Existujú chvíle, ktoré navždy ostanú v detskom srdiečku. Medzi tie výnimočné patria i chvíľky, keď sa s deťmi ocko hrá. Deti sa tešia, keď sa ocko vráti z práce a sadne si k nim, aby sa spolu hrali. Veď nikto sa nevie hrať, tak ako ocko.
Rola matky v živote dieťaťa
Mamičky na materskej dovolenke majú dostatok času na svoje ratolesti. Deti sú centrom ich záujmu a preto svoj čas rozmieňajú na „drobné“, aby stihli všetko, čo je potrebné urobiť. Úloha žienky domácej, mamičky i manželky patrí k povinnostiam každej mami. Mamička je tá, ktorá vie prať, variť, žehliť, pofúkať detské kolienko, zaspievať uspávanku i vyriešiť príklady z matematiky. Mamička je umelec, pretože si vie zariadiť čas. A to je skutočné umenie.
Deti sú však s mamou stále. A preto sa mamina autorita udržiava ťažšie.
Nenahraditeľná rola otca
Ockovia, tí sú žiadaní. Na príchod ocka sa tešia všetci - mama i deti, pretože ockov príchod domov je znamením, že otecko je len ich. Tak ako deti bežia v ústrety ockovi, keď sa vráti z práce, tak mamám neraz spadne kameň zo srdca: „Ako dobre, že si už doma.“
Ockovia by sa mali domov tešiť. I keď povinností je stále neúrekom, práca nepočká a telefonáty je nutné vybaviť, ocko je ocko. Ocka nenahradí nik. Niekedy je možno neodkladný odchod späť do práce a ocko musí utekať, ale deti i tak kričia: „Ocko, ocko, kedy sa budeme hrať“?
A ocko sa posnaží, lebo ockovia sa hrajú ináč ako mamy. O tom by vedeli deti rozprávať, najmä chlapci. No povedzte sami, vedia mamy stavať mosty, formulu či dinosaurov? To vedia iba ockovia. Ockovia sú v tomto jedineční. A deti sa chcú od ocka učiť, pretože chcú byť ako on. „Hurá, hurá, ideme sa hrať“, kričia deti a detská izba sa zrazu ozýva detským smiechom. Ožívajú zvieratká, autá na cestách i skladačky pod detskými prstíkmi. “Mami, mami, poď sa pozrieť, poď...“ a detské rúčky ťahajú mamičku do detskej izby. Paráda, to je super. Juuu, tešia sa deti. V tej chvíli im patrí celý svet. Lebo svetom detí je otec a mama - na planéte šťastia zvanej Zem.
Na výplatnej páske síce nebude odmena za čas strávený v detskej izbe, ale bonus v detskom srdiečku ostane navždy.
Vývin dieťaťa od narodenia
Celé mesiace ste snívali o tom, aké to bude si priniesť domov svoj malý zázrak. Nie je žiadnym tajomstvom, že prvé dni a týždne v živote novorodeniatka sú považované za veľmi citlivé a kľúčové jeho ďalší psychomotorický vývoj. Všetko začína reflexmi, ktoré sú prirodzenou súčasťou novorodeneckého obdobia. Dieťatko sa rodí s množstvom nepodmienených reflexov (dokáže dýchať, prehĺtať, žmurkať, kašlať, atď.), ktoré odrážajú stav a činnosť jeho nervovej sústavy.
Okrem týchto reflexov sú pre novorodenecké obdobie charakteristické aj ďalšie rovnako dôležité reflexy, ktoré sa vyskytujú iba v tomto období a spravidla postupne vymiznú do 6. mesiacov. V prvých týždňoch po narodení sa psychomotorický vývin dieťaťa opiera najmä o základné reflexy. Hľadací reflex - tento reflex umožňuje, aby sa stimulujúci predmet (napr. dotyk na líčko) podnietil k otočeniu hlavičky a hľadaniu zdroja stimulácie. Tieto reflexy postupne miznú v prvých mesiacoch života a sú nahradené tzv. riadenými pohybmi. Ak niektoré z reflexov chýbajú alebo v určitej vývojové fáze stále pretrvávajú, môže to byť signál o poruche v prebiehajúcom vývoji.
