s bábätkom zaobchádza mladší člen rodiny, ktorý ešte nemá predstavu o tom, aká miera jemnosti je požadovaná pri manipulovaní s bábätkom.
Spomínaná elasticita fontanel má veľkú výhodu už pri samotnom pôrode, vtedy sa hlavička vďaka týmto mäkkým väzivám dokáže prispôsobiť rozmerom pôrodných ciest, cez ktoré sa následne dostane na svet oveľa jednoduchšie. Tento aspekt zľahčuje situáciu nielen rodiacemu sa bábätku, ale aj ubolenej rodičke. Po narodení ostávajú nejaký čas fontanely v pôvodnom stave, pričom tento faktor prispieva k správnemu vývoju dieťaťa, a to najmä z pohľadu rastu mozgu. Tento orgán totiž potrebuje dostatok miesta na vývin, ktorý mu je dopriaty práve vďaka nespevneným častiam lebky novorodenca. Fontanely majú aj ďalšie podstatné funkcie. Tie sa týkajú kontroly vývoja mozgu bábätiek, pričom napomáhajú aj pri diagnostike zdravotných problémov vzniknutých v organizme dieťaťa. Najmä veľká fontanela má z hľadiska kontroly mozgu prostredníctvom ultrazvuku veľmi „strategicky“ výhodnú polohu, čo výrazným spôsobom prispieva k zjednodušeniu práce lekárov.
Veľká a malá fontanela
Lebka novorodenca disponuje celkovo šiestimi fontanelami. Zatiaľ čo štyri najdrobnejšie nie je z dôvodu ich veľkosti možné len tak nahmatať, pričom problém s týmto úkonom majú aj samotní lekári, lokalizácia ďalších dvoch je omnoho jednoduchšia. Oveľa výraznejšia je veľká fontanela, ktorá je príznačná kosoštvorcovým tvarom s rozmerom dvakrát dva centimetre, pričom z hľadiska polohy je ju možné nahmatať pár centimetrov nad čelom dieťatka, a to medzi čelnou kosťou a dvomi temennými. Je to mäkké miesto, na ktorom si rodič môže poľahky všimnúť, ako veľká fontanela pulzuje. Netreba sa obávať, pretože ide o veľmi prirodzený jav.
Malú fontanelu, ktorá je menšia a má trojuholníkovitý tvar, je ťažšie nahmatať. Navyše sa uzatvára skôr než veľká - už vo veku 2-3 mesiacov. Veľká a malá fontanela sú dve zo šiestich fontanel novorodenca, ale obyčajne vieme vyhmatať len spomínané dve.

Kedy sa zrastie fontanela?
K zrasteniu, resp. uzatvoreniu fontanel dochádza v rôznych obdobiach. Zatiaľ čo veľká fontanela sa uzatvára až po dosiahnutí prvého roka života dieťaťa, a to približne v 13. mesiaci, u malej fontanely tento proces prebehne skôr, konkrétne pol roka po narodení dieťatka. Všeobecne platí, že veľká fontanela sa uzatvára okolo 18. mesiaca a k tomu treba povedať, že k norme patrí aj veľké plus aj mínus. Samotná odchýlka v jej veľkosti alebo časová nepravidelnosť v jej uzatváraní nemusí mať totiž žiadny diagnostický význam. Vždy treba sledovať súčasne tvar lebky, jej veľkosť, rozostup lebečných švov a celkový neuropsychický vývin dieťaťa.
Zatiaľ čo štyri najdrobnejšie fontanely nie je možné len tak nahmatať, lokalizácia ďalších dvoch je omnoho jednoduchšia. Oveľa výraznejšia je veľká fontanela, ktorá je príznačná kosoštvorcovým tvarom s rozmerom dvakrát dva centimetre, pričom z hľadiska polohy je ju možné nahmatať pár centimetrov nad čelom dieťatka. Malá fontanela má trojuholníkovitý tvar a je umiestnená v záhlaví. Zvyčajne mizne do 3. mesiacov.
Poruchy fontanely a varovné signály
Samozrejme, existujú aj prípady, keď zrastenie spojivových väzív lebky dieťatka neprebehne ideálnym spôsobom, a vtedy možno hovoriť o istých poruchách fontanel. Do tejto kategórie vývojových porúch sa zaraďuje predčasne zrastená fontanela, odborne známa ako kraniosynostóza, ktorej následky sa u niektorých detí nesú v znamení deformácií tvaru hlávky. Skôr zrastená fontanela môže viesť aj k vývinovým poruchám. Spôsobené je to tlakom na mozog, ktorý vzniká v dôsledku skorého uzavretia lebečných švov. Dochádzať môže i k opačnému prípadu, a to k neskorému zrasteniu fontanel, čo svedčí o zrýchlenom raste lebky. Veľká fontanela je v tomto prípade vydutá a vzhľadom na vek dieťaťa neprimerane otvorená.