Rozvoj zmyslov u novorodenca
Mnoho rodičov má pri narodení dieťatka veľa otázok. Jedna z nich sa týka aj jeho zmyslov. Vidí nás? Počuje nás? Pokiaľ je narodené dieťatko zdravé, odpoveď je jednoduchá - áno. Už v siedmom mesiaci tehotenstva sa v maternici rozvíjajú všetky zmysly dieťaťa. Nie sú rozvinuté na maximum, ale hneď od narodenia je dieťatko pripravené učiť sa žiť v novom svete a spoznávať ho práve svojimi zmyslami.
- HMAT - je úplne prvý, ktorý sa vyvinie a s týmto zmyslom narábajú už v maternici - kopú, dotýkajú sa seba/mamy, hýbu sa. Deti, ktorým sa v rannom detstve dotykov dostáva menej sú v dospelosti náchylnejšie na emocionálne problémy. Hmat u dieťatka môžete stimulovať striedaním rôznych povrchov a materiálov, hladkajte ho napr. jemnou kožušinkou.
- ZRAK - vedeli ste, že novorodenec nevidí farebne? Všetky farby a predmety na väčšiu vzdialenosť vidí až okolo 4.-6. mesiaca.
- SLUCH - sluch je už v maternici dobre vyvinutý. Novorodenec počuje zvuky z okolia matky a aj zvuky z okolia, ktoré prechádzajú cez plodovú vodu.
- ČUCH - vedeli ste, že novorodenec má v istom smere čuch lepší ako dospelý človek? Bábätko zbožňuje vôňu vlastnej mamy a materského mlieka a prvých 6 mesiacov života sa na túto vôňu spolieha.
- CHUŤ - prvé chuťové bunky u detí vznikajú už v 8. týždni po počatí, a pretože sú s mamou v úzkom spojení, vytvárajú si vzťah aj k chutiam jedál, ktoré jedia mamičky. Novorodenec rozoznáva sladkú, kyslú a horkú chuť. Dáva prednosť sladkej chuti a presne tak (sladko) chutí aj materské mlieko, ktoré je plné sacharidov a tie v jeho organizme spúšťajú produkciu endorfínov - hormónov šťastia. Slanú chuť začnú deti rozoznávať až vo 4. mesiaci.
Svetová zdravotnícka organizácia WHO odporúča výlučne dojčenie prvých 6. mesiacov. Obdobie medzi 6.-12 mesiacom je tzv. biologickým oknom na rozvíjanie chuťových pohárikov. Deti sú v tomto období oveľa vnímavejšie a otvorenejšie k prijímaniu nových chutí a štruktúr jedla. Skúste svojmu bábätku cibriť zmysly hravo a nenútene. Zistíte, že už ste na veľa vôní, pocitov a chutí dávno zabudli a bude príjemné si ich pripomenúť. Cibrite svojmu dieťatku zmysly hravo a nenútene a sledujte pri tom jeho náladu.
Signály a vývinové míľniky
Novorodeniatko je osobnosť, ktorá hneď po narodení vysiela určité signály. Dáva nimi najavo, čo sa mu páči, čo naopak nie, oznamuje, či je hladné, unavené, pocikané, proste prejavuje emócie. Ich správne interpretovanie je pre mnohých rodičov prvou rodičovskou výzvou.
Predtým než sa stanete úplným expertom na dekódovanie tohto univerzálneho jazyka všetkých detí, odporúča Mgr. Iveta Sedláčková, hlavná sestra na neonatologickom oddelení v Penta Hospitals, vyskúšať tzv. vylučovaciu metódu.
Poloha na brušku je pre novorodenca absolútne kľúčová. Pomáha posilňovať svaly krku, chrbta a ramien, ktoré sú nevyhnutné pre následný zdravý vývin riadeného pohybu. Pokiaľ dieťatko nemá rado polohu na brušku, nepanikárte. Privykajte ho pomaly a postupne predlžujte čas, aby si na polohu zvyklo. Tiež to nebolo jednoduché, však? Pravidelným opakovaním ste si na novú zaťaž zvykli a odmenou vám bola radosť z pohybu.
Vývinové míľniky, na ktoré si všímať pozornosť:
- Nereaguje na hlasné zvuky: Novorodenec by mal pri hlasných zvukoch reagovať trhnutím, pohybom alebo mrknutím.
- Malá pohybová aktivita: Novorodenec by mal pohybovať rukami a nohami.
- Chýbajúci očný kontakt: Ak dieťa nezačne udržiavať očný kontakt okolo 6. týždňa, môže to byť signál.
- Neobvyklý alebo veľmi slabý plač: Plač novorodenca by mal byť silný a jasný.
- Nedvíha hlavičku v polohe na brušku: Deti sú už okolo 1. mesiaca schopné dvíhať hlavičku v polohe na brušku. Ak to dieťatko nedokáže ani v 3. mesiaci, je to dôvod na konzultáciu.
- Neotáča sa za zvukmi alebo hlasmi: Ak dieťa nereaguje na známe zvuky alebo hlasy (napr. meno), je to varovný signál.
- Neusmieva sa ani neprejavuje sociálnu interakciu: Deti by mali okolo 6. týždňa reagovať na úsmev rodiča úsmevom. Ak tak nerobia do 3. mesiaca, je potrebné to sledovať.
- Neschopnosť sledovať predmet očami: Ak dieťa do 3. mesiaca nedokáže sledovať pohybujúci sa predmet očami.
- Neotáča hlavu za zvukmi alebo pohybmi: Dieťa by malo byť schopné otočiť hlavičku za zvukom alebo pohybom.
- Pretrvávajúce novorodenecké reflexy: Reflexy ako Moro reflex (trhnutie rukami pri náhlom pohybe) by mali postupne miznúť okolo 4. mesiaca.
- Nedrží hračky alebo nezvláda uchopenie: Okolo 4. mesiaca by dieťa malo byť schopné uchopiť predmety.
- Neotáča sa z bruška na chrbát alebo naopak: Do 5.- 6. mesiaca by dieťa malo začať zvládať otáčanie z jednej strany na druhú.
Ak ste na svojom dieťatku spozorovali niektorý zo signálov, je dôležité konzultovať situáciu s odborníkom, napr. pediatrom alebo neurológom.
Prvé týždne života dieťatka sú plné malých, no mimoriadne dôležitých krokov. Vaša podpora a pozornosť mu pomôžu položiť pevne základy pre zdravý psychomotorický vývin.
Psychomotorický vývoj dieťaťa - David Bartalos podcast 1 s fyzioterapeutom Róbertom Baumannom
Vplyv dotyku a komunikácie
Vzťah medzi matkou a dieťaťom sa začína omnoho skôr, ako si myslíme. Už počas tehotenstva sa vytvára silné puto, ktoré je ovplyvnené nielen hormonálnymi zmenami, ale aj dotykom, komunikáciou a výživou. Tento vzťah je kľúčový pre zdravý vývoj dieťaťa, a preto je dôležité venovať mu pozornosť a podporovať ho.
Dôležitosť dotyku počas tehotenstva
Dotyk je jedným z prvých zmyslov, ktoré sa u dieťaťa vyvíjajú. Už v treťom trimestri tehotenstva je koža dieťaťa oveľa senzitívnejšia a bábätká sa viac dotýkajú samy seba. Štúdia z Dundee univerzity v UK v roku 2017 ukázala, že deti najsilnejšie reagovali na dotyk matky. Zvláštnosťou bolo, že deti silnejšie reagovali na dotyk cudzích ľudí než na dotyk svojho otca. Iná štúdia (publikovaná v PLOS ONE v roku 2015) ukázala, že bábätká preferovali matkin dotyk viac ako jej hlas.
Dotyk matke pomáha nielen s dieťatkom komunikovať, ale sa vlastne „napojiť na bábätko“. Čím je dieťatko v brušku bližšie k termínu pôrodu, tým sú jeho zmysly vyvinutejšie. Pohyb dieťatka je druh komunikácie, ktorý možno najľahšie merať. Dotyky sú pre nenarodené dieťa veľmi dôležité, svedčí o tom mnoho pozorovaní zameraných na hmatovú citlivosť. Prepája sa cit dotyku, pocit z neho a emocionálne naladenie. Mama tým, že sa vedome dotýka dieťatka, vizualizuje si ho. Ono odpovedá na jej podnety… To všetko pôsobí na vyplavovanie hormónov šťastia, ktoré prúdia celým telom.
Napojenie sa na dieťatko znamená hlavne vedieť reagovať na jeho potreby. Najväčšie uvedomenie okrem dvoch čiarok na tehotenskom teste prichádza okolo 18. až 21. týždňa. Žena pociťuje prvé pohyby dieťatka, inštinktívne si začína hladkať brucho. V priebehu života v maternici má dieťa bohatý pohybový repertoár - pohybuje hlavičkou, rúčkami sa dotýka tváre, otvára pusu, zíva a prehĺta plodovú vodu. Robí kotrmelce, hrá sa s pupočnou šnúrou, cucá si palec.