Povinnosťou každého rodiča i pediatra je pozorne sledovať každú zmenu v správaní či fyzickom stave dieťatka, ktoré by mohlo naznačovať, že organizmus bábätka bojuje s nejakým zdravotným problémom. Za normálnych okolností veľká fontanela splýva so zvyškom hlavičky, a teda nie je možné neskúseným okom spozorovať rozdiel medzi pevnou lebečnou kosťou dieťatka a fontanelou. Ak v tele dieťaťa dochádza k negatívnym zmenám, viditeľne sa to odzrkadlí na vzhľade veľkej fontanely. Fontanela dokáže totiž signalizovať výskyt dehydratácie v podobe miernej priehlbiny na hlave. Potrebné je, samozrejme, priblížiť, ako vyzerá takáto vpadnutá fontanela. Mnohým môže prepadnutá fontanela pripomínať malý lavór.
Naopak, napríklad pri niektorých stavoch, napríklad kraniosynostóze dochádza k predčasnému splynutiu lebečných kostí a teda aj predčasnému uzavretiu fontanely, čo obmedzuje rast mozgu a vplýva na tvar hlavičky. Kraniosynostóza je pojem, ktorý sme spomenuli už v predchádzajúcom článku. Pri kraniosynostóze ide o predčasný zrast švov na lebke, a to buď jedného, alebo i viacerých naraz. Ak je včasný záchyt, zhruba do 3 mesiacov, výkon sa robí endoskopicky a zrastený šev sa uvoľní. Druhou, už väčšou operáciou je úplná remodelácia lebky, keď sa hlavička otvorí a na viacerých miestach sa švy uvoľnia.
Vpadnutá fontanela
Ak bolo dieťatko príliš dlho v teplom prostredí, nemalo dostatočný prísun tekutín, prežívalo horúčky, trpelo nevoľnosťou či hnačkami, pričom jeho plač je suchý, t. j. bez sĺz, je potrebné kontrolovať akékoľvek fyzické zmeny na veľkej fontanele. Vpadnutá fontanela býva sprievodným príznakom dehydratácie, ale samotná mierne vklesnutá fontanela u normálne vyzerajúceho aktívneho dieťatka neznamená nič. Ak však bolo dieťatko dlho v teple, malo znížený príjem tekutín, horúčku, vracalo alebo má hnačku, treba si fontanelu viac všímať. Pri dehydratácii sa objavuje aj znížená tvorba moču, suchosť úst či plač bez slzičiek, spavosť alebo naopak dráždivosť. Dehydratácia je nebezpečná a vyžaduje lekársku pomoc.
Vypuklá fontanela
Na druhej strane tohto typu poruchového spektra sa nachádza vypuklosť fontanely, ktorá signalizuje výskyt nadmerného množstva mozgomiešneho moku v hlavičke dieťaťa, čo môže znamenať prítomnosť vážneho problému, akým je opuch mozgu, krvácanie do mozgu či zápal mozgových blán, tiež známy ako meningitída. Vypuklosť tejto časti detskej lebky nemusí nutne znamenať, že ide o niektorú z vyššie uvedených chorôb. K vyklenutiu veľkej fontanely totiž môže dochádzať aj následkom infekcie či bežnej horúčky. Vyššie sme si tiež uviedli, že veľká fontanela môže pôsobiť vypuklo aj počas väčšej fyzickej námahy, a to napríklad v priebehu plaču, zvracania či vykonávania veľkej potreby.
Vypuklá fontanela môže byť problémom vtedy, ak „neklesne“ ani po plači a je vypuklá aj vtedy, keď je bábätko spokojné a odpočíva. Vypuklá fontanela môže znamenať, že v mozgu sa hromadí tekutina alebo došlo k opuchu mozgu. Ak je vypuklá veľká fontanela sprevádzaná nadmerným pulzovaním v tejto časti detskej lebky, je potrebné ihneď vyhľadať lekársku pomoc, pretože môže ísť o spomínanú meningitídu. Ak je fontanela abnormálne veľká alebo sa neuzatvára v očakávanom časovom rozsahu, môže byť príznakom rôznych zdravotných problémov.

Zrastenie fontanely u bábätka - skúsenosti
Mnohé diskutujúce matky k téme zrastenia fontanel u bábätiek poznamenali, že ak ešte u dieťatka neprebehol zrast lebečných švov v 17. mesiaci života, nič sa nedeje. Vyzdvihli, že v prípade akýchkoľvek problémov by určite lekár pristúpil k aktívnemu riešeniu zaostalého rastu. Zdôraznili, že niekedy dochádza k zrastu až po dovŕšení druhého roku života, pričom väčší problém je, ak dieťaťu zrastú lebečné kosti príliš skoro. Viaceré sa podelili o vlastné skúsenosti, na základe ktorých ich potomkom lekári predpísali liek Vigantol podporujúci spevnenie kostí a zvýšenie hladiny vápnika v tele.