Haptonómia ako umenie dotyku
V Dieťati č. 12/2020 - 1/2021 sa s pôrodnou asistentkou Bc. Jankou Krpalovou Mračkovou zhovárali najmä o haptonómii ako o umení dotyku. Ako súvisí haptonómia s prípravou na pôrod? Dieťatko už ku koncu tehotenstva trénuje určité pohyby, ktoré ho pri pôrode posúvajú ďalej. Je to najmä vďaka dvom reflexom: reflexná chôdza, ktorá funguje ako odtláčanie - sťahy maternice dieťa na nožičke pošteklia v hornej časti maternice, takže sa pohne dopredu. V rámci prípravy na pôrod sa snažím tehotné ženy naučiť, aby namiesto snahy dostať dieťatko von z tela mu uvoľnením otvárali cestu a sprevádzali ho. Aj napriek bolesti. Skutočnosť, že sa mysľou zameriavame na dieťatko a nie na seba, má vplyv nielen na svalový tonus, ale aj na hormonálnu sekréciu prírodných endorfínov. Žena môže rodiť niekoľkokrát behom života. Avšak dieťatko sa narodí iba raz.
Ak pochopíme, že dieťa je účastníkom pôrodu, plne si ho uvedomuje a prežíva svojím spôsobom, pochopíme, prečo je upokojujúci kontakt s rodičmi dôležitý. Ako som už spomínala na stretnutí rodičom ukážem, ako si jemne nahmatať polohu dieťatka. Ako s ním komunikovať a hrať sa. Otecko obvykle sedí opierajúc sa o stenu s doširoka roztiahnutými nohami. Mamička sedí chrbtom pri ňom. Obaja pokladajú ruky na nahé bruško a sústredia sa na dieťatko. Dieťatko najskôr v tichosti načúva, a to najmä ak položí na brucho ruky otecko. Čaká, čo sa s ním bude diať, vie, že je v centre pozornosti. Po chvíľke sa ohlási. Jemný tlak ruky, ktorá ho hladká, ho motivuje, aby sa privinulo smerom k brušnej stene. Pritúli sa k nej, aby sa mu dostalo čo najviac náklonnosti. Ku koncu tehotenstva prikladá otecko ucho k brušku, môže začuť tlkot srdiečka. Prípadne použijeme stetoskop (tzv. pôrodnícke ucho).
Ak sa niekoho dotýkame s plným vedomím, s láskavým vnútorným nastavením, je to prospešné nielen pre človeka, ktorého sa dotýkame, ale aj pre nás. Fyzicky vyvoláme v niekom reakciu, pôsobíme na neho a zároveň pôsobíme na seba. Ak si zoberieme slovo dotyk, samo o sebe znamená, že sa fyzicky dotýkame - využívame hmat. Ak sa nás niečo „dotkne“, je to na emocionálnej úrovni, dotkne sa to srdca. Naša pokožka je naším najväčším zmyslovým orgánom. Jej stimuláciou aktivujeme mozog a nervovú sústavu. Samotná skutočnosť, že nenarodené dieťatko prejavuje schopnosti reagovať na okolie pocitmi, svedčí o tom, že má základné predpoklady na učenie sa. Za začiatok vedomia sa považuje podľa štúdií 28. týždeň veku dieťatka. Nervové dráhy v mozgu sú už vyvinuté ako u novorodenca, správy sa prenášajú prostredníctvom mozgu a z mozgu zase do iných častí tela. Približne v rovnakom čase dozrieva aj mozgová kôra natoľko, že môže vzniknúť vedomie.
Masáže dojčiat ako pokračovanie komunikácie
To, čo sa deje po narodení, je zdokonaľovaním toho, čo sa dialo v matkinom brušku. Môžem povedať, že je od toho závislé. Dieťatko je po narodení schopné odpovedať mamičke na jej objatie, hladkanie, pohľad. Pozná ju dávno pred narodením. Výskumom z pohľadu prínosov dotykov a masáží sa intenzívne venuje Touch Research Institute v Miami. Zistilo sa, že masáž dojčiat má blahodarné účinky. Od spomínaného vyzrievania nervovej sústavy po uvoľnenie telíčka, stimuláciu trávenia, obehovej sústavy, vstrebávania živín, až po posilnenie imunitného systému. Pôsobením oxytocínu, ktorý sa vylučuje pri láskyplnom dotyku, môžeme znížiť stres. Dotykmi sa zlepšuje spánok bábätiek. Endorfíny vylučované pri masáži dokážu podstatne viac ako len blokovať bolesť.
Hormonálne zmeny počas masáže bábätka uvoľňujú aj telo mamičky, dávajú tak priestor na regeneráciu po pôrode a pomáhajú bojovať proti úzkosti po pôrode. Schopnosť pomôcť dieťatku pri bolestiach bruška, ďasien pri prerezávaní zúbkov… alebo jednoducho napomôcť jeho zdravému vývinu výrazne podporuje rodičovské kompetencie a sebavedomie. Je to nádherný pocit, keď rodičia vidia, že sa dieťatku ich masáž páči. Fyzický kontakt je pre dieťa ako jedlo, je nevyhnutný pre život.
Výživa a zdravie plodu
Okrem dotyku je pre zdravý vývoj dieťaťa kľúčová aj výživa matky. Strava tehotnej ženy by mala byť vyvážená a bohatá na všetky potrebné živiny.
Dôležitosť železa a prevencia anémie
Stretnú sa dve nastávajúce mamičky - čakateľky - v čakárni u svojho gynekológa. Jedna sa posťažuje druhej: "Stále mám málo železa, som anemická, slabá, nevládzem. Už neviem, čo mám robiť, aby som mala „lepšiu krv“." Druhá mamička - čakateľka - zjavne už so skúsenosťami z predošlého „tehu“ jej poradí, ako najlepšie vie: „Mne môj bývalý doktor kázal dať si jeden pohárik červeného (vína) na krvinky, skús - možno to aj tebe pomôže.“ Poviete si - dobrá rada nad zlato! Mňa však až mrazí, keď počujem podobné vyjadrenia, nielen z úst laických mamičiek, ale aj z úst odborníkov - v tomto prípade lekárov.
Riziká konzumácie alkoholu počas tehotenstva
Dlho som sa odhodlávala napísať tento článok - jednak z dôvodu nedostatku času pred Vianocami, a aj z dôvodu, že si uvedomujem, ako veľmi je táto téma diskutabilná, ako silne vedie k polarizácii a ku konfrontačnej línii medzi čitateľmi. Sama nemám príliš rada konflikty a vyhranené konfrontácie oproti stojacich názorov. Ale napokon som sa predsa len odhodlala napísať pár slov. Nie s úmyslom niekoho poučovať, či niekomu vnucovať názory, či s niekym „slovne bojovať“, či silou-mocou presviedčať ho istými argumentami, ale s cieľom informovať a napísať to, čo možno niekto v podvedomí aj tuší, ale tlakom zvyklostí a zaužívaných postojov v spoločnosti to v sebe potláča.
Chcela by som napísať pár slov o tom, ako VEĽMI môže poškodiť mozog dieťaťa hoc aj LEN pohárik alkoholu, ktorý vypije matka - dokonca často aj v dobrej viere („však na krvinky“), pretože jej to sám pán doktor odporučil.
Zúčastnila som sa viacerých odborných konferencií ohľadom Fetálneho alkoholového syndrómu (v skratke FAS) a všetky sa svorne zhodli v tom, že nie je dôležité, či je žena „tvrdá alkoholička“, alebo si „vypije len občas“, alebo si počas osláv len „slušne pripije“ (aby nevytŕčala z davu), ale dôležité je to, v ktorej fáze tehotenstva žena požíva alkohol, ako je telo vyvíjajúceho sa dieťatka schopné (za)reagovať na istú dávku alkoholu a od celkového zdravotného stavu matky.