Pri kraniosynostóze ide o predčasný zrast švov na lebke, a to buď jedného, alebo i viacerých naraz. Výskyt kraniosynostóz je približne 1 : 2000-2500 pôrodov. Počas mojej praxe fyzioterapeutky som sa ani nie tak dávno stretla s prípadom dvojičiek, kde mali túto diagnózu obe bábätká, avšak v rôznych stupňoch. Kraniálna ortéza (helmička) sa dieťatku môže, ale nemusí nasadiť.
Široké balenie pri liečbe dysplázie bedra
Čo vôbec fontanely sú?
Fontanela je mäkké miesto na hlavičke novorodenca. Týchto mäkkých miest je hneď niekoľko a hoci sú úplne normálne, rodičov môžu vystrašiť. Mäkké miesta na hlavičke novorodencov, ktoré sa nazývajú fontanely, sú miesta pokryté membránou tam, kde sa hlavné kosti lebky ešte nezrástli. Fontanela je na dotyk mäkká, vďaka čomu sa hlavička bábätka prispôsobí pôrodným cestám a zároveň poskytuje lebke priestor na rozširovanie a rast mozgu, ktorý je počas prvého roka intenzívny.
Napriek tomu, že v tomto mieste nie je mozog chránený kosťou, fontanelu tvorí hrubá vrstva väziva prekrytá kožou, preto sa tohto mäkkého miesta môžeme bez obáv dotýkať. Fontanela však nie je kosť, preto nemôžeme napríklad nechať iné deti skúšať ako veľmi sa dá stlačiť (dospelému snáď taký nápad ani nenapadne). Ani každodenný kontakt, ako napríklad umývanie hlavičky a vláskov, česanie detským hrebeňom/kefou či obliekanie čiapočky bábätku a jeho fontanele neuškodí.
Čo je to zležaná hlavička?
Pokým nedôjde k zrasteniu fontanel, je potrebné dbať aj na možné deformácie hlavičky, ktoré nechtiac môžeme spôsobiť nesprávnym (najčastejšie žiadnym) polohovaním bábätka. Nemali by sme nechávať dieťatko stále ležať v jednej polohe (najčastejšie na chrbátiku), aby jednostranný tlak na hlavičku nespôsobil jej oploštenie, známe ako zležaná hlavička. Najčastejšie je oploštený zátylok pri neustálom ležaní na chrbte - nielen v postieľke, ale aj v autosedačke či detskom lehátku. Nesmieme zabúdať, že najmenšie bábätká sa samy ešte nedokážu otočiť.
Ak v obave zo syndrómu náhleho úmrtia dojčiat dieťatko polohujeme v spánku iba na chrbátik, je potrebné polohovať ho nabok aspoň keď nespinká a strany striedať. Môžeme bábätku podložiť za chrbátik penový klin alebo zakrútenú prikrývku, aby sa drobček neskotúľal späť na chrbátik. Nezabúdajme na polohu na brušku, taktiež len keď je dieťatko bdelé.

Najčastejšie otázky - FAQ
Čo je to fontanela?
Fontanela je väzivové spojenie na hlave novorodenca v miestach, kde sa stýkajú kosti tvoriace lebku. Je to mäkké miesto, ktoré umožňuje hlavičke prispôsobiť sa pôrodným cestám a rastúcemu mozgu.
Koľko fontaniel má novorodenec?
Novorodenec má šesť fontaniel, pričom najvýraznejšie a najľahšie nahmatateľné sú veľká a malá fontanela.
Kedy sa zatvára veľká fontanela?
Veľká fontanela sa zvyčajne uzatvára medzi 13. až 24. mesiacom života dieťaťa.
Kedy sa zatvára malá fontanela?
Malá fontanela sa uzatvára skôr, zvyčajne do 2-3 mesiacov života dieťaťa.
Čo znamená vpadnutá fontanela?
Vpadnutá fontanela môže signalizovať dehydratáciu dieťaťa. Je dôležité sledovať aj ďalšie príznaky ako sucho v ústach, plač bez sĺz, spavosť alebo dráždivosť.
Čo znamená vypuklá fontanela?
Vypuklá fontanela môže naznačovať zvýšený vnútrolebečný tlak, napríklad pri opuchu mozgu, krvácaní do mozgu alebo zápale mozgových blán. Môže sa však objaviť aj pri horúčke alebo silnom plači.
Je pulzovanie fontanely nebezpečné?
Nie, pulzovanie fontanely je normálny jav, ktorý je spôsobený cirkuláciou krvi v hlavičke.
Kedy navštíviť lekára kvôli fontanele?
Lekára je potrebné vyhľadať, ak je fontanela neustále vypuklá bez zjavnej príčiny, ak sa objavia iné vážne príznaky ako zvracanie, kŕče, apatia, alebo ak máte akékoľvek pochybnosti o zdravotnom stave dieťaťa.