Dôvod, prečo alkohol tak veľmi škodí, je ten, že alkohol má - laicky povedané - veľmi malú molekulu, ktorá dokáže bez zábran prenikať cez tkanivá matky až k tkanivám plodu a to v ktorejkoľvek fáze vývinu dieťatka v brušku matky. Z odborného pohľadu to možno vysvetliť nasledovne: „Alkohol (čiže etanol) je považovaný za teratogén. Preniká do všetkých tkanív jednoduchou difúziou. Teda prechádza z tela matky do tela plodu, kde sa nachádza v rovnakej koncentrácii. V prepočte na kilogram hmotnosti je ho však v tele plodu oveľa viac, navyše plod ešte nemá schopnosť metabolického odbúravania alkoholu. Dôležitým zistením je i to, že plodová voda (amnionová tekutina) sa zbavuje alkoholu dlhšie ako krv matky. Kvôli tomu je plod účinkom alkoholu vystavený oveľa dlhšie. Jednoznačne najcitlivejším tkanivom na účinky etanolu je nervové tkanivo, čo vysvetľuje časté postihnutie práve CNS.“
Ľudia sa často mylne domnievajú, že keď na dieťati nevidno „tvárové“ odlišnosti (tzv. stigmatizácie, viď obr. nižšie), ktoré sa niekedy považovali za jediné zjavné poškodenie pri FAS, tak toto dieťatko skrátka FAS nemôže mať. Avšak viditeľné tvárové odlišnosti vzniknú u dieťaťa LEN vtedy, ak matka prijímala alkohol v čase medzi 18. až 21. dňom od oplodnenia, len tieto tri dni sú kritické na tvárové poškodenie. Preto je FAS tak málo odhaľovaný (a verejnosťou prijímaný a vnímaný ako „významný“), pretože je vlastne neviditeľný a prejavuje sa "LEN" v správaní. Žiaľ, práve tieto odchýlky v správaní (okolím dieťaťa často nepochopené a neakceptovateľné) však jasne signalizujú reálne narušenie a poškodenie v mozgu a jeho fungovaní.
U mnohých detí sa v dnešnej dobe (najmä po zaradení sa do školských zariadení) stále viac prejavuje akási výrazná „živosť“, neposednosť až hyperaktivita, nepozornosť, nekoncentrovanosť, preexponovanosť, predráždenosť, neschopnosť prispôsobiť sa bežnému tempu ostatných rovesníkov, tiež sa častejšie vyskytujú problémy v rečovom vývine, v spoločenskom zaradení sa detí atď., a rodičia si často lámu hlavu nad tým, čím to môže byť vyvolané. Mnohí to (často aj oprávnene) pripisujú stravovaniu, pridávaniu mnohých farbív, chemických aditív do potravín a pod., ale málokto si spomenie, že kedysi - pred tromi, či šiestimi rokmi si spoločensky pripíjal na zdravie svojho otca, ktorý oslavoval významné jubileum 60 rokov. A nielenže si na to málokto spomenie, ale ešte menej je tých ľudí, ktorí by to vôbec pripustili, keďže postoj a celkový spoločenský „status“ alkoholu a jeho tolerancia spoločnosťou je v našej krajine taká, aká je (ale nielen na Slovensku - rovnaký problém majú aj v Amerike či Poľsku a samozrejme aj v iných štátoch). Alkohol je zväčša považovaný za (takmer) neškodný, najmä čo sa týka prijímania jeho malých množstiev. Ešte stále (žiaľ) aj u tehotných mamičiek.
Špeciálnou kapitolou je aj alkohol prijímaný matkami, ktoré svoje deti dojčia. Rovnako ako cez placentu, prechádza alkohol aj do materského mlieka, preto je rovnako škodlivý počas najranejšieho vývinu dieťatka po narodení, kedy dieťa výlučne prijíma materské mlieko a súčasne jeho mozog v tomto období extrémne rýchlo rastie (čo vidno aj na raste lebky dieťatka z mesiaca na mesiac), takže aj v tomto čase dochádza k rizikovej expozícii alkoholom najzraniteľnejšieho orgánu mozgu.
Dovolím si pridať časť z webovej stránky organizácie Assistencia.sk - FAScinujúce deti, ktorá sa - okrem iných vývinových porúch - venuje aj deťom s FAS.
Poškodenie CNS (centrálnej nervovej sústavy) je hlavným prejavom FAS. Alkohol ako významný teratogén môže spôsobiť nepatrné poškodenia mozgu až po masívne a rozsiahle škody. Závisí to od načasovania, frekvencie, množstva prijatého alkoholu a aj od genetickej predispozície. Poruchy nervového systému sa prejavujú rôznym spôsobom:
- Okrem (nie vždy) viditeľného tvárového poškodenia (krátky koreň nosa, očné riasy, úzka horná pera, chýbajúca jamka pod nosom, malá brada ai.) a mikrocefálie („malá hlava“) sa vyskytujú aj neurologické poruchy, ktoré sa objavujú ako v CNS, tak aj v periférnom a autonómnom nervovom systéme. Hoci najradšej by som bola, keby nebola.
Už takmer 7 rokov máme doma dieťatko, ktoré bolo v tehotenstve alkoholu vystavené. Jeho biologická matka zrejme považovala za súčasť jeho výživy aj tento „bonus“. Život s dieťatkom s FAS nie je prechádzkou ružovou záhradou a vyžaduje si extrémne množstvo trpezlivosti a odhodlanosti (a ani to niekedy nestačí).
Ochrana plodu pred infekciami
Plod je chránený placentou.
Plod je chránený pred nepriaznivými účinkami vonkajšieho prostredia a tým aj prenikaním mikroorganizmov. Plod je uložený v maternici matky tak, že ho spája s iným organizmom len placenta a pupočník. Prostredníctvom týchto orgánov sa do organizmu dieťaťa dostávajú živiny a ďalšie látky potrebné pre jeho rast a vývoj. Plod je chránený pred infekciou celým radom mechanizmov. Tvorí ich predovšetkým nedotknuteľná placentárna bariéra, plodové obaly, materské protilátky, ktoré sa dostávajú do plodu placentou a samozrejme rozvíjajúce sa vlastné imunitné (obranné) reakcie plodu. Plodová voda, v ktorej je plod dieťaťa uložený, obsahuje rovnako ochranné, predovšetkým protibakteriálne prvky.
Infekčné ochorenia, ktoré predstavujú problém
Niektoré infekcie sa však predsa len môžu do organizmu ešte nenarodeného dieťaťa dostať. Medzi hlavné nebezpečenstvo patria najmä niektoré vírusové infekcie, ktoré na plod prenesie matka. Sú to predovšetkým:
- osýpky
- cytomegalovírusová infekcia
- infekcia herpetickým vírusom
Plod však môže byť postihnutý aj inými mikroorganizmami. Patrí sem predovšetkým ochorenie toxoplazmózou alebo listériou. Plod dieťaťa môže byť napríklad infikovaný mikroorganizmami, ktoré spôsobujú syfilis a dieťa sa tak môže narodiť postihnuté.
HIV a ďalšie závažné ochorenia
Choroba matky a následné postihnutie plodu infekciou a ďalší rozvoj ochorenia má rovnako svoje špecifiká. Tehotná žena s toxoplazmózou často potratí a dieťa tak neprežije. Od ženy infikovanej HIV sa plod najčastejšie nakazí až v čase pôrodu, kedy prechádza pohlavnými cestami ženy. Preto je tu účinnou prevenciou vybratie plodu cisárskym rezom. Týmto spôsobom sa nebezpečenstvo HIV infekcie v prenose na dieťa znižuje. Musí však nasledovať ďalšie opatrenie. Je to predovšetkým zákaz dojčenia dieťaťa HIV pozitívnou matkou a ďalej dodržiavanie určitých ďalších ochranných opatrení.
Dieťa sa môže infikovať v čase pôrodu aj mikroorganizmami kvapavky, ktoré u preventívne neošetreného dieťaťa vyvolávajú ťažké postihnutia tkanív oka a podobne.
Imunita plodu sa aktivuje postupne.
Je dobre známe, že na niektoré infekcie je dieťa po pôrode viac citlivé a niektorými infekčnými ochoreniami v prvých mesiacoch života prakticky neochorie. Súvisí to s vývojom vlastného imunitného systému dieťaťa a s ochrannými látkami (protilátkami), ktoré dieťaťu v čase tehotenstva odovzdala jeho matka.
Komunikácia s dieťaťom
Bábätká nevedia vyjadriť svoje pocity slovami. Ale ide to aj bez nich. Už v prvých mesiacoch života vyjadrujú naši najmenší svojimi signálmi jasne, ako sa cítia a čo chcú. Jazyk, ktorému rodičia ľahko porozumejú. Kto sa dobre prizerá, rýchlo zistí, či s ním dieťa chce komunikovať, či je hladné alebo ho bolí bruško, či je práve sústredené alebo je unavené. Rodičia rozpoznajú stav svojho dieťaťa najmä podľa toho, či a ako plače - alebo či pôsobí spokojne. Ale nielen plačom vedia bábätka vyjadriť, čo cítia. Dieťa to vie vyjadriť mnohorakými spôsobmi, napríklad svojou motorikou, mimikou a očným kontaktom. Sú to základné vzory, ktoré sú vrodené. Deti mávajú rúčkami a pozerajú zaujato, ak sú pripravené komunikovať. Často môžeme sledovať viac signálov súčasne.